|
Folia faunistica Slovaca (2006) 11 (11): 63-70 |
|
|
K poznaniu fauny bĺch (Siphonaptera) mäsožravcov (Carnivora) Slovenska |
|
|
On the flea (Siphonaptera) fauna on carnivores (Carnivora) in Slovakia |
|
|
1
Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského,
Mlynská dolina B-1,
2 Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta
Univerzity Komenského, Mlynská dolina B-2, |
|
|
Prišlo (received): 14.7.2006; Akceptované (accepted): 30.11.2006; Vydané (published) online: 31.12.2006 |
|
|
Abstract |
|
|
The paper presents data on fleas (Siphonaptera) occurring on carnivores (Carnivora) in Slovakia. Apart from the species specific fleas such as Ctenocephalides canis, C. felis, Chaetopsilla globiceps, Ch. rothschildi, Ch. trichosa, Paraceras melis and Pulex irritans, 15 non-specific species of fleas (parasiting mainly on other than carnivor hosts, e.g. micromammals, Oryctolagus cuniculus, cavernicolous birds, sparrows, representatives of Myoxidae and Sciurus vulgaris) were found. |
|
|
Keywords: Siphonaptera, Carnivora, Slovakia. |
|
|
Úvod |
|
|
Mäsožravce (Carnivora) sú systematicky i ekologicky veľmi vyhranenou skupinou cicavcov. Ich potravná báza a spôsob získavania potravy ich teoreticky predurčujú k rôznym kontaktným vzťahom s ostatnými teplokrvnými stavovcami. Tieto kontakty by sa mali prejaviť i na ich parazitofaune, sifonapterofaunu nevynímajúc. Prvou prácou, ktorá sa zaoberá touto problematikou komplexne na Slovensku je publikácia Dudicha (1982), ktorý zhromaždil materiál bĺch od poľovníkov a preparátorov zveri. Okrem vyššie citovanej práce možno o blchách mäsožravcov z územia Slovenska nájsť údaje faunisticko-ekologického charakteru i v prácach nasledujúcich autorov Cyprich & Krumpál (1993), Cyprich et al. (1987), Dudich (1984, 1993), Dudich & Matoušek (1985), Rosický (1950a, b, 1952, 1955, 1957, 1958), Rosický et al. (1954) a Jurík (1966). Cieľom práce je rozšíriť vedomosti o sifonapterofaune mäsožravcov Slovenska, ako zoogeograficky veľmi dôležitého článku strednej Európy. Práca nadväzuje na už vyššie spomínanú publikáciu Dudicha (1982). |
|
|
Materiál a metódy |
|
|
V rokoch 1967–2005 sme uskutočnili necielené zbery bĺch, ktoré sme získali zo 122 exemplárov hostiteľov patriacich k 12 druhom mäsožravcov. Značná časť materiálu pochádza od preparátorov a poľovníkov, u ktorých negatívne zbery neboli evidované. Často bol rozdielny časový interval od získania hostiteľa po jeho prezretie na prítomnosť bĺch, čo môže značne ovplyvniť množstvo získaných parazitov. Z uvedených dôvodov nie je možné daný materiál bĺch vyhodnotiť po stránke kvantitatívnej a hodnotíme ho zväčša len po stránke faunistickej. Celkovo bolo spracovaných 2085 ex. bĺch. Prehľad lokalít je uvedený na obr. 1.
Zoznam lokalít: |
|
|
Výsledky |
|
|
Faunistické údaje V prehľade bĺch sme sa pridržiavali systému podľa Lewisa (1972, 1973, 1974a, b, 1975). Faunistické údaje uvádzame v poradí: názov hostiteľa, lokalita, dátum zberu, počet samcov/počet samíc. Za faunistickými údajmi uvádzame u každého druhu krátky komentár k jeho výskytu v hodnotenom materiáli. Klasifikácia vzťahu blcha - hostiteľ je prevzatá z práce Cyprich & Krumpál (v tlači). Čeľaď Pulicidae Ctenocephalides canis (Curtis, 1826)
Canis
familiaris,
Luborča, 16.10.2000, 1/10; Stupava, 16.3.1994, 5/8; Svätý Jur – Šúr,
5.9.1972, 5/9; 5.9.1972, 6/3; 12.7.1977, 53/90; 29.5.1977, 371/431;
29.5.1977, 9/3; 2.8.1980, 24/77; 2.8.1980, 18/31; 2.8.1980, 91/114;
2.8.1980, 2/7; Mlynky, 28.6.1981, 2/10; Martin, 6.5.1974, 0/1; Čičov,
13.1.1974, 3/2; 21.2.1974, 1/0; 1.12.1975, 0/2; Bratislava –
centrum, 6.6.1973, 18/29; Bratislava – Podunajské Biskupice,
13.7.1979, 2/0; Bratislava – Rača, 6.8.1983, 6/8; Bratislava –
Vajnory, 14.7.1970, 12/17; Svrčinovec, 23.5.1981, 24/36. Ctenocephalides felis felis (Bouché, 1835)
Canis
familiaris,
Bratislava, 15.11.2005, 0/2. Pulex irritans Linnaeus, 1758
Canis
familiaris,
Svätý Jur – Šúr, 5.9.1972, 1/0. Spillopsillus cuniculi (Dale, 1878)
Vulpes
vulpes,
Soblahov – Ostrý vrch, 20.2.1981, 0/3. Čeľaď: Vermipsillidae
Chaetopsylla globiceps
(Taschenberg, 1880) Chaetopsylla rothschildi Kohaut, 1903
Vulpes
vulpes,
Brunovce, 15.2.1992, 0/1. Chaetopsylla trichosa Kohaut, 1903
Vulpes
vulpes,
Brunovce, 20.1.1992, 1/1; 15.2.1992, 1/0; Považany, 10.2.1991, 1/0;
Turzovka, 4.2.1981, 1/2; Javorina, 17.1.1969, 1/2. Čeľaď HystrichopsillidaeRhadinopsylla integella Jordan et Rothschild, 1921
Mustela
nivalis,
Nové Mesto nad Váhom – Turecký vrch, 3.4.1992, 1/0. Ctenophthalmus agyrtes agyrtes Heler, 1896
Canis
familiaris,
Čičov, 28.1.1975, 0/2. Ctenophthalmus solutus solutus Jordan et Rothschild, 1920
Mustela
nivalis,
Mníchova Lehota, 15.6.1971, 1/0. Ctenophthalmus assimilis assimilis (Taschenberg, 1880)
Martes
foina,
Vrbové, 18.4.1995, 1/0. Palaeopsylla soricis rosickyi Smit, 1960
Mustela
nivalis,
Fačkov, 16.12.1979, 0/1. Čeľaď LeptopsyllidaeLeptopsylla segnis (Schönherr, 1811)
Mustela
nivalis,
Skalica, 21.7.1971, 1/1. Peromyscopsylla bidentata bidentata (Kolenati, 1863)
Mustela
nivalis,
Mníchova Lehota, 15.6.1971, 1/0.
|
|
|
Tab. 1. Prehľad výskytu bĺch na mäsožravcoch Slovenska - zoznam známych druhov a autorov nálezov. |
|
|
|
|
|
Diskusia |
|
|
Ako vyplýva z časti “Faunistické údaje” a z tab. 1 a tab. 2, fauna bĺch mäsožravcov, ktorú v tomto príspevku vyhodnocujeme patrí z hľadiska vzťahu hostiteľ – parazit viacerým ekologickým skupinám hostiteľov. Samotné druhové zloženie bĺch na jednotlivých hostiteľoch rozdeľuje hostiteľov do dvoch skupín: a) Mäsožravce, ktoré majú svoje špecifické druhy bĺch. Sú to príslušníci rodov Canis, Vulpes, Martes, Putorius, Meles, Felis a pravdepodobne i Nyctereutes, t.j. tzv. väčšie a veľké šelmy. b) Mäsožravce, ktoré nemajú špecifické druhy bĺch. Spôsobom života i potravou sú viazané na drobné cicavce, od ktorých preberajú faunu bĺch. Ekologicky majú blízko k drobným cicavcom. V hodnotenom materiáli sú to príslušníci čeľ. Mustelidae, t. j. takzvané šelmičky. Z ich bĺch bol na Slovensku získaný len 1 ex. druhu Typhloceras poppei, ktorý je atlantickým prvkom. Východná hranica jeho areálu prebieha západnými Čechmi (Cyprich & Krumpál 1993). Vráťme sa však k už spomínaným ekologickým skupinám hostiteľov, ktorých blchy sú prezentované v hodnotenom materiáli. U mäsožravcov sú najpočetnejšie zastúpené blchy rodu Ctenocephalides, parazity psov a mačiek, ktoré tvoria až 73,86% získaného a hodnoteného materiálu, pričom takmer absolútne dominuje druh C. canis. Táto vysoká dominancia je však zapríčinená najväčším počtom vyšetrených hostiteľov (psov), ktoré ako jedny z mála hodnotených druhov mäsožravcov boli vyšetrované za živa, alebo bezprostredne po usmrtení. Takže táto vysoká početnosť bĺch v porovnaní s ostatnými hostiteľmi je relatívna. Zarážajúca je veľmi nízka početnosť druhu C. felis, najmä na mačkách. Druh Felis catus bola v zberoch pomerne reprezentatívne zastúpený (26 ex.) a zbery z ulovených jedincov boli robené obdobným spôsobom, ako u psov. Napriek tomu boli z nich získané len 3 ex. ich špecifickej blchy. Dudich (1982) zo 14 ex. Felis catus uvádza až 97 ex. C. felis. Naopak z Felis silvestris neuvádza ani jeden exemplár Ostatné mäsožravce, ktoré v práci uvádzame (rody Vulpes, Nyctereutes, Martes, Putorius a Meles) majú svoje špecifické druhy bĺch patriace do rodu Chaetopsylla. Zo štyroch doteraz evidovaných druhov tohto rodu z územia Slovenska sme zaznamenali 3 druhy: Ch. globiceps, Ch. rothschildi a Ch. trichosa. Nezaznamenali sme druh Ch. matina, ktorý Dudich (1982) uvádza v dvoch exemplároch z Vulpes vulpes a Putorius putorius. Zaznamenali sme však najvyššiu doteraz publikovanú početnosť Ch. rothschildi, ktorá tvorila síce len necelých 4% z hodnoteného materiálu bĺch, ale značne sa rozšírili vedomosti o jej rozšírení na Slovensku, ako i o jej hostiteľskom spektre (viď časť “Faunistické údaje”). Doposiaľ bol tento druh zaznamenaný len z lokality Plášťovce (Rosický 1957). Ďalšie tri lokality uvádza Dudich (1982). Špecifickým druhom blchy pre jazveca obyčajného je P. melis, hoci eudominantným druhom tohto hostiteľa bol druh Ch. trichosa (61,85% oproti 19,35% u P. melis). Z hľadiska hodnotenia vzťahu hostiteľ-parazit sa ako problematický javí druh P. irritans. Táto problematika je načrtnutá už v časti “Faunistické údaje” tohto príspevku. Je možné, že tento druh pôvodne nepatril do sifonapterofauny človeka, ale mäsožravcov. Lovom kožušinových zvierat sa mohol dostať do príbytkov človeka a využiť ponúknuté mikroklimatické i trofické podmienky. Výskyt S. cuniculi blchy králika (Oryctolagus cuniculus) na mäsožravcoch je príkladom medzidruhových vzťahov hostiteľov a ich parazitov na trofickej báze. K blchám, ktoré boli na mäsožravcoch ako hostiteľoch zastihnuté na potravnej báze patrí celá rada ďaľších druhov bĺch, ktoré tvorili spolu až 72, 72% celkového kvalitatívneho výskytu druhov bĺch v hodnotenom materiáli. Sú to najmä blchy parazitujúce na drobných cicavcoch (druhy rodov Rhadinopsylla, Ctenophthalmus, Palaeopsylla, Leptopsylla, Peromyscopsylla, Amalaraeus, Megabothris, Nosopsyllus). Blchy vtákov rodu Ceratophyllus boli zastúpené druhmi C. gallinae, C. tribulis, čiastočne i C. sciurorum, ktorý je kvantitatívne viac viazaný na príslušníkov čeľ. Myoxidae a na Sciurus vulgaris. Posledne menovaného hostiteľa preferuje i T. octodecimdentata. Nešpecifické druhy bĺch zaznamenané na mäsožravcoch Slovenska a hodnotené v tomto príspevku sú však z hľadiska kvantitatívneho málopočetné. Tvoria len 2,64% sifonapterofauny mäsožravcov a zväčša sa výskytom akumulujú na príslušníkoch čeľ. Mustelidae. Ich výskyt u väčších šeliem je percentuálne zanedbateľný. Predstavuje v hodnotenom materiáli len 2,08% ich sifonapterofauny. Teda sifonapterofauna väčších mäsožravcov predstavuje pomerne uzatvorený celok s obmedzenými kontaktmi, čo je najmä z hľadiska trofických vzťahov určitým prekvapením. Je možné, že tieto šelmy konzumujú svoje úlovky tak rýchlo, že ich blchy nestačia opustiť srsť pôvodného hostiteľa a sú väčšinou súčasťou potravy, rovnako, ako korisť. Keďže nami spracovaný materiál sa dá v rámci Slovenska porovnať len s prácou Dudicha (1982), konštatujeme, že určité rozdiely v kvalitatívno-kvantitatívnom zastúpení bĺch radu Carnivora nie sú zásadného charakteru. Vzniknuté rozdiely sú zapríčinené počtom a metódou zberu, snáď i výberom odlišných lokalít. Podobne, ako uvádza Dudich (1982) i my predpokladáme na území Slovenska výskyt ďaľších druhov bĺch rodu Chaetopsylla (napr. Ch. tuberculiceps). Preisler (1983) zhromaždil veľmi reprezentatívny materiál bĺch z Vulpes vulpes (7783 ex.), Meles meles (69ex.), Martes martes (14ex.), Martes foina (124 ex.) a Putorius putorius (46 ex.). Zbery pochádzajú predovšetkým zo severnej a západnej časti Čiech. Ak porovnáme parazitáciu jednotlivých hostiteľov v percentách z materiálu spracovaného v tomto príspevku s materiálom, ktorý uvádza Preisler je vidieť často značné rozdiely v zastúpení rodu Chaetopsylla (hodnoty v percentách sú oddelené pomlčkou): Vulpes vulpes: Ch. globiceps (76,41-74,87), Ch. trichosa (9,18-8,38), Ch. matina (0,00-0,48), Ch. rothschildi (0,49-0,02). Parazitácia tohto hostiteľa blchami rodu Chaetopsylla je v oboch skúmaných oblastiach kvantitatívne veľmi podobná. Vo výskyte a početnosti ostatných druhov bĺch sú však už značné rozdiely. Okrem druhov P. irritans, C. felis, C. canis a S. cuniculi na Slovensku pribúdajú P. melis a C. sciurorum. Veľmi zaujímavý je výskyt špecifickej blchy ježa (Erinaceus europaeus) u tohto, ale i ostatných hostiteľov získaných v Českej republike (a to v pomerne vysokej kvantite 2,98%-66,66%). Pravdepodobne v daných zemepisných dĺžkach a šírkach je jež častou potravnou zložkou líšok a kún. Meles meles: Ch. globiceps (4,84-0,00), Ch. trichosa (61,83-50,42), Ch. rothschildi (0,53-0,00), P. melis (19,35-49,57). Na Slovensku je u jazveca často sa vyskytujúcou blchou druh P. irritans, ktorá v zberoch z Čiech absentuje. Martes foina: Ch. globiceps (0,00-1,22, t.j. len 2 ex.), Ch. rothschildi (89,55-0,61), Ch. matina (0,00-63,80). Zvyšok sifonapterofauny tvorili C. sciurorum (18,4%), A. erinacei, S. cuniculi, C. felis, P. irritans a T. octodecimdentata. Martes martes: Ch. rothschildi (100,0 t.j. 6 ex.-0,00). Eudominantným druhom v Českej republike bol druh A. erinacei (66,66%), ďalej sa vyskytovali C. sciurorum a T. octodecimdentata. Putorius putorius: Ch. globiceps (1,58 t.j. 1 ex.-0,00), Ch. matina (0,00-23,80), Ch. rothschildi (100,00 t.j. 9 ex.-0,00). Vysoko eudominantným druhom blchy v Čechách bol druh A. erinacei (60,32%). Ostatok sifonapterofauny tohto hostiteľa tvorili druhy S. cuniculi, C. felis a C. sciurorum. Z uvedených údajov, ako i z údajov Skuratowicza (1977, 1981), ktorý spracoval blchy mäsožravcov Poľska vyplýva, že v podmienkach strednej Európy špecifické druhy bĺch z rodu Chaetopsylla preferujú týchto hostiteľov:
- Ch.
globiceps
jednoznačne Vulpes vulpes, P. melis pravdepodobne sleduje svojho hlavného hostiteľa (Meles meles) po celom jeho areáli. Rovnako ako i P. irritans na hostiteľoch Vulpes vulpes a Meles meles, ktoré majú svoje pelechy v norách. Pri výskume ektoparazitov mäsožravcov by však bolo potrebné prejsť z pozície náhodných a necielených zberov, do pozície cielených, metodicky štandardných a porovnateľných s ostatnými teplokrvnými stavovcami. Predpokladom úspechu v tomto smere je i pochopenie štátnej správy, poľovných združení, či majiteľov súkromných revírov, ako i preparátorov. |
|
|
Súhrn |
|
|
V práci hodnotíme materiál 2085 ex. bĺch (Siphonaptera), získaných zo 122 na blchy pozitívnych mäsožravcov (Carnivora) z územia Slovenska. Hodnotených je 12 druhov hostiteľov, ktoré boli získané z necielených zberov autorov, poľovníkov a preparátorov počas rokov 1967–2005, zo 43 lokalít na Slovensku. Zo špecifických druhov bĺch parazitujúcich na mäsožravcoch boli determinované Ctenocephalides canis (Curtis), C. felis (Bouche), Chaetopsylla globiceps (Taschenberg), Ch. rothschildi Kohaut, Ch. trichosa Kohaut, Paraceras melis (Walker) a Pulex irritans Linnaeus. Ďaľších 15 druhov patrí k parazitom králikov, drobných cicavcov, plchovitých a veverice stromovej, dutinového vtáctva a vrabcov. Tieto druhy bĺch sa do fauny bĺch mäsožravcov dostávajú pravdepodobne cez potravné vzťahy. |
|
|
Poďakovanie |
|
|
Autori vyslovujú poďakovanie všetkým kolegom a priateľom, ktorí sa podieľali na získavaní študijného materiálu. Srdečnú vďaku vyslovujeme predovšetkým excelentnému preparátorovi Trenčianskeho múzea pánovi Františkovi Richweissovi, ktorý získal značnú časť materiálu z oblasti stredného Považia. Práca vznikla s čiastočnou podporou grantovej agentúry VEGA č. úlohy 1/2346/05. |
|
|
Literatúra |
|
|
Cyprich D & Krumpál M, 1993: The first record of Typhloceras poppei Wagner, 1903 (Insecta: Siphonaptera) from Slovakia. Entomol. Probl., 24: 69-71. Cyprich D & Krumpál M, v tlači: Blchy (Siphonaptera) hniezd vtákov (Aves) spôsobom života viazaných na vodu. Sylvia (Praha). Cyprich D, Krumpál M & Dúha J, 1987: Blchy (Siphonaptera) cicavcov (Mamalia) Štátnej prírodnej rezervácie Šúr. Ochrana prírody, 8: 243-252. Cyprich D, Pachinger K, Kocianová E & Krumpál M, v tlači: Atypical occurrence of adult fleas (Siphonaptera) and their larvae. Parasitologia (St. Petersburg). Dudich A, 1982: Súčasný stav poznania bĺch (Siphonaptera) z mäsožravcov (Carnivora) Slovenska. Folia venatoria, 12: 269-278. Dudich A, 1984: Blchy (Siphonaptera) vtákov a cicavcov južnej časti Krupinskej planiny. Acta Rer. natur. Mus. nat. slov., 30: 115-125. Dudich A, 1993: K poznaniu mikromammalií a ektoparazitov Ponitria. 3. Blchy (Siphonaptera) cicavcov (Mammalia) okresu Nitra. Rosalia (Nitra), 9: 241-272. Dudich A & Matoušek B, 1985: Blchy (Siphonaptera, Insecta) zo zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave. Zbor. Slov. nár. Múz., Prír. Vedy, Bratislava, 31: 81-104. Jurík M, 1966: The Aphaniptera of the Southslovakian Karst. Acta universitatis agriculturae, Brno, 1: 103-110. Lewis R, 1972: Notes on the geografical distribution and host preferences in the order Siphonaptera. Part 1. Pulicidae. J. Med. Ent., 9: 511-520. Lewis R, 1973: Notes on the geografical distribution and host preferences in the order Siphonaptera. Part 2. Rhopalopsyllidae, Malacopsyllidae and Vermipsyllidae. J. Med. Ent., 10: 255-260. Lewis R, 1974a: Notes on the geografical distribution and host preferences in the order Siphonaptera. Part 3. Hystrichopsyllidae. J. Med. Ent., 11: 147-167. Lewis R, 1974b: Notes on the geografical distribition and host preferences in the order Siphonaptera. Part 5. Ancistropsyllidae, Chimaeropsyllidae, Ischnopsyllidae, Leptopsyllidae and Macropsyllidae. J. Med. Ent., 11: 525-540. Lewis R, 1975: Notes on the geografical distribution and host preferences in the order Siphonaptera. Part 6. Ceratophyllidae. J. Med. Ent., 12: 658-676. Preisler J, 1983: Fleas of free-living carnivores from the territory of the Czech socialist republic (ČSR). Folia parasitologica (Praha), 30: 175-180. Rosický B, 1950a: Biocenosy a ekologie blech střední Europy. Věstn. čs. zool. Spol., 14: 97-114. Rosický B, 1950b: Predbežný katalóg bĺch (Aphaniptera) z územia Slovenska. Prírodov. Sborník SAVU Bratislava, 5: 155-176. Rosický B, 1952: 1. Dodatek k Prodromu blech (Aphaniptera) ČSR. Acta Ent. Mus. Nation. Pragae, 28: 5-13. Rosický B, 1955: Aphanipterofauna Vysokých Tater s poznámkami o výškovém rozvrstvení blech v tomto horstvu. Folia zoologica et entomologica, 18: 365-374. Rosický B, 1957: Blechy – Aphaniptera. Fauna ČSR, sv. 10. ČSAV, Praha. 439 pp. Rosický B, 1958: Blechy (Aphaniptera) nalezené v topolčianskej oboře. Biológia (Bratislava), 12: 525-526. Rosický B, Kratochvíl J & Mačička O, 1954: Charakteristika okolia Rožňavy po stránke teriologickej a parazitologickej. Zb.: Epidémia encefelitídy v rožňavskom prírodnom ohnisku nákaz, (Bratislava), pp. 145-190. Skuratowicz W, 1977: Z badań nad pchlami ssaków drapiežnych Polski. Wiad. parazytologiczne, 23: 221-222. Skuratowicz W, 1981: Pchly (Siphonaptera) wystepujace na ssakach drapiežnych (Carnivora) w Polsce. Fragmenta faunistica, 25: 369-410. |
|
|
|
|
