|
In this contribution the
occurrence of birds has been evaluated in the subalpine zone of the
Západné Tatry - Roháče Mountains (plant communities: Vaccinio
myrtilli-Pinetum mughi, Vaccinietum myrtilli, Nardetum strictae,
Calamagrostietum villosae, Athyrio-Piceetum) between 1870 and 1996.
As documentation material, for drawing up such a list of bird
species both the published and unpublished data (diaries,
preparation material) of A. Kocyan (between 1870 and 1910, A. Kocian
(1919-1922, 1928-1931, 1942-43, 1948, 1958, 1961, 1963, 1964, 1966,
1967) and our own observations (1974-1966) were used. During this
period 64 species were documented in this region, of them 25 species
were breeders (27% of all bird breeders occurring between the
montane and the alpine zones of the Roháče Mountains.
During the first period (data of
A. Kocyan and A. Kocian) 42 species were found, 17 species were
breeders, while our own observations (1974-1996) confirmed the
occurrence of 60 species and 20 species were breeders. The increase
of species in the second period is explained by the fact that on the
basis of the available materials, in some species of the first
period we were unable to determine their exact hypsometric
distribution, i.e. whether these species occurred only in the alpine
zone or also in other zones (in the Table they are designated by a
question-mark). In fact, a clearly new species to the Roháče
Mountains can be considered Anas platyrhynchos (breeder), Aythya
ferina, Tringa ochropus, Columba livia f. domestica and Luscinia
svecica svecica (breeder), however each occurred only sporadically
or even only once.
Thus we believe that the breeding
ornithocoenosis of the subalpine zone of the Roháče Mountains shows
a rather stable composition. Also it can be stated that this
ornithocoenosis has no specific species that could be classified as
characteristic only to the studied vegetation zone. Such a species
could be considered Luscinia svecica svecica, however in our
conditions this species is in the stage of forming and establishing
its breeding populations.
Comparisons of bird populations of the
subalpine zone of the Roháče Mountains with bird species inhabiting
similar biotopes in other parts of the Slovak and the Polish side of
the Tatra Mountains (Mošanský, 1974, Glowaciński, Profus, 1992)
revealed considerable similarities. |
|
Ornitologický výskum oravského
regiónu, konkrétne Západných Tatier - Roháčov, má viac ako 120 ročnú
tradíciu a tak je možné urobiť aj pomerne presný zoznam vtákov
obývajúcich tamojšie horstvo. S dlhodobým dokumentovaním vtáčích
druhov začal KOCYAN v 70-tych rokoch minulého storočia, ktorý
stuodtiaľ zanechal nielen pionierske publikácie (1881, 1882a, 1882b,
1883a, 1883b, 1883c, 1884a, 1884b, 1886, 1887, 1888, 1889, 1890a,
1890b, 1891, 1893), bohatý preparačný materiál, ale aj preparačný
žurnál a denník. V prvom si za roky 1868-1916 viedol všetky ním
spreparované druhy živočíchov, ktorými zásoboval naše a zahraničné
múzeá, v denníku (zachovali sa roky 1872-1881 a 1885-1916) si
zaznamenával pozorovania niektorých druhov vtákov v okolí svojho
pôsobiska. Takto vznikol rozsiahly dokumentačný materiál (spolu
okolo 8 tisíc počítačových údajov), ktorý doteraz bol len čiastočne
využitý. Na celoživotnú prácu Antona Kocyana nadviazal jeho syn,
Anton Kocian, ktorý v Zuberci pôsobil a vykonával v Roháčoch a ich
najbližšom okolí pozorovania v roku 1919-1922 a potom v ďalších
rokoch, menej pravidelne, prakticky až do svojej smrti v roku 1984.
Napísal viacero publikácii, viažucich sa k živočíchom Roháčov (napr.
KOCIAN 1962, 1967, KOCIAN, A. & KOCIAN Ľ., 1981, KOCIAN & ŠTOLLMANN,
1963, KOCIAN, SVATOŇ & ŠTOLLMANN, 1973, atď.), ale tiež bohatý
nepublikovaný materiál z rokov 1918-1984. Napokon v Roháčoch a v ich
okolí sme začali s pravidelnými pozorovaniami aj my od roku 1974 až
doteraz. Z prác, ktoré boli výsledkom tohto výskumu spomenieme aspoň
dve (KOCIAN, Ľ., 1980 a KOCIAN, Ľ., et al., 1985).
Na základe spomenutého materiálu
sme sa pokúsili vypracovať zoznam vtákov, ktoré boli zaznamenané v
priebehu roku 1870-1996 v subalpínskom stupni Západných
Tatier-Roháčov. Práca vychádza z cieľov grantu 1/1141/94 Fauna
Slovenska, jej genfond a jeho využitie. |
|
V predloženom príspevku analyzujeme vtáčie druhy,
ktoré sa vyskytli v
subalpínskom stupni Západných Tatier -
Roháčov. Pod týmto vegetačným stupňom
rozumieme územie ohraničené
nadmorskou výškou približne od 1 400 do 1 800 m, s dominantnými
rastlinnými spoločenstvami Vaccinio myrtilli-Pinetum mughi,
Vaccinietum
myrtilli, Nardetum strictae, Calamagrostietum
villosae, Athyrio-Piceetum (čiastočne).
Z uvedeného
dokumentačného materiálu sme vyhodnotili výskyt vtákov za obdobie
rokov 1870-1910 (A. KOCYAN), 1919-1922, 1928-1931, 1942-1943, 1948,
1958, 1961,
1963, 1964, 1966, 1967 (A. KOCIAN) a rokov 1974-1996
(Ľ. KOCIAN). Domnievame sa, že
je pochopiteľné, že spracovanie
tak rozsiahleho materiálu za tak dlhé obdobie nutné naráža
na
viacero problémov: v prvom rade je to rozdielnosť metodík, s ktorými
pracovali všetci
autori (od priameho pozorovania, doplneného aj
dokumentačným odstrelom, čo robili
hlavne prví autori, po
použitie líniovej a mapovacej metódy, ktorú sme použili my), ďalej
nepravidelnosť až sporadickosť výskumu v niektorých rokoch, až po, v
niektorých
prípadoch, neistotu s ktorou sme sa museli vyrovnať
pri zatriedení vtáčích druhov do
subalpínskeho stupňa. Totižto v
niektorých prípadoch sa z dokumentačného materiálu A.
Kocyana
nedalo jednoznačne rozhodnúť, ktoré vegetačné stupne vo
vysokohorskom
prostredí Roháčov daný druh obýva. Tieto sme v
priloženej tabuľke označili otáznikom.
Do celkového prehľadu
druhov sme nezaradili také druhy (napr. lastovičky,
belorítky,
oba druhy bocianov, husi), ktoré preletovali pri svojich
migračných presunoch cez, resp. nad subalpínskym či alpínskym
stupňom,
no evidentne sa tam nevyskytovali troficky ani topicky.
Napriek uvedeným problémom sme však presvedčení, že materiál spĺňa
všetky kritéria požadované na vypracovanie takto ladeného príspevku
a
umožňuje predložiť hodnoverný a nielen na slovenské pomery
ojedinelý
zoznam vtáčích druhov obývajúcich konkrétny
vysokohorský región za tak
dlhé časové obdobie.
|
|
Z doterajšieho štúdia
historického dokumentačného materiálu, ako aj súčasných
výskumov
subalpínskeho vegetačného stupňa Západných Tatier-Roháčov môžeme
povedať,
že tu bolo za celé obdobie pozorovaných 64 vtáčích
druhov čo je 40% z celkového počtu
vtáčích druhov ktoré boli
zistené vo všetkých vegetačných stupňoch (od montánneho po
alpínsky) týchto vrchov. Za celé obdobie výskumov tu bolo
zaznamenaných 25 druhov
hniezdičov čo je 39 % zo všetkých vtáčích
druhov tohto vegetačného stupňa a 27% zo
všetkých vtáčích druhov,
ktoré boli zaregistrované ako hniezdiče v celých Roháčoch.
Za
obdobie rokov 1870 až 1967 bolo zistených 42 druhov vtákov, z nich
17 druhov
hniezdilo. V rokoch 1974 až 1996 sme pozorovali 60
druhov vtákov a 20 druhov hniezdilo.
Je potrebné upozorniť, že
rozdiel v počte druhov pri porovnaní oboch období neodráža ani
tak nárast nových druhov v posledných desaťročiach, ako skôr nie
celkom jasné zatriedenie
niektorých vtákov do tohto vegetačného
stupňa v prvom období (viď kap. Materiál a
metodika). Prakticky
za evidentne nové druhy pre subalpínsky stupeň Roháčov počas
posledných desaťročí môžeme považovať iba: Anas platyrhynchos (ako
hniezdič), Aythya
ferina, Tringa ochropus, Columba livia f.
domestica, Luscinia svecica svecica (ako
hniezdič), všetky sa
však v súčasnosti vyskytli len veľmi sporadicky či len jedenkrát.
Z 25 hniezdiacich druhov
vtákov bolo 12 druhov spoločných pre obe obdobia, 5
druhov
hniezdilo len v prvom a 8 druhov len v druhom období. V prvom období
to boli
druhy: Accipiter nisus, Falco subbuteo, Apus apus,
Cinclus cinclus, Tichodroma muraria, v
druhom: Anas
platyrhynchos, Anthus trivialis, Motacilla alba, Erithacus rubecula,
Luscinia
svecica svecica, Turdus torquatus, Sylvia curruca,
Sylvia atricapilla. V prvom období
patrili spomenuté hniezdiče k
nehojným a Falco subbuteo hniezdil len jedenkrát. Podobne
aj v
druhom období doteraz len po jedenkrát hniezdili Anas platyrhynchos
a Luscinia
svecica svecica, ostatné hniezdili nepravidelne a je
možné, že aj v prvom období mohli
patriť do skupiny hniezdičov
(označené otáznikom). Domnievame sa preto, že môžeme
vysloviť
názor, že hniezdna ornitocenóza subalpínskeho stupňa Roháčov
preukazuje za
uvedené roky v podstate stabilizované zloženie.
Pochopiteľne však, že je možné, najmä pod
vplyvom antropického
tlaku, ktorý sa tu výrazne začína prejavovať v posledných
desaťročiach, predpokladať objavenie ďalších hniezdiacich druhov,
najmä so značnou
ekologickou valenciou a naopak absenciu
niektorých technofóbnych druhov, čo naznačuje
aj nehniezdenie
Accipiter nisus a Tichodroma muraria v druhom období výskumu.
Zároveň,
na základe doterajších výskumov sa dá povedať, že
ornitocenóza subalpínskeho stupňa
Roháčov (a zrejme aj
subalpínskeho stupňa ďalších častí Tatier) nemá špecifické druhy,
ktoré by boli charakteristické výlučne len pre tento vegetačný
stupeň. Doteraz za jediný
druh, ktorý by mohol spĺňať takýto
predpoklad by sme mohli považovať iba druh Luscinia
svecica
svecica, tento však je v našich podmienkach zrejme len v štádiu
formovania a
stabilizovania svojej hniezdnej populácie (Kocian,
Kocian, 1996) a na definitívne
vyjadrenie sú potrebné ďalšie roky
výskumu.
Pri porovnaní ornitocenózy
subalpínskeho stupňa Roháčov s ornitocenózou žijúcou
v
nadmorských výškach 1400 - 1800 m na celom území Tatier (Mošanský,
1974) vidíme, že
v celých Tatrách sa v spomenutých nadmorských
výškach zdržiava 32 až 67 druhov vtákov,
z toho v hniezdnom
období 18 až 49 druhov. V samotnej kosodrevine, ktorá bola
dominantnou rastlinou aj v Roháčoch, to bolo 22 druhov. V poľskej
časti subalpínskeho
stupňa Tatier (Glowaciński, Profus, 1992)
hniezdilo 22 druhov, ktorých zloženie bolo v
podstate rovnaké so
zastúpením v Roháčoch.
|
|
GLOWACIŃSKI, Z., PROFUS, P., 1992: Structure and vertical
distribution of the breeding bird
communities in the Polish Tatra
national park. Ochrona Przyrody, 50: 65-94.
KOCIAN, A., 1962:
Orly skalné na Orave. Vlastivedný zborník Považia, 5: 223-230.
KOCIAN, A., 1967: Prírodovedný výskum na Orave. Ochrana fauny, 1:
67-72.
KOCIAN, A., KOCIAN, Ľ., 1981: Príspevok k niektorým
synantropizačným prejavom v čase hniezdenia
v avifaune širšieho
okolia Oravíc. Spoločenský význam zoologických výskumov pri tvorbe a
ochrane životného prostredia: 373-377.
KOCIAN, A., SVATOŇ, J.,
ŠTOLLMANN, A., 1973: Prírodné pomery hornej Oravy. Trstená 600
ročná.
Vyd. Osveta, 16-67 pp
KOCIAN, A., ŠTOLLMANN, A., 1963:
Výskyt sovy dlhochvostej karpatskej (Strix uralensis macroura,
Wolf, 1810) na severozápadnom Slovensku. Biológia, 18: 533-534.
KOCIAN, Ľ., 1980: Antropický vplyv na formovanie vtáčích
spoločenstiev Roháčov. Kandidátska diz.
práca, PFUK. 275 pp.
KOCIAN, Ľ., KOCIAN, A., KOCIANOVÁ, E., HALÁK, K., 1985: Príspevok k
poznaniu stavovcov
subalpínskeho a alpínskeho stupňa Západných
Tatier - Roháčov a ich bioindikačný význam.
Oravské múzeum, 2:
83-97.
KOCIAN, Ľ., KOCIAN, J., 1996: First record of breeding of
Luscinia svecica svecica in Slovakia.
Biológia, 51: 212.
KOCYAN, A., 1881: Ornithologische Beobachtungen in Orawitz 1880. In
TSCHUSI, V.,:
Aufzeichnungen über den Vogelzug im Jahre 1880.
Mitth. des Ornithol. Vereines in Wien, 5:
75-79.
KOCYAN, A., 1882a: Ornithologische Beobachtungen in Orawitz 1880.
In: BLASIUS, J. H.: V.
Jahresbericht des Ausschusses für
Beobachtungsstationen der Vögel Deutschlands. Cab.
Journal für
Ornithologie, 30: 18-110.
KOCYAN, A., 1882b: Ornithologische
Beobachtungen in Orawitz 1881. In: TSCHUSI, V.: Jahresbericht
über den Vogelzug in Oesterreich und Ungarn. Mitt. des Ornithol.
Vereines in Wien, 6: 19-
23.
KOCYAN, A., 1883a:
Ornithologische Beobachtungen in Orawitz 1881. In: BLASIUS, J. H.:
VI.
Jahresbericht des Ausschusses für Beobachtungsstationen der
Vögel Deutschlands. Cab.
Journal für Ornithologie, 31: 13-76.
KOCYAN, A., 1883b: Die Vögel der Nord-Tatra. Mitt. des Ornithol.
Vereines in Wien, 7: 169-170,
186-190, 230-236.
KOCYAN, A.,
1883c: Ornithologische Beobachtungen in Orawitz 1882. In: TSCHUSI,
V.: I.
Jahresbericht des Comités für ornithologische
Beobachtungs-Stationen in Oesterreich und
Ungarn. Verl. des
Ornithologischen Vereines, Wien, 201 pp.
KOCYAN, A., 1884a: Die
Adler im Tátragebirge. Zietschrift für die Gesammte Ornithologie, 1:
70-72.
KOCYAN, A., 1884b: Ptaki spostrzegane po stronie pólnocnej
Tatr. Pamietnik Tow. Tatrzańskiego, 9:
50-70.
KOCYAN, A.,
1886: Ornithologische Beobachtungen in Orawitz 1883. In: TSCHUSI,
V., DALLA-TORRE,
K.: II. Jahresbericht des Comités für
ornithologische Beobachtungsstationen in Oesterreich
und Ungarn.
Ornis, Wien., 379 pp.
KOCYAN, A., 1887: Ornithologische
Beobachtungen in Orawitz 1884. In: TSCHUSI, V., DALLA-TORRE,
K.:
III. Jahresbericht des Comités für ornithologische
Beobachtungsstationen in Oesterreich -
Ungarn. Ornis, Wien, 356
pp.
KOCYAN, A., 1888: Ornithologische Beobachtungen in Zuberecz
1886. In: TSCHUSI, V., DALLATORRE,
K.: V. Jahresbericht des
Comités für ornithologische Beobachtungsstationen in
Oesterreich
- Ungarn. Ornis, Wien, 346 pp.
KOCYAN, A., 1889: Az Árvai várban
őrzött állatgyüjtemény tárgymutatója. Alsó Kubin, 57 pp.
KOCYAN,
A., 1890a: Ornithologische Beobachtungen in Zuberecz 1887. In:
DALLA-TORRE, K.,
TSCHUSI, V.: VI. Jahresbericht des Comités für
ornithologische Beobachtungsstationen in
Oesterreich - Ungarn.
Ornis, Wien, 470 pp.
KOCYAN, A., 1890b: Loxia bifasciata in
Ungarn. In: TSCHUSI, V.: Zwei bemerkenswerte
Erscheinungen des
Jahres 1889. Ornithol. Jahrbuch, 1: 79.
KOCYAN, A., 1891: Der
Rauchfusskauz (Nyctale tengmalmi) in der Tatra. Ornithol. Jahrbuch,
2: 250-
251.
KOCYAN, A., 1893: Von der Nord-Tatra (1891 bis 1.
Febr. 1892). Ornithol. Jahrbuch, 4: 35-36.
MOŠANSKÝ, A., 1974:
Aves. Zborník prác o Tanape, 16: 223-265.
|
