|
Folia faunistica Slovaca (2005) 10 (4): 11-18 |
|
|
Čo odhalila veterná kalamita v roku 2004 na Slovensku? |
|
|
What the windstorm calamity in 2004 revealed in Slovakia? |
|
|
Eduard Stloukal |
|
|
Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava, Slovensko [stloukal@fns.uniba.sk] |
|
|
Prišlo (received): 3.11.2005; Akceptované (accepted): 1.12.2005; Vydané (published) online: 30.12.2005 Príspevok sumarizuje závery konferencie "Kalamity v horských oblastiach a ich dôsledky na prírodu" (Novikovov seminár 2005), ktorá sa konala 5.5.2005 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. |
|
|
Abstract |
|
|
Author sumarizes scientific activities of biologists and ecologists in Slovakia launched after the windstorm which affected large-scale areas of protected areas in several national parks of Slovakia on November 19, 2004 as well as he comments some events and trends in society in direct and/or indirect relation to the nature protection. Declarations and recommendations for management of influenced areas from several scientific conferences are presented. |
|
|
Keywords: windstorm, ecosystem management, nature protection, national park, TANAP. |
|
|
Úvod |
|
|
Cez viaceré oblasti Slovenska, predovšetkým však cez Vysoké a Nízke Tatry, Oravu a Muránsku planinu (vrátane zákonom chránených území národných parkov a prírodných rezervácií) sa 19.11.2004 prehnala veterná smršť. Extrémny vplyv poveternostných podmienok i zhoda ďalších faktorov spôsobila, že došlo k takému zásahu do lesných ekosystémov, aké si na území Slovenska nepamätá žiadna žijúca generácia. Veterná smršť však neodhalila len svahy a údolia donedávna pokryté hustými lesmi, v plnej miere obnažila aj podivnú morálku a dogmatizmus, chamtivosť a klamstvá ako aj nedostatky v legislatíve i neprincipiálnosť prístupov k ochrane prírody na Slovensku a nekompetentnosť na mnohých úrovniach. Na druhej strane došlo k aktivizácii vedeckého výskumu ako aj k prebudeniu občianskeho záujmu predovšetkým o osudy prírody v národnom parku, ktorý je pokladaný takmer za národný symbol. Samotný priebeh kalamity, fakty o postihnutej ploche i objeme dreva z poškodených stromov boli po kalamite veľakrát prezentované a interpretované (napr. S-TANAP 2005a, Koreň 2005 a i.). Pre ochranu prírody a prírodovedný výskum je však dôležitý aj postoj, aký k tejto rozsahom a dopadom jedinečnej udalosti zaujali kompetentné inštitúcie, ich predstavitelia, politici, občianske združenia i vedecké inštitúcie. |
|
|
|
|
|
Aktivizácia vedeckej komunity Len niekoľko dní po veternej kalamite (25.–26. novembra 2004) sa v Bratislave konala vedecká konferencia 10. Feriancove dni (Kautman & Stloukal 2004). Jej účastníci, zástupcovia 37 domácich i zahraničných inštitúcií, prijali vôbec prvé odborné vyhlásenie k situácii v Tatrách (príloha 1). Vo svojom stanovisku účastníci konferencie vyslovili znepokojenie z postupu Vlády SR, niektorých ministrov a predstaviteľov štátnych orgánov, a vyzvali kompetentné inštitúcie, aby v chránených územiach Slovenska postihnutých vetrovou kalamitou postupovali výlučne so zreteľom na priority ochrany prírody a životného prostredia. Konštatovali, že akékoľvek rozvíjanie komerčných aktivít na úkor prírody v TANAP-e sú v priamom protiklade s jeho poslaním a v takto aj popretím dôvodov a významu jeho existencie. S podobnými výzvami a stanoviskami postupne prichádzali aj ďalšie univerzitné a akademické inštitúcie (napríklad Akademický senát PRIF UK v Bratislave, Slovenská ekologická spoločnosť, Snem SAV a pod.). Sériu vedeckých podujatí s hlavnou témou hľadania optimálnych riešení pre územia postihnuté kalamitou odštartovala konferencia, ktorá sa konala pod patronátom MŽP SR a MPo SR vo Zvolene 18.1.2005. Kým toto podujatie, podobne ako aj ďalšia konferencia na pôde Technickej univerzity vo Zvolene (8.3.2005) riešili viac otázky prečo a ako ťažiť lesy postihnuté kalamitou (= odstraňovať následky kalamity), biologické a ekologické princípy ale aj samotné záujmy ochrany prírody v týchto oblastiach boli boli síce vypočuté ale vytlačené viac ako na okraj záujmu ich organizátorov (Stloukal 2005a). Pohľad z opačnej strany "barikády" sa pokúsili prezentovať a sumarizovať účastníci Novikovovho seminára, zameraného na tému "Kalamity v horských oblastiach a ich dôsledky na prírodu", ktorý sa konal 5.5.2005 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Stloukal 2005b). Na konferencii sa zúčastnilo 31 odborníkov zo Slovenska a Českej republiky a odznelo 11 prednášok, ktoré vyvrcholili do niekoľkohodinovej plenárnej diskusie a definovaniu spoločného postoja účastníkov konferencie k otázkam ďalšieho postupu v oblastiach postihnutých kalamitou. Závery a odporúčania zostavené účastníkmi tejto konferencie sú zhrnuté v prílohe 2. Niektoré príspevky prednesené na konferencii "Kalamity v horských oblastiach a ich dôsledky na prírodu" a ďalšie štúdie na túto tému sú publikované vo forme odborných článkov v časopise Folia faunistica Slovaca (Kula et al 2005, Šustek 2005, Huba 2005, Kulfan & Zach 2005, Kocian et al. 2005, Kicko 2005). Očakávať však konkrétne výsledky výskumu súvisiace s aktuálnou kalamitou na začiatku prvého vegetačného obdobia je nereálne. Konferencia poukázala aj na skutočnosť, že podpora výskumu biodiverzity (vrátane monitorovacích programov a analýz vplyvu meteorologických a klimatických faktorov) je na Slovensku úplne nevyhovujúca. Medzi najzásadnejšie odporučenia prístupu a optimálneho postupu v oblastiach postihnutých kalamitou možno pokladať aplikáciu zásad evolučnej ekológie (Topercer 2005). Negatívne javy a trendy Prírodné procesy, ktoré sa premietli do rozsiahleho rozrušenia vegetačného krytu v postihnutých oblastiach (obr. 1), otvorili cestu veľmi protichodným a rozporuplným prístupom a predstavám o riešení či využití situácie a nutnosti odstraňovať "škody" spôsobené prírodou. Kým orgány v rezorte lesného hospodárstva videli predovšetkým nutnosť urýchleného spracovania poškodeného dreva a potrebu zamedzenia premnoženia podkôrneho hmyzu (pričom na obidva ciele boli ochotní použiť akékoľvek prostriedky), mnohí obyvatelia postihnutých oblastí a predstavitelia samosprávy i štátnych orgánov vnímali poškodené plochy skôr ako vytvorenia nového priestoru pre výstavbu nových turistických zariadení a rozvoj infraštruktúry, ktorý bol dovtedy nemožný kvôli existujúcemu koncepcii územného rozvoja a predpisom o ochrane prírody a zámienku na zmenu územného plánu na ploche TANAP-u. Do týchto v podstate lokálnych záujmov vstúpila štátna mašinéria so svojimi komerčnými záujmami a presadzovaním jednostranných riešení - či skôr riešení všestranných - ale proti jednej strane, proti princípom existencie národného parku ako oblasti chránenej prírody. Základné nepochopenie (a v mnohých prípadoch aj neochota pochopiť či akceptovať stanoviská zastávajúce ochranu prírody) sa prejavilo hneď v prístupe k samotnej udalosti - kým biológovia chápali príčiny a dôsledky kalamity ako prirodzený proces, ku ktorému viedli logické súvislosti a zákonitosti (predovšetkým takmer rovnaká veková štruktúra porastov a nízka druhová diverzita drevín, pravidelne sa vyskytujúci typ vetra nazývaný bóra), predstavitelia Štátnych lesov TANAP-u i zástupcovia súkromných vlastníkov lesov často prezentovali stanovisko, podľa ktorého jedinou hodnotou ekosystému mali byť stromy. Predstava, že kalamitou postihnuté územie nestratilo ekologickú hodnotu, aj keď sa zmenila jeho štruktúra, narážala na stenu nepochopenia a často vyvolávala aj vlny invektív a znevažovania. A keď sa zdalo, že by sa v diskusii mohlo dospieť k spoločnému postoju k otázke kde a ako ťažiť či ponechať vetrom poškodené lesné porasty na samovývoj, zaznela takmer vždy ultimatívna doktrína, že v lese majú nárok na existenciu len stromy vo vertikálnej polohe a že je neprípustné ponechať v lese ležiace drevo. Príčinu tejto konfrontácie možno vidieť aj dvojitej legislatíve, ktorou sa sporiace sa strany riadia - jednu plochu spravujú dve rôzne inštitúcie z odlišných rezortov a s odlišným poslaním a nekompatibilnou legislatívou. Ďalším dlhodobým problémom, ku ktorému sa nepodarilo nájsť kompromisné stanovisko medzi ochranou prírody a štátnymi lesmi, je otázka zonácie - rozčlenenia územia národného parku na zóny s odlišným režim a prípustnými aktivitami v jednotlivých kategóriách ochrany. Predstavitelia štátnych lesov všemožne diskreditovali koncepciu zonácie vypracovanú Správou TANAP-u (obr. 2) a presadzovali vlastný systém, ktorý bezzásahovú zónu mimo lesného územia (a tak sa nemožno ubrániť dojmu, že takáto zonácia viac odráža komerčné záujmy ťažby dreva než skutočné potreby ochrany prírody na území národného parku). Veľkou a žiaľ neprekonanou prekážkou v komunikácii kompetentných orgánov bola aj ťažba kalamitného dreva na území niekoľkých rezervácií s najprísnejším stupňom ochrany prírody (obr. 3). Napriek skutočnosti, že šlo len o niekoľko percent celkovej plochy kalamitného územia a objemu poškodenej drevnej hmoty, Štátne lesy pokladali za prvoradé začať ťažbu práve na území rezervácií - a dochádzalo k tomu napriek platným predpisom a bez príslušných povolení. Kolotoč žiadostí o povolenie výnimiek na ťažbu, nepovolené ťažby a emóciami podfarbené strety boli sprievodným znakom diania počas celého roka po kalamite. Čo bolo a zostáva hlavnou príčinou tohto stavu? Predovšetkým dvojkoľajnosť a protichodnosť legislatívy a skrytá i otvorené kompetícia a konkurencia medzi orgánmi ochrany prírody (Správy TANAP) a lesného hospodárstva (Štátnych lesov TANAP-u) na území TANAP-u, ktoré vyplývajú z nevhodného rozdelenia kompetencií pri existencii protichodných záujmov - aj keď obidve organizácie o sebe hlásajú, že chránia tatranskú prírodu. Dvojkoľajnosť spravovania, kompetencií a záujmov bola v kauze tatranskej kalamity umocnená podivným mlčaním a pasivitou MŽP a ústredia ŠOP SR, ktoré na rozdiel od MPo SR nezaujali jednoznačné stanovisko v týchto otázkach a v podstate nijako nepodporili aktivity a postup Správy TANAP-u. Argumenty pre exploatáciu kalamitou poškodeného územia boli často "podporované" argumentáciou a mediálne šírenými informáciami, ktoré hraničili so šírením poplašných správ a zastrašovaním - či už hrozby povodňami, požiarmi alebo náletmi podkôrneho hmyzu. Ďalším nedostatkom bolo, že pozornosť na vývoj po kalamite sa sústredila najmä na územie Vysokých Tatier (čo je pochopiteľné z hľadiska symboliky a rozsahu poškodenia), ale na ďalších územiach sa takmer nekontrolovateľne aplikovali vžité postupy likvidácie kalamitou poškodených lesných porastov nezmenené takmer od počiatkov lesníctva (veľkoplošné vyťaženie drevnej hmoty, aplikácia chemických prípravkov, budovanie komunikácií a protipožiarnych zásahov v chránených územiach, narušovanie vodného režimu a pôdneho krytu a pod.). Napriek tomu, že Vysoké Tatry sú symbolom slovenskej prírody i ochrany prírody na Slovensku, ukazuje sa, že stav poznania diverzity a dynamiky prírody horských ekosystémov, ich odolnosti voči vonkajším faktorom či reakcie na tvrdý vonkajší tlak, sú značne neprebádané a nedostatočné. Rovnako nepružný je aj systém podpory výskumu biodiverzity, ktorý neumožňuje vedeckým inštitúciám pružne reagovať na mimoriadne výzvy. Prehnané nároky, požiadavky a očakávania od niektorých predstaviteľov ochranárskych a environmentálnych organizácií. Pozitíva Ak vôbec možno hovoriť v súvislosťou s kalamitou z novembra 2004 o pozitívach, potom snáď najväčším prínosom celého diania okolo kalamity bola aktivizácia občianskych skupín a organizácií, ktoré na seba prevzali (po koľký krát za posledných 20 rokov?) bremeno neľahkého zápasu o záujmy prírody. Jednoznačne možno konštatovať, že Mimovládny výbor Naše Tatry bol pre vývoj situácie po kalamite najdôležitejším partnerom pre státne inštitúcie najvážnejším partnerom pri jednaniach o ďalšom vývoji nielen vo Vysokých Tatrách a spolu s niektorými ďalšími občianskymi združeniami tak významne pomohol správam národných parkov pri presadzovaní záujmov ochrnay prírody. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Obr. 4 - Perokresba of V. Forsberga zobrazujúca pohľad na Vysoké Tatry v roku 1891. |
|
|
Súhrn |
|
|
Súhrnne možno konštatovať, že negatívne sprievodné javy sa po veternej kalamite prejavili najmä: - v nezáujme či neschopnosti štátu chrániť prírodu v jej najcennejších územiach; - v nepochopení princípov ochrany prírody kompetentnými osobami a nadraďovanej iných, prevažne ekonomických záujmov nad osud národných parkov; - nejasný alebo nejednoznačný postoj MŽP a vedenia ŠOP SR v prvých mesiacoch po kalamite. Výhľady do budúcnosti? Vzhľadom na vývoj v prvom roku po veternej kalamite možno konštatovať, že príroda "neostala šancu" dokázať schopnosť samoregulácie a neustále pokračuje tlak na ťažbu kalamitného dreva aj na území s najprísnejšou ochranou. Keďže nebola vôľa ponechať ani najmenšiu plochu, kde by bolo možné sledovať priebeh prirodzených procesov obnovy kalamitou postihnutého územia, všetky argumenty ostanú v rovine predpokladov a odhadov. Ak nedôjde k definovaniu prvoradých záujmov na území národných parkov a nadradeniu záujmov ochrany prírody v zónach najprísnejšej ochrany, bude naďalej možné spochybňovanie podstaty ochrany prírody na území Slovenska. Je nevyhnutné, aby došlo k vyriešeniu kompetencie ekonomických aktivít na území národných parkov - ak je ochrana jedinečnej prírody a biodiverzity prioritou štátu (aspoň na území národných parkov), všetky rezortné aktivity (kontrola, rozhodovanie a prípadne aj vykonávanie) by mali prejsť do kompetencie správy tohto územia, čiže do rúk správy národného parku - podobne, ako je v mnohých iných krajinách. Treba jednoznačne vyriešiť (ukončiť) situáciu, keď na jednom území "hospodária" dve organizácie z rôznych rezortov a vlastnou legislatívnou ochranou a podporou vlastnej "pravdy". Kým na Slovensku nebude existovať reálna národná stratégia výskumu a ochrany biodiverzity (nielen v podobe formálnych proklamácií a dokumentov vykazovaných kvôli medzinárodným záväzkom), kým sa pri financovaní výskumu biodiverzity bude hľadieť na úzko rezortné záujmy, kým počet biológov v Slovenskom Národnom Múzeu bude menší ako v niektorých okresných múzeách okolitých krajín, kým do financovania vedy budú zasahovať lokálne a osobné záujmy, ťažko možno očakávať posun aj povedomí obyvateľstva. |
|
|
Literatúra |
|
|
Huba M, 2005: Fauna Tatier v kontexte trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu. Folia faunistica Slovaca, 10 (10): 45-53. Kautman J & Stloukal E, 2004 (eds): Zborník abtraktov z konferencie 10. Feriancove dni. Bratislava, 25.-26.11.2004. Faunima, Bratislava, 32 pp. Kicko J, 2005: Náčrt vplyvu veternej kalamity na subpopuláciu orla krikľavého (Aquila pomarina) na hornom Pohroní. Folia faunistica Slovaca, 10 (8): 35-36. Kocian L, Topercer J, Baláž E & Fiala J, 2005: Vtáky TANAP-u hniezdiace v prostredí zasiahnutom smršťou a ich hniezdne nároky v rôznych typoch prostredia. Folia faunistica Slovaca, 10 (7): 37-43. Koreň M, 2005: Vetrová kalamita 19. novembra 2004 - Nové pohľady a konsekvencie. www.lesytanap.sk/7_archiv/kalamita.php Kula E, Kajfosz R & Ząbecki W, 2005: Kambioxylofágní fauna smrků v gradační oblasti lýkožrouta smrkového (Ips typographus). Folia faunistica Slovaca, 10 (6): 23-27. Kulfan J & Zach P, 2005: Spoločenstvá motýľov na smreku obyčajnom (Picea abies) pozdĺž vertikálneho gradientu vo Velickej doline. Folia faunistica Slovaca, 10 (7): 29-34. Mimovládny výbor Naše Tatry. www.nasetatry.sk S-TANAP, 2005a: Kalamita. www.tanap.org; S-TANAP, 2005b: Kalamita - mapy. http://www.tanap.org/kalamita-mapy.php; Stloukal E, 2005a: Zrušme prírodu? http://nasetatry.sk/dokumenty/zrusme-prirodu Stloukal E, 2005b (ed.): Zborník abstraktov z konferencie "Kalamity v horských oblastiach a ich dôsledky na prírodu". Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 5.5.2005. Faunima, Bratislava, 8 pp. Šustek Z, 2005: Bystruškovité (Coleoptera, Carabidae) a ich reakcie na zmeny vegetačného krytu vo vysokohorských ekosystémoch. Folia faunistica Slovaca, 10 (5): 19-22. Topercer J, 2005: Ponovembrové Tatry evolučnoekologicky. http://nasetatry.sk/dokumenty/cl-ponovembrove-tatry |
|
|
Vyhlásenie účastníkov konferencie 10. Feriancove dni k ďalšiemu osudu Tatranského národného parku V dňoch 25. a 26. novembra 2004 sa v Bratislave zišli na vedeckej konferencii 10. Feriancove dni predstavitelia špičkových slovenských vedeckých zoologických a ekologických inštitúcií. Účastníci konferencie vyzývajú Vládu SR, parlament, ministerstvá i regionálne kompetentné orgány, aby pri rozhodovaní o ďalších krokoch v chránených územiach Slovenska postihnutých kalamitnou víchricou, a predovšetkým na území Tatranského národného parku, postupovali výlučne so zreteľom na priority ochrany prírody a životného prostredia. Tlaky na prehodnotenie využitia poškodeného územia s najvyššími stupňami ochrany prírody sú zneužitím následkov katastrofy. Namiesto vytvorenia podmienok pre postupné odstránenie spôsobených škôd sa objavujú komerčné tendencie, ktoré povedú k zakonzervovaniu alebo až k zhoršeniu katastrofických dôsledkov. Akékoľvek rozvíjanie komerčných aktivít na úkor ochrany prírody v najvýznamnejšom a najstaršom národnom parku na Slovensku je v priamom protiklade s jeho poslaním, ktorého prioritou musí zostať ochrana prírody, zakotvená aj vo viacerých právnych predpisoch Slovenskej republiky. Ponúkame kompetentným inštitúciám odbornú pomoc a veríme, že nebudú prijaté urýchlené politické rozhodnutia podmienené ekonomickými tlakmi, ktoré by viedli k trvalým stratám prírodných hodnôt najcennejších oblastí prírody Slovenska. INŠTITÚCIE, KTOREJ PRACOVNÍCI ZA ZÚČASTNILI KONFERENCIE 10. FERIANCOVE DNI A PODPORILI VYHLÁSENIE K ĎALŠIEMU OSUDU VYSOKÝCH TATIER
Botanická záhrada Univerzity
Komenského, Blatnica
Zahraničné inštitúcie: |
|
|
Závery a odporúčania konferencie pre ďalší postup v oblastiach postihnutých kalamitou:
Sústrediť sa na:
Pre objektívny a úspešný postup v
oblasti chránenej prírody postihnutej kalamitou je nevyhnutné:
Vo vzťahu k riziku premnoženia
hmyzu v oblastiach postihnutých kalamitou sa účastníci konferencie
zhodli na nasledovných stanoviskách:
Ďalšie odporúčania:
Všeobecné závery: |
|
|
|