|
Folia faunistica Slovaca (2005) 10 (3): 5-9 |
|
|
Clausilia rugosa parvula v
Štiavnických vrchoch a história výskumu |
|
|
Clausilia rugosa parvula in the Štiavnické vrchy Mts. and the history of the „štiavnický ostrov area“ (Slovakia) |
|
|
Jozef Šteffek |
|
|
Katedra aplikovanej ekológie FEE TU Zvolen, Kolpašská 2, 969 01 Banská Štiavnica [steffek@fee.tuzvo.sk] |
|
|
Prišlo (received): 26.8.2004; Akceptované (accepted): 3.11.2004; Vydané (published) online: 6.4.2005 |
|
|
Abstract |
|
|
In January 2004, a new mollusc species Clausilia rugosa parvula (Férussac, 1807) was found in the calcareous area of Štiavnické vrchy Mts. Together with the Kralická tiesňava Gorge, these are the most eastern occurrences of this species in Slovakia. At present, 90 mollusc species are known from this area. |
|
|
Keywords: Mollusca, Clausilia rugosa parvula, Štiavnicke vrchy. |
|
|
Výsledky |
|
|
Štiavnické vrchy sa formovali počas treťohornej vulkanickej činnosti a preto ich väčšia časť je tvorená vulkanitmi. Len malé časti územia sú tvorené buď prvohornými horninami (drvená žula) alebo druhohornými a staršími treťohornými vápencami a dolomitmi, ktoré sa pri tektonických pohyboch dostali nad mladotreťohorné vulkanity. Posledne menované horniny vytvorili v tomto pohorí špecifické podmienky pre rozvoj ojedinelých vápnomilných spoločenstiev rastlín a živočíchov. Územie s výskytom karbonátových hornín sa tiahne od Jergyštôlni pri Banskej Štiavnici smerom na Sklené Teplice medzi Vyhnianskou dolinou a hrebeňom Bukovca. Toto územie, označované ako „štiavnický ostrov“, lákalo už oddávna mnohých zoológov a botanikov. Práve v týchto miestach sa predpokladá aj miesto osady s najstaršou písomnou zmienkou na území Slovenska (Vydrica), čo nesporne súvisí s výskytom termálnych vôd dosahujúcich teplotu až 53°C. Termálne pramene boli údajne využívané aj v období rímskych výprav do stredného Slovenska. Na tomto území v 18. storočí vykonával prvé lesohospodárske zásahy Henrik D. Wilckens, profesor na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V 80-tych rokoch 20. storočia (Šteffek 1986a) tu boli objavené vzácne druhy rastlín a bezstavovcov, ktoré sa viažu na pralesné spoločenstva s jedľou bielou (Abies alba). Dosiaľ je tu najväčšie nálezisko tisu jedovatého (Taxus baccata) v Štiavnických vrchoch. Aj krasové formy reliéfu - prepadový potok, jaskyne, skalné previsy a vápencové bralá nachádzame len v tomto priestore. Najvýznamnejšie časti „štiavnického ostrova“ boli vyhlásené za chránené územia s ochranou krasových foriem reliéfu, vzácnych lesných spoločenstiev flóry a fauny - Prírodná rezervácia Kamenný jarok a Chránený areál Sklenoteplický travertín. Najstarší publikovaný údaj o mäkkýšoch zo „štiavnického ostrova“ je v práci Petricsko (1892). Jedná sa o druh Limax cinereoniger z okolia Sklených Teplíc. Podrobný výskum mäkkýšov okolia prepadového potoka v Jergyštôlni vykonal autor príspevku v rokoch 1972-1976 (Šteffek 1978), kde zistil 28 druhov. Výskumu Štiavnických vrchov sa v rokoch 1971 až 1974, vrátane „štiavnického ostrova“, venoval (Lisický 1975 a 1979). Špeciálne na toto územie boli zamerané výskumy v 80-tich rokoch (Fáberová 1981, Janeček-Mikulec 1983 a Ložek 1986). Údaje o malakofaune zo skúmaného územia zahrnul do svojej súbornej práci o mäkkýšoch Štiavnických vrchov autor príspevku (Šteffek 1986b). Ojedinelé nálezy horských karpatských druhov (Vestia elata, Clausilia cruciata, Eucobresia nivalis, Semilimax kotulae, Macrogastra tumida...) v okrajových častiach Štiavnických vrchov boli dôvodom napísania práce o funkcii Štiavnických vrchov ako bariéry aj refúgia (Šteffek 1999). Počas výskumu jaskynných priestorov v rokoch 1989 v okolí Sklených Teplíc bola vyhodnotená aj malakofauna (Šteffek 2000). V rámci sčitovania netopierov v banských štôlniach masívu Bukovca, sme v rokoch 1996 a 1999 odobrali veľké vzorky náplavov potoka Telá v miestach sútoku s potokom Kamenný jarok. Z jedinej vzorky, približne 3 kg náplavu sme získali mnohopočetný materiál prázdnych ulít mäkkýšov, ktoré patrili 52 druhom mäkkýšov (Šteffek 2001). Počtom 89 druhov mäkkýšov sa toto priestorovo malé územie stalo asi najbohatším náleziskom druhovej diverzity mäkkýšov na Slovensku. Už sme nepredpokladali ďalší objav. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme počas sčitovania netopierov v januári 2004, na úpätí vápencového brala masívu Bukovca našli dva exempláre druhu Clausilia rugosa parvula (Férrusac, 1807), ktorý dosiaľ nebol v Štiavnických vrchoch zistený. Toto nálezisko patrí spolu s Králickou tiesňavou (Šteffek & Grego 2000), vchodovým bralom Bystrianskej jaskyne (Ložek & Šteffek 1989), niekoľkými lokalitami na Muránskej planine (Ložek 1948) a zo Západnej časti Vihorlatu (Ložek in Lisický 1991) k najvýchodnejším náleziskám tohto druhu. V súčasnosti je z tohto malého karbonátového „štiavnického ostrova“ známych 90 druhov mäkkýšov, čo predstavuje 1/3 všetkých druhov známych zo Slovenska. a takmer 80% všetkých druhov zistených v Štiavnických vrchoch (131). Štiavnické vrchy sa tým zaradili medzi územia s najväčším počtom druhov mäkkýšov na Slovensku. |
|
|
Tab. 1 - Mäkkýše vápencového „štiavnického ostrova“ v Štiavnických vrchoch. |
 |
|
Poďakovanie |
|
|
Výskum bol podporený z grantov VEGA: 1/0600/03 a 2/2001/22.. |
|
|
Literatúra |
|
|
Fáberová D, 1981: Spoločenstvá mäkkýšov oblasti Bukovca so zreteľom na ich bioindikačné vlastnosti. SOČ, Gymnázium B. Štiavnica. Janeček J & Mikulec Ľ, 1983: Vývoj okolia sklenoteplických travertínov na podklade malakofauny a ich význam z hľadiska ochrany. SOČ, Banská Štiavnica. Lisický MJ, 1975: Mäkkýše Štiavnických vrchov. Záverečná práca čiastkovej úlohy VI-1-4/15 „Malakofauna západokarpatských pohorí“. Bratislava, 43 pp. Lisický M, 1979: Weichtiere des Gebirges Štiavnické vrchy. Acta Fac. Rer. Natur. Univ. Comen. (Bratislava), Zoologia, 24: 1–24. Lisický MJ, 1991: Mollusca Slovenska. Veda, Bratislava, 344 pp. Ložek V, 1948: Malakozoologické novinky z Muránskeho Krasu. Příroda (Praha), 41 (4): 89-90. Ložek V, 1986: Příspěvek k malakozoologickému výzkumu CHKO Štiavnické vrchy. Prehľad odborných výsledkov XXI. TOP (Počúvadlo 1985), I. Žiar nad Hronom, pp. 28-37. Ložek V & Šteffek J, 1989: Malakofauna jižních svahů skupiny Ďumbieru. Prehľad odborných výsledkov XXV. TOP (Tále 1989), pp. 61-77. Petricsko J, 1892: Selmeczbánya vidéke állattani tekintetben. In: Selmeczbánya monografiája - Természettudományi rész II, Banská Štiavnica, pp. 36-38. Šteffek J, 1978: Príspevok k poznaniu fauny mäkkýšov niektorých význačných lokalít Štiavnických vrchov. Vlastivedný spravodaj Tekovského múzea v Leviciach, Levice, 9: 30-33. Šteffek J, 1986a (ed.): Prehľad odborných výsledkov XXI. TOP (Počúvadlo 1985), I. Žiar nad Hronom, 293 pp. Šteffek J, 1986b: Súčasné poznatky o priestorovom rozšírení mäkkýšov v Štiavnických vrchoch. Prehľad odborných výsledkov XXI. TOP (Počúvadlo 1985), I. Žiar nad Hronom, pp. 38-49. Šteffek J, 1999: Štiavnické vrchy refúgiom alebo bariérou, s. 125-131. In: Maruška A (ed.), Zborník referátov zo seminára k 20. výročiu vyhlásenia CHKO Štiavnické vrchy. Banský Studenec, 132 pp. Šteffek J, 2000: Fauna dvoch jaskýň v Štiavnických vrchoch, s. 171–174. In: Fulín M (ed.), Fauna jaskýň, Východoslovenské múzeum, Košice, 200 pp. Šteffek J, 2001: Príspevok k malakofaune PR Kamenný jarok v Štiavnických vrchoch. Acta Univ. M. Belii (B. Bystrica), 3 (1): 23–25. Šteffek J & Grego J, 2000: Mäkkýše prírodnej pamiatky Králická tiesňava. Natura carpatica (Košice), 41: 67-72. |
|
|
|
|