Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina, Bratislava [matis@fns.uniba.sk, stloukal@fns.uniba.sk]

Vydané (published): 1996

Survey of species of ciliates (Ciliophora) reported at Slovakia since 1920 till 1996 including actualised synonyms. Data are stored in the Databank of Slovak Fauna (Matis 1991), where along with further information on localities, biotopes and dates of sampling. Complete bibliography on occurrence of ciliates in territory of Slovakia. Following biotopes and localities have been analysed: stagnant and running waters, sumberged, wet and dry mooses, peatery, periodic, thermal waters, springs and soils. There have been 585 species of ciliated protozoa (Ciliophora) reported at Slovakia.

Ciliophora, Slovakia, Databank of Slovak Fauna, list of species

Výskum nálevníkov na Slovensku nemá dlhú tradíciu, v poslednom období však, najmä po roku 1960, nastáva nárast prác o faunistike a ekológii týchto organizmov. Z hľadiska faunisticko-ekologického boli na Slovensku preskúmané viaceré typy biotopov ako stojaté a tečúce vody (i termálne), machy, mláky, pôda. Boli sledované druhy voľne žijúce symbiotické i epizoické.

Cieľom tejto práce riešenej v rámci grantu Fauna Slovenska, jej genofond, jeho ochrana a využitie (č.1/1141/94) bolo zhrnúť všetky doterajšie údaje o faune nálevníkov Slovenska a doplniť ich konkrétnymi štúdiami jednotlivých biotopov. Výsledkom týchto snažení je táto práca, ktorá zahrňuje zistené druhy na území Slovenska, podáva prehľad synonymiky a zároveň zhodnocuje súčasný stav údajov v Databanke fauny Slovenska. Ako s uvedeného prehľadu druhov vyplýva, Slovensko patrí v Európe medzi krajiny s relatívne dobre preskúmanou faunou nálevníkov. Táto práca má aj upozorniť na regióny a biotopy, kde sa výskum zatiaľ nerobil a má byť základom pre ďalšie štúdie tejto skupiny na území Slovenska.

Medzi prvé údaje o nálevníkoch z nášho územia patrí práca z roku 1920 Fauna Regni Hungariae (Budapešť, 1920), kde túto skupinu spracoval Entz, 1920. Podáva síce prehľad dovtedy nájdených druhov na celom území Uhorska, ale len pri niektorých druhoch sa uvádza miesto nálezu, pričom z územia Slovenska konkrétne údaje chýbajú.

Prvý konkrétny publikovaný údaj o nálevníkoch Slovenska pochádza od Sládečka, 1946, ktorý uvádza niektoré druhy radu Entodiniomorpha zo žalúdkov jelenej zvere.

Najviac determinovaných druhov nálevníkov pochádza zo stojatých a tečúcich vôd. V tečúcich vodách v okolí Veľkých Uľan, hlavne v rieke Hron zistil Dudich, 1947 spolu 20 druhov nálevníkov, včítane druhov epizoických. V rozsiahlejšej práci venovanej hydrobiológii Hnilca a Hornádu uvádzajú Bílý, Hanuška & Winkler, 1952 aj nálevníky. Väčšinou však určovali len do rodov. Nálevníky Váhu pri Seredi sledoval Matis, 1976. Veľmi podrobne bolo faunisticky i ekologicky spracované povodie Turca. Výsledky sú publikované vo viacerých prácach (Tirjaková, 1993, Krno et al., 1991, 1993, 1995, 1996, Tirjaková & Bulánková, 1993, Bulánková & Tirjaková, 1993, Krno, Bulánková & Tirjaková, 1994, Bulánková et al., 1993). Nálevníky rieky Moravy sledovali Matis & Tirjaková, 1994 a mikrozoobentos rieky Oravy so zameraním na nálevníky Matis & Tirjaková, 1995a. Krno et al., 1995 sledovali vplyv kyslých zrážok na faunu pramenísk pohoria Vtáčnik, kde sú uvedené aj nálevníky.

Rôzne typy tečúcich vôd od prameňov až po nížinnú rieku z hľadiska faunistického bolo sledovaných v biosférickej rezervácii Slovenský kras (Tirjaková, 1996, Tirjaková & Bulánková, 1996).

Zvláštna pozornosť sa venovala štúdiu fauny nálevníkov Dunaja.  Matis, 1959, 1961 sledoval nálevníky dvoch mŕtvych ramien Dunaja najmä z hľadiska sezónneho výskytu jednotlivých druhov. V rámci práce Limnológia československého úseku Dunaja (Mucha et al., 1966) je spracovaná saprobiologická charakteristika potamoplanktónu, v ktorej sú zahrnuté i nálevníky. Väčšina z nich je však určovaná len do rodov. Podobne uvádza faunu nálevníkov toku Dunaja Ertl, 1966. Vranovský, 1974 podáva kvantitu nálevníkov v ramenách Bačianskej sústavy v inundačnom území Dunaja. V Čičovskom mŕtvom ramene bolo zistených celkove 163 druhov nálevníkov, čo predstavuje najvyšší počet dosiaľ zistených druhov nálevníkov na jednej lokalite na území Slovenska (Matis & Tirjaková, 1992). Na lokalitách Malého Dunaja bolo zistených 122 druhov nálevníkov Matis, 1985. Nálevníky príbrežnej zóny riečneho systému Dunaja sledovala Tirjaková, 1992a. Na sledovanom území zistila 143 taxónov nálevníkov. Štruktúru a dynamiku bentických nálevníkov Karloveského ramena Dunaja sledovali Szentivány & Tirjaková, 1996. V súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčíkovo boli sledované viaceré lokality na hlavnom toku i v ramenách. Výsledky boli publikované v prácach Matis & Tirjaková, 1994a, 1995 a Košel et al., 1994.
Prvé údaje zo stojatých vôd (okrem ramien Dunaja) pochádzajú od Dubis & Komala, 1963 , ktorí zistili v plesách Tatier druh Paramecium aurelia. Hanuška, 1967 uvádza niektoré druhy nálevníkov zo stojatých vôd (aj rybníkov)  východného Slovenska.

Pozornosť sa venovala aj faune nálevníkov vôd rôzneho charakteru, ktorá sa študovala na miestach projektovaných stavieb vodných diel. Matis, 1967 sledoval nálevníky z oblasti budúcej vodnej nádrže pod Vihorlatom a v roku 1968 nálevníky niektorých lokalít z oblasti budúcej vodnej nádrže Liptovská Mara. Matis & Danišková, 1972 sledovali niektoré stojaté vody Slovenska so zameraním na rad Hypotrichida. Príspevok k poznaniu nálevníkov dvoch rybníkov v Tomkách na Záhorí podáva Matis, 1973. a v roku Matis, 1977 sledoval nálevníky jazier pri Lákšárskej Novej Vsi. Faunu nálevníkov rybníkov Kamenný mlyn pri Trnave študoval Magula, 1980.Faunu symforiontných nálevníkov podtriedy Peritrichida vo vodách na niektorých lokalitách Západného Slovenska sledoval Stloukal, 1987. Na rôznom substráte zistil 45 druhov symforiontných nálevníkov. Z prírodnej rezervácie Bezedné bol opísaný druh Bezedniella prima Stloukal & Matis, 1994 a výskyt Spirochona gemmipara na krivákoch z potokov západného Slovenska v práci Stloukal & Matis, 1993. Matis, 1980, ktorý sledoval zdržovacie nádrže, priehrady a potoky vnútornej oblasti Slovenského raja. Rôzne typy tečúcich vôd od prameňov až po nížinnú rieku z hľadiska faunistického bolo sledovaných v biosférickej rezervácii Slovenský kras (Tirjaková, 1996, Tirjaková & Bulánková, 1996). Na území Bratislavy boli z hľadiska faunisticko-ekologického preskúmané tri štrkové jazerá, kde bolo celkove zistených 104 druhov nálevníkov (Matis, 1980).

Nálevníky školského plaveckého bazéna sledovala Tirjaková (v práci Totková et al., 1994).

Pomerne bohatá dokumentácia z hľadiska faunisticko-ekologického je aj z periodických mlák. Matis, 1966, 1971 uvádza výsledky faunisticko-ekologických pozorovaní o nálevníkoch v mlákach naplňovaných dažďovou vodou na cestách a lúkách Panónskeho hája v rezervácii Jursky Šúr a ich vzťah k niektorým abiotickým faktorom. V práci sa zameral hlavne na štúdium vplyvu prostredia na spoločenstvo nálevníkov bez závislosti na trofických vzťahoch. Celkove zistil 85 druhov nálevníkov. Podobne i Fulöpová, 1971 zistila v mlákach a ďalších typoch vôd  Jurského Šúru 29 druhov nálevníkov z radu Hypotrichida. Výsledky tohoto výskumu boli publikované aj prácach Matis, Danišková, 1972 a Matis, 1975.

Pokiaľ ide o machy, prvé údaje pochádzajú z roku 1954, kde Šrámek-Hušek popísal z machov na Orave druh Spathidium sphagnophilum. V ďalších prácach (Šrámek-Hušek, 1949, 1952) podáva stručné popisy v machoch a rašeliniskách sa vyskytujúcich druhov.

Podrobnejšiu faunisticko-ekologickú štúdiu nálevníkov 4 vlhkostných stupňov machov uvádza Bošanská, 1979, Tirjaková, 1981, Tirjaková & Matis, 1987a. Celkove sa zistilo v machoch Slovenského raja 139 druhov nálevníkov a ich rozšírenie v závislosti od stupňa zamokrenia machu. Ďalej boli spracované machy na území Bratislavy, najmä s akcentom na znečistenie ovzdušia, resp. zrážok Tirjaková & Matis, 1982, 1985, 1987. Faunu machov a rašelinníkov v CHKO Rojkovské rašelinisko sledovala Tirjaková, 1992b.

Pokiaľ ide o termálne vody našla Komian & Verešíková, 1970 v termálnom piešťanskom bahne pri teplote 36,2-42,4°C 36 druhov nálevníkov. Matis & Straková-Striešková, 1991 spracovala nálevníky termálneho potoka v Bojniciach, kde zistili pri teplote 32-38oC celkove 53 druhov nálevníkov. V dvoch termálnych jazierkach bojnických kúpeľov, zistili 86 druhov nálevníkov. Väčšinou išlo o druhy so širokou ekologickou valenciou.

Prvé údaje o nálevníkoch žijúcich v pôdach podáva Madlen, 1946. Sledoval význam a rozšírenie prvokov a tým i nálevníkov v lesných pôdach. Rosa, 1957, 1970 sledoval mikrozooedafon lesných pôd Javoriny a pôd formácie Querco-Carpinetum v Bábe.

Podrobnejšiu synekologickú štúdiu nálevníkov žijúcich v poľnohospodársky obrábanej pôde spracovala Tirjaková, 1986, 1988, 1993. Celkove zistila v agrocenózach Slovenska (JRD Pokrok Ostrov pri Piešťanoch, Žitný ostrov) 100 druhov nálevníkov. Zamerala sa tiež na praktické využitie poznatkov o ekológii týchto živočíchov v poľnohospodárskej praxi. Vplyvy niektorých hnojív bežne používaných v poľnohospodárskej praxi na taxocenózy nálevníkov sledovala Tirjaková, 1991a.

Problematikou vzájomných vzťahov spoločenstiev nálevníkov voľných vôd a pôd sa zaoberali Tirjaková & Matis, 1985a a Tirjaková, 1991. Druhovú identitu nálevníkov v rôznych typoch biotopov sledovala Tirjaková, 1991.

Matis & Kvazs, 1975 zistili v spute človeka výskyt Colpoda steini.

 V uplynulom desaťročí sa na Slovensku začala budovať Databanka fauny Slovenska, v rámci ktorej sme spracovali všetky faunistické záznamy nálezov nálevníkov. Štruktúra DFS je stručne v prehľade podaná v práci Matis, 1989.

V roku 1980 sa zriadila Databanka fauny Slovenska, ktorá využíva pre spracovanie faunisticko-ekologických údajov počítače. V jej rámci sme spracovali v jednotlivých súboroch všetky nálezy nálevníkov na území Slovenska.

V nasledujúcom prehľade podávame zoznam nájdených druhov uvedených v predchádzajúcom prehľade literatúry. U druhov uvádzame kód druhu uvedený v Databanke fauny Slovenska (upravený podľa momentálne platnej synonymiky). Všetky údaje sú uvedené vo faunistických záznamoch DFS (lokalita, biotop, dátum zberu). Zoznam bol ukončený rokom 1996.

Práca podáva prehľad druhov nálevníkov zistených na území Slovenska do roku 1996 včítane aktualizovanej synonymiky. Tieto údaje sú uložené v Databanke fauny Slovenska (Matis, 1991), kde sú uložené údaje o lokalite, biotope a dátume odberu. Práca obsahuje kompletnú bibliografiu o výskyte nálevníkov na území Slovenska.

Údaje o rozšírení nálevníkov na území Slovenska sú zaznamenané od roku 1920. Od tohoto roku boli spracované na vybraných lokalitách nálevníky z nasledovných typov biotopov: stojaté a tečúce vody (rieky: Dunaj a dunajské ramená, Malý Dunaj, Turiec a jeho prítoky, rieky Orava, Morava, Hnilec, Hornád, Slaná, Turňa a Bodva, nádrže: Liptovská Mara, Zemplínska Šírava, Trávnica, Kamenný mlyn, Tomky na Záhorí), ponorené, mokré, vlhké a suché machy (Slovenský raj, Bratislava), rašelinisko (Rojkov), periodické mláky (Jurský Súr, Slovenský raj), termálne vody (Bojnice, Trenčianske Teplice), prameniská (Vtáčnik, Slovenský kras) a pôdy (Piešťany, Žitný ostrov, Báb, Javorina).

Na Slovensku bolo celkovo zistených 585 druhov. 

Tabuľka 1. Abecedné usporiadanie druhov nálevníkov (Ciliophora) zaznamenaných na území Slovenska.

Tabuľka 2. Zoznam druhov nálevníkov (Ciliophora) zaznamenaných na Slovensku usporiadaný podľa kódov DFS.

Na prvom mieste v tabuľke č. 1 je uvedené latinské meno a autor opisu podľa toho ako ho uviedol autor v citovanej literatúre. Pred latinským menom je uvedený kód druhu, pod ktorým bol daný druh uvedený v citovanej publikácii v DFS. Ak je za názvom druhu uvedený nový kód, druh bol synonymizovaný. Tento kód je v súčasnosti platný pre daný druh. Platný názov druhu je možné vyhľadať podľa tohoto kódu v tabuľke č. 2.

Bílý, J., Hanuška, L., Winkler, O., 1952: Hydrobiológia Hnilca a Hornádu. Nakl. SAV, Bratislava, pp. 79-87. Bošanská, E., 1979: Nálevníky (Ciliata) machov Slovenského raja. Diplomová práca.

Bulánková, E., Tirjaková, E., 1993: Ochrana biodiverzity hydrocenóz Turca. In: Zborník konferencie "Ochrana biodiverzity na Slovensku". Bratislava, Záhorská Bystrica. 159-163.

Bulánková, E., Ftorková, E., Halada, Ľ., Holčík, J., Kadlečík, J., Krno, I., Krautschneider, J., Mederly, P., Škrovinová, K., Šporka, F., Tirjaková, E., Tomek, D., Topercer, J., 1993: The Turiec river catchment conservation action plan. Martin, 22 s.

Dubis, K., Komala, Z., 1963: Syngens of Paramecium aurelia in water reservoirs of the Tatra moutains. Folia Biol. (Krakow), 11: 308-313.

Dudich, E., 1947: Zur Kenntnis des wirbellosen Tierwelt des Komitate Bars. Frag. Faunist. Hung. 10: 94-108.

Dudich, E., Kol, E., 1959: Kurzbericht über die Ergebnisse der biologischen Donauforschung in Ungarn bis 1957. Acta Zool. Acad. Sci. Hung. 5: 331-339.

Entz, G., 1920: Fauna Regni Hungariae, Protozoa. Budapest: 59-83. Ertl, M., 1966: K poznaniu zooplanktónu československého úseku Dunaja. Biológia (Bratislava), 21: 545-548.

Ertl, M., 1974: Primárna produkcia perifytónu v strednom toku Dunaja. Biologické práce Hanuška, L., 1962: Protozoa des Nitra-flussgebietes (Saprobial-oekologische Studie). Biológia, 17: 812-826.

Hanuška, L., 1964: Zur Typologie des südslowakischen Teiches Travnica. Sb. Vys. školy chem.-technol. Praha, Technologie vody 8: 505-520.

Hanuška, L., 1967: Príspevok k limnológii východného Slovenska. Biológia 12: 922-928.

Hanuška, L., 1971: Hydrobiológia rieky Nitry po popolčekovej havárii. Biologické práce 17: 1-170.

Kiefer, M., Matis, D., 1971: Príspevok k poznaniu parazitických prvokov (Protozoa) zo zažívacieho traktu Rana ridibunda Pall a Hyla arborea (L.). Ac. Rer. Natur. Mus. Nat. Slov. Bratislava 17: 137-138. Koniar, P., 1955: Mikrofauna termálnych prameňov Trenčianskych Teplíc na Slovensku. Práce II. sekcie SAV Ser. Biol. 1: 1-60.

Košel, V., Černý, J., Holčík, J., Illéšová, D., Krno, I., Matis, D., Nagy, Š., Šporka, F., Tirjaková, E., Vranovský, M., 1994: Poznatky z monitoringu hydrofauny v Podunajsku v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo. In Zb. z medzinárodného sympózia: Skúsenosti z využitia slovensko-maďarského úseku Dunaja. Bratislava, 12 s.

Krno, I., Bulánková, E., Tirjaková, E., 1994: Ökologie und Schutz des Flusses Turiec, des ursprünglisten nebenflusses in Einzugsgebiet der Donau auf dem Gebiet der Slowakei. Limnologische Berichte der Donau. Dübendorf, 71-73.

Krno, I., Šporka, F., Tirjaková, E., Bulánková, E., Štefková, E., Deván, P., 1991: Sezónna dynamika a produkcia hydrocenózy hyporitrálu Turca. In Sb. 9. konference Čsl. limnol. spol., Znojmo, s. 89-95.

Krno, I., Šporka, F., Tirjaková, E., Bulánková, E., 1993: Zvýšená erózia v povodí horného toku Turca a jej vplyv na organizmy riečneho dna. III. River bottom, Olomouc: 29-33.

Krno, I., Šporka, F., Tirjaková, E., Bulánková, E., Deván, P., Hulová, D., Bitušík, P., Degma, P., Pomichal, R., Kodada, J., 1996: Structure, dynamics and production of hydrocoenoses in the Turiec river basin. Biológia Suppl., v tlači

Krno, I., Šporka, F., Tirjaková, E., Bulánková, E., 1995: Influence of the construction of the Turček reservoir on the organisms of the river bottom. Folia Fac. Sci. Nat. Univ. Masarykianae Brunensis, Biologia, 91: 53-62.

Krno, I., Tomajka, J., Tirjaková, E., Bulánková, E., Halgoš, J., Košel, V., 1995: Vplyv kyslých zrážok na faunu pramenísk pohoria Vtáčnik. Rosalia (Nitra), 10: 21-34.

Madlen, J., 1946: Význam a rozšírenie prvokov v lesných pôdach. Zborník prác. výsk. ústavu lesa v Ban. Štiavnici, 3: 1-37.

Magula, J., 1980: Nálevníky (Ciliata) rybníkov v chránenej oblasti Kamenný Mlyn pri Trnave. Diplomová práca.

Matis, D., 1961: Príspevok k poznaniu fauny nálevníkov (Ciliata) dvoch mŕtvych ramien Dunaja. Biológia 16: 771-774.

Matis, D., 1966: Bemerkungen über die Infusorienfauna der Regentümpel vom St. Georg-Moorwald. Acta F. R. N. Univ. Comen. - Zool. 13: 235-239.

Matis, D., 1967: Nálevníky (Ciliata) z oblasti budúcej vodnej nádrže pod Vihorlatom. Acta F. R. N. Univ. Comen. - Zool. 12: 9-12.

Matis, D., 1968: Nálevníky (Ciliata) niektorých lokalít z oblasti budúcej vodnej nádrže Liptovská Mara. Acta F. R. N. Univ. Comen. - Zool. 14: 9-17.

Matis,D., 1971: Ciliates of transiens pudles in Jursky Šúr and their relation to some  abiotic factors of environment. J. Protozool., 18 (Suppl. 184).

Matis, D., 1971: Nálevníky dažďových mlák Jurského šúru a ich vzťah k niektorým abiotickým faktorom prostredia. Kandidátska práca. Bratislava.

Matis, D., 1977: Príspevok k poznaniu nálevníkov (Ciliata) Zemplínskej šíravy. Acta F. R. N. Univ. Comen. Zool., Bratislava 22: 21-43.

Matis, D., 1973: Príspevok k poznaniu nálevníkov dvoch rybníkov v Tomkách na Záhorí. Acta F. R. N. Univ. Comen. Zool. 17: 49-53.

Matis, D., 1975: Infusoria of the order Hypotrichida in some lokalities in the vicinity of Bratislava. Biológia 30: 538-588.

Matis, D., 1976: Nálevníky Váhu pri Seredi. Záverečná správa VHČ.

Matis, D., 1977: Príspevok k poznaniu nálevníkov (Ciliata) Zemplínskej Šíravy. Acta F. R. N. Univ. Com., Zoologia 22: 21-43.

Matis, D., 1977a: Nálevníky (Ciliata) jazier pri Lakšárskej Novej Vsi. Záverečná správa štátneho výskumu.

Matis, D., 1980: Nálevníky niektorých typov vôd Slovenského raja. Záverečná správa ŠPZV VI-1-7/2.

Matis, D., 1983: Využitie nálevníkov pri sledovaní kvality povrchových vôd. Bioseston, inf. bull. MLVH SSR: 19-29.

Matis, D., 1986: Protozoa - význam z hľadiska systematicko-ekologického. Hydrobiologický kurz, MVLH SSR, VUVH, Bratislava: 59-68.

Matis, D., 1988: Význam nálevníkov pri hodnotení čistiarní odpadových vôd. Zb. Ústavu pre VVP LVH SSR: 54-61.

Matis, D., 1990: Desať rokov budovania Databanky fauny Slovenska. Biológia, Bratislava 45: 865-872.

Matis, D., 1991: Databank of the fauna of Slovakia. Acta Fac. rer. nat. Univ. Comen., Zoologia, 35: 23-30.

Matis, D., 1995: Základy systematiky a určovania nálevníkov. IV. hydrobiologický kurz - Zborník, Statny zdravotný ústav SR, Bratislava: 28-54.

Matis, D., Danišková, M., 1972: Notes on two species of ciliates of the order Hypotrichida from rain-water pools in Slovakia. Acta F. R. N. Univ. Comen. -Zool. 17: 49-53.

Matis, D. Fulepová, M., 1972: The ecology of Infusorians of the order Hypotrichida. J. Protozool., 19: Suppl. 243.

Matis, D., Kvazs, L., 1975: The finding of the  Indusorian Colpoda Steini Maupas, 1883 in the sputum of man.  J. Protozool., 29 (3): 67A.

Matis, D., Kvazs, L., 1975a: Nález Colpoda steini Maupas, 1883 v spute človeka. Sb. Parazitonózy, V. Tatry, Štrbské pleso 7.5. - 8.5.1975.

Matis, D., Tirjaková, E., 1992: Nálevníky (Ciliophora) mŕtveho ramena Dunaja v Číčove. Acta F. R. N. Univ. Comen. Formatio et Protectio Naturae, 16: 49-56.

Matis, D., Tirjaková, E., 1994: Contribution to the knowledge of Ciliophora of the river Morava. Ekológia (Bratislava), 13 Suppl. 1: 55-61.

Matis, D., Tirjaková, E., 1994a: Zmeny spoločenstiev nálevníkov (Ciliophora) riečneho systému Dunaja v rokoch 1989-1994. In: Výsledky a skúsenosti z monitorovania bioty územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo. ÚZE SAV, Bratislava: 94-103.

Matis, D., Tirjaková E., 1995: The impact of the hydroelectric power structures Gabčíkovo on the ciliata communities (Ciliophora). Gabčíkovo part of the hydroelectric power project-environmental impact rewiew. Faculty of Natural Sciences Commenius University, Bratislava, Slovakia; pp. 241-250.

Matis, D., Tirjaková, E., 1995a: Mikrozoobentos rieky Oravy. Sb. Rieka Orava a jej prírodné hodnoty. OÚŽP, Dolný Kubín; pp. 24-28.

Rosa, K., 1957: Mikroedafon lesních půd Javoriny na Slovensku. Lesnícky časopis 3: 217-238.

Rosa, K., 1973: Studies on the microedaphon in the forest type Querco-carpinetum, locality Bab. Research project Bab, Bratislava.

Rotschein, J., Hanzlíková, G., 1966: Saprobiológia československého úseku Dunaja. In: Mucha, V. et al.: Limnológia československého úseku Dunaja. Vyd. SAV, s. 218-269.

Sládeček, F., 1946: Ophryoscolecidae z bachoru jelena (Cervus elaphus), daňka (Dama dama L.) a srnce (Capreolus capreolus). Věstn. Král. čes. spol. nauk.

Stloukal, E., 1987: Sesílne Peritricha niektorých lokalít Západného Slovenska. Diplomová práca.

Stloukal, E., Matis, D., 1993: Discovery of epizoic ciliate Spirochona gemmipara Stein, 1852 (Ciliophora, Chonotrichida) in Slovakia. Acta zool. Univ. Com., 37: 109-112.

Stloukal, E., Matis, D., 1994: A new morfological type of Peritrich Ciliates and a destription of Bezedniella prima n. g., n. sp. (Peritricha, Ciliophora). Acta zool. Univ. Comenianae, 38: 79-82.

Straková-Striešková, M., 1977: Nálevníky (Ciliata) termálneho potoka v Bojniciach. Diplomová práca.

Szentivány, M., Tirjaková, E., 1994: The structure and dynamics of the community of Ciliophora in the benthos of the Karlova Ves (Bratislava) branch of the Danube. Acta Zool. Univ. Comenianae, 38: 83-102.

Šrámek-Hušek, R., 1954: Neue und wenig bekannte Ciliaten aus der Tschechoslowakei und ihre Stellung im Saprobiensystem. Arch. Protistenk., 100: 246-267.

Tirjaková, E., 1988: Structures and dynamics of communities of ciliated protozoa (Ciliophora) in field communities. I. Species composition, group dominance, communities. Biológia (Bratislava) 43: 497-503.

Tirjaková, E., 1991: Species indetity of ciliates (Ciliophora) in different biotope types. Biológia, 46: 865-871. Tirjaková, E., 1991a: Species composition of soil communities of ciliated protozoa (Ciliophora) in relation zo fertiliser type and concentration. Acta F. R. N. Univ. Com., Zoologia, 34: 39-43.

Tirjaková, E., 1992: Nálevníky (Ciliophora) v ŠPR Rojkovské rašelinisko. Ochrana prírody, 1: 291-295.

Tirjaková, E., 1992a: Ciliophora of the riwerside zone of the Danube river system. Acta Zool. Univ. Com., 36: 71-80.

Tirjaková, E., 1993: Štruktúra a dynamika populácií nálevníkov (Ciliophora) rieky Turiec. Biológia, 48: 131-139.

Tirjaková, E., 1993: Taxonomické problémy v čeľadi Chilodonellidae (Ciliophora). Správy Slov. zool. spol. 15: 75-81. Tirjaková, E., 1995: Taxonómia a ekológia niektorých zástupcov čeľade Amphileptidae (Protozoa, Ciliophora). IV. Hydrobiologický kurz, Senec: 55-64.

Tirjaková, E., 1996: Structures and dynamics of communities of communities of ciliated protozoa (Ciliophora) in field communities. II. succesion, genus-species relationships, nutrition. Ekológia v tlači

Tirjaková, E., 1996: Nálevníky (Ciliophora) biosférickej rezervácie Slovenský kras. Ochrana prírody. V tlači.

Tirjaková, E., Bulánková, E., 1993: Hydrobiologické hodnotenie povodia horného Turca. In: Ochrana rieky Turiec, Turčianske Teplice: 14-16. Tirjaková,E., Matis,D., 1982: Ciliated Protozoa (Ciliophora) from submerged, wet, mois and dry mosses of selected localities of Slovenský ráj. J. Protozool., 29 (3): Abstact 507.

Tirjaková, E., Matis, D., 1982: Možnosti využitia nálevníkov (Ciliata) suchých machov pre indikáciu zmien životného prostredia. In.: Zb. Živočíšstvo ako indikátor zmien životného prostredia. Bratislava, 111-117.

Tirjaková, E., Matis, D., 1985: Nálevníky (Ciliata) suchých machov Bratislavy a možnosti ich využitia pre indikáciu zmien životného prostredia. In.: Zb. Zoocenózy urbánnych a suburbárnych celkov so zvláštnym akcentom na podmienky Bratislavy, 7-10. Tirjaková, E., Matis, D., 1985a: Vzťah nálevníkov pôd a voľných vôd. In.: Zborník zo 7. konferencie Čsl. limnol. spol., Nitra, 173-174.

Tirjaková, E., Matis, D., 1987: Ciliated protozoa (Ciliophora) from submerged, wet, moist and dry mooses in selected localities of Slovenský raj. Acta F. R. N. Univ. Com., Zoologia, 29: 1-14.

Tirjaková, E., Matis, D., 1987a: Ciliates of dry mosses in Bratislava in relation to air pollution. Acta F. R. N. Univ. Comen., Zoologia, 29: 17-31. Totková, A., Klobušický, M., Valent, M., Tirjaková, E., 1994: Helmintologické a protozoologické nálezy vo vode školského bazéna. Epidemiol. Microbiol. Imunol., 43: 130-136.

Vranovský, M., 1974: Zooplankton Bačianskeho systému ramien pred vyústením do hlavného toku a jeho význam pre formovanie zooplanktonu v Dunaji. Biologické práce, 20: 1-80.