|
Folia faunistica Slovaca (2006) 11 (10): 55-62 |
|
|
Floristické pomery, ichtyofauna a makrozoobentos ako potravná báza rýb v ťažobných jamách Latorice v oblasti Čičarovce – Beša |
|
|
Vegetation, ichthyofauna and macrozoobenthos as trophic base of fish in gravel pits along the Latorica river close to the Čičarovce - Beša site |
|
|
1 Katedra ekológie, Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, ul. 17. novembra č. 1, 081 16 Prešov, Slovensko [manko@unipo.sk] |
|
|
Prišlo (received): 13.4.2006; Akceptované (accepted): 30.11.2006; Vydané (published) online: 31.12.2006 |
|
|
Abstract |
|
|
In July 2005 the fish communities inhabiting 6 artificial pools were investigated in the floodplain along the lower reaches of the River Latorica between Beša and Čičarovce villages. The pools were rather shallow with submersed macrophytes. The macroinertebrate communities represent the good trophical base for the most of fish species. In the habitats under study, evidence has been obtained of the occurrence of 18 fish species, belonging to 8 families. Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758), Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758), Esox lucius Linnaeus, 1758 and Perccottus glenii Dybowski, 1877 obtained the highest level of frequency. These species and Misgurnus fossilis (Linnaeus, 1758), Aspius aspius (Linnaeus, 1758), and Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 were evaluated as the characteristic component of fish communities inhabiting aquatic habitats in the floodplain along the lower reaches of the River Latorica. The previous keystone species Ameiurus nebulosus (Lesueur, 1819) has not been recorded. The present occurrence of fish communities with Perccottus glenii and Ameiurus melas (Rafinesque, 1820) are the result of their invasions during the few past years. |
|
|
Keywords: floodplain, artificial pools, fish communities, macrophytes, benthos, species richness, gravel pit, Latorica river, Slovakia. |
|
|
Úvod |
|
|
Záplavové územie je významnou integrálnou súčasťou zvlášť nížinných riečnych ekosystémov (Lawrence & Balon 1983; Halačka et al. 1998; Reimer 1991). Rozľahlé inundácie riek Východoslovenskej nížiny (VSN) boli po vodohospodárskych úpravách výrazne redukované na často úzky medzihrádzový priestor. V súvislosti s výstavbou protipovodňových hrádzí boli vytvorené ťažobné materiálové jamy, čiastočne plniace funkciu pôvodných inundačných vôd. Z hľadiska hydrobiologického tieto sekundárne biotopy vytvárajú náhradné stanovištia tak pre močiarnu a vodnú vegetáciu, ako aj pre vodné živočíchy. Problematika ťažobných jám v medzihrádzovom priestore riek VSN bola skúmaná najmä z hľadiska ichtyologického (Kux 1957; Koščo 1987a, 1987b, 1997, 2002; Koščo et al. 1992, 1999), okrajovo aj z hľadiska floristického (Kux 1957). |
|
|
Materiál a metódy |
|
|
Ryby sme lovili 20.7.2005, motorovým elektrickým agregátom, prevažne v okrajovej časti ťažobných jám, keďže sme pozornosť zamerali na juvenilné štádia rýb, ktoré významnejšie charakterizujú dané biotopy (Staas & Neumann 1994; Turner et al. 1994; Bartošová & Jurajda 2000). Dĺžka prelovených úsekov a základné parametre stanovíšť sú uvedené v tab. 1. Zaradenie jednotlivých druhov rýb do ekologických skupín sme robili podľa Holčíka (1998), príslušnosť k chráneným kategóriám podľa najnovšieho platného červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska (Hensel & Mužík 2001), v menosloví sme sa pridŕžali nepublikovaného zoznamu Hensela. Makrozoobentos sme odoberali v tom istom termíne na lokalitách 1, 2, 3, 5 a 6 z dna a z vegetácie (natantnej a submerznej). Z dna sme vzorky získavali pomocou hydrobiologickej sieťky (tvaru D, veľkosť oka 1 x 1 mm), vždy 3 krát zo štvorca 0,2 x 0,2 cm (spolu 0,12 m2). Hrúbka odobratej vrstvy bola 0,05 m. Makroevertebráty z vegetácie sme lovili kruhovou hydrobiologickou sieťkou (d = 0,2 m, veľkosť oka 1x1 mm). Vegetáciu sme naberali 2-krát rýchlym pohybom sieťkou po dráhe dlhej 0,4m. Tak sme precedili vodu a odobrali vzorku vegetácie spolu s bezstavovcami z valca s priemerom sieťky (0,2 m) a s výškou 0,4 m. Zo vzoriek sme na mieste oddelili makroevertebráty a tie sme neskôr vytriedili do taxonomických skupín a počítali. Mäkkýše sme (z hľadiska dostupnosti ako potravnej zložky rýb) pri vyhodnocovaní rozdelili do dvoch veľkostných skupín (do 1 cm a nad 1 cm) a tiež jednotlivé vývinové štádiá vodného hmyzu (larva, imágo) sme brali ako samostatné potravné komponenty. Štrukturálne a kvantitatívne znaky ichtyocenóz a bentosu sme vyhodnocovali podľa Lososa et al. (1985). Na miestach odberov sme sledovali druhovú skladbu brehovej, natantnej a kde bola vyvinutá aj litorálnej vegetácie. Zvlášť sme odhadli celkovú pokryvnosť pre bylinnú vrstvu brehovej, natantnej, prípadne litorálnej vegetácie a kde bola vyvinutá, aj pokryvnosť stromovej vrstvy brehovej vegetácie v percentách. Druhy boli určené podľa Simona (2001), a sú uvedené bez bližšej kvantifikácie. |
|
|
Tab. 1. Lokalizácia prelovených ťažobných jám Latorice a charakter odberu vzoriek. |
|
|
Výsledky |
|
|
Floristická charakteristika skúmaných ťažobných jám Lokalita 1 Pokryvnosť bylinnej vrstvy brehovej vegetácie je 95%, natantnej vegetácie 60% a stromovej vrstvy brehovej vegetácie 50%. Na brehu a v litoráli, s minimálnou pokryvnosťou (do 5%), sme zaznamenali nasledovné taxóny: Salix fragilis agg., Salix caprea, Fraxinus excelsior (juv.), Quercus robur (juv.), Salix sp., Lysimachia vulgaris, Rubus caesius, Vicia cracca, Carex sp. div., Lycopus europaeus, Potentilla heptaphylla, Phragmites australis, Iris pseudacorus, Ranunculus repens, Alopecurus aequalis, Polygonum hydropiper, Scirpus sylvaticus, Alisma plantago-aquatica, Scutellaria galericulata. Natantná vrstva bola tvorená druhmi Hydrocharis morsus-ranae, Potamogeton natans, Lemna minor, Lemna trisulca, Spirodella polyrhiza, Salvinia natans. Lokalita 2 Miesto odberu je obklopené lesom. Pokryvnosť stromovej vrstvy je 80%, bylinnej vrstvy 60%, natantnej vegetácie 25%. Vo vode boli prítomné aj kmene popadaných stromov. Na analyzovanej ploche v stromovej a krovinnej vrstve boli prítomné Fraxinus excelsior (aj juv.), Salix fragilis agg., Salix caprea, Quercus robur (juv.), Acer campestre (aj juv.), Carpinus betulus (aj juv.), Salix sp. div.(juv.), Populus alba (aj juv.), Frangula alnus, Cornus sanguinea. V bylinnej vrstve boli prítomné: Convalaria majalis, Aristolochia clematitis, Rubus caesius, Glechoma hederacea, Fallopia convolvulus, Symphytum officinale, Prunella vulgaris, Rosa canina agg., Scrophularia nodosa, Scrophularia umbrosa, Bidens tripartitus, Polygonum hydropiper, Plantago major, Thalictrum minus, Veronica incana, Rumex conglomeratus, Scirpus sylvaticus. V natantnej vrstve boli prítomné: Hydrocharis morsus-ranae, Lemna minor, Lemna trisulca, Salvinia natans, Spirodela polyrhiza, Potamogeton natans a submerzné Ceratophyllum demersum. Lokalita 3 Okraj ťažobnej jamy na mieste odberu, teda na strane hrádze je lemovaný stromoradím z vŕb, Salix fragilis agg. a Salix alba agg. L., s pokryvnosťou 30%. Pokryvnosť bylinnej vrstvy, ktorá sa skladá z druhov: Symphytum officinale, Rubus caesius, Poa pratensis, Carex sp. div., Vicia cracca, Prunella vulgaris, Mentha arvensis, Lysimachia vulgaris, Fraxinus excelsior (juv.), Potentilla anserina, Eleocharis palustris, Veronica spicata je 80%. Pokryvnosť na hladine vody je 50%. Zaznamenali sme tu druhy: Nuphar lutea, Nymphaea alba, Potamogeton natans, Hydrocharis morsus-ranae, Stratiotes alloides, Lemna trisulca, Spirodela polyrhiza, Ceratophyllum submersum. Lokalita 4 Na brehu je prítomná jedna väčšia skupina vŕb Salix fragilis agg., ktorá pokrýva menej ako 5%. Na mieste odberu vegetácia pokrývala 70% vodnej hladiny. Bola zložená hlavne z druhov litorálu a pleustofytov. Zaznamenali sme tu druhy Eleocharis palustris, Juncus compressus, Phalaris arundinacea, Phragmites australis, Myosotis palustris, Butomus umbellatus, Typha sp., Alisma plantago-aquatica, Sagittaria sagittifolia, Stratiotes alloides, Elodea canadensis, Hydrocharis morsus-ranae, Lemna minor, Lemna trisulca, Spirodela lacustris. Na brehu boli prítomné druhy ako napr. Lysimachia vulgaris, Rumex sanguineus, Iva xanthifolia, Bidens tripartitus. Lokalita 5 Z drevín boli na brehu toho času prítomné len mladé vŕby a mladé topole (Salix sp. juv. a Populus alba), ktorých pokryvnosť je zanedbateľná. Pokryvnosť povrchu vody je 50%. Na mieste odberu je vegetácia zložená z druhov litorálu a pleustofytov. Zaznamenali sme výskyt nasledovných druhov: Eleocharis palustris, Butomus umbellatus, Iris pseudacorus, Lythrum salicaria, Glyceria maxima, Lysimachia vulgaris, Carex sp., Sagittaria sagittifolia, Lemna trisulca, Potamogeton natans. Na brehu sme zaznamenali aj ďalšie druhy, ako napr.: Galium mollugo, Iva xanthifolia, Rumex sanguineum, Polygonum hydropiper a ďalšie. Lokalita 6 Stromová vrstva brehovej vegetácie na mieste odberu je dobre vyvinutá s pokrývnosťou 90%. Je zložená druhov: Populus x canescens, Quercus robur, Fraxinus excelsior, Salix alba agg., Salix fragilis agg. Bylinnú vrstvu, ktorá má 80%-nú pokryvnosť tvoria druhy ako napr.: Galium mollugo, Lotus corniculatus, Poa sp. div., Carex sp. div., Aristolochia clematitis, Rubus caesius, Vicia cracca, Eleocharis palustris. Na vodnej hladine je pokryvnosť natantnej vrstvy 25%. Je zložená z druhov Sagittaria sagittifolia, Spirodela polyrhiza, Lemna minor, Salvinia natans, Trapa natans, Potamogeton natans, Ceratophyllum submersum. IchtyofaunaNa základe ichtyologického prieskumu šiestich ťažobných jám v medzihrádzovom priestore Latorice sme zistili výskyt 18 druhov rýb, patriacich do 8 čeľadí a k 5 radom (tab. 2). Druhovo najpočetnejšou čeľaďou boli kaprovité, s 9 druhmi, po dva druhy boli z čeľadí pĺžovité a ostriežovité, ostatné čeľade boli zastúpené iba jedným druhom. Počet druhov na lokalitách kolísal od 5 do 13. Najčastejšie sa vyskytujúcimi druhmi boli plotica červenooká (Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758)), červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758)), šťuka severná (Esox lucius (Linnaeus, 1758)) a býčkovec amurský (Perccottus glenii Dybowski, 1877), ktoré sa vyskytovali na všetkých lokalitách. Frekvenciu vyššiu ako 50% mali ešte čík európsky (Misgurnus fossilis (Linnaeus, 1758)) s 83,3% a boleň dravý (Aspius aspius (Linnaeus, 1758)), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis Linnaeus, 1758) a jalec tmavý (Leuciscus idus (Linnaeus, 1758)) s 66,7%. Najvyššiu relatívnu početnosť dosiahli plotica červenooká (16,1%) a býčkovec amurský (15,9%), ktoré boli eudominantnými druhmi na 4 lokalitách. Hodnotu eudominanta dosiahli ešte sumček čierny (Ameiurus melas (Rafinesque, 1820)) – 14,7% , ktorý sa síce vyskytoval iba na jednej lokalite, ale v superdominantnom postavení (sensu Lusk et al. 1998), šťuka severná (10,4%) a jalec tmavý (11,8%), ktorý ale absentoval na dvoch lokalitách. Až jedna tretina druhov sa vyskytovala iba v subrecedentnom zastúpení (tab. 3). Podobnosť jednotlivých lokalít mala priemernú hodnotu 67,1% ISő a iba v jednom prípade hodnota indexu bola nižšia ako 50%. Z jednotlivých lokalít sa druhovým zložením najviac líšili lokality 4 a 5 (tab. 4). Najviac rýb (v prepočte na CPUE) bolo na lokalitách 6 (4,0 ks/min.), 5 (4,1 ks/min.) a 4 (4,2 ks/min.), na posledne menovanej však početnosť rýb bola ovplyvnená vylovením väčšieho množstva mlade sumčeka čierneho, ktorý sa tu vyskytoval v húfoch. Z hľadiska príslušnosti k ekologickým skupinám bolo najviac druhov konzumujúcich nešpecifickú potravu živočíšneho pôvodu (44,4%) a všežravé druhy (33,3%), z reprodukčných skupín prevládali nehniezdiče, neresiace sa na otvorený substrát (72,2%), z nich bolo najviac fytofilov a fytolitofilov (tab. 2), dva druhy patrili k polyfilným strážcom a ostatné reprodukčné skupiny boli zastúpené iba jedným druhom (tab. 2). Vo vzťahu k prúdu išlo o prevažne eurytopné (50,0%) a limnofilné (38,9%) druhy. Z červeného zoznamu sme potvrdili výskyt 8 druhov (44,4%), z nich čík európsky patrí ku kritický ohrozeným. Systémom NATURA 2000 sú chránené 4 druhy, významnejšie zastúpenie v sledovaných ťažobných jamách mali najmä čík európsky a boleň dravý (mlaď). Rovnako 4 druhy patrili k exotickým druhom, ktoré v súčasnosti považujeme na Slovensku za invázne (Kováč et al. 2006). Makrozoobentos ako potravná báza rýbV jednotlivých ťažobných jamách sme nachádzali na dne makroevertebráty v počtoch od 190 ex.m-2 (lok. 3) do 838 ex.m-2 (lok. 1), vo vegetácii od 0,1 ex.l-1 (lok. 5) do 0,9 ex.l-1 (lok. 6), tab. 5. Spolu sme zaznamenali 15 taxonomických skupín makrozoobentosu (tab. 5), v rámci nich môžeme zatiaľ potvrdiť minimálne 24 druhov. Ďalej sa na dvoch lokalitách vyskytovali aj veslonôžky (Copepoda) a okrem komponentov uvedených v tab. 5 sme pri analýze obsahu tráviaceho traktu druhu Perccottus glenii uloveného na lokalite 2 zaznamenali aj zástupcu rôznonôžok (Amphipoda, Crustacea). Počty potravných komponentov v ponuke sa pohybovali na dne od 6 do 14, vo vegetácii od 4 do 13, spolu na lokalitách od 6 do 17 (tab. 5) a celkovo ich bolo 20. Druhová pestrosť (na dne, vo vegetácii i celkovo) bola na jednotlivých lokalitách rozdielna. Najvyššia bola na lokalite 3 (19 komponentov z dvadsiatich), tu bola tiež najvyššia pestrosť na dne (14) i vo vegetácii (13). Naopak, najužšia ponuka bola na lokalite 5 a to ako celkovo (6 komponentov), tak aj na dne (6) a vo vegetácii (4), tab. 5. Vždy platilo, že pestrosť ponuky potravy (makrozoobentosu) bola rovnaká alebo vyššia na dne ako vo vegetácii. Pri porovnaní lokalít mali počty komponentov na dne a vo vegetácii (okrem lok. 2) podobné tendencie a pravdepodobne je tu pestrosť determinovaná spoločným faktorom, resp. faktormi. Za najvýznamnejšie komponenty celkovo v ponuke považujeme mäkkýše (do 1 cm) s frekvenciou (F) 100% a dominanciou (D) 11,5%, rovnakonôžky (reprezentované druhom Asellus aquaticus) s F = 100% a D = 19% ako aj larvy pakomárov s F = 100% a D = 10% (tab. 5). Na dne v ponuke spravidla prevládajú uvedené komponenty, vo vegetácii stúpa význam vodúľ (Hydarcarina), lariev podeniek, vážok a dospelcov chrobákov (tab. 5). |
|
|
Tab. 2. Systematické a ekologické zaradenie jednotlivých druhov rýb a status ich ochrany. |
|
|
Tab. 3. Relatívna početnosť, frekvencia (F) a dominancia (D) zistených druhov rýb (v %). |
|
|
Tab. 4. Faunistická podobnosť prelovených lokalít (ISo) na základe rýb. |
|
|
Tab. 5. Makrozoobentos ako potravná ponuka rýb v sledovaných ťažobných jamách Latorice. |
|
|
Diskusia |
|
|
Počas 20 rokov našich nepravidelných aktivít v oblasti inundačného územia Latorice, sme doteraz zaznamenali 26 druhov rýb (Koščo & Košuth 2002). V porovnaní s minulým obdobím sme v súčasnosti zaznamenali zvýšenú frekvenciu býčkovca amurského a absenciu kedysi dominantného sumčeka hnedého (Ameiurus nebulosus (Lesueur, 1819)). Príčinu vidíme v rôznom štádiu invázie týchto dvoch exotických druhov. Zvýšená frekvencia boleňa dravého a jalca tmavého v predloženom článku zrejme súvisí s priaznivými podmienkami na neres v prebiehajúcom roku, keďže išlo výlučne o juvenílne jedince (tohoročná mlaď). Absencia pleskáča vysokého (Abramis brama (Linnaeus, 1758) zrejme súvisí s hydrologickými podmienkami v tomto roku. V relatívnej početnosti sme zaznamenali pokračujúci pokles (okrem sumčeka a pleskáča) aj hrebenačky fŕkanej (Gymnocephalus cernuus (Linnaeus, 1758)), ktorej výskyt sme nezaznamenali a pokles lopatky dúhovej (Rhodeus sericeus (Bloch, 1782)) a karasa striebristého (Carassius auratus (Linnaeus, 1758)), pri ktorom zrejme pokles početnosti súvisí s prechodom na bisexuálne populácie. Mierny nárast početnosti sme zaznamenali pri červenici ostrobruchej, šťuke severnej, číkovi európskom a pĺžovi podunajskom (Cobitis elongatoides Bacescu et Mayer, 1969). V našich odlovoch sa potvrdila prevaha potravných ekologických skupín Ca.1 a Eu, podobne aj v nárokoch na neresový substrát sme nezaznamenali výraznejšie rozdiely, až na nižší podiel skupiny A.1.4. Situácia v skupinách vo vzťahu k prúdu a v zastúpení ohrozených a chránených druhov sa nezmenila. Všetky ostatné rozdiely v porovnaní s minulosťou nevybočujú z rámca bežných výkyvov fluktuácie a oscilácie. Ťažobné jamy, ktorým je venovaná táto práca poskytujú bentofágnym rybám dostatočne pestrú ponuku potravy a postačujúce je tiež jej množstvo. Dno predstavuje zdroj dostupnejších komponentov z taxónov patriacich k článkonožcom. Vo vegetácii žijú článkonožce pohyblivejšie a teda aj ťažšie dostupné, na lokalitách 5 a 6 je to však kompenzované veľkým množstvom mäkkýšov. Potravná ponuka ťažobných jám je svojim zložením podobná ponuke v hydromelioračných kanáloch, i keď tam sme (Manko et al. 2006) nachádzali širšie spektrum (napr. o pijavice, kôrovce – Ostracoda, chvostoskoky, larvy strechatiek, potočníkov či komárov). Rozdiely však okrem odlišných podmienok na biotopoch môžu byť dané aj tým, že z hydromelioračných kanálov sme odobrali väčší počet vzoriek počas všetkých vegetačných období roka. V porovnaní s výsledkami Košča et al. (1992) sú naše výsledky výrazne odlišné. Kým v spomínanej práci nebol v dvoch ťažobných jamách bentos zistený, my sme ho nachádzali na každej lokalite. Abundancia bentontov na dne sa u nás pohybovala v rozmedzí od 190 do 838 ex.m-2, Koščo et al. (1992) uvádzajú z jednej ťažobnej jamy 192,5 ex.m-2 a z druhej až 7466,6 ex.m-2. Ďalší rozdiel je, že v ich vzorkách tvorili významnú zložku máloštetinavce. Tieto rozdiely súvisia pravdepodobne s viacerými faktormi, jedným z nich je určite i rozdielna metodika odberu vzoriek. Okrem toho musíme brať do úvahy fakt, že ich práca bola realizovaná na ťažobných jamách inundačného územia Ondavy, ktoré majú viac periodický charakter. Významná je aj skutočnosť, že odoberali vzorky z ťažobných jám rozdielne vzdialených od toku, kým v našom prípade boli vzdialenosti takmer totožné. |
|
|
Súhrn |
|
|
Jednorázovým prelovením 6 ťažobných jám v medzihrádzovom priestore Latorice, v oblasti Čičarovce – Beša, sme zistili výskyt 18 druhov rýb. Nové invázne druhy rýb, býčkovec amurský a sumček čierny, predstavujú možný kompetičný tlak pre naše chránené druhy, vyskytujúce sa v týchto sekundárnych biotopoch. Ich doteraz početný výskyt je umožnený dlhodobými adaptáciami na hydrologické podmienky, ako aj vhodné trofické pomery. Najmä makrozoobentos v týchto ťažobných jamách poskytuje po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke postačujúcu potravnú bázu. Výsledky potvrdzujú opodstatnenosť dlhodobejšieho sledovania hydrobiologických pomerov v týchto biotopoch. |
|
|
Poďakovanie |
|
|
Poďakovanie: Práca vznikla s podporou projektov č. 1/2360/05 a č. 1/3273/06, grantovej agentúry VEGA. |
|
|
Literatúra |
|
|
Bartošová Š & Jurajda P, 2000: Složení spoločenstev 0+ juvenilních ryb aluvia dolního toku řeky Dyje. Biodiverzita ichtyofauny ČR(III): 53-57. Halačka K, Lusk S & Lusková V, 1998: Fish communities in artificial pools in the floodplain along the lower reaches of the River Dyje. Folia Zool., 50 (4): 125-134. Hensel K & Mužík V, 2001: Červený (ekosozologický) zoznam mihúľ (Petromyzontes) a rýb (Osteichtes) Slovenska. In: Baláž D, Marhold K & Urban P (eds): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 143–145. Holčík J, 1998: Ichtyológia. Príroda, Bratislava, 310 pp. Koščo J, 1987a: Ichtyofauna inundačných vôd Latorice. Zborník Vsl. múzea, Prír. vedy, 28: 183-187. Koščo J, 1987b: Inundačné vody Latorice, ich ichtyofauna a význam. Poľovníctvo a rybárstvo, 39 (3): 23. Koščo J, 1997: Ichtyofauna inundačných vôd Laborca. Natura Carpatica, 38: 121-132. Koščo J, 2002: Kubíky – charakteristické biotopy záplavového územia riek Východoslovenskej nížiny. Poľovníctvo a rybárstvo, 54 (4): 44-45. Koščo J & Košuth P, 2002: Ichtyofauna ťažobných jám v inundačnom území riek Východoslovenskej nížiny. In: V. česká ichtyologická konference. Sborník referátů z vědecké konference s mezinárodní účastí pořádané v Brně 25. a 26.9.2002: 51-58. Koščo J, Brázda J & Halátová K, 1992: Príspevok k poznaniu ichtyofauny a potravnej bázy ťažobných jám v medzihrádzovom priestore Ondavy. Zborník Vsl. múzea, Prír. vedy, 32-33: 77-86. Koščo J, Košuth P & Saban Š, 1999: Príspevok k poznaniu ichtyofauny CHKO Latorica. Natura Carpatica, 40: 239-244. Kováč V, Hensel K, Černý J, Kautman J & Koščo J, 2006: Invázne druhy rýb v povodiach Slovenska – aktualizovaný zoznam 2004. In: Invázie a invázne organizmy V., Nitra, 26.-28.10.2004, Zborník príspevkov. (in press) Kux Z, 1957: Příspěvek k poznání ichtyofauny dunajského povodí ČSR. Časopis Moravského musea, Vědy přírodní, 42: 67-83. Lawrence CH & Balon EK, 1983: Structure and ecological production of the fish taxocene of a small floodplain system. Canadian Journal of Zoology, 61 (11): 2446-2464. Lusk S, Halačka K & Lusková V, 1998: The effect of an extreme flood on the fish communities in the upper reaches of the Tichá Orlice River (the Labe drainage area). Czech J. Anim. Sci., 43: 531-536. Manko P, Koščo J, Balázs P, Lusk S, Lusková V, Košuth P & Košuthová L, 2006: Potravná ekológia a charakteristika habitátov býčkovca amurského (Perccottus glenii) vo vzťahu ku kriticky ohrozenému blatniakovi tmavému (Umbra krameri). In: Invázie a invázne organizmy V., Nitra, 26.-28.10.2004, Zborník príspevkov, (in press). Reimer G, 1991: The ecological importance of floodplains for fish at the river March (Austria). Arch. hydrobiol., 121 (3): 355-363. Staas S & Neumann D, 1994: Reproduction of fish in the lower river Rhine and connected gravel-pit lakes. Wat. Sci. Tech., 29 (3): 311-313. Simon T, 2001: A magyarországi edényes flóra határozója. Harasztok-Virágos novények. Nemzeti Tankonyvkiadó, Budapest. 846 pp. Turner TF, Trexler JC, Miller GL & Toyer KE, 1994: Temporal and Spatial Dynamics of Larval and Juvenile Fish Abundance in a Temperate Floodplain River. Copeia, 1: 174-183. |
|
|
|
|
