Folia faunistica Slovaca (2004) 9 (3): 25-29

Prvé nálezy druhov Holostichides chardezi a Australocirrus octonucleatus (Ciliophora: Hypotrichia) na území Slovenska

First records of two species of ciliates: Holostichides chardezi and Australocirrus octonucleatus (Ciliophora: Hypotrichia) in Slovakia

Eva Tirjaková & Peter Vďačný

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava [tirjakova@fns.uniba.sk]

Prišlo (received): 10.3.2004; Akceptované (accepted): 15.3.2004; Vydané (published) online: 15.11.2004

Abstract

ñ top

There were 38 Ciliophora species recorded during research of soil and litter in Malé Karpaty Mts. (Slovakia) in year 2004, 11 of them belonging to subclass Hypotrichia. There were two hypotrich species reported as new for the fauna of Slovakia: Holostichides chardezi Foissner, 1987 and Australocirrus octonucleatus Foissner, 1988.

Keywords: Ciliophora, Hypotrichia, forest litter, Slovakia.

Úvod

ñ top

Podtrieda Hypotrichia zahŕňa morfologicky veľmi vyhranenú skupinu nálevníkov vyskytujúcich sa v terestrických aj limnických biotopoch. Sú charakteristické dobre vyvinutou adorálnou zónou membranel, ktorá sa ľavotočivo stáča k cytostómu, telové obrvenie ventrálnej strany bunky je tvorené radmi alebo skupinami cirov a kinety dorzálnej strany bunky sú budované z dikinetíd.

Determinácia hypotrichických nálevníkov je založená na usporiadaní cirov, ktoré je rodovo a druhovo charakteristické, na počte membranel v adorálnej zóne, počte dorzálnych kinet a na tvare a segmentácii makronuklea a počte mikronukleov. Na spoľahlivé určenie sú nevyhnutné protargolom impregnované jedince.
Orientovať sa v diverzite tejto skupiny nálevníkov je čoraz náročnejšie, neustále pribúdajú opisy nových rodov a druhov najmä z tropických, ale aj polárnych oblastí, pribúdajú revízie opísaných druhov vychádzajúce z kvalitne fixovaných exemplárov. Rovnako cenné sú aj poznatky o biogeografii a ekologických nárokoch jednotlivých druhov. Preto je nutné venovať pozornosť biodiverzite a rozšíreniu týchto prvokov aj na území Slovenska.

V Databanke fauny Slovenska (Matis et al. 1996) bolo do roku 1996 evidovaných 104 druhov nálevníkov podtriedy Hypotrichia. Údaje doplnené o výsledky nových publikácií do roku 2004 uvádzajú, že do fauny Slovenska pribudlo ďalších 11 druhov nálevníkov tejto podtriedy. Na území Malých Karpát prebieha už niekoľkoročný komplexný výskum mikro- aj makrofauny pôdy, hrabanky, oživenia machových zárastov a podobne. Bolo opublikovaných viacero prác týkajúcich sa makrofauny (napr. Holecová et al. 2002), z jednobunkovcov boli okrem nálevníkov (Tirjaková et al. 2002, Andelová & Tirjaková 2000, Chrenková & Tirjaková 2000) sledované aj nahé meňavky (Mrva a Matis 2002). Cieľom práce bolo doplniť údaje o výskyte a rozšírení nálevníkov tejto oblasti.

Materiál a metodika

ñ top

Vzorky pôdy a hrabanky boli odobraté 30.1.2004 a 20.2. 2004 z 3 lokalít dubovo-hrabových lesov Malých Karpát, z plochy 100 x 100 mm. Všetky skúmané lokality patria podľa DFS do mapovacieho štvorca 7769c. V teréne boli vzorky uložené do mikroténových vreciek a v laboratóriu boli ponechané vyschnutiu minimálne 2 týždne. Analyzovaný materiál sme saturovali destilovanou vodou v Petriho miskách s priemerom 100 mm podľa metodiky „nezavodňovaných Petriho misiek“ (Foissner 1991). Pozorovanie a determinácia druhov prebiehala v laboratórnych podmienkach za použitia svetelnej mikroskopie, farbiacich a fixačných techník. Skúmané druhy sme fixovali a impregnovali protargolom podľa Foissnera (1991).

Pri determinácii druhov sme vychádzali najmä z nasledovných prác: Foissner (1982, 1984, 1987a, 1987b, 1988a, 1988b, 1993, 2000), Foissner et al. (2002), Hlúbiková & Tirjaková (2002), Hlúbiková (2002) a Kahl (1932).

Výsledky a diskusia

ñ top

V rámci výskumu nálevníkov bolo celkovo v troch analyzovaných vzorkách z uvedených lokalít determinovaných 38 druhov nálevníkov (viď tab. 1). Z uvedeného počtu 11 druhov (29 %) patrí do podtriedy Hypotrichia. Okrem bežne sa vyskytujúcich druhov tejto podtriedy v terestrických biotopoch sme zaznamenali zástupcov dvoch rodov, a to Holostichides a Australocirrus, ktorých výskyt doteraz nebol na území Slovenska zaznamenaný. Z uvedených rodov sme determinovali 2 druhy: Holostichides chardezi a Australocirrus octonucleatus.

Tab. 1 - Zoznam identifikovaných druhov nálevníkov.

Holostichides chardezi Foissner, 1987 (obr. 1, tab. 2)

Tento druh z čeľade Holostichidae Fauré-Fremiet, 1961 sa vyskytoval na jednej lokalite (Červený kríž – Zbojnička, 30.1.2004) v listovej hrabanke, tvorenej najmä listovým opadom z Carpinus betulus a Rubus caesius. Celkovo bolo vo vzorke determinovaných 16 druhov. Rod Holostichides opísal Foissner v roku 1987 a druh H. chardezi je zároveň aj typovým druhom uvedeného rodu. Tento rod sa líši od ostatných rodov čeľade Holostichidae absenciou transverzálnych cirov. Podľa Foissnera (2000) bolo do roku 2000 opísaných spolu 5 druhov tohto rodu: H. typicus (Song et Wilbert, 1988) Eigner, 1994, H. terricola Foissner, 1988, H. wilberti (Song, 1990), Eigner, 1994 a H. dumonti Foissner, 2000. Morfologicky veľmi podobný je druh H. terricola, od ktorého sa dá H. chardezi spoľahlivo odlíšiť prítomnosťou bukálneho ciru, usporiadaním makronukleárnych častí (u H. terricola tvoria dva rovnobežne bežiace rady) a počtom adorálnych membranel (H. terricola priemerne 19, H. chardezi priemerne 31) (Foissner 1988).

Druh H. chardezi patrí k zriedkavo sa vyskytujúcim druhom, doteraz bol potvrdený len v pôde na Kapverdských ostrovoch v Atlantickom oceáne (Foissner 1987a) a v listovej hrabanke Nemecka (Foissner 2000).

Naša populácia sa morfometrickými charakteristikami aj ciliatúrou zhoduje s údajmi v práci Foissnera (1987a). Výraznejšie rozdiely sú len v počte makronukleárnych segmentov. Nami sledovaná populácia mala rozpätie 18–33 segmentov (priemer 27 segmentov, n = 10). Foissner (1987a) uvádza 28–45 (priemer 36, n = 11). Vysvetľujeme si to ako prirodzenú variabilitu druhu v počte makronukleárnych segmentov.

Obr. 1 - Holostichides chardezi.

Tab. 2 - Morfometrická charakteristika druhu Holostichides chardezi (po protargolovej impregnácii).

Australocirrus octonucleatus Foissner, 1988 (obr. 2, tab. 3)

Výskyt tohto druhu patriaceho do čeľade Oxytrichidae Ehrenberg, 1938 sme zaznamenali na 2 lokalitách Malých Karpát – Knížkova dolina a Bystrické – 20.2.2004. Vzorka z prvej lokality bola tvorená listovou opadankou z dubovo-hrabového lesa a vzorka z druhej lokality zmesou listovej hrabanky a pôdy, ležiacej tesne pod hrabankou. Na prvej lokalite bolo vo vzorke spolu identifikovaných 21 druhov nálevníkov a na druhej lokalite 10 druhov.

Rod Australocirrus Blatterer et Foissner, 1988 bol opísaný pri výskume nálevníkov pôd Austrálie. Bol zaradený do čeľade Oxytrichidae a od ostatných rodov tejto čeľade sa líši veľmi silne fragmentovanou treťou dorzálnou kinetou (Blatterer & Foissner 1988). Ventrálna ciliatúra rodu Australocirrus sa zhoduje s rodmi Oxytricha, Stylonychia a Sterkiella (1 bukálny cirus, 4 frontoventrálne, 3 postorálne ventrálne, 2 ventrálne ciry, 5 transverzálnych cirov a 3 kaudálne ciry). Rod Australocirrus sa vyznačuje veľkým bukálnym poľom a charakteristickým tvarom adorálnej zóny membranel, ktorá pripomína otáznik (Berger & Foissner 1997). Doposiaľ boli opísané dva druhy tohto rodu: A. oscitans Blatterer et Foissner, 1988 a A. octonucleatus. Oba druhy sa dajú spoľahlivo odlíšiť tvarom makronuklea. U druhu A. oscitans je segmentovaný na dve veľké oválne časti, kým u A. octonucleatus je makronukleus rozdelený na 7–12 segmentov.

A. octonucleatus bol zaznamenaný v pôde a listovej hrabanke v Afrike, Austrálii a v Európe (Nemecko, Rakúsko) (Foissner 1988, Foissner 2000, Berger & Foissner 1988) a jeho rozšírenie je pravdepodobne kozmopolitné. Zaujímavosťou však ostáva pomerne nízky počet záznamov o tak nápadnom druhu, akým A. octonucleatus je (veľkosť až 120–300 x 60–130 μm, nápadné bukálne pole, 7–12 segmentov makronuklea a adorálna zóna membranel v tvare otáznika, čo sú znaky, ktoré nemožno prehliadnuť).

Nami sledované populácie sa ciliatúrou aj morfometrickými charakteristikami zhodujú s údajmi v práci Foissnera (1988). V rámci populácie (n = 7) sme zaznamenali malé kolísanie v počte makronukleárnych segmentov (rozpätie 9–12), kým Foissner (1988) uvádza v populáciách v Nemecku väčšie rozpätie (7–13). Typová populácia mala priemerne 8 makronukleárnych segmentov, kým naša populácia na prvej lokalite mala priemerne 10,4 segmentu, čo sa zhoduje s nemeckou populáciou (10 segmentov). Do budúcnosti je z taxonomického hľadiska zaujímavé sledovať vzťah medzi počtom makronukleárnych segmentov a rozšírením druhu.

Obr. 2 - Australocirrus octonucleatus.

Tab. 3 - Morfometrická charakteristika druhu Australocirrus octonucleatus (po protargolovej impregnácii).

Súhrn

ñ top

Pri výskume vybraných vzoriek pôdy a hrabanky dubovo-hrabových lesov Malých Karpát v roku 2004 bolo zaznamenaných 38 druhov nálevníkov, z ktorých 11 patrilo do podtriedy Hypotrichia. Z uvedeného počtu výskyt dvoch druhov Holostichides chardezi a Australocirrus octonucleatus patrí k prvonálezom na území Slovenska.

Poďakovanie

ñ top

Na tomto mieste by sme chceli poďakovať Dr. Martinovi Mrvovi a Dr. Petrovi Degmovi za technickú spoluprácu. Práca vznikla s podporou grantu VEGA MŠ v rámci projektu 1/0119/03.

Literatúra

ñ top

Andelová K & Tirjaková E, 2000: Nálevníky (Ciliophora) podložia machových zárastov na území Bratislavy. Folia faunistica Slovaca 5: 27–36.

Berger H & Foissner W, 1997: Cladistic relationships and generic characterization of oxytrichid hypotrichs (Protozoa, Ciliophora). Arch. Protistenkd. 148: 125–155.

Blatterer H & Foissner W, 1988: Beitrag zur terricolen Ciliatenfauna (Protozoa: Ciliophora) Australiens. Stapfia 17: 1–84.

Foissner W, 1982: Ökologie und Taxonomie der Hypotrichida (Protozoa, Ciliophora) einiger österreichischer Böden. Arch. Protistenk. 126: 19–143.

Foissner W, 1984: Infraciliatur, Silberliniensystem und Biometrie einiger neuer und wenig bekannter terrestrischer, limnischer und mariner Ciliaten (Protozoa, Ciliophora) aus den Klassen Kinetofragminophora, Colpodea und Polyhymenophora. Stapfia 12: 1–165.

Foissner W, 1987a: Neue und wenig bekannte hypotriche und colpodide Ciliaten (Protozoa: Ciliophora) aus Böden und Moosen. Zool. Beitr. 31: 187–282.

Foissner W, 1987b: Neue terrestrische und limnische Ciliaten (Protozoa, Ciliophora) aus Österreich und Deutschland. Sber. Akad. Wiss. Wien 195: 217–268.

Foissner W, 1988a: Gemeinsame Arten in der terricolen Ciliatenfauna (Protozoa: Ciliophora) von Australien und Afrika. Stapfia 17: 85–133.

Foissner W, 1988b: Taxonomie und Ökologie einiger Ciliaten (Protozoa, Ciliophora) des Saprobiensystems. II. Familie Chilodonellidae. Hydrobiologia 162: 21–45.

Foissner W, 1991: Basic light and scanning electron microskopic metods for taxonomic studies of ciliated protozoa. Europ. J. Protistol. 27: 313–330.

Foissner W, 1993: Colpodea (Ciliophora). Gustav Fischer Verlag, Stuttgart – Jena – New York. 798 pp.

Foissner W, 2000: A compilation of soil and moss ciliates (Protozoa, Ciliophora) from Germany, with new records and descriptions of new and insufficiently known species. Europ. J. Protistol. 36: 253–283.

Foissner W, Agatha S & Berger H, 2002: Soil Ciliates (Protozoa, Ciliophora) from Namibia (Southwest Africa), with Emphasis on two Contrasting Environments, the Etosha Region and the Namib Desert. Denisia 5: 1–1459.

Hlúbiková D, 2002: Taxonómia a systematika vybraných zástupcov nálevníkov čeľade Spathidiidae. Diplomová práca. Katedra zoológie PRIF UK, Bratislava. 129 pp., 10 tab., 24 fig.

Hlúbiková D & Tirjaková E, 2002: Determinácia vybraných zástupcov nálevníkov čeľade Spathidiidae Kahl in Doflein et Reichenow, 1928. Folia faunistica Slovaca 7: 5–18.

Holecová M, Zach P & Kardošová J, 2002: Epigeické nosáčiky (Coleoptera, Curculionoidea) dubovo-hrabových lesov v okolí Bratislavy. Folia faunistica Slovaca 7: 39–48.

Chrenková Z & Tirjaková E, 2000: Nálevníky (Ciliophora) suchých machov Bratislavy. Folia faunistica Slovaca 5: 37–48.

Kahl A, 1932: Urtiere oder Protozoa I: Wimpertiere oder Ciliata (Infusoria) 3. Spirotricha. Tierwelt Dtl. 25: 399–650.

Matis D, Tirjaková E & Stloukal E, 1996: Nálevníky (Ciliophora) v Databanke fauny Slovenska. Folia faunistica Slovaca 1: 3–38.

Mrva M & Matis D, 2000: Meňavkovce (Rhizopoda) v hrabanke nietrorých lokalít dubovo-hrabových lesov Malých Karpát (západné Slovensko). Folia faunistica Slovaca 5: 1–9.

Tirjaková E, Mrva M & Hlúbiková D, 2002: Cliophora and Rhizopoda in soil, leaf-litter and mosses of oek-horbeam forest in the Malé Karpaty Mts. In: Tajovský K, Balík V & Pižl V (eds): Studies on Soil Fauna in Central Europe. Proceedings of the 6 th Central European Workshop on Soil Zoology, ISB AS CR, České Budějovice, pp. 233–240.

ñ top