|
Folia faunistica Slovaca (2005) 10 (10): 45-53 |
|
|
Fauna Tatier v kontexte trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu |
|
|
Fauna of the Tatra Mts in the context of sustainable development of the Tatras region |
|
|
Mikuláš Huba |
|
|
Geografický ústav SAV, Štefánikova 49, Bratislava, Slovensko [geoghuba@savba.sk] |
|
|
Prišlo (received): 9.12.2005; Akceptované (accepted): 29.12.2005; Vydané (published) online: 30.12.2005 Príspevok bol prezentovaný v rámci konferencie "Kalamity v horských oblastiach a ich dôsledky na prírodu" (Novikovov seminár 2005 ), ktorá sa konala 5.5.2005 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. |
|
|
Abstract |
|
|
The independent study of the strategic character called "Towads Sustainable Tatras Region" brings findings and opinions of an independent expert team consisted of more than 20 recognized Slovak specialists on sustainability topics, who are educated as botanists, zoologists, geomorphologists, hydrologists, climatologists, ecologists, environmentalist, geographers, architects, territorial planners, lawers, prognostics and others. Mentioned expert team was headed by the author of this article and co-ordinated by the Regional Environmental Center Slovakia in co-operation with the Society for Sustainable Living. The study consists from several parts. One part of it is dealing with the analyses of strengths, weaknesses, opportunities and threats of the studied region (SWOT analyses). Submitted article presents the most important part of mentioned SWOT analyses with a special emphasis on the ecological and environmental aspects of the sustainable development of the Tatras region. There is significant, that the biggest amount of threats has been recognized in the field of fauna. The proposed outcomes for the future sustainable development strategy of the region reflect this recognition. The “umbrella recommendation” is to support the nature protection regime and ecosystem approach, to strengthen the Tatras National Park authority, and to shift proposed development of Tatras to the Sub-Tatras region in the manner compatible with sustainability principles. |
|
|
Keywords: Tatras National Park, the Tatras region, SWOT analysis, protection of fauna, nature protection, managemet of national parks, sustainable development. |
|
|
Úvod |
|
|
V období apríl – október 2005 vznikla nezávislá štúdia strategického charakteru Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu (Huba et al. 2005), ktorá je dielom viac ako dvadsaťčlenného kolektívu, tvoreného renomovanými odborníkmi na problematiku trvalo udržateľného rozvoja, pôsobiacimi v oblasti geomorfológie, klimatológie, hydrológie, botaniky, zoológie, ekológie, environmentalistiky, fyzickej, humánnej a regionálnej geografie, prognostiky, ekonómie, práva a zákonodarstva, pamiatkovej starostlivosti, architektúry, urbanizmu a územného plánovania. Členovia autorského kolektívu sa v nedávnej minulosti rozhodujúcou mierou podieľali na vypracúvaní takých projektov a dokumentov, ako bolo napríklad Smerovanie k trvalo udržateľnému Slovensku (1995), Strategické environmentálne hodnotenie (SEA) ako jeden z nástrojov realizácie environmentálnej politiky a stratégie TUR (1996), Stratégia trvalo udržateľného rozvoja pre región Tatry (1998), Environmentálne indikátory trvalo udržateľného rozvoja miest (1998), Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti (2000) či Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (NSTUR), ktorú prijala vláda SR v roku 2001 a NR SR o rok neskôr.
Koordinátorom prípravy štúdie
bolo Regionálne environmentálne centrum Slovensko (v minulosti o.i.
koordinátor NSTUR) v spolupráci so Spoločnosťou pre trvalo
udržateľný život v Slovenskej republike (v minulosti o.i.
koordinátorka Národnej štúdie Smerovanie k trvalo udržateľnému
Slovensku, 1995). Štúdia chce byť príspevkom nezávislých odborníkov do diskusie o súčasných problémoch i perspektívnych možnostiach smerovania tatranského regiónu k (trvalo) udržateľnejšej budúcnosti. Prvá kapitola, nazvaná Syntéza poznatkov, kauzality a implikácie, regionálne vzťahy a väzby obsahuje stručnú syntézu poznatkov, ku ktorým dospeli autori analytickej časti a poukazuje na najdôležitejšie súvislosti, ktoré zo získaného poznania vyplývajú. V krátkosti charakterizuje Tatranský národný park na území mesta Vysoké Tatry ako jadro modelového územia, jeho prírodné hodnoty a procesy, podtatranské obce i širší tatranský región, spádové centrá a atraktivity, dopravnú polohu a komunikačné spojenia, ako aj ďalšie faktory ovplyvňujúce rozvoj regiónu a to v kontexte vyváženého (trvalo) udržateľného rozvoja (TUR). Táto kapitola obsahuje aj stručné zhodnotenie súčasnej situácie v inštitucionálnej sfére s dôrazom na hlavné problémy – sporné miesta v právnom systéme a s tým súvisiace zdroje konfliktov vo vzájomných vzťahoch a kompetenciách, na ktoré poukazujú zainteresované subjekty a skupiny. Druhá kapitola je venovaná alternatívnym scenárom rozvoja tatranského regiónu. Za logické možno považovať štyri alternatívne scenáre budúceho vývoja, ktoré je však, pri vyššej miere zovšeobecnenia, možné integrovať do dvoch (prvý s druhým) a (tretí so štvrtým), alebo, naopak rôznymi kombináciami a modifikáciami navrhnutých scenárov je možné odvodiť z nich ďalšie. Aj keď už v samotných názvoch scenárov je naznačená ich základná charakteristiku, táto ich, vzhľadom na svoju stručnosť, nemusí vždy ideálne vystihovať. Návrh stratégie TUR tatranského regiónu, pozostávajúci najmä zo strategických cieľov, návrhov a odporúčaní, s naznačením prioritných krokov a opatrení potrebných na ich realizáciu, je obsahom tretej kapitoly. Úvodom do tejto kapitoly je prehľad východísk, mantinelov či determinantov rámcujúcich stratégiu TUR tatranského regiónu, ktorý má charakter hypotézy alebo premisy. Zaradenie takejto kapitoly na začiatok strategickej časti štúdie má dokumentovať, že nezačíname „na zelenej lúke“, ale že vychádzame z určitého stavu poznania i z určitého právneho stavu, ako aj to, že uvažovanie o Tatranskom národnom parku a jeho zázemí nemôže byť celkom bezbrehé, ale je do istej miery predeterminované a musí sa pohybovať v rámci určitých mantinelov, ak nechceme poprieť samotnú existenčnú podstatu a zmysel chráneného územia. Snahou autorov v ďalších častiach tejto kapitoly bolo aplikovať princípy TUR na Tatry i tatranský región a pokúsiť sa o syntézu tých atribútov jednotlivých rozvojových scenárov, ktoré najlepšie zodpovedajú predstave o smerovaní regiónu k udržateľnejšej budúcnosti. |
|
|
Poznámka metodologického charakteru |
|
|
Z procesného hľadiska je dôležité, že pri procese tvorby štúdie sa zvolil transparentný postup a do jej obsahu sa premietli názory širokého spektra dotknutých subjektov. Na to slúžili jednak riadené rozhovory s reprezentantmi riadiacej i mienkotvornej sféry na regionálnej i národnej úrovni, ako aj verejné prerokovanie predfinálnej fázy návrhu štúdie v 16. septembra 2005 v Liptovskom Mikuláši, na ktoré boli pozvaní zástupcovia všetkých dotknutých skupín spoločnosti v tatranskom regióne. Návrh štúdie (verzia z 28. 10. 2005) bol riadne zoponovaný a pripomienky reprezentantov boli v maximálnej miere zapracované pri skvalitňovaní výsledného znenia. Štúdia obsahuje aj kapitolu venovanú stručnej analýze silných a slabých stránok, príležitostí(výziev) a ohrození Tatier a tatranského regiónu (SWOT analýza). SWOT analýza vychádza z poznatkov, ku ktorým autori dospeli v rámci analytickej časti a ktorým sa dá prisúdiť určitá pozitívna, alebo negatívna vlastnosť, resp. hodnota z hľadiska zamerania práce. Ide o osvedčenú a často používanú metódu. Za signifikantné možno považovať, že najväčšiu pozornosť autori štúdie venovali práve zdrojom ohrozenia tatranskej fauny. |
|
|
SWOT analýza situácie v tatranskom regióne s dôrazom na ekologické a environmentálne aspekty |
|
|
Silné stránky Klíma Vysokých Tatier je mimoriadne priaznivá pre terapiu. V zimnom období je pobyt vo vysokohorskom prostredí prospešný aj z hľadiska dlhšie trvajúceho slnečného žiarenia, priaznivo na ľudský organizmu vplýva aj snehová pokrývka. Rekreačná funkcia tatranskej klímy sa pozitívne prejavuje aj pri iných ozdravno-rekreačných aktivitách, najmä na báze pešej turistiky, cykloturistiky, rekreačného behu, jazdy na koni a ďalších pohybových aktivít, pri ktorých sa optimálne využívajú blahodárne účinky tatranskej klímy. Dvojnásobne to platí v obdobiach s inverzne zvrstveným ovzduším (bližšie pozri Soták 2005). V oblasti Vysokých Tatier spadne ročne priemerne asi 1160 mm zrážok, z ktorých odtečie približne 6 % celkového odtoku zo Slovenska, vyprodukovaného pritom len na 1,8 % rozlohy jeho územia. Svedčí to vysokom vodohospodárskom potenciáli územia, ktorý je však zároveň veľmi zraniteľný. Vybavenosť tatranských osád (Mesto Vysoké Tatry) vodovodmi a kanalizáciou je z celoslovenského pohľadu nadpriemerná, najmä čo sa týka napojenosti na kanalizáciu. Všetky osady a vysokohorské chaty majú vybudované ČOV (bližšie pozri Hanušin 2005). Čo sa týka reliéfu, Tatry sú vo všetkých sledovaných morfometrických parametroch v slovenskom, ale aj širšom kontexte jedinečné. Sú tu najvyššie zistené hodnoty v hypsometrii, relatívnej výškovej aj horizontálnej členitosti, reálnom aj strednom uhle sklonu. Územie Tatranského národného parku zahŕňa najvyššie pohorie Karpatského oblúka. Relatívne nízky je podiel znečistených či kontaminovaných pôd. (bližšie pozri Lacika 2005). Na relatívne malej ploche je sústredené nevšedné bohatstvo prírodných fenoménov, medzi ktorými vyniká rastlinstvo. O bohatstve flóry TANAP-u svedčí okrem iného to, že počet zistených druhov toto územie radí medzi najbohatšie územia Slovenska. Je tu množstvo chránených, vzácnych a ohrozených rastlinných druhov, väčšia časť západokarpatských endemitov, viacero rastlín má na území TANAP-u jediné miesto výskytu v SR, prípadne aj v celých Západných Karpatoch a zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov. Rastlinstvo TANAP-u je veľmi rôznorodé (najmä Belianske Tatry).
V horskom stupni je sústredený aj
relatívne vysoký počet vzácnych, najmä lesných, ale aj nelesných
rašelinísk. Patria medzi málo typov biotopov, kde možno sledovať
primárnu sukcesiu. Vývojové jadro tatranskej montánnej fauny pozostáva hlavne z druhov lesného vnútra (forest interior) efektívnejšie využívajúcich zdroje. Stanovištia tatranského lesného vnútra sú omnoho bližšie k rovnovážnemu stavu, sukcesne zrelšie, druhovo nasýtenejšie, majú menšie rýchlosti kolonizácie i rýchlosti miznutia druhov a tým aj ich menší obrat (species turnover). Za najvyššou imanentnú hodnotou Tatier možno považovať samotnú evolučná história krajiny Tatier s celou jej náplňou (prírodným i kultúrnym dedičstvom), teda tá jedinečná tatranská kombinácia prírodných a ľuďmi ovplyvnených evolučných procesov a ich produktov, s mnohými „bezprecedentnými udalosťami“ v minulosti a sama bez analógie v Karpatoch. S rôznou relatívnou významnosťou k nej prispieva:
- výška vyzdvihnutia pohoria a od
nej odvodený dlhý gradient nadmorskej výšky s charakteristickými
odpoveďami bioty (výšková stupňovitosť prostredia); Z inštitucionálneho hľadiska možno medzi silné stránky zaradiť Návrh programu starostlivosti o TANAP, ktorý bol spracovaný novou metodikou a riešil sa v rámci dánsko-slovenského projektu “Participácia a trvalo udržateľný manažment TANAP-u (2002-2004)“. Je postavený na princípe spolupráce so samosprávami, miestnym obyvateľstvom, regionálnymi a celoštátnymi inštitúciami a podnikateľskou sférou. Obsahuje jasne vymedzené regulatívy. Integruje všetky doterajšie právne úpravy, týkajúce sa národného parku, ako aj koncepcie a praktické skúsenosti z ochrany TANAP-u. (bližšie pozri Kozová et al (2005)). Slabé stránky Znečisťujúce látky v ovzduší sú najmä v zimnom období za inverzných poveternostných situácií a v podtatranských kotlinách a brázdach veľmi slabo rozptyľované a vo vlhkom prostredí za hmly alebo dažďa sa chemickými reakciami menia na sekundárne veľmi toxické zlúčeniny a kyseliny. Predhorské oblasti Vysokých Tatier sú veľmi často zasahované inverziami. Primárnou príčinou oslabenia ekosystémov v reakcii na záťaž z náhlych krátkodobých zmien počasia je synergický záťažový vplyv rôznych negatívnych vplyvov. Ďalšou príčinou oslabenia lesných porastov, najmä ihličnanov, je ich vysoká schopnosť zadržiavať horizontálne zrážky z hmly a tým aj znečisťujúce látky z nej a preto sú tieto ekosystémy kontaminované najmä toxickými ťažkými kovmi. Veľmi významnou príčinou oslabenia lesných ekosystémov sú nevhodné, nežiaduce zásahy človeka do ich prirodzeného vývoja. Prirodzený vývoj lesných ekosystémov, prebiehajúci v dynamických cykloch, je pre krátkodobé hospodárske zámery nežiaduci a preto človek z vývoja lesa vylučuje dôležitý disimilačný proces, čím dochádza nielen k nestabilite mikroklímy lesa, ale k jeho celkovej nestabilite, lebo prijatá energia, vlaha, teplo a výživa sa nenavracia do neho späť. Tento konflikt sa po vetrových polomoch neustále opakuje, nakoľko popadané, vyvrátené stromy sa zväčša vyťažia, z porastu odstránia a porast sa umelo, zväčša neprirodzene regeneruje aj nevhodným, nepôvodným genofondom lesných drevín. Zoslabené lesné ekosystémy sú týmito konfliktnými antropogénnymi zásahmi značne zaťažované a tým sú málo odolné voči prírodným záťažiam, najmä z extrémnych prejavov náhlych zmien počasia (bližšie pozri Soták 2005). Priepustné glacifluviálne sedimenty a akumulácie suťovísk a plytký, málo vyvinutý pôdny kryt, poskytujú minimálnu ochranu podzemným vodám. Vysoká zraniteľnosť podzemných vôd je aj vo vápencoch Belianskych Tatier. Oveľa problematickejšia situácia vo sfére napojenosti na vodovod a kanalizáciu je v porovnaní s územím TANAP-u v obciach vo V časti ochranného pásma TANAP, kde sú podiely odkanalizovaných obyvateľov podpriemerné. Podiel obyvateľov bez kanalizácie a septiku dokonca prekračuje 20 %, čo možno považovať za alarmujúci stav. Najvyšší podiel obyvateľov bez akejkoľvek koncovky čistenia vôd je v rómskych osadách, ktoré sa na tejto nepriaznivej bilancii podieľajú rozhodujúcou mierou (bližšie pozri Hanušin 2005). Extrémnym reliéfnym charakteristikám Tatier zodpovedá aj extrémna dynamika mnohých geomorfologických procesov, a tým aj vyššia zraniteľnosť prírodných ekosystémov. Pokiaľ doliny vypĺňali ľadovce, mali ich bočné svahy oporu. Bez nich sú zbavené niekdajšej stability. Opad i zlomiská sú javom v Tatrách veľmi aktuálnym a treba s nimi počítať. Predovšetkým tieto procesy spôsobujú to, že sa postupne strácajú mnohé tatranské plesá (bližšie pozri Lacika 2005).
Významným reliéfotvorným
činiteľom sú aj lavíny. Stopy deštrukcie podložia sú zrejmé v
mnohých žľaboch a na povrchu viacerých sutinových kužeľoch. Proces
niválnej deštrukcie podložia je intenzívnejší najmä na plochách s
narušenými porastami kosodreviny. Aj oblasti, ktoré neboli v
minulosti zaľadnené, sú formované aktívnymi reliéfotvornými
procesmi. Tieto procesy sú síce pomalšie, ale neuváženým zásahom
človeka môžu akcelerovať. Morfogenézy Tatier sa miestami pomerne
aktívne zúčastnil človek s jeho mnohorakými aktivitami. V minulosti
to bolo najmä nadmerné pasenie a ťažba dreva, dnes sú hrozbou
neprimerané turistické aktivity, prejavujúce sa v rozličných
formách. Hrozbou je napríklad deštrukcia turistických chodníkov,
devastácia zjazdových tratí vyvolávajúca zvýšenú eróziu pôd,
ohrozenie stability svahov výstavbou, narušenie prirodzených hrádzi
plies či nevhodné vodohospodárske zásahy do krajiny. Riziko endogénnych procesov spočíva v možných hazardoch typu tektonických poklesov a výzdvihov povrchu, ktoré môžu vyvolať aj horizontálne pohyby pozdĺž zlomov. Z krajinnoekologického hľadiska je to jednak priama transformácia mikro- až mezoreliéfu, iniciovanie až akcelerácia svahových pohybov, rozrušenie stavieb (dopravných - líniových, ale aj plynovodov, elektrovodov, vodovodov, kanalizácie, úpravy tokov, pozemných, špecializovaných - športových atď.), ale aj ohrozenie životov ľudí. Nepriamo môže ísť o stratu povrchového koncentrovaného toku vody v riečnej sieti a v plesách, resp. naopak, o nahromadenie vody formou povrchového zatápania a tým vyvolaných zmien ekosystémov a foriem využívania zeme v poklesnutých depresiách. Čo sa týka intenzity eróznych procesov na hodnotenom území, hoci priemerná intenzita možných pôdnych strát (cca 4,5 mm.r-1) spadá do stupňa silného erózneho ohrozenia (a to blízko hornej hranice jeho rozpätia), najviac zastúpená časť povrchu územia má veľmi silné erózne ohrozenie (38,1 %). Spolu je na modelovom území 721 lavínových dráh. Na modelovom území Tatier sa okrem toho vyskytuje 362 dráh sutinových prúdov. V súčinnosti s lavínovými dráhami dochádza k dvojakému nebezpečenstvu - ohrozeniu toho istého územia na miestach, kde sa prekrývajú dráhy snehových lavín s dráhami sutinových prúdov. Pre plochy svahových porúch sú typické zlomiská, rozvoľňovanie svahov, združené hrebene, sutinové kužele, menej zosuny, úšusty, sutinové prúdy, znečistené lavíny, kamenné prúdy a i. formy a procesy. Vo vyššej časti Popradskej kotliny (na ploche postihnutej vetrovou kalamitou) sa nachádza 8 svahových porúch, prevažne typu zosunov. Je potrebné upozorniť, že v ich areáli, resp. v ich „dosahu“ sú aj lyžiarske môstiky spolu s ďalšími športovými zariadeniami (bližšie pozri Midriak 2005). Prírodné charakteristiky južne exponovaných polôh Vysokých Tatier, so skalným, bralným reliéfom a kosodrevinovým porastom, limitujú zjazdové lyžovanie. Preň je potrebná taká priemerná výška snehu, ktorá sa tu v priemere vyskytuje do 3, maximálne 3,5 mesiaca, čiže o jeden až dva mesiace kratšie, ako v hôľnych pohoriach. K tomu je treba pripočítať efekt takzvaného zrážkového tieňa. Intenzifikácia poľnohospodárskej výroby najmä v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia sa negatívne prejavila na zložení vegetácie na úpätí Tatier. Veľkoplošné rekultivácie a meliorácie i aplikácia umelých hnojív zdecimovali pôvodne pestré spoločenstvá na zvyšky, prevažne iba na plochách, ktoré sa nedali inak využívať. Aj v horskom stupni sa výrazne prejavila ľudská činnosť. Okrem zníženia hornej hranice lesa je to aj zmena druhového zloženia resp. štruktúry lesných porastov. V súčasnosti sú veľké plochy pokryté rovnakovekými smrekovými monokultúrami, ktoré sú na mnohých častiach územia národného parku ohrozené vetrovými kalamitami a premnožením škodcov (bližšie pozri Dítě 2005). Jednou z hlavných slabých stránok v inštitucionálno-organizačno-legislatívno-právnej oblasti je to, že Správa TANAP-u a Štátna ochrana prírody SR, pod ktorú S TANAP patrí, nemajú žiadnu oficiálnu rozhodovaciu právomoc, napriek tomu, že sú spoluzodpovedné za toto územie (IUCN 2005). Za slabé miesto treba považovať aj to, že Program starostlivosti o TANAP (ako aj o ďalšie NP a CHKO) je iba odporúčaním, žiadna jeho časť nie je záväzná (Kolektív 2004). Dominantným problémom v území je súčasná štruktúra riadenia TANAP-u, ktorá je veľmi zložitá, so zmesou sektorových a viacúčelových orgánov, pracujúcich v rôznom priestorovom rozsahu, čo potvrdili aj závery a odporúčania Záverečnej správe z Misie IUCN v TANAP-e (IUCN 2005). Problém je predovšetkým v neúčinnom režime starostlivosti o TANAP ako o spoločné vlastníctvo, ktorý pozostáva z dvoch príčin: neefektívne usporiadanie vlastníckych a užívateľských práv a absencia adekvátnych pravidiel spravovania územia. TANAP sa v súčasnosti vníma ako nositeľ obmedzení, a nie ako partner. Neexistuje integrovaný prístup k stratégii a starostlivosti o národný park. Názory odborníkov, verejnej správy a miestnych zastupiteľstiev sa často pri výsledných rozhodnutiach na vyšších úrovniach neberú do úvahy. Nekoordinovaný, nesystémovo a jednostranne je orientovaný postup viacerých subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu s cieľom krátkodobých profitov na úkor ochrany prírody. Negatívne pôsobia aj nekoordinované presadzovanie protirečivých pohľadov na rozvoj tatranského regiónu a nadraďovanie kvantitatívneho rozvoja nad ochranu prírody. Je to len konkrétny prejav toho, že environmentálne záujmy majú oveľa slabšiu váhu a podporu ako záujmy ekonomického rozvoja vrátane záujmov lesného hospodárstva (bližšie pozri Záverečná správa Misie IUCN 2005). Príležitosti (a výzvy) Klíma Vysokých Tatier je primárnou príležitosťou pre posilnenie liečebnej funkcie Tatier. Regeneračno-rekreačná funkcia tatranskej klímy sa pozitívne prejavuje aj pri iných ozdravno-rekreačných aktivitách. Liečebno-rekreačnú funkciu (vrátane komerčného využitia) sú v oveľa väčšej miere ako dosiaľ, schopné plniť aj termálne pramene v regióne. Región disponuje relatívne vysokým vodohospodárskym potenciálom. Nadpriemerná vybavenosť tatranských osád (Mesto Vysoké Tatry) environmentálnou infraštruktúrou, konkrétne vodovodmi a kanalizáciou, predstavuje príležitosť pre ďalšie zlepšovanie kvality životného prostredia. Chápanie lesa ako ekosystému a hodnotenie jeho komponentov vo vzájomnej interakcii. Ide o pohľad kompatibilný s chápaním poslania národných parkov ako jadier biodiverzity a potrebám zachovania prírodných pomerov na prísne chránených územiach (Stloukal 2005). Celková vzácnosť, jedinečnosť a atraktivita Tatier je jedným z kľúčových prírodných predpokladov rastu prosperity a konkurencieschopnosti tatranského regiónu. Príležitosťou a výzvou pre trvalo udržateľný rozvoj regiónu je už samotná blízkosť a vysoká koncentrácia niekoľkých desiatok prírodných a kultúrno-historických atraktivít regiónu vytvára jedinečnú príležitosť jednak pre spestrenie ponuky cestovného ruchu, jednak pre odbremenenie TANAP-u a ďalších chránených území od tlaku nadmernej návštevnosti a neadekvátnych aktivít. Vysoký je potenciál regiónu pre kvalitatívny rozvoj tzv. mäkkého, voči prírode a krajine šetrného cestovného ruchu, hlavne v oblasti pešej turistiky, cykloturistiky, vodáctva, agroturistiky a kúpeľníctva. Namiesto novej výstavbu môže pre tieto účely v budúcnosti slúžiť relatívne veľká kapacita nevyužitého, alebo neadekvátne využívaného stavebného fondu, ktorý sa sčasti dá transformovať. Výzvou je komplexný akčný plán, ktorý by mal vychádzať z postavenia Vysokých Tatier v regióne severného Slovenska, s vyzdvihnutím priaznivých socio-ekonomických a environmentálnych charakteristík, napr. klíma a kúpeľníctvo, ktoré by sa rozvinuli v rozsahu zabezpečujúcom požadovaný stupeň ochrany, diferencované podľa zón stupňa ochrany a využitia územia. Na druhej strane by sa takýto komplexný akčný plán venoval možnostiam spolupráce v širšom regionálnom kontexte, najmä v oblastiach, kde vyššie menované charakteristiky dosahujú pre navrhované aktivity priaznivejšie možnosti. Veľkou príležitosťou a výzvou je aj prítomnosť rozsiahleho, slohovo a výtvarne veľmi rozmanitého množstva kultúrnych pamiatok i celých pamiatkových súborov (pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny) s veľkým potenciálom pre rozvoj poznávacieho i kultúrneho turizmu, čiastočne aj pre kongresovú turistiku, veľký potenciál, ktorý predstavuje existencia kúpeľných osád a zaujímavé ukážky ambicióznej architektúry konca 19. a prvej polovice 20. storočia, ako aj pozícia Tatier v národnom povedomí Slovákov, ich identifikačný a integračný význam. Výzvou v inštitucionálne oblasti je zjednodušenie a sprehľadnenie výkonu štátnej správy ochrany prírody a krajiny a jej priblíženie k občanovi, a to najmä prenesením časti rozhodovania na odborné organizácie a orgány štátnej ochrany prírody a krajiny, určenie pravidiel spravovania územia, jeho komplexného manažmentu a doriešenie (posilnenie) postavenia Správy TANAP-u v systéme manažmentu záujmového územia. Zvýšenie vynútiteľnosti práva v oblasti ochrany prírody a krajiny a zlepšenie spolupráce orgánov ochrany prírody, colných orgánov, polície a súdov pri riešení prípadov porušenia právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny.
Zahrnutie zonácie TANAP-u a
ďalších požiadaviek na zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva
a charakteristického vzhľadu krajiny tatranského regiónu do
záväzných regulatívov vymedzujúcich územný rozvoj, vrátané
regulatívov pre turistické, športové, náučné, liečebné,
rehabilitačné a kúpeľno-zdravotné využitie územia a ich zosúladenie
s miestnymi predpismi (napr. s Návštevným poriadkom pre TANAP-u).
Doriešenie charakteru vlastníckych režimov, zabezpečenie finančného pokrytia nárokov vlastníkov na kompenzáciu náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania, vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny; spolupráca s vlastníkmi (správcami alebo nájomcami pozemkov) v chránených územiach; vytváranie pozemkových spolkov ako neštátnych neziskových spolkov vytvárajúcich zdroje na zabezpečenie ochrany vzácnych území. Rešpektovanie existencie pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr a zohľadňovanie špecifického rázu vidieckeho priestoru s prihliadnutím na špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové charakteristiky.
Vytvorenie sústavy informačných a
edukačných stredísk v rámci celého TANAP-u, zriadenie kancelárií
poradenských služieb súvisiacich so zabezpečením požiadaviek ochrany
prírody a krajiny na regionálnej a miestnej úrovni a zvyšovanie
manažérskych zručností hlavných aktérov v rámci záujmového územia. Efektívne formy komunikácia (partnerstva, spolupráce a participácie) kľúčových partnerov na miestnej a regionálnej úrovni pri tvorbe zásadných rozhodnutí (vrátane vytvárania poradných orgánov) a spôsoby praktickej realizácie požiadaviek na dobré spracovanie územia v zmysle „good governace“. Zapájanie samospráv a verejnosti do ochrany prírody a krajiny a posilňovanie vzťahu vlastníkov pozemkov k ich obhospodarovaniu v súlade s požiadavkami ochrany a zvýšenie zaintresovanosti obcí a mimovládnych organizácií na ochrane prírody a krajiny. Funkčný systém environmentálnej výchovy, propagácie a osvety s cieľom zvyšovania povedomia o hodnotách TANAP-u a zlepšenie vzťahu verejnosti a ďalších aktérov k ochrane prírody a krajiny (bližšie pozri Kozová et al (2005)). Ohrozenia Vo Vysokých Tatrách je prúdenie vzduchu okrem horizontálnych barických a termických rozdielov zosilňované aj značnými vertikálnymi tlakovými a teplotnými rozdielmi a orografiou. Nárazy prepadavých vetrov dosahujú rýchlosť až 200-300 km/hod a pôsobia na ekosystémy záťažovo. Ekosystémy sú v procese svojho prirodzeného vývoja vystavené aj ďalším záťažiam z extrémnych prejavov počasia a tiež synergickej kombinácii týchto záťaží. Kyslé dažde v regióne Vysokých Tatier a v niektorých ďalších častiach Slovenska sú oproti svojmu prirodzenému stavu kyslosti s pH okolo 5,6 v priemere kyslejšie 10 až 20 násobne, ojedinelo aj viac čím dochádza aj k enormnému zvýšeniu koncentrácií ťažkých kovov v povrchových a podzemných vodách, k vylúhovaniu výživných látok z pôdy a tým aj k stresovému zaťaženiu a poškodeniu ekosystémov. Kyslé zrážky umocňujú zaťaženie ekosystémov z miestneho znečistenia ovzdušia, na ktoré sú citlivé zvlášť ihličnany. Zraniteľnosť ovzdušia a následne aj lesných ekosystémov rastie aj dôsledkom ďalšieho stresového faktora – atmosférického ozónu (bližšie pozri Soták 2005). Veľká prirodzená dynamika morfologického systému tokov, rýchly odtok veľkého množstva vody, veľká povrchová a podzemná prietočnosť v málo stabilnom krajinnom systéme a nízka prirodzená samočistiaca schopnosť tokov podmieňujú veľkú citlivosť vôd Východných Tatier voči znečisteniu i voči odberom. Zvlášť citlivými a nestabilnými prvkami sú plesá. Platí to najmä o morénou hradených plesách. Takisto z hľadiska kvality vody je samočistiaca schopnosť vody v plesách vzhľadom na vonkajšie podmienky minimálna. Odbery vôd na zasnežovanie lyžiarskych zjazdoviek (najmä zo Štrbského plesa) hrozia narušením prirodzenej bilancie pohybu a dopĺňania vôd v plesách a iných odberných miestach. V súčasnosti je vegetácia horského stupňa ohrozená najmä ťažbou dreva, resp. spracovávaním kalamít, stavbou ciest (zničenie rašeliniska s výskytom rojovníka močiarneho v NPR Mokriny vybudovaním lesnej cesty, obrovský zásah predstavovalo vybudovanie Cesty slobody), v neposlednom rade zástavbou v tatranských osadách.
Bodové ohrozenie v subniválnom
stupni predstavuje vrcholová stanica lanovky na Lomnickom štíte.
Ohrozenie môžu však predstavovať niektoré globálne faktory (spád
priemyselných exhalátov z diaľkových zdrojov, rádioaktívne žiarenie
po jadrových haváriách, kyslé dažde, globálne zmeny klímy). (bližšie
pozri Dítě 2005).
Najvýznamnejšie faktory ohrozenia
fauny TANAP-u (fragmentácia biotopov, ich poškodzovanie až
likvidácia) sú v zásade spoločné pre bezstavovce i stavovce.
Intenzifikácia poľnohospodárstva
sa na ohrození stavovcov podieľa: Toto všetko má za následok degradáciu a likvidáciu potravných, hniezdnych a úkrytových stanovíšť.
Intoxikácia prírodného prostredia
národného parku látkami z priemyslu (ťažké kovy, PCB, HCH a i.,
viažuce sa podobne ako biocídy na lipidy v tkanivách stavovcov, kde
sa hromadia). Ich komplexné negatívne účinky sa prejavujú: Masová rekreácia, cestovný ruch a šport negatívne dopadajú na stavovce najmä ničením pôvodného krehkého vysokohorského prostredia výstavbou. Tým dochádza k priamemu vyrušovaniu živočíchov najmä v ich biologicky najvýznamnejších fázach životného cyklu. Veľmi citlivé (o.i. na hluk) bývajú živočíchy v zimnom období, t. j. v čase zápornej energetickej bilancie. Silný hluk pôsobí na veľké vzdialenosti, a preto je rušená fauna v pomerne veľkom priestore národného parku. Zvlášť tým trpia kamzíky a lesné kurovité vtáky. Vysoká návštevnosť a bivakovanie vo vysokohorskom prostredí vyrušuje živočíchy pri vyhľadávaní potravy, párení, rodení a výchove mláďat, pri odpočinku, spánku a pod., čo vyúsťuje do viac-menej trvalých narušení denných biorytmov a do chronických stresov. Odpadky lákajú medvede a iné druhy živočíchov, ktoré tým strácajú plachosť, znižujú bdelosť voči okoliu a celkovo degenerujú. - Vyrušovanie živočíchov vyznavačmi tzv. adrenalínových športov, ako napr. lety na závesných klzákoch, paragliding, skialpinizmus, snowboarding, cykloturistika mimo povolených cyklotrás, terénny motorizmus, živelné výjazdy na snežných skútroch a pod., a to aj v chránených územiach (NPR, PR) (bližšie pozri Topercer 2005).
Naopak, za riziko či zdroj
ohrozenia nepovažujeme rozmnoženie podkôrneho hmyzu, keďže ide o
prirodzenú súčasť lesného ekosystému a jeho populačná dynamika sa
riadi ekologickými zákonitosťami. Je prirodzené, že v oblastiach
ponechaných na samovývoj dôjde v prvom roku k nárastu populácie
tohto hmyzu a k jeho šíreniu do blízkeho okolia. V súvislosti s tým
však treba konštatovať, že:
Vplyvy globálnych zmien
prostredia:
Agroekosystémy, ktoré spolu s
komunikáciami a sídlami a za prispenia otepľujúcej a vysušujúcej sa
klímy vytvárajú: Takto pôsobia hlavne trvalé umelé štruktúry (popri už uvedených aj zjazdovky, vleky a iné stavby). Rozvoj výstavby a ostatnej infraštruktúry, ktorý sa považuje za najvýraznejší zdroj tlaku a ohrozenia TANAP-u. Takýto rozvoj je súčasťou rozsiahlych investícií a rozvojových projektov. Minimálne časť týchto investícií, ako napríklad rozširovanie lyžiarskych zjazdoviek, povedie k trvalej strate biodiverzity. Umelé zasnežovanie má deteriorizačný vplyv na vodný režim a následne na biodiverzitu a kvalitu krajiny, pričom už teraz existuje problém so zásobovaním pitnou vodou. Vyššie uvedený stav vytvára situácie, za ktorých dochádza k stretom záujmov medzi vykonávaním prioritnej funkcie ochrany prírody a krajiny, režimu a ďalších funkciami. V rámci riadených rozhovorov sa konštatovali tlaky zo strany vplyvných záujmových skupín a jednotlivcov pri spracovaní ÚPD VÚC a jej aktualizácii.
Medzi ďalšie zdroje ohrozenia,
spomínané podrobnejšie aj na iných miestach, patria okrem iného: |
|
|
Diskusia |
|
|
Nezávislá štúdia strategického charakteru Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu, načrtla mnoho akútnych problémov a priniesla mnoho odpovedí a odporúčaní, ako konkrétne problémy riešiť. Ale zároveň priniesla aj mnoho otvorených otázok, týkajúcich sa najmä absentujúcich nástrojov a „politickej vôle“ na riešenie nahromadených problémov. Súvisí to nielen s nadraďovaním úzko pragmatických a krátkodobých, ekonomických a mocenských záujmov nad ekologické, environmentálne, etické, kultúrne a ďalšie s dlhodobým charakterom pôsobenia, ale má to aj filozofické, hodnotové a paradigmatické pozadie stretu industriálnej a postindustriálnej rozvojovej paradigmy, tvoriacej jadro koncepcie trvalo udržateľného spôsobu existencie. |
|
|
Záver |
|
|
Vo vzťahu k tatranskej faune možno konštatovať, že ju nie je možné účinné chrániť samú o sebe, ale len v kontexte premysleného, účinného, koordinovaného, integrovaného manažmentu národného parku, ako jadra trvalo udržateľne sa rozvíjajúceho širšieho tatranského regiónu. Jednotlivé odborné problémy, týkajúce sa fauny Tatier a tatranského regiónu sa dajú komplexne zodpovedať a efektívne riešiť len v spomínanom ekosystémovom/geosystémovom kontexte a nie v ich izolovanej podobe. Predpokladom pre to je však otvorená odborná diskusia o ktorú však rozhodovacia sféra – napriek početným ponukám zo strany špičkových vedecko-výskumných a pedagogických inštitúcií - dodnes neprejavila záujem. |
|
|
Poďakovanie |
|
|
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu č. 2/3083/23 „Priestorové a časové aspekty kvality a udržateľnosti života“, finančne podporeného Grantovou agentúrou VEGA. |
|
|
Literatúra |
|
|
Dítě D, 2005: Flóra TANAPu, mscr. TANAP, Tatranská Štrba. Hanušin J, 2005: Voda Tatier, mscr., REC Slovensko a STUŽ SR, Bratislava. Huba M & Ira V, 1998: Stratégia trvalo udržateľného rozvoja pre región Tatry, MŽP SR a GEF, Bratislava. Huba M et al, 2005: Nezávislá štúdia strategického charakteru Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu. REC Slovensko a STUŽ/SR, Bratislava. IUCN, 2005: Report from Missison to Tatra National Park, Slovak Republic. Kolektív, 2003: Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike. MŽP SR, SHMÚ, Bratislava. Kolektív, 2004: Biela kniha. Pripomienky prijaté od verejnosti a stanoviská Správy TANAP z obdobia verejného vypočutia, máj–júl 2004. Kolektív, 2005: Stratégia trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu (nezávislá štúdia) (návrh, 28.10. 2005), mscr., REC Slovensko a STUŽ SR, Bratislava. Konček M et al, 1974: Klíma Tatier. Veda, Bratislava. Korec P, 2005: Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989–2004. Geografika, Bratislava. Kozová M et al, 2005: Inštitucionálny aspekt trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu (s dôrazom na ochranu prírody a krajiny), mscr., REC Slovensko a STUŽ/SR, Bratislava. Lacika J, 2005: Reliéf Tatier, mscr., REC a STUŽ/SR, Bratislava. Lukniš M, 1985: Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja. Gč. 37(2-3): 137–163. Mederly P, 2005: Pripomienky k matreriálu Návrh stratégie trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu (nezávislá štúdia) – súhrn. Interný materiál, mscr., REC Slovensko, Bratislava. Midriak R, 2005: Ohrozenosť geo(eko)logických systémov a riziká na území východnej časti Tatier a Podtatranskej kotliny, mscr., REC Slovensko a STUŽ/SR, Bratislava. MV NT (2004, 2005). Stanoviská, vyhlásenia a tlačové správy k situácii v Tatrách, mscr. MVNT, Bratislava. Program starostlivosti o TANAP (návrh) (2004), S TANAP, Tatranská Štrba. REC Slovensko, 2001: Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR - návrh, Bratislava. Soták Š, 2005: Klíma Tatier., mscr., REC Slovensko a STUŽ/SR, Bratislava. Stloukal E, 2005: Stanovisko k názorovému rozdielu medzi postojom pracovníkov ŠOP SR a ŠL SR k otázkam súvisiacim s kalamitou vo Vysokých Tatrách, mscr. PRIF UK, Bratislava. Topercer J, 2005: Fauna Tatier, mscr., REC Slovensko a STUŽ/SR, Bratislava. Vláda SR, 2001: Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, Bratislava. Vološčuk I, 1988: Vplyv atmogénneho znečistenia na ekologickú stabilitu lesných ekosystémov Tatranského národného parku. Atmosférická depozícia a ekofyziologické procesy v ekosystémoch. Zborník referátov z medzinárodného pracovného seminára. TU, Zvolen, pp. 137-142. Zonácia TANAP-u (návrh), 2003. ŠOP SR, Banská Bystrica a S TANAP, Tatranská Štrba. |
|
|
Súhrn |
|
|
Príspevok informuje o niektorých poznatkoch a výsledkoch nezávislá štúdia strategického charakteru Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu. Štúdia chce byť príspevkom nezávislých odborníkov do diskusie o súčasných problémoch i perspektívnych možnostiach smerovania tatranského regiónu k (trvalo) udržateľnejšej budúcnosti. Prvá kapitola, nazvaná Syntéza poznatkov, kauzality a implikácie, regionálne vzťahy a väzby obsahuje stručnú syntézu poznatkov, ku ktorým dospeli autori analytickej časti a poukazuje na najdôležitejšie súvislosti, ktoré zo získaného poznania vyplývajú. Táto kapitola obsahuje aj stručné zhodnotenie súčasnej situácie v inštitucionálnej sfére s dôrazom na hlavné problémy – sporné miesta v právnom systéme a s tým súvisiace zdroje konfliktov vo vzájomných vzťahoch a kompetenciách, na ktoré poukazujú zainteresované subjekty a skupiny. Druhá kapitola je venovaná alternatívnym scenárom rozvoja tatranského regiónu. Návrh stratégie TUR tatranského regiónu, pozostávajúci najmä zo strategických cieľov, návrhov a odporúčaní, s naznačením prioritných krokov a opatrení potrebných na ich realizáciu, je obsahom tretej kapitoly. Snahou autorov v ďalších častiach tejto kapitoly bolo aplikovať princípy TUR na Tatry i tatranský región a pokúsiť sa o syntézu tých atribútov jednotlivých rozvojových scenárov, ktoré najlepšie zodpovedajú predstave o smerovaní regiónu k udržateľnejšej budúcnosti. Nezávislá štúdia strategického charakteru Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu, načrtla mnoho akútnych problémov a priniesla mnoho odpovedí a odporúčaní, ako konkrétne problémy riešiť. Ale zároveň priniesla aj mnoho otvorených otázok, týkajúcich sa najmä absentujúcich nástrojov a „politickej vôle“ na riešenie nahromadených problémov. Záverom možno konštatovať, že hodnoty Tatier a tatranského regiónu (vrátane tunajšej fauny) nie je možné účinné chrániť samé o sebe, ale len v kontexte premysleného, účinného, koordinovaného, integrovaného manažmentu národného parku, ako jadra trvalo udržateľne sa rozvíjajúceho širšieho tatranského regiónu. Jednotlivé odborné problémy, týkajúce sa fauny Tatier a tatranského regiónu, sa dajú komplexne zodpovedať a efektívne riešiť len v spomínanom systémovom kontexte, a nie izolovane. Predpokladom pre to je otvorená odborná diskusia, ku ktorej však dodnes nedošlo. |
|
|
|
|