Folia faunistica Slovaca (2006) 11 (3): 11-14

Sicista betulina v subalpínskom stupni Západných a Belianskych Tatier

Sicista betulina in the subalpine zone of the Západné Tatry Mts and the Belianske Tatry Mts (Slovakia)

Peter Miklós¹, Ľudovít Kocian¹ & Marcela Kocianová-Adamcová²

¹ Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava, Slovensko [miklos@fns.uniba.sk]

² Katedra biológie, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica, Slovensko

Prišlo (received): 15.3.2006; Akceptované (accepted): 23.8.2006; Vydané (published) online: 27.8.2006

Abstract

ñ top

We recorded 7 captures of 5 individuals of Sicista betulina (Pallas, 1779) in subalpine zone (altitude 1500–1700 m) of the Západné and Belianske Tatry Mts. using the capture-mark-recapture method. All records were token during the morning trap-controls. Sicista betulina used mostly the grassy microhabitat. Only one capture was recorded in forest habitat near to the upper forest limit. Two females captured at subalpine meadow were subsequently recaptured. One of them was retrapped within three days on a capture point 22 m apart. The other was recaptured one year after its first record and the distance between these two trap points was 30 m. The relatively short distances between captures and recaptures suggest small home ranges and the recapture after one year is a sign of low tendency in home range shift. Both recaptured females were sexually active based on theirs external sexual characteristics. The sexual activity recorded in late August means a delayed reproduction. The ability to reproduce and overwinter suggest an optimal habitat quality of subalpine for S. betulina.

Keywords: subalpine zone, Slovakia, northern birch mouse, occurrence, habitat selection, Sicista betulina.

Úvod

ñ top

Myšovka horská (Sicista betulina (Pallas, 1779)) patrí medzi drobné hlodavce nedosahujúce vysokú populačnú hustotu a jej výskyt v teriologických dátach je iba sporadický. Naše vedomosti o jej ekológii sú stále nedostatočné a v mnohých oblastiach sme odkázaní na zistenia predovšetkým z Poľska a Ruska. Pritom územím Karpát prebieha časť južnej hranice jej rozšírenia (Pucek 1999), čo môže mať významný vplyv na ekológiu druhu v tejto oblasti. Väčšina údajov o výskyte S. betulina na Slovensku pochádza z osteologického materiálu z vývržkov sov a dravcov, alebo z ojedinelých odchytov do pascí, ktoré ulovené jedince usmrcujú. V našej práci predkladáme údaje získané pomocou živolovných pascí (typ Chmela a suchá zemná pasca), čo nám umožnilo zaznamenať aj spätné odchyty. Napriek neveľkej vzorke sa pokúsime prispieť k prvým údajom o priestorovej aktivite S. betulina, či k niektorým otázkam o priebehu jej rozmnožovania. Prezentované údaje pochádzajú z vysokohorského prostredia Západných a Belianskych Tatier.

Materiál a metódy

ñ top

V Západných Tatrách sme spoločenstvá drobných zemných cicavcov skúmali v okolí Prvého Roháčskeho plesa (DFS 6784) v nadmorskej výške okolo 1600 m. Na tejto lokalite prebieha výskum od roku 1991 až po súčasnosť odchytom drobných cicavcov kvadrátovou metódou pomocou živolovných pascí typu Chmela. Odchytové úsilie sa v sledovanom období pohybovalo medzi 100-260 aktívnych odchytových bodov počas jednej odchytovej série. Jedna odchytová séria trvala 5-6 nocí. Okrem kvadrátovej metódy sme v rokoch 2004 a 2005 odchytávali drobné cicavce aj na troch odchytových líniách, na ktorých boli pasce exponované podobne ako v Belianskych Tatrách (viď nižšie).

V Belianskych Tatrách na lokalite Veľký žľab na južnom svahu vrchu Havran (DFS 6787) sme použili líniovú metódu na výskum synúzií drobných cicavcov v rokoch 2004 a 2005. Odchytové línie sme umiestnili v nadmorských výškach 1500, 1600 a 1700 m. Vzdialenosť medzi susednými líniami bola približne 300 m. Na každom odchytovom bode sme exponovali dve pasce (typ Chmela a padacia zemná pasca). Spolu tu bolo vyložených počas jednej odchytovej série 150 pascí na 75 odchytových bodoch. Jedna odchytová séria trvala 2 noci.

Pasce na všetkých výskumných plochách sme vnadili ovsenými vločkami. Odchytené jedince drobných cicavcov sme determinovali, zmerali ich dĺžku tela, odvážili a odstrihnutím posledných článkov prstov označili individálnym znakom. Po tejto manipulácii boli na mieste odchytu vypustené.

Výsledky

ñ top

V Západných Tatrách sme v júni 2002 zaznamenali 3 odchyty 2 jedincov S. betulina oboch pohlaví (tab. 1). Všetky odchyty sme zaznamenali počas ranných kontrol pascí. Samicu S. betulina sme odchytili dvakrát (28.6. a 30.6., viď tab. 1) na severnom svahu vrchu Zelené na dvoch odchytových bodoch vzdialených od seba 22 m. Vegetácia na oboch odchytových bodoch mala charakter vysokohorskej lúky s výraznou dominanciou tráv. Najbližší súvislý kosodrevinový porast bol vzdialený od miesta odchytu približne 50 m a okraj zvetralinového skalného poľa približne 15 m. Podľa otvorenej vagíny sme usúdili, že bola pohlavne aktívna počas oboch odchytov (tab. 1). Samca S. betulina sme odchytili len raz (tab. 1), v lúčnom mikrohabitate blízko (cca 2 m) okraja súvislého kosodrevinového porastu (západné upätie Predného Zeleného). Miesto odchytu samca bolo vzdialené od oblasti výskytu samice zhruba 400 m. Podľa vonkajších pohlavných znakov odchytený samec nebol pohlavne aktívny.

Tab. 1 - Odchyty Sicista betulina v subalpíne Západných a Belianskych Tatier v rokoch 2002-2005.

V Belianskych Tatrách sme zaznamenali celkovo 4 odchyty 3 jedincov sledovaného druhu počas ranných kontrol pascí. Na odchytovej línii v nadmorskej výške 1600 m sa do padacej pasce odchytila 1.8.2004 jedna samica, ktorá podľa vonkajších pohlavných znakov bola pohlavne inaktívna (tab. 1). Miesto odchytu sa nachádzalo v lúčnom biotope asi 30 m od hlbokého koryta vysokohorského potoka. Najbližší okraj súvislého porastu kosodreviny bol vzdialený približne 40 m. V rovnaký deň (1.8.2004) sme odchytili ďalšiu pohlavne neaktívnu samicu na odchytovej línii v nadmorskej výške 1700 m (tab. 1). Táto samica bola opätovne odchytená 26.8.2005 v rovnakej nadmorskej výške na odchytovom bode vzdialenom od predchádzajúceho 30 m. V tomto čase už javila evidentné známky pohlavnej aktivity v podobe výrazných mliečnych bradaviek. V prípade oboch odchytov išlo o biotop vysokohorskej lúky. Vzdialenosť odchytových bodov od najbližšieho súvislého porastu kosodreviny bola 60 resp. 30 m a od koryta potoka približne 50-70 m. Tretiu samicu S. betulina sme odchytili 14.7.2005 na línii v nadmorskej výške 1500 m (tab. 1). Odchytový bod sa nachádzal v smrekovom lese s riedkym podrastom. Od okraja súvislého lesného porastu bol vzdialený zhruba 40 m a od malej lesnej čistinky 15 m. Koryto potoka, ktoré bolo v čase odchytu suché, sa nachádzalo približne 100 m od miesta odchytu. Podľa stavu vonkajších pohlavných znakov nebola odchytená samica pohlavne aktívna.

Diskusia

ñ top

Na Slovensku žije S. betulina na území, ktoré je približne vymedzené prirodzeným areálom smreka, prípadne v kombinácii lesných typov s porastmi buka, jedle a smreka (Dudich et al. 1981, Stanko & Mošanský 1999), pričom sa vyhýba súvislým lesným porastom. Preniká až do kosodrevinového vegetačného stupňa (Pelikán 1962, Brtek 1970, Kocianová 1980, Zima et al. 1984, Kocian et al. 1985, Bitušík 1996, Bitušík in litt.). Najvyššie bola u nás zaznamenaná z nadmorskej výšky okolo 2000 m, konkrétne z Vysokých Tatier (Mrciak 1958) a Nízkych Tatier (Hanzák nepubl., coll. NM Praha). Vo vysokých nadmorských výškach je pre ňu typické prostredie hornej hranice lesa s prechodom lesného porastu, resp. kosodreviny do habitatu vysokohorských lúk (Zejda 1970). Dôležitým environmentálnym faktorom pre S. betulina je vlhkosť, preto obľubuje biotopy lemujúce potoky, či vlhké lúky (Pucek 1958, Beneš 1988, Stanko et al. 1999, Stanko & Mošanský 1999).

V Západných Tatrách, z oblasti Roháčov, uvádzajú výskyt S. betulina Kocyan (1887/1888), Kratochvíl & Gaisler (1964, 1967), Zejda (1970), Kocianová (1980), Řeháček et al. (1983), Kocian et al. (1985) a v Belianskych Tatrách Zejda (1970), Brtek (1970), Beneš (1974), Zima et al. (1984), Beneš & Hanák (2003) a Hudeček & Hanák (2003).

Lokality a charakter mikrohabitatov, na ktorých sme odchytili jedince S. betulina sú v súlade s horeuvedenými biotopovými nárokmi druhu v oblasti strednej Európy a so známymi hranicami jeho rozšírenia na Slovensku. Potvrdil sa tiež názor viacerých teriológov (napr. Pucek 1958, Beneš 1988, Stanko & Mošanský 1999 a Stanko et al. 2004), že zemné pasce sú efektívnejšie na odchyt tohto druhu ako živolovné a najmä sklapovacie pasce, čo úspešne využíval medzi prvými už Kocyan (1887/1888). Treba zároveň upozorniť, že počet odchytov do živolovných pascí typu Chmela v Západných Tatrách v rokoch 1991-2003 je skreslený skutočnosťou, že v tomto období sme na skúmanej lokalite používali len tento typ pascí. Všetky odchyty S. betulina sme zaznamenali počas ranných kontrol pascí, čo potvrdzuje názor o jej nočnej aktivite (Tupikova 1960, Pucek 1981).

Zejda (1970) na základe nálezov S. betulina na južných expozíciách svahov vo vysokých polohách uvádza, že tento druh tu vyhľadáva teplejšie mikroklimatické podmienky. V prípade nášho nálezu v Belianskych Tatrách môžeme túto domnienku potvrdiť, ale v Západných Tatrách sme sledovaný druh zaznamenali v ľadovcovom kotle orientovanom skôr na sever resp. severovýchod. Samotný kotol však môže mať priaznivejšiu mikroklímu než severne orientované horské svahy, čo potvrdzuje aj populácia Muscardinus avellanarius (Linnaeus, 1758), ktorá sa v okolí Prvého Roháčskeho plesa vyskytuje v posledných šiestich rokoch pravidelne a s relatívne vysokou denzitou (Miklós & Buchamerová 2004, Buchamerová & Miklós 2006).
V dôsledku sporadických odchytov a úplnej absencie opätovných odchytov, prakticky chýbajú údaje o veľkosti teritória (resp. individuálneho okrsku) S. betulina v podmienkach Karpát a situácia je podobná aj v iných pohoriach Európy. Veľkosť teritória sa pokúsili na malom materiáli analyzovať Stanko & Mošanský (1999), ktorí sa na základe odchytov do zemných pascí susediacich blízko seba prikláňajú k názoru, že myšovka má buď menšie teritóriá, prípadne nižšiu teritoriálnu agresivitu. Predpoklad malých individuálnych okrskov by potvrdzovali aj naše zistenia malých vzdialeností medzi zaznamenanými spätnými odchytmi.

Zaujímavá je skutočnosť, že v Belianskych Tatrách sme samicu po jednom roku spätne odchytili približne v rovnakom priestore. Okrem možného malého individuálneho okrsku to naznačuje aj nízku tendenciu jeho presunu v čase.

Podobne z nášho územia úplne absentujú údaje o priebehu rozmnožovania, či o prežívaní myšoviek. Z literatúry je známe, že pohlavná aktivita S. betulina pravdepodobne začína v máji (Kubik 1952, Okulova et al. 1980), prípadne začiatkom júna a vrcholí v júli (Bujdalina 1987). Rozmnožovanie koncom augusta je zriedkavé. Nami nájdená pohlavne aktívna samica v Západných Tatrách koncom júna spadá do hlavného obdobia rozmnožovania tohto druhu, ale odchyt pohlavne aktívnej samice 26.8. v Belianskych Tatrách naznačuje už neskoré rozmnožovanie. Podobný úkaz zistil aj Dudich (1970) v prípade gravidnej samice v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 1250 m. Rodenie mladých v alpských podmienkach o 1-2 mesiace neskôr ako u populácií z nižších nadmorských výšok uvádzajú aj Hable & Spitzenberger (1989). Spitzenberger & Bauer (2001) spomínajú z Českého lesa výskyt 2 adultov a 4 juvenilov v malej zemnej nore ešte koncom septembra.

Podľa Kubika (1952) žijú myšovky niekoľko rokov, pričom pohlavne dospievajú v druhom a treťom roku života, kedy majú po jednom vrhu. Samica, ktorú sme zaznamenali v dvoch rokoch, bola prvý rok pohlavne neaktívna, kým v druhom roku už bola určená ako pohlavne aktívna. Je možné, že v prvom roku odchytu bola ešte subadultná a pohlavne dospela až v nasledujúcom roku.

Skutočnosť, že jedinec S. betulina bol schopný v prostredí subalpína prezimovať a pravdepodobne aj rozmnožovať, naznačuje optimálnu kvalitu tohto prostredia pre tento druh (Van Horne 1983, Gliwicz 1989). Treba si však uvedomiť, že k tomuto záveru sme dospeli na základe jediného spätného odchytu. Podobne aj naše ďalšie zistenia sú výsledkom rozboru malého počtu záznamov, teda môžu slúžiť skôr na overenie hypotéz než na exaktné závery. Na druhej strane, údaje o tomto druhu sú veľmi vzácne (jeho spätné odchyty z územia Slovenska nie sú doteraz známe), teda každá podrobnejšia informácia môže byť mimoriadne hodnotná pre spoznanie ekológie S. betulina v oblasti Karpát.

Poďakovanie

ñ top

Na tomto mieste sa chceme poďakovať všetkým spolupracovníkom, ktorí sa podieľali na získavaní údajov v náročnom teréne subalpína a Štátnym lesom TANAP-u, obvod Zverovka a obvod Tatranská Javorina za technickú podporu pri realizácii terénneho výskumu. Táto práca vznikla s finančnou podporou grantu VEGA 1/3264/06.

Literatúra

ñ top

Beneš B, 1974: Sbírka savců Slezského muzea a její vývoj. Časopis Slezského muzea, 23 (Zvlášní číslo k 750. výročí města Opavy): 66–71.

Beneš B, 1988: Příspěvek k rozšíření myšivky horské (Sicista betulina) v Československu. Časopis Slezkého muzea, 37: 45-50.

Beneš B & Hanák F, 2003: Katalóg sbírky savců Slezského zemského muzea v Opavě z území mimo Českou republiku. Časopis Slezského muzea (Opava), 52: 103–120.

Bitušík P, 1996: Poznámky k faune drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) subalpínskeho pásma NPR Ďumbier. Ochrana prírody, 14: 153-157.

Brtek Ľ, 1970: Poznámky k výskytu myšovky vrchovskej (Sicista betulina Pallas, 1779) na Slovensku. Acta rer. natur. Mus. Nat. Slov., 16(2): 203-205.

Buchamerová V & Miklós P, 2006: Populácia Muscardinus avellanarius v oblasti subalpínskeho pásma. In: Bryja J & Zukal J (eds): Zoologické dny Brno 2006, Sborník abstraktů z konference 9.-10. února.

Bujdalina FR, 1987: Lesnaja myšovka (Sicista betulina Pall.) v tajge Sosvinskovo Priobja. pp. 41-43. In: Judin VS (ed.): Fauna, taksonomija, ekologija mlekopitajučšich i ptic. Izd. Nauka, Novosibirsk, 223 pp.

Dudich A, 1970: Mikromammalia Demänovskej doliny. Ochrana fauny, 4: 10-18.

Dudich A, Kováčik J, Štollmann A & Obuch J, 1981: Ďalšie poznatky o rozšírení Sicista betulina Pallas 1779 a Pitymys tatricus Kratochvíl, 1952 (Mammalia, Rodentia) v Západných Tatrách. Biológia, 36: 659-668.

Gliwicz J, 1989: Individuals and populations of the bank vole in optimal, suboptimal and insular habitats. Journal of animal ecology, 58: 237-247.

Hable E & Spitzenberger F, 1989: Die Birkenmaus, Sicista betulina Pallas, 1779 (Mammalia, Rodentia) in Österreich. Mitteilungen des Abteilung für Zoologie am Landesmuseum Joanneum, 43: 3-22.

Hudeček JJ & Hanák F, 2003: Ptáci a další obratlovci ve sbírkách Mendelevovy zemědělské a lesnícke univerzity v Brně. Zprávy MOS, 61: 133-168.

Kocian Ľ, Kocian A, Kocianová E & Halák K, 1985: K poznaniu stavovcov subalpínskeho a alpínskeho stupňa Západných Tatier – Roháčov a ich bioindikačný význam. Oravské múzeum, 2: 83-97.

Kocianová E, 1980: Akarofauna drobných zemných cicavcov zo Západných Tatier – Roháčov. I. časť. Biológia, 35: 567-575.

Kocyan A, 1887/88: Die Säugethiere der Nord-Tátra. Természetrajzi füzetek, 11: 41-50.

Kratochvíl J, 1951: Původ a složení naší ssavčí zvířeny. Přírodovědný sborník Ostravského kraje, 12(2): 74-101.

Kratochvíl J & Gaisler J, 1964: Vliv návnady na složení úlovku drobných savců při ekologických a populačně dynamických výzkumech. Zoologické listy, 13: 289-294.

Kratochvíl J & Gaisler J, 1967: Die Sukzession der kleinen Erdsäugetiere in einem Bergwald Sorbeto-Piceetum. Zoologické listy, 16: 301-324.

Kubik J, 1952: Badania nad morfologia i biologia smuzki (Sicista betulina Pall.) z Białowieżkiego Parku Narodowego. Annales Univ. Mariae Curie-Sklodowska, 7(1): 1-41.

Majský J, 1999: Dve faunistické pozorovania z Oravy. Chránené územia Slovenska, 42: 15.

Miklós P & Buchamerová V, 2004: Priestorová aktivita pĺšika lieskového (Muscardinus avellanarius L.) v poraste kosodreviny. pp: 93-100. In: Adamec M & Urban P (eds): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku VI. Zborník referátov z konferencie (Zvolen 10.-11. 10. 2003). Štátna ochrana prírody SR, Centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, 189 pp.

Mošanský A, 1974: Mammalia. Zborník prác o Tanape, 16: 267-308.

Mrciak M, 1958: Roztoče z radu Parasitiformes (Acari) z drobných cicavcov Vysokých Tatier. Zoologické listy, 7: 65-86.

Okulova NM, Borzenkova SA & Malinen N, 1980: K biologiji lesnoj myšovki. Fauna i ekologija gryzunov. Izd. Moskovskovo universiteta, 14: 177-200.

Pelikán J, 1962: K faunistice drobných savců Tatranského národního parku. Zoologické listy, 11: 190-192.

Pucek Z, 1958: Smuzka (Sicista betulina Pall.), rzadki przedstawiciel fauny krajowej. Przeglad Zoologiczny, 2(3): 168-182.

Pucek Z, 1981: Sicista betulina (Pallas, 1778). pp. 232-235. In: Pucek Z. (ed.), Keys to Vertebrates of Poland. Mammals. PWN Varšava, 367 pp.

Pucek Z, 1999: Sicista betulina (Pallas, 1779). pp. 304−305. In: Mitchell-Jones A, Amori G, Bogdanowicz W, Krištufek B, Reinders PJH, Spitzenberger F, Stubbe M, Thissen JBM, Vohralík V & Zima J (eds): The atlas of European Mammals. Academic Press, London, 496 pp.

Řeháček J, Kocianová E, Brezina R & Kocian Ľ, 1983: Výskyt rickettsiií patogénnych pre človeka v Západných Tatrách. Biológia, 38: 629–636.

Sládek J, 1960: Myšivka horská (Sicista betulina Pall.) a čečetka obyčajná (Acanthis flammea L.) v pohorí Malej Fatry. Biológia, 15: 122-124.

Spitzenberger F & Bauer K, 2001: Sicista betulina (Pallas, 1779). pp. 401-405. In: Spitzenberger F (ed.). Die Säugetierfauna Österreich. Bundesministerium für Land-und Forstwirschaft. Umwelt und Wasserwirtschaft. Verlag und Gesamtherstellung: Austria medien service GmbH.

Stanko M & Budayová J, 1998: Fauna drobných cicavcov (Insectivora, Rodentia) NPR Čergovský Minčol. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku, 3: 113-117.

Stanko M & Mošanský L, 1999: Poznatky o rozšírení myšovky horskej (Sicista betulina) na východnom Slovensku v období rokov 1981-1999. Lynx, 30: 101-111.

Stanko M, Mošanský L, Dudich A, Štollmann A & Uhrin M, 1992: Drobné zemné cicavce projektovanej CHKO Volovské vrchy. pp. 198-209. In: Fulín M (ed.): XV. Východoslovenský TOP, Prehľad odborných výsledkov. Štós-Porča 1991, 221 pp.

Stanko M, Mošanský L & Fričová J, 1999: Monitoring synúzií drobných cicavcov Pieninského národného parku. Metodika monitoringu biotických prvkov Pieninského národného parku. Vydalo mesto Spišská Stará Ves v spolupráci s Pienapom: 67-72.

Stanko M, Mošanský L & Fričová J, 2004: Výskum fauny drobných cicavcov (Insectivora, Rodentia) Pienín a Spišskej Magury v rokoch 1999-2003. pp. 81-92. In: Adamec M & Urban P (eds): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku VI. Zborník referátov z konferencie (Zvolen 10.-11.10.2003). Štátna ochrana prírody SR, Centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, 189 pp.

Tupikova NV, 1960: Sutočnyj ritm aktivnosti lesnoj myšovki. Zoologičeskij žurnal, 6: 946-947.

Van Horne B, 1983: Density as a misleading indicator of habitat quality. Journal of Wildlife Management, 47(4): 893-901.

Zejda J, 1970: Die heutigen Kenntnisse über die Verbreitung der Birkenmaus (Sicista betulina Pall. 1779, Zapodidae, Rodentia, Mammalia) in Mitteleuropa. Zoologické listy, 19: 235-246.

Zima J, Hrabě V, Štěrba O & Schlamp M, 1984: Drobní savci kotliny Siedmych prameňov v Belianských Tatrách. Zborník prác o Tanape, 25: 29-46.

ñ top