|
Folia faunistica Slovaca (2006) 11 (5): 29-32 |
|
|
Výsledky prieskumu bentickej makrofauny slovenskej časti Dunajca |
|
|
Results of the investigation on benthic macrofauna of Slovak section of the Dunajec river |
|
|
1 Katedra ekológie FHPV PU, ul. 17. novembra č. 1, 081 16 Prešov, Slovensko [manko@unipo.sk] 2 Oddelenie hydrobiológie, Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, Slovensko [zuzana.zatovicova@savba.sk] |
|
|
Prišlo (received): 3.4.2006; Akceptované (accepted): 23.8.2006; Vydané (published) online: 6.10.2006 |
|
|
Abstract |
|
|
The structure of the macrozoobenthos was investigated in the Dunajec river of North-East Slovakia. The macrozoobenthos was identified based on 10 samples having been taken from 5 localities at 2.6.2005 and 14.10.2005. Totally, 42 taxa of of macrozoobenthos were found from the viewpoint of the qualitative composition of the macrozoobenthos in the Dunajec river. 11 taxa compose the permanent, 31 taxons the temporary fauna. The mayflies (Ephemeroptera) with 9 species prevailed. Out of the other groups, the incidence of caddisflies (Trichoptera), and stoneflies (Plecoptera) were reaching higher values. Also two first recorded species of caddis flies were detected in the river (Hydropsyche incognita Pitsch, 1993 and Halesus tesselatus (Rambur, 1842)). A several species of mayflies (Habroleptoides confusa Sartori & Jacob, 1986 and Ephemera danica Müller, 1764) and stoneflies (Nemoura dubitans Morton, 1894, Isoperla oxylepis (Despax, 1936), Perlodes intricatus (Pictet, 1841) and Perla marginata (Panzer, 1799)) were found in this river after a lot of years. |
|
|
Keywords: macrozoobenthos, Ephemeroptera, Plecoptera, Trichoptera, the Pieniny Mts, the Dunajec river, faunistics, Slovakia. |
|
|
Úvod |
|
|
Fauna vodných makroevertebrát Dunajca je relatívne dobre preskúmaná, hlavne vďaka poľským autorom. Zhrnuté výsledky aktuálnych i starších výskumov týkajúcich sa aj vodných makroevertebrát (mäkkýše, máloštetinavce, pijavice, podenky, vážky, pošvatky, vodné bzdochy, potočníky)nájdeme v monografii o faune a flóre Pienin (Razowski 2000). Zmeny vo faune vodných makroevertebrát spôsobené výstavbou vodného diela Czorsztyn – Niedzica sú zachytené v práci Szczesneho (1995). Zo slovenských autorov sa spoločnej poľsko-slovenskej časti Dunajca venovali Straka (2002) – realizoval výskum vážok; z hľadiska vodohospodárskeho o makrofaune Dunajca píše Kokorďák (1973). Ďalšie údaje nachádzame v prácach Hudeca (1958), Lisického (1991), Šteffeka (2002) – mäkkýše; Brteka (2001), Hudeca (2002) – kôrovce; Landu & Soldána (1989) – podenky; Winklera (1957) – pošvatky; Roubala (1936) – vodné chrobáky. Predložená práca prezentuje výsledky prieskumu z roku 2005, zaujímavé predovšetkým z faunistického hľadiska. Na rok 2006 bolo tiež naplánované pokračovanie prieskumu kvôli zachyteniu všetkých sezónnych aspektov bentickej fauny v Dunajci, ako aj bentologický prieskum niektorých jeho prítokov. |
|
|
Materiál a metódy |
|
|
V dvoch termínoch (2.6.2005 a 14.10.2005) sme z piatich lokalít Dunajca odobrali kvalitatívne vzorky makrozoobentosu. Vzorky sme odoberali z hĺbky 0,2 až 0,7 m technikou „kicking“ a individuálnym zberom bentontov z kameňov a ponorenej mŕtvej drevnej hmoty. Získaný materiál bol na mieste čiastočne triedený a fixovaný 4%-ným formalínom. Dotriedenie a determinácia prebehli v laboratórnych podmienkach, použili sme najnovšie dostupné určovacie kľúče. Autekologické charakteristiky sme prebrali z publikácie Šporku (2003). Charakteristika lokalít Štyri z lokalít sa nachádzajú v prielome Dunajca (PIENAP), piata v ochrannom pásme PIENAP-u. Úsek, v ktorom sa nachádzajú, je dlhý cca 10 km. Tok tečie v tejto časti pahorkatinným stupňom (cca 455 m n.m.). Lokality 1-4 v prielome Dunajca sú charakteristické nezatieneným korytom, substrát tvoria prevažne akál a litál (mikro-, menej mezolitál), na povrchu s nárastom vláknitých rias a rozsievok. Organická hmota je v príbrežných častiach toku reprezentovaná hlavne CPOM (napadané lístie). Lokalita č. 5 sa od predchádzajúcich výrazne líši. Koryto je rozdelené ostrovčekmi s bylinnou i drevinovou vegetáciou na časti lotické i lentické tok je čiastočne zatienený. Substrát v lotických častiach tvoria akál a litál, v lentických pelál a nánosy jemnej organickej hmoty (FPOM). Na rozdiel od lokalít v prielome sa tu z biotických mikrohabitatov hojne vyskytuje aj fytál a detrit reprezentovaný xylálom, CPOM i FPOM. Súradnice jednotlivých lokalít sú v Tab. 1. |
|
|
|
|
|
Výsledky a diskusia |
|
|
Zo získaného materiálu bolo determinovaných 42 taxónov z jedenástich taxonomických skupín, pakomáre sme ďalej nedeterminovali (Tab. 2). Permanentnú zložku tvorilo 11 taxónov, temporárnu 31. Väčšina zaznamenaných druhov patrí medzi obyvateľov ritrálu (najmä metaritrálu). Sú to prevažne pahorkatinné až podhorské reofilné druhy viazané na litál. Najviac bolo zástupcov indikujúcich oligo- a β-mezosaprobitu. Najvyšším počtom taxónov boli zastúpené podenky (11), potočníky (10) a pošvatky (6). Nasledovali pijavice (4), chrobáky (3), máloštetinavce (2), dvojkrídlovce (2 + nedeterminované pakomáre) a jediným druhom boli zastúpené ploskulice, mäkkýše, kôrovce a strechatky. Na všetkých lokalitách (100%-ná frekvencia) sa vyskytovali druhy: Dugesia gonocephala (Turbellaria), Gammarus fossarum (Amphipoda) a Hydropsyche incognita (Trichoptera). Najviac taxónov (28) bolo zaznamenaných na lokalite č. 5. Iba tu sa nachádzali pijavice (Hirudinea) a strechatky (Megaloptera), čo je podmienené ich nárokmi na substrát. Ostatné 4 lokality si boli podobnejšie ako počtom taxónov (v rozpätí 12 až 15), tak aj zložením bentických spoločenstiev (Tab. 2). |
|
|
|
|
|
Taxonomické zloženie bentických spoločenstiev na lokalitách korešponduje s habitatovými charakteristikami toku. Vyššia pestrosť na lokalite 5 je pravdepodobne podmienená väčším počtom mikrohabitatov. Túto domnienku však bude treba preveriť a podložiť materiálom z ostatných sezónnych aspektov a presným zmapovaním habitatov. V porovnaní so zosumarizovanými výsledkami predchádzajúcich výskumov sú nami zistené počty druhov relatívne malé. Spôsobené je to jednak tým, že sme v dvoch odberových termínoch nemohli zachytiť celé druhové spektrum a niektoré juvenilné jedince sa nedali determinovať do druhovej úrovne, ale i tým, že spomínané sumáre druhov obsahujú aj faunistické dáta spred výstavby vodného diela na Dunajci (Czorsztyn – Niedzica). Toto výrazne degradovalo faunu vodných bezstavovcov (Dratnal et al. 1979, 1982; Klonowska-Olejnik 1995, 1997 a Szczesny 1995). Zaujímavé sú však nálezy niektorých druhov vodného hmyzu, ktoré tu neboli potvrdené v niektorých prípadoch desaťročia, v jednom prípade vyše storočia, prípadne boli v larválnom štádiu zaznamenané po prvýkrát. Ide o nasledovné druhy: Habroleptoides confusa Sartori et Jacob, 1986 (Ephemeroptera, Leptophlebiidae) je druh, ktorý v Dunajci nebol potvrdený po roku 1993 (Klonowska-Olejnik 2000). Je to reofilný druh oligo- a β-mezosaprobných vôd metaritrálu osídľujúci litál, fytál a POM. Druh sme zachytili vo vzorkách z lok. 1, 2 a 5. Ephemera danica Müller, 1764 (Ephemeroptera, Ephemeridae) – druh taktiež v Dunajci nebol potvrdený po roku 1993 (Klonowska-Olejnik 2000). Reofil žijúci v β-mezosaprobných vodách metaritrálu, kde sa zahrabáva do organickej hmoty a piesku (menej do bahna). Vyskytuje sa na lok. 1 a 2. Nemoura dubitans Morton, 1894 (Plecoptera, Nemouridae) je pošvatka, ktorá v Dunajci nebola potvrdená od roku 1970 (Fialkowski 2000) a podľa poľského Červeného zoznamu pošvatiek (Fialkowski & Sowa 1992) sa radí medzi zraniteľné druhy (VU). Je to reo-limnofil žijúci v epi- a metapotamáli so vzťahom k oligo- až β-mezosaprobite. Výskyt sme zaznamenali na lok. 5. Isoperla oxylepis (Despax, 1936) (Plecoptera, Perlodidae) – podobne ako predchádzajúci druh nebol v Dunajci nájdený od roku 1970 (Fialkowski 2000). Patrí medzi reofilov a vyskytuje sa v β-mezosaprobných vodách metaritrálu. Vyskytuje sa tiež na lok. 5. Perlodes intricatus (Pictet, 1841) (Plecoptera, Perlodidae) – pošvatka, ktorú doteraz v Dunajci udával jedine Winkler (1957). Tento reofilný druh osídľuje litál epi- a metaritrálu, viazaný je na vody xenosaprobné (menej oligosaprobné). Výskyt sme zaznamenali na lok. 1 a 2. Perla marginata (Panzer, 1799) (Plecoptera, Perliae) je druh v Dunajci nezistený po roku 1900 (Fialkowski 2000). Tento reofil indikujúci oligosaprobitu žije v litáli metaritrálu. Vyskytuje sa na lok. 4. Hydropsyche incognita Pitsch, 1993 (Trichoptera, Hydropsychidae) je druh potočníka, ktorý bol opísaný až v roku 1993. Z Dunajca pochádzajú záznamy o imágach tohto druhu z roku 1967 (Chvojka & Novák 2001), avšak väčšina lariev v starších prácach determinovaných ako H. pellucidula (Curtis, 1834) pravdepodobne prislúcha druhu H. incognita. Tento reobiont žije v akáli a litáli meta- a hyporitrálu, indikuje β-mezosaprobitu. Nachádzali sme ho vo vzorkách zo všetkých piatich lokalít.
Halesus tesselatus (Rambur,
1842) (Trichoptera, Limnephilidae) – potočník, v Dunajci dosiaľ
nebol nájdený. Je to reofil žijúci v oligo- až β-mezosaprobných
vodách hyporitrálu. Nepreferuje výrazne žiadny mikrohabitat,
osídľuje bahno, piesok, fytál i nánosy jemnej organickej hmoty.
Vyskytuje sa na lok. č. 5. |
|
|
Poďakovanie |
|
|
Práca bola čiastočne podporená grantom VEGA 1/1292/04 a VEGA 1/3273/06. Za ochotu a pomoc v teréne ďakujeme aj pracovníkom Správy PIENAP-u Ing. Štefanovi Dankovi a Ing. Katke Kiskovej. |
|
|
Literatúra |
|
|
Brtek J, 2001: Príspevok k poznaniu amphipod Slovenska (I. – Gammaroidea, Crangonyctoidea, Corophioidea). Acta rer. Natur. Mus. Nat. Slov., Bratislava, 47: 65-89. Dratnal E, Sowa R & Szczesny B, 1979: Zgrupowania bezkregowcow bentosowych Dunajca na odcinku Harklowa – Sromowicw Nizne. Ochr. Przyr., 42: 183-215. Dratnal E, Sowa R & Szczesny B, 1982: Zgrupowania zwierat bezkregowych w wodach Pienin. In: Zarzycki K (ed.): Przyroda Pienin w obliczu zmian. Studia Nat., Ser. B, Wyd. Pop.-nauk., 30: 379-399. Fialkowski W, 2000: Widelnice (Plecoptera). In: Razowski J (ed.): Flora i fauna Pienin. Monografie Pieninskie Tom 1. Pieninski park narodowy, Krościenko n. Dunajcem, pp. 1147-150. Fialkowski W & Sowa R, 1992: Widelnice Plecoptera. In: Glowacinski Z (ed.): Czerwona lista zwierzat ginacych i zagrozonych w Polsce. Polska Akademia Nauk, Zaklad Ochrony Przyrody i Zasobow Naturalnych, Krakow, pp. 93-96. Hudec I, 2002: Kôrovce. In: Panigaj L (ed.): Pieniny. Príroda a človek I. Pieniny. Príroda a človek I. ViViT, pp. 43-46. Hudec V, 1958: Malakofauna slovenského břehu Dunajce v Pieninách. Čas. Nár. musea, oddíl přír., Praha, 127: 5-12. Chvojka P & Novák K, 2001: Additions and corrections to the checklist of Trichoptera (Insecta) from the Czech and Slovak Republics. Acta Mus. Nat. Pragae, Ser. B, Hist. Nat., 56 (2000) (3-4): 103-120. Jedlička L & Stloukalová V, 2001: Červený (ekosozologický) zoznam dvojkrídlovcov (Diptera) Slovenska (december 2001). In: Baláž D, Marhold K & Urban P (eds): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 139-142. Klonowska-Olejnik M, 1995: Jetki (Ephemeoptera). In: Szczesny B (ed.): degradacia fauny bezkregowcov bentosowych Dunajcaw rejone Pieninskiego Parku Narodowego. Ochr. Przyr., 52: 216-217. Klonowska-Olejnik M, 1997: Ephemeroptera of the river Dunajec near Czorstyn dam (Southern Poland). In: Landolt P, Sartori M (eds): Ephemeroptera & Plecoptera: Biology-Ecology-Systematics. MTL, Fribourg. pp. 282-287. Klonowska-Olejnik M, 2000: Jetki (Ephemeoptera). In: Razowski J (ed.): Flora i fauna Pienin. Monografie Pieninskie Tom 1. Pieninski park narodowy, Krościenko n. Dunajcem. pp. 137-142. Kokorďák J, 1973: K problematike života a čistoty rieky Dunajec v chránenom úseku Pienin. Biologické problémy vodného hospodárstva východného Slovenska II. Východoslov. vydavateľstvo, Košice. pp. 147-150. Landa V & Soldán T, 1989: Rozšíření řádu Ephemeroptera v ČSSR s ohledem na kvalitu vody. Academia, Praha. 170 pp. Lisický M, 1991: Mollusca Slovenska. Veda, Bratislava, 344 pp. Razowski J (ed.), 2000: Flora i fauna Pienin. Monografie Pieninskie Tom 1. Pieninski park narodowy, Krościenko n. Dunajcem, 333 pp. Roubal J, 1936: Přírodovědecký výzkum Státní reservace Pieniny na hranicích Polsko-Československých, I, Coleoptera. Sborník entomologického oddělení Národního Musea v Praze, 14: 180-199. Straka V, 2002: Vážky. In: Panigaj L (ed.), 2002: Pieniny. Príroda a človek I. ViViT, pp. 52-55. Szczesny B (ed.), 1995: Degradacia fauny bezkregowcov bentosowych Dunajcaw rejone Pieninskiego Parku Narodowego. Ochr. Przyr., 52: 218. Šporka F (ed.), 2003: Vodné bezstavovce (makroevertebráta) Slovenska, súpis druhov a autekologické charakteristiky. Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava, 590 pp. Šteffek J, 2002: Mäkkýše. In: Panigaj L (ed.), 2002: Pieniny. Príroda a človek I. ViViT, pp. 24-30. Winkler O, 1957: Plecoptera Slovenska (faunisticko-systematická štúdia). Vydavateľstvo SAV, Bratislava. 93 pp. |
|
|
|
|
