Folia faunistica Slovaca (1996) 1 (4): 59-68

Rozšírenie a ochrana vretienkovitých (Lepidoptera, Zygaenidae) na Slovensku

Distribution and conservation of burnets (Lepidoptera, Zygaenidae) in Slovakia

Miroslav Kulfan1 & Ján Kulfan2

1 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina, Bratislava
 2 Ústav ekológie lesa, SAV, Štúrova 2, 960 53 Zvolen

Vydané (published): 1996

Abstract

On the basis of original studies and data from literature, 25 species of the family Zygaenidae were found in Slovakia (10 species from the subf. Procridinae and 15 species from the subf. Zygaeninae). Of them, 11 species are considered to be threatened species (10 species are vulnerable and 1 species has local distribution and 11 species reach to higher locations (above altitude of 900 m). The greatest number of species are xerothermophilic preferring open areas and ecotones. Seven species of the subf. Procridinae belong to the category of threatened species and three species of them are more common in Slovakia (Rhagades pruni, Adscita globulariae and A. statices). The presence of two species reaching the northern boundary of their area in south Slovakia - Theresimina ampelophaga and Adscita budensis is confirmed only on the basis of old literature data. Adscita graeca and A. notata are the most endangered species of the subf. Procridinae. The subf. Zygaeninae has only three threatened species. The distribution of Zygaena minos has been known insufficiently in Slovakia (conspicuous similarity between Zygaena minos and Z. purpuralis). Zygaena filipendulae is the most abundant species of the subf. Zygaeninae and has wide distribution in Slovakia. Xerothermophilic Zygaena laeta occurring on isolated localities of south Slovakia is the most endangered species of the subf. Zygaeninae. Populations of the family Zygaenidae are the most endangered by negative anthropogenic influences across xerothermic biotopes of low and middle locations (intensive agriculture, viticulture, building up of industrial objects, communications, vegetation burning in spring, fertilization, application of pesticides, afforestation) and by natural forest and shrubs succession. For protection of very local and threatened species it will be necessary to form a network of the reserves.

Key words

Lepidoptera, Slovakia

Úvod

Rozšírenie motýľov z čeľade vretienkovitých (Zygaenidae), podobne ako aj denných motýľov (Papilionoidea a Hesperiidae) je v rámci Slovenska relatívne dobre preskúmané. Preto ich súčasný stav rozšírenia možno v niektorých miestach lepšie, inde len v hrubších rysoch porovnať s minulosťou. Najmä druhy podčeľade Zygaeninae sú veľmi nápadné a dajú sa pomerne ľahko aj v teréne determinovať. Uvedená čeľaď sa vo viacerých krajinách používa často s ďalšími skupinami motýľov s dennou aktivitou na hodnotenie stavu prírodného prostredia.

Tento príspevok nadväzuje na nedávno publikované práce, ktoré sa zaoberajú ochranou a zmenami v rozšírení motýľov zo skupín Papilionoidea a Hesperiidae (KULFAN, J. & KULFAN, M., 1991, KULFAN, M. & KULFAN, J., 1992).

Hlavným cieľom práce je zhodnotiť rozšírenie vretienkovitých na Slovensku, navrhnúť stupeň ohrozenia jednotlivých druhov, poukázať na príčiny ich ohrozenosti a načrtnúť opatrenia na ich ochranu. Práce sa konali v rámci grantu 1/1141/94 Fauna Slovenska, jej genofond a jeho využitie.

Materiál a metódy

Rozšírenie vretienkovitých na Slovensku sme vyhodnotili na základe našich vlastných poznatkov i literárnych údajov. Staršie údaje sú zhrnuté v Prodrome Lepidopter Slovenska (HRUBÝ, 1964), na ktorý nadväzujú Doplnky k Prodromu Lepidopter Slovenska (REIPRICH, 1977) a Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska (REIPRICH & OKÁLI, 1988).

Použili sme aj novšie dostupné práce publikované od roku 1985 (FULÍN & PANIGAJ, 1985, PANIGAJ, 1985a, b, 1986, 1988a, b, 1992, PASTORÁLIS, 1985a, b, ŠACHL, 1985, 1986, 1987, 1988, 1989, ČAPUTA, 1986, 1987, KULFAN, M. & DEGMA, 1986, RICHTER, 1986, RICHTER, I. & RICHTER, I., 1986, JÁSZAY & PANIGAJ, 1987, 1988, LAŠTŮVKA, 1988, BADÍK, 1989, KULFAN, J., 1989, 1990, 1991a, b, FAJČÍK, 1990, JANOVSKÝ, 1991, REIPRICH, 1991, KRÁLÍČEK, 1992, PETRAŠOVIČ & REIPRICH, 1992, PATOČKA, 1993, KULFAN, M., 1993, 1994, 1995a, b, 1996, v tlači, KULFAN, M. & KALIVODA, 1994, KULFAN, M. et al., v tlači, KULFAN, M. & KULFAN, J., v tlači). Niektoré nepublikované údaje nám poskytli aj JANOVSKÝ, M., KOPEČEK, F., PANIGAJ, Ľ., ŠACHL, J., TOKÁR, Z., a VÍŤAZ, Ľ., za čo im úprimne ďakujeme. Pri hodnotení ekologickej klasifikácie sme prihliadali aj na poznatky z prác BLABA & KUDRNU (1982) a DABROWSKÉHO & KRZYWICKÉHO (1982). Rizikovosť (ohrozenosť) druhov hodnotíme v zmysle IUCN (cf. JEDLIČKA et al., 1994).

Fauna vretienkovitých (Zygaenidae) Slovenska

Doposiaľ sa na Slovensku zistilo 25 druhov z čeľade Zygaenidae (10 druhov z podčeľade Procridinae a 15 druhov z podčeľade Zygaeninae). Z nich 11 druhov je rizikových (tab. 1). Výskyt zelenáčika Adscita mannii (Ld., 1852) sa na Slovensku očakáva (PATOČKA et al., 1989). Väčšina druhov má lokálne rozšírenie a 11 druhov zasahuje do vyšších polôh (900 m n. m. a viac). Dokonca niektoré druhy sa pozorovali v Tatranskej oblasti na vhodných biotopoch v nadmorských výškach nad 1300 m (SLABÝ, 1953).

Podľa ekologickej klasifikácie väčšina druhov je xerotermofilných a uprednostňujú otvorené plochy a ekotony (tab. l).

Väčšina druhov z podčeľade Procridinae (7 druhov) patrí do kategórie rizikových druhov v zmysle IUCN (JEDLIČKA et al., 1994). Z tejto podčeľade iba 3 druhy sa na Slovensku vyskytujú hojnejšie (Rhagades pruni, Adscita globulariae, a A. statices). Z nich Adscita statices je najhojnejším druhom so širokou ekologickou potenciou (tab. l.). Druhy Theresimina ampelophaga a Adscita budensis dosahujú na južnom Slovensku severnú hranicu svojho areálu. Ich prítomnosť na Slovensku potvrdzujú len staré údaje (HRUBÝ, 1964). Prítomnosť druhu Adscita budensis sa na Slovensku nedá v súčasnosti vylúčiť, pretože sa môže ľahko zameniť s habituálne podobnými druhmi podčeľade Procridinae. Ukazuje sa, že k najviac ohrozeným druhom zelenáčikov na Slovensku patria Adscita graeca a A. notata. Územím Slovenska prechádza severná hranica rozšírenia týchto druhov. Vzhľadom na ich náročnejšiu determináciu a podobnosť najmä s druhmi A. chloros a A. globulariae predpokladáme, že ich rozšírenie na Slovensku je zatiaľ nedostočne preskúmané. Zelenáčik Adscita graeca pravdepodobne nevystupuje do stredných polôh na Slovensku, ale výskyt zelenáčika A. notata možno očakávať aj v stredných polohách Bielych Karpát, pretože na Moravskej strane Bielych Karpát v blízkosti hraníc so SR sa jeho prítomnosť potvrdila (KRÁLÍČEK, 1981, KRÁLÍČEK & GOTTWALD, 1984). K najmenej ohrozeným rizikovým druhom patria 3 zraniteľné druhy (Adscita subsolana, A. chloros a A. geryon) zasahujúce do stredných polôh. Dokonca zelenáčik Adscita geryon sa zistil v Západných Tatrách (Jalovecká dolina) (REIPRICH, 1977).

Podčeľaď Zygaeninae obsahuje len tri rizikové druhy. Vzhľadom na veľkú podobnosť druhov Zygaena purpuralis a Z. minos, ktoré sa dajú dokonale rozlíšiť iba na základe kopulačných orgánov, je rozšírenie druhu Z. minos na území Slovenska v súčasnosti veľmi málo známe. Zatiaľ sa uvádza tento druh iba zo Silickej planiny (REIPRICH & OKÁLI, 1988) a lokality Lúky (leg. GOTTWALD) (JANOVSKÝ, nepubl.). Z podčeľade Zygaeninae je najhojnejším druhom Zygaena filipendulae so širokým rozšírením na Slovensku (tab. l). Z troch rizikových druhov tejto podčeľade je na Slovensku najviac ohrozená xerotermofilná vretienka Zygaena laeta viazaná na stanovištia stepného charakteru, ktorá na našom území dosahuje severnú a západnú hranicu svojho výskytu. Zistila sa na izolovaných lokalitách južného Slovenska (od Borskej nížiny po Burdu). Jej príbuzný zraniteľný druh na Slovensku - vretienka Zygaena punctum s podobným areálom má širšie rozšírenie (od Borskej nížiny až po Východoslovenskú rovinu) a na izolovaných lokalitách býva hojnejšia. Posledný rizikový druh - vretienka Zygaena cynarae je rozšírená prevažne na západnom Slovensku, najmä v oblasti Borskej nížiny (HRUBÝ, 1964, REIPRICH & OKÁLI, 1988). Jej výskyt sa očakáva aj v Slovenskej časti Bielych Karpát (okolie lokality Vrbovce) (KRÁLÍČEK, 1981, KRÁLÍČEK & GOTTWALD, 1984).

Ohrozenosť druhov a opatrenia na ich ochranu

Vretienkovité sú typickými predstaviteľmi hmyzu tradične obhospodarovanej
krajiny. Ťažiskom ich rozšírenia sú xerotermné biotopy v nízkych a stredných polohách, na
ktoré sú viazané i naše najviac lokálne druhy s obmedzeným rozšírením (Adscita graeca, A.
notata, A. budensis, Zygaena punctum a Z. laeta). Tieto biotopy sú buď prirodzené (najmä
na strmých svahoch s teplomilnou vegetáciou lesostepného charakteru) alebo vznikli a
prípadne sa aj udržiavajú antropickou činnosťou (extenzívne lúky a pasienky, železničné
násypy, sady a záhrady a pod.). Často im vyhovujú časovo ohraničené sukcesné štádiá
vegetácie na človekom v minulosti odlesnených plochách (opustené pasienky, lúky, sady
atď.). Zo skúseností vieme, že naše vretienkovité sa len ojedinelo vzďaľujú zo svojich
habitatov. Ich populácie sa spravidla vyskytujú na viac-menej ostro ohraničených
stanovištiach. Z týchto skutočností vyplýva aj ich ohrozenosť.

Rozloha i počet uvedených vhodných biotopov sa v súčasnosti prudko znižuje
vzhľadom na narastajúce tendencie hospodársky využívať všade tam, kde je to možné,
všetky plochy a stanovištia v krajine na poľnohospodárske i iné účely (rozorávanie plôch,
zakladanie vinohradov, výstavba priemyselných i iných objektov, komunikácií a i.). Z
uvedeného dôvodu sa menia, príp. aj zanikajú doteraz nevyužívané, opustené alebo
zanedbávané trávnato-bylinné porasty a dokonca i lesostepné spoločenstvá na menej
prístupných strmých svahoch pahorkov. Populácie vretienkovitých ohrozujú aj ďalšie
antropické vplyvy, najmä vypaľovanie vegetácie v jarnom období i aplikácia hnojív a
pesticídov v susedstve ich habitatov i zalesňovanie. Inou vážnou formou ohrozenia je
pokračovanie sukcesie na stanovištiach vretienkovitých - prirodzené zarastanie plôch
drevinami, a to i v chránených územiach.

Pre ochranu vretienkovitých je dôležité podporovať tradičné spôsoby využívania
krajiny. Zároveň je potrebné obmedzovať všeobecne negatívne antropogénne vplyvy, akými
sú znečistenie vody, pôdy a vzduchu i obmedzovať už uvedené príčiny ohrozenia.

Pre zachovanie veľmi lokálnych a ohrozených druhov je najdôležitejšia existencia
siete chránených území. Predpoklady na ich trvalé prežívanie sú tu veľké, avšak treba brať
do úvahy i zmeny vegetácie spôsobené sukcesiou na mnohých stanovištiach lesostepného i
stepného charakteru, kde došlo v minulosti k potláčaniu rozvoja drevinovej vegetácie, napr.
extenzívnym pasením. Problém, ako (a či) zabezpečiť zachovanie existujúcej vegetácie
(napr. na území prírodnej rezervácie) alebo ponechať sukcesii voľný priebeh, je zložitý a
vyžaduje komplexný prístup. V prípade takéhoto ohrozenia by bolo potrebné uvažovať o
premiestnení populácie na iné vhodné miesto.

Aj keď sú vretienkovité pomerne dobre známou skupinou hmyzu, nemožno pokladať
súčasné poznatky o ich bionómii a rozšírení za dostatočné. Platí to najmä o najviac
lokálnych druhoch s obmedzeným rozšírením (tri druhy z rodu Adscita, ktoré sú zrejme
najviac ohrozené). Taktiež druhu Z. minos by bolo potrebné venovať väčšiu pozornosť.
Doteraz neexistuje u nás súborná práca týkajúca sa determinácie tejto ostro ohraničenej
čeľade, ktorá by mohla pomôcť zorientovať sa v nej aj zoológom - „neentomológom“
pracujúcim v rezorte ochrany prírody, ale aj študentom i záujemcom o prírodu, ktorí by
mohli pomôcť svojimi poznatkami o výskyte vretienok. Zygaenidae sú zároveň veľmi
vhodná skupina hmyzu na pravidelné monitorovanie.

Literatúra

BADÍK, M., 1989. Príspevok k poznaniu motýľov (Lepidoptera) Štátnej prírodnej rezervácie Prípor v Národnom parku Malá Fatra. Ochr. Prír., 10: 333-343.
BLAB, J. & KUDRNA, O., 1982. Hilfsprogramm für Schmetterlinge. Kilda Verlag, Greven, 135 pp.
ČAPUTA, A., 1986. Ďalšie nové a významnejšie druhy motýľov (Lepidoptera) na Kováčovských kopcoch. Biológia, Bratislava, 41: 201-210.
ČAPUTA, A., 1987. Výskum motýľov (Lepidoptera) Štátnej prírodnej rezervácie Kováčovské kopce. Ochr. Prír. Výskumné práce z ochrany prírody 5., Príroda, Bratislava, 128 pp.
DABROWSKI, J. S. & KRZYWICKI, M., 1982. Ginace i zagrozone gatunki motyli (Lepidoptera) w faunie Polski. Czesc 1. PWN, Warszawa, Kraków, 171 pp.
FAJČÍK, J., 1990. Motýle (Lepidoptera) Fialkového údolia (Devínska Kobyla). I. časť. Ent. Probl. (Bratislava), 20: 135-163.
FULÍN, M. & PANIGAJ, Ľ., 1985. Niekoľko poznámok k faune motýľov (Lep.) Sabinova a okolia. Zbor. Vsl. múz. v Košiciach, Prír. vedy, 26: 101-114.
HRUBÝ, K., 1964. Prodromus Lepidopter Slovenska - Prodromus Lepidopterorum Slovaciae, SAV, Bratislava, 959 pp.
JANOVSKÝ, M., 1991. Motýli (Lepidoptera) Zoboru. Zobor, 2: 203-219.
JÁSZAY, T. & PANIGAJ, Ľ., 1987. Niekoľko poznámok k prieskumu motýľov (Lep.) severovýchodnej časti okresu Svidník a k problematike entomologických výskumov. TOP Krajná Bystrá 1986 - prehľad odborných výsledkov, Bratislava: 81-90.
JÁSZAY, T. & PANIGAJ, Ľ., 1988. Výsledky prieskumu hmyzu (Insecta) počas XII. TOP-u v okrese Prešov. In: 12. Východoslovenský TOP - prehľad odborných výsledkov, Prešov: 153-169.
JEDLIČKA, L., BOHUŠ, M., ČAPUTA, A., FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ, Z., KOCIAN, Ľ., KOŠEL, V., KOVÁČ, V., KRNO, I., ŠTEPANOVIČOVÁ, O., VARGA, J., 1994. Hodnotenie ekosozologického statusu taxónov fauny, pp. 89-102. In: BALÁŽ, D. (ed.) Ochrana biodiverzity na Slovensku. Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici (6.-8. apríl 1993), Katedra ekosozológie a fyziotaktiky, Prírodovedecká fakulta UK, Slovenská riečna sieť, Bratislava.
KRÁLÍČEK, M., 1981. Motýli Bílých Karpat z pohledu ochrany přírody, Okresní kulturní středisko Uh. Hradiště, 78 pp.
KRÁLÍČEK, M., 1992. Příspěvek k poznání fauny Lepidopter Tematínských kopců. Acta Univ. Agric. Fac. agron., Brno, 11: 275-300.
KRÁLÍČEK, M. & GOTTWALD, A., 1984. Motýli jihovýchodní Moravy I. Múzeum J. A. Komenského v Uherském Brodě, OVČSOP v Uherském Hradišti, 112 pp.
KULFAN, J., 1989. Heliofilné motýle (Lepidoptera) extenzívne obhospodarovanej krajiny pri Krupine, pp. 237-248. In BITUŠÍK, P. & Galvánek, J. (eds) Stredné Slovensko 8 - Prírodné vedy, Osveta, Martin.

KULFAN, J., 1990. Die Struktur der Taxozönosen von heliophilen Faltern (Lepidoptera) an manchen Biotopen der Westslowakei. Biológia, Bratislava, 45: 117-126.

KULFAN, J., 1991a. Heliofilné motýle (Lepidoptera) antropogénne rozlične narušených biotopov Malých Karpát. Ochr. Prír., 11: 78-101.

KULFAN, J., 1991b. Zur Struktur der Zönosen von heliophilen Faltern in extensiv genutzter Agrarlandschaft, pp. 334-338. In: MAHN, E. - G. & TIETZE, F. (eds): Agro-Ökosysteme und Habitatinseln in der Agrarlandschaft, Martin-Luther-Universität, Halle.

KULFAN, J. & KULFAN, M., 1991. Die Tagfalterfauna der Slowakei und ihr Schutz unter besonderer Berücksichtigung der Gebirgsökosysteme, p. 75-102. In: KUDRNA, O., (ed.) Schutz der Tagfalterfauna im Osten Mitteleuropas: Böhmen, Mähren, Slowakei, Ungarn. Oedippus 3, Gesellschaft für Schmetterlingsschutz, Bad Neustadt - Salz, 102 pp.

KULFAN, M., 1993. Motýle (Lepidoptera) Štátnej prírodnej rezervácie Šíp a jej blízkeho okolia (Veľká Fatra). Zborník Oravského múzea: 103-113.

KULFAN, M., 1994. Ochrana motýľov (Zygaenidae, Hesperiidae a Papilionoidea) na Slovensku, pp. 133-136. In: BALÁŽ, D. (ed.) Ochrana biodiverzity na Slovensku. Zborník referátov zo seminára v Záhorskej Bystrici (6.-8. apríl 1993), Katedra ekosozológie a fyziotaktiky, Prírodovedecká fakulta UK, Slovenská riečna sieť, Bratislava.

KULFAN, M., 1995a. Heliophilous Butterflies and Burnets (Lepidoptera) as Indicators of environmental changes on a territory influenced by the Water Power Station at Gabčíkovo. Acta Zool. Univ. Comenianae, 39: 23 - 32.

KULFAN, M., 1995b. Výsledky monitoringu motýľov (Lepidoptera) s dennou aktivitou na území ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo, pp. 288-294. In: SVOBODOVÁ, A. & LISICKÝ, M. J. (eds) Výsledky a skúsenosti z monitorovania bioty územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo, Oddelenie ekosozoológie a monitoringu ÚZE SAV, Bratislava.

KULFAN, M., 1996. Červený zoznam fauny. Bezstavovce (Evertebrata). Motýle (Lepidoptera), p. 25. In: ZEMANOVÁ, A. (ed.) Červené zoznamy flóry a fauny Národnej prírodnej rezervácie Šúr, Litera, s.r.o. pre APOP, Bratislava.

KULFAN, M. v tlači. Day-flying (Sun-loving) Lepidoptera of the Danubian floodplain (Bratislava - Číčov area). Nota lepideptprologica, v tlači.

KULFAN, M. & DEGMA, P., 1986. Motýle (Lepidoptera) ŠPR Šrámková a jej blízkeho okolia. Ochrana prírody, 7: 325-346.

KULFAN, M., DEGMA, P., KALIVODA, H. Lepidoptera of different grassland types across the Morava floodplain. J. Res. Lepid., v tlači.

KULFAN, M. & KALIVODA, H., 1994. Zygaenoidea, Hesperoidea, and Papilionoidea of the Morava river alluvia (downstream region). Ekológia (Bratislava), Supplement 1, 13: 175-183.

KULFAN, M. & KULFAN, J., 1992. Changes of distribution of thermophilous butterflies in Slovakia. J. Res. Lepid., 29: 254-266.

KULFAN, M. & KULFAN, J. Butterflies and burnets of the South and Central Parts of the White Carpathians and their Endangerment by Antropic Activity. Biodiversitas Slovaca, v tlači.

LAŠTŮVKA, Z., 1988. Motýli (Lepidoptera) Plešivské planiny. Ochr. Prír. Výskumné práce z ochrany prírody 6B. Príroda, Bratislava: 303-322.

PANIGAJ, Ľ., 1985a. Niekoľko poznámok k poznaniu fauny motýľov v okrese Trebišov. In: 9. Východoslovenský TOP 1985 - prehľad odborných výsledkov, Trebišov: 83-92.

PANIGAJ, Ľ., 1985b. Príspevok k poznaniu fauny motýľov oblasti Kamienky a Litmanovej. In: 8. Východoslovenský TOP 1984 - prehľad odborných výsledkov, Stará Ľubovňa: 32-39.

PANIGAJ, Ľ., 1986. Fauna motýľov (Lepidoptera) Pieninského národného parku. Zborník TANAP, 27: 83-144.

PANIGAJ, Ľ., 1988a. Niekoľko poznámok k výskytu motýľov (Lepidoptera) vo východnom predhorí Vysokých Tatier - oblasť Mlynčekov. Zborník TANAP, 28: 149-158.

PANIGAJ, Ľ., 1988b. Prehľad druhov motýľov (Lep.) zistených vo vybraných lokalitách okresu Vranov. In: 11. Vychodoslovenský TOP. Zborník odborných výsledkov, Prešov, Vranov n/T:
70-82.

PANIGAJ, Ľ., 1992. Výsledky krátkodobého výskumu fauny motýľov (Lep.) počas XV. Vsl. TOP-u. In: 15. Východoslovenský TOP - prehľad odborných výsledkov, Štós - Porča, Moldava n/Bodvou: 140-150.

PASTORÁLIS, G., 1985a. Príspevok k faunistike motýľov v Komárne a jeho blízkom okolí. Spravodaj Oblastného podunajského múzea v Komárne. Prírodné vedy, 5: 93-126.

PASTORÁLIS, G., 1985b. Príspevok k poznaniu fauny motýľov vybraných lokalít okresu Komárno. Prehľad odborných výsedkov Západoslovenského tábora ochrancov prírody. Zväzok I. Lužný les Vrbina pri Kameničnej (okr. Komárno) 1983. Západoslovenský krajský národný výbor - odbor kultúry, Bratislava, Krajský ústav ŠPSOP, Bratislava: 45-54.

PATOČKA, J., 1993. K poznaniu motýľov (Lepidoptera) CHKO - Biosférickej rezervácie Poľana, p. 98-102. In: URBAN, P. (ed.) Fauna Poľany, Správa CHKO-BR Poľana, Technická univerzita,Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen.

PATOČKA, J., REIPRICH, A., PASTORÁLIS, G., 1989. Zoznam motýľov (Lepidoptera) zistených aleboočakávaných na Slovensku. Iuxta Danubium No. 8. Rerum naturalis. Oblastné PodunajskéMúzeum, Komárno, 101 pp.

PETRAŠOVIČ, J. & REIPRICH, A., 1992. Motýle (Lepidoptera) pobrežného pásma vodnej nádrže VeľkáDomaša. Ent. Probl. (Bratislava), 23: 61-86.

REIPRICH, A., 1977. Doplnky k Prodromu Lepidopter Slovenska. Ent. Probl. (Bratislava), 14: 13-69.

REIPRICH, A., 1991. O výkyvoch početnosti niektorých významnejších druhoch motýľov v širšejoblasti Slovenského raja. Správy SES pri SAV, 3: 9-19.

REIPRICH, A. & OKÁLI, I., 1988. Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska. 1. zväzok. Biol. Práce,SAV, Bratislava, 140 pp.

RICHTER, I., 1986. ŠPR Veľký Vrch - vzácna lokalita lepidopter. In: Zborník odborných prácZápadoslovenského TOP-u 1984, Bratislava: 137-145.

RICHTER, I. & RICHTER, I., 1986. Prehľad motýlej fauny okresu Topoľčany. In: Zborník odbornýchprác Západoslovenského TOP-u 1984, Bratislava: 115-136.

SLABÝ, O., 1953. Nová zajímavá náleziště pontomediterranního druhu Zygaena brizae Esp. veslovenských Karpatech. Roč. Čs. spol. entom., 50: 67-77.

ŠACHL, J., 1985. Motýli s denní aktivitou na okrese Žiar nad Hronom. In: 21. Tábor ochrancov prírody 1985 - prehľad odborných výsledkov, Žiar nad Hronom: 156-184.

ŠACHL, J., 1986. Motýle s dennou aktivitou v okrese Žilina. In: 20. Tábor ochrancov prírody 1984 - prehľad odborných výsledkov, Bratislava, Žilina: 92-128.

ŠACHL, J., 1987. Motýli s denní aktivitou na okrese Lučenec. In: 22. Tábor ochrancov prírody 1986 - prehľad odborných výsledkov, Bratislava, Lučenec: 159-176.

ŠACHL, J., 1988. Vřetenušky, běloskvrnáči a denní motýli na okrese Veľký Krtíš. In: 23. Tábor ochrancov prírody 1987 - prehľad odborných výsledkov, Bratislava, Veľký Krtíš: 149-172.

ŠACHL, J., 1989. Denní motýli, vřetenušky a běloskvrnáči v okrese Senica. In: 24. Tábor ochrancov prírody 1988 - prehľad odborných výsledkov, Bratislava, Senica: 141 - 179.