Folia faunistica Slovaca (1996) 1 (3): 53-58

Prehľad ohrozených a vzácnych druhov včiel na Slovensku

Survey of threatened and rare species of bees in Slovakia

Adela Beláková

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina, Bratislava

Vydané (published): 1996

Threatened biotopes and their consistent protection connected with protection of bees, bumblebees, as well as other species of Hymenoptera are analysed. In the first place it concerns rare Mediterranean species occurring in areas with driftsand. These remnants of sandy biotopes are threatened by overgrowing with acacia and planting out pine monoculture. They are situated in southern Slovakia (Chotín, Marcelová, Čenkov). Occurrence of some species found here in 50´s and 60´s was not confirmed at present time and we have the right to classify them as vulnerable or endangered species. For example Colletes maidli, Colletes mlokossewiczi, Andrena combaella, Andrena hungarica, Andrena mocsaryi, Camptoproeum friesli, Halictus elegans, Coelioxys haemorrhoa, Osombus laesus, Eucera chyzopyga and Xylocopa valga. Then there are species of Mediterranean and steppe origin with northernmost border of distribution in Slovakia, occurring in rocky forest-steppes and thermophilic quercine forests (Melitturga praestans, Camptopoeum frontale, Panurginus labiatus, Rhodanthidium septemdentatum, etc.). Species of steppe and Central-European origin which are of scientific importance are included here, too. They reach the northernmost border of their distribution in our territory and they occur in rocky steppe biotopes (Megachile pilideus, Chalicodoma hungarica, Chalicodoma parietina, etc.).

Bee, Hymenoptera, Slovakia

Predložená práca prináša výsledky štúdia druhového spektra včiel, pričom sa zameriava na ohrozené, a vzácne druhy včiel. Analyzuje príčiny ohrozenia jednotlivých druhov včiel a poukazuje na dôslednú ochranu biotopov majúcich význam v súvislosti s ochranou týchto blanokrídlovcov.

Údaje o druhovom spektre včiel pochádzajú približne z 350 lokalít. Boli získané na základe štúdia druhového zloženia včiel v rokoch 1961 - 1996 v rámci základného výskumu a v rámci prírodovedného výskumu významných prírodných rezervácií a veľkoplošných chránených území, ako aj na základe literárnych prameňov a Zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave. Zhromaždenie týchto údajov a ich vyhodnotenie umožnil grant 1/1141/94 Fauna Slovenska, jej genfond a jeho využitie.

Celkove bolo doteraz zistených 652 druhov včiel, z toho z čeľade Colletidae 40 druhov, z čeľade Andrenidae 152 druhov, z čeľade Halictidae 118 druhov, z čeľade Melittidae 11 druhov, z čeľade Megachilidae 124 druhov, z čeľade Bombidae 34 druhov, z čeľade Anthophoridae 173 druhov.

Súčasná ochranárska prax presadzuje pri zabezpečovaní ochrany živočíchov predovšetkým dôslednú ochranu biotopov. V nasledujúcej časti uvádzam stručnú charakteristiku hlavných biotopov, ktoré súvisia s ochranou včiel, čmeľov, ako i iných druhov blanokrídlovcov.

Skalné lesostepi a teplomilné dúbravy

Tento typ biotopu sa vyskytuje v najteplejších oblastiach nášho štátu na vápencových, andezitových a čadičových substrátoch. Fauna je xerotermoheliofilná a obsahuje mnoho druhov mediteránneho a stepného pôvodu, majúcich u nás severnú hranicu svojho rozšírenia. Ako príklady včiel možno uviesť: Melliturga praestans, Melitta dimidiata, Melitta haemorrhoidalis, Panurginus labiatus, Camptopoeum frontale, Rhodanthidium septemdentatum, Xylocopa valga a i.

Subxerofilné a xerofilné dúbravy

V pôvodnej prírode prechádzali lesostepi na pahorkatinách v rôzne typy dúbrav. Fauna zodpovedá mediteránnym a pontomediteránnym prvkom (Andrena marginata, Melliturga clavicornis, Osmia aurulenta a i.).

Skalné stepi

Tieto rozlohou malé biotopy vyskytujú sa na našom území v najsuchších a najteplejších oblastiach. Flóra je teplomilná bez stromovej a kríkovej etáže. Fauna zahrňuje mnoho druhov stepného a stredoeurópskeho pôvodu, ktoré majú vedecký význam a dosahujú na našom území severnú hranicu svojho rozšírenia (Megachile pilidens, Chalicodoma hungarica, Chalicodoma parietina).

Viate piesky

Tento typ biotopu vznikol v nížinách na piesočných náplavoch riek. Vyskytuje sa na ňom chudobná pieskomilná vegetácia. Psamofilná fauna je xerotermoheliofilná. Zvyšky pieskov nachádzame na Záhorí a južnom Slovensku (Chotín, Marcelová a Čenkov). V poslednej dobe sú zvyšky piesočných biotopov ohrozované zarastaním agátom a výsadbou borovicových monokultúr. V minulých rokoch tu boli zistené veľmi vzácne mediteránne druhy: Colletes maidli, Andrena aciculata, Andrena combaella, Halictus elegans, Camptopoeum friesei, Stelis moravica, Hoplitis manicata, Nomada baccata hrubanti, Nomada spinosa, Nomada cruenta, Nomada sybarita, Tetralonia fulvescens a i. 

Medzi doteraz ohrozené druhy patrí podľa ŠKAPECA (1992) Anthocopa moscary (FRIESE, 1895), ktorý má ponticko-mediteránne rozšírenie. Druh je známy z Maďarska, odkiaľ zasahuje aj na južné Slovensko. U nás dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Bol zistený na lokalite Štúrovo (ľavý breh Dunaja, rok 1975) a na lokalite Belianske kopce - Hegyfarok (TKALCŮ, 1974, 1987). Peľ zbiera pomocou chĺpkov na brušku na ľane žltom a príležitostne aj na ľane chlpatom. Hostiteľská rastlina ľan žltý (Linum flavum) patrí na Slovensku medzi ohrozené taxóny. Príčinou jeho ohrozenia je ničenie porastov ľanu žltého, či už spásaním, kosením, zástavbou, alebo premenou pozemkov na hospodársky využívanú pôdu.

Medzi ohrozené druhy patrí takisto Anthidium montanum (MORAWITZ, 1864). Na Slovensku bol zistený vo Vysokých Tatrách (ZAVADIL, 1951) a v ich predhorí (Lučivná, MOCSARY, 1897). Jeho výskyt v tejto oblasti bol znova potvrdený. LUKÁŠ (1979) ho uvádza z lokality Nadbánske. Má jednu generáciu do roka. Príčinou jeho ohrozenia je zvýšená antropogenizácia prírodného prostredia, nešetrné používanie mechanizácie a chemizácie v lesnom hospodárstve, výstavba komunikácii a rekreačných zariadení.

Na z klade štúdia celkového rozšírenia jednotlivých druhov včiel zistených najmä na biotope viatych pieskov, na lokalitách Chotín, Štúrovo možno považovať za kritické až ohrozené ešte niektoré druhy včiel.

Z čeľade Andrenidae možno považovať za kritické až ohrozené nasledovné druhy:

Andrena combaella WARNCKE, 1966, mediteránny veľmi zriedkavý druh, rozšírený v Taliansku, Grécku, Juhoslávii, Ukrajine a na Slovensku. Lieta v máji a júni na Lotus corniculatus, Leucanthemum vulgare a Achillea millefolium. Zo Slovenska je známy z lokality Štúrovo, Chotín a Kamenica nad Hronom.

Andrena hungarica FRIESE, 1887, panónsky druh, rozšírený v Juhoslávii, Rakúsku, Turecku, Ukrajine, Maďarsku, odkiaľ prenikol aj na Slovensko. Vyskytuje sa len na stepných biotopoch. KOCOUREK (1966) ho zistil na lokalite Štúrovo, 5.1957, 1 samička a na lokalite Ladmovce 6.1963, 1 samička.

Andrena mocsaryi SCHMIEDEKNECHT, 1883, panónsky druh, vyskytujúci sa len na stepných biotopoch. Doteraz bol zistený na týchto lokalitách: Nitra, Čajkov pri Leviciach a Kamenica nad Hronom.

Camptopoeum friesei (MOCSARY, 1894) veľmi zriedkavý mediteránny druh rozšírený: Ukrajina, Kaukaz, Španielsko, Grécko, Bulharsko, Turecko a Slovensko. BALTHASAR (1958) ho zistil na týchto lokalitách: Gbelce, Chľaba, Kamenica n/Hronom.

Medzi kritické druhy z čeľade Halictidae patrí napr. Halictus aeneidorsum ALFKEN, 1920. Stepný panónsky druh. U nás má severnú hranicu svojho rozšírenia. ZAVADIL (1951)
ho uvádza zo Štúrova. Odvtedy nebol na Slovensku zistený.

Medzi ohrozené druhy patria z tejto čeľade: Halictus elegans LEPELETIER, 1841, rozšírený v Juhoslávii, Rakúsku v Maďarsku. V Rakúsku podľa EBMERA (1988) bol zistený len v rokoch 1940 až 1942 na vápencových substrátoch východne od Viedne. Odvtedy i po veľmi starostlivých zberoch ho nezistili. Zo Slovenska ho uvádza ZAVADIL (1951), ktorý chytil 1 samičku pri Štúrove. Podobný je i druh Halictus truncaticollis MORAWITZ, 1878. Je známy z Arménska, Malej Ázie, Kaukazu, Ukrajiny, Talianska, Španielska a Rakúska. Zo Slovenska ho uvádza ZAVADIL (1951), 3 samičky v starej tehelni pri Štúrove. Odvtedy oba druhy neboli na Slovensku zistené.

Z čeľade Megachilidae patrí medzi vzácne až ohrozené druhy Chalicodoma hungarica MOCSARY, 1877. Zriedkavý je aj druh Chalicodoma parietina GEOFROY & FOURCROY, 1785, hojne sa vyskytujú v južnej Európe. Smerom k severu ustupuje a v strednej Európe je pomerne vzácny. Hniezda si stavia na skalách a v štrbinách skál z jemných úlomkov kameňa a piesku, ktoré stmeľuje slinami. Nový nález zo Slovenska zaznamenal LUKÁŠ (1979) v Trenčíne pri Váhu 28.5.1968, 2 samičky na Anchusa officinalis a na Devínskej Kobyle, 12.5.1977, 1 samička. Je to mediteránny druh.

Medzi veľmi vzácne až ohrozené druhy patrí aj druh Coelioxys haemorrhoa FOERSTER, 1853. Prvýkrát ho zistil TKALCŮ 1974, v ŠPR Chotín, 11.7.1973, 1 samček, odvtedy výskyt tohto druhu nebol potvrdený.

Z čeľade Bombidae medzi vzácne druhy zistené na teplých xerotermných lokalitách južného Slovenska patria: Bombus argillaceus, Bombus distinguendus. Medzi ohrozené druhy možno zaradiť druh Bombus laesus MORAWITZ, 1875, z ktorého jeden nález sa nachádza v zbierkach múzea v Budapešti. O. ŠUSTERA chytil jednu samičku pri Nových Zámkoch. Odvtedy nebol chytený ani jeden exemplár tohto druhu.

Čeľaď Anthophoridae reprezentujú veľmi vzácne druhy rodu Nomada SCOPOLI, 1770. Výskyt niektorých druhov nebol od roku 1970 doteraz potvrdený. Napr. Nomada baccata hrubanti BALTHASAR, 1958 (Čenkov, 8 samičiek, 1 samček 29.7.1957.

Psamofilnú faunu z čeľade Anthophoridae reprezentujú aj iné veľmi vzácne, poprípade dnes už ohrozené druhy. Napr. Ammobatoides abdominalis je doposiaľ známy zo západnej Ukrajiny, Kaukazu, Malej Ázie, Dalmácie, severného Talianska, Maďarska, Rakúska, Nemecka a Slovenska. Hostiteľom je Melliturga clavicornis LATR. Na Slovensku ho zistil pri Štúrove 21.7.1976, 1 samička na Salvia austriaca LUKÁŠ (1979) ako nový druh pre faunu Slovenska. Veľmi vzácne sú i nasledovné druhy: Ammobates vinctus, Epeolus fascialis, Epeolus tristis, Tetralonia graia, Tetralonia hungarica, Tetralonia lyncea, Eucera parvicornis, Amegilla pipiens, Amegilla garulla.

Medzi ohrozené druhy možno v súčasnosti zaradiť druh Eucera eucnemidea Dours, 1873, nájdený na lokalite Pasehomok, Boťany pri Kráľovskom Chlmci a druh Eucera chrysopyga PÉREZ, 1873, zistený pri Štúrove. Od 50-tych rokov nebol ich výskyt potvrdený. Do skupiny ohrozených druhov možno takisto zaradiť druhy rodu Xylocopa Latreille, 1802, a to Xylocopa cyanescens, Xylocopa valga a Xylocopa violocea, ktorých prirodzené hniezdíská (drevené telegrafné stĺpy) sú nahradzované novými. 

Autorka predkladá kvalitatívnu analýzu včiel, ktorú získala na z klade štúdia druhového zloženia včiel v rokoch 1961-1996 v rámci 18-tich výskumných úloh Štátneho základného výskumu a v rámci Prírodovedného výskumu významných štátnych prírodných rezervácií a CHKO, ako aj na základe literárnych prameňov a zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave.

Údaje o druhovom spektre včiel pochádzajú približne z 350 lokalít. Celkove bolo doteraz zistených 652 druhov včiel, z toho z čeľade Colletidae 40 druhov, z čeľade Andrenidae 152 druhov, z čeľade Halictidae 118 druhov, z čeľade Melittidae 11 druhov, z čeľade Megachilidae 124 druhov, z čeľade Bombidae 34 druhov a z čeľade Anthophoridae 173 druhov.

Autorka konštatuje, že výskyt zriedkavých mediteránnych, pontomediteránnych druhov, zistených v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nebol už dávno potvrdený. Ide o xerotermoheliofilné druhy, ktoré majú u n s severnú hranicu svojho rozšírenia, svojim výskytom viazané na skalné lesostepi a teplomilné dúbravy (Melliturga praestans, Rhodanthidium septemdentatum, Xylocopa valga a i.). Ďalej sú to druhy stepného a stredoeurópského pôvodu, ktoré majú vedecký význam a na našom území takisto dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia. Vyskytujú sa na biotope skalné stepi (Megachile pilidens, Chalicodoma hungarica, Chalicodoma parietina a i.). Ohrozená je psamofilná a xerotermoheliofilná fauna viatych pieskov najmä na južnom Slovensku (Chotín, Čenkov, Marcelov). Napr. Colletes maidli, Colletes mlokossewiczi, Andrena combaella, Andrena hungarica, Andrena mocsaryi, Camptopoeum friesei, Halictus elegans, Halictus truncaticollis, Anthocopa mocsaryi, Coelioxys haemorrhoa, Bombus laesus, Eucera eucnemidea, Eucera chrysopyga a i.

BALTHASAR, V., 1958: Další příspěvek blanokřídlych Československa (Hym. Aculeata). Acta Soc. ent. Čechosl., 55: 335-349.

EBMER, P. A. W., 1988: Kritische Liste der nicht-parasitischen Halictidae Österreiches mit Berücksichtigung aller mittel-europäischen Arten (Insecta: Hymenoptera: Apoidea: Halictidae) Linser biol. Beitr. 20: 527-711.

LUKÁŠ, J., 1979: Nálezy vzácnejších druhov včiel (Hymenoptera, Apoidea) na Slovensku. Biológia (Bratislava) 34: 171-176.

KOCOUREK, M., 1966: Prodromus der Hymenoptera der Tschechoslowakei, Pars 9. Apoidea 1. Acta faun. ent. Mus. nat Pragae, 12, 3-121.

ŠKAPEC, L., red., 1992: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČSFR. Vol. 3, Príroda, Bratislava, 149 s. 

ZAVADIL, V., 1951: K rozšíření opylovačů a dravých blanokřídlych na Slovensku. Ent, listy, 14: 75-88.