Folia faunistica Slovaca (2008) 13 (1): 1-7

Rozšírenie raka riečneho (Astacus astacus) v okolí Trenčína

The distribution of noble crayfish (Astacus astacus) in the Trenčín area

Alena Pohorencová

Kubranská 121, 911 01 Trenčín [pohorencova1@post.sk]

Prišlo (received): 5.2.2008; Akceptované (accepted): 18.4.2008; Vydané (published) online: 21.4.2008

Abstract

ñ top

Thirteen sites were searched for crayfish distribution in western part in Slovakia, near the town of Trenčín during years 2004–2006. There was found only one species on 7 localities – noble crayfish, Astacus astacus (Linnaeus, 1758) in Opatová, Kubrický, Soblahovský and Teplička brooks. There were found relatively abundant population of crayfish – 41 specimens in total. The Soblahovský brook was without crayfish. Correlations were calculated between: (1) body length and body weight, (2) body length and claw length, (3) body length and rostrum length, (4) body length and age.

Keywords: noble crayfish, Astacus astacus, distribution, W Slovakia, streams, biometric characteristics, ecology.

Úvod

ñ top

Na území Slovenska sa v súčasnosti vyskytujú 3 pôvodné druhy rakov: rak riečny Astacus astacus (Linnaeus, 1758), rak bahenný Astacus leptodactylus (Escholz, 1823) a rak riavový Austropotamobius torrentium (Schrank, 1803) (Urban et al. 1993, Hudec 1994).

Najlepšie preskúmanou časťou Slovenska, čo sa týka rozšírenia rakov, je východné Slovensko. (Hradil 1965, Hudec et al. 1994, Halgoš 1972).

Západné Slovensko nie je tak detailne zmapované, i keď za posledných desať rokov je známych aj z tohto územia viacero výskumných prác. Výskumom sa tu zaoberalo viacero autorov: Deván (2000), Stloukal (2002), Majský (in verb.) Harváneková (2005) a Farkašová et al. (2006).

Zo západného Slovenska je výskumných prác zameraných na monitoring výskytu rakov menej, resp. sú z menšieho územia (Májsky & Holeček 1997, Halgoš 1972). Zároveň máme málo recentných údajov o ich výskyte a rozšírení aj zo stredného Slovenska (Halgoš 1972, Dudich 1957).

Zo skúmanej oblasti bol okrem výskumu Astacus astacus (Halgoš 1972) uvádzaný aj výskyt Austropotamobius torrentium z potoka Teplička pri Trenčianskych Tepliciach (Matis 1971), čo však nebolo potvrdené výskumom v posledných rokoch (Stloukal & Harváneková 2005).

Cieľmi tejto práce je:
– zistiť súčasný výskyt raka riečneho v sledovanom území a porovnať ho so staršími údajmi,
– charakterizovať vekovú a pohlavnú štruktúru populácií a doplniť ju biometrickými charakteristikami,
– vypracovať charakteristiku lokalít s výskytom raka riečneho.

Materiál a metódy

ñ top

Charakteristika územia

Sledované územie sa nachádza v okolí Trenčína v strednom Považí. Na obr. 1 je zobrazené rozšírenie raka riečneho v tomto území. Preskúmané úseky tokov mali približne zhodnú morfológiu koryta a brehových porastov. Všetky toky pramenia v lesnom prostredí a pretekajú cez jednotlivé obce. Brehová vegetácia je súvislá, tvorená vŕbami, jelšou lepkavou, miestami je hojne zastúpená lieska obyčajná, hloh obyčajný, baza čierna.

Opatovský a Soblahovský potok patria do orografického celku Považské Podolie a Kubrický potok a Teplička do Strážovských vrchov (Stloukal & Grujbárová 2008).

Lokalita 1: Kubrický potok, nad chatovou oblasťou, 48°52´25´´ s. z. š., 18°08´15´´ v. z. d. Pramenná oblasť, nadmorskej výške 580 m, neregulovaný stále tečúci tok preteká lesnou krajinou. Zatienenie je 50 %. Dno je tvorené okruhliakmi, štrkom, pieskom, naplaveninami. Šírka toku je 1,2 m, rýchlosť toku 0,2–0,4 m/s. Teplota vody počas výskumu bola 8 °C. Hĺbka vody je 0,2 m, výška brehov 0,2 m.

Lokalita 2: Kubrický potok, prvý prítok, 48°53´10´´ s. z. š., 18°06´18´´ v. z. d. Nadmorská výška sledovaného úseku je 280 m, vzdialenosť k prameňu 1,2 km. Neregulovaný tok je silno zarezaný v teréne s brehmi vysokými až 10 m. Priemerná šírka toku je 1 m s minimálnym prietokom. Brehové porasty skoro úplne chýbajú, vegetácia tvorená bukom. Hĺbka vody je miestami len 0,2 m. Odmeraná teplota vody v čase pozorovania bola 15,5 °C.

Lokalita 3: Kubrický potok, druhý prítok, Pri kríži, 48°53´25´´ s. z. š., 18°06´08´´ v. z. d. Priemerná šírka toku 1m, výška brehov 0,1 m. Tok preteká pozdĺž spevnenej lesnej cesty, brehová vegetácia tvorená jelšou lepkavou. Zatienenie toku 40 %. Hĺbka vody je 0,2 m. Dno je tvorené zväčša štrkom. Odchytený jeden jedinec raka riečneho, zahrabaný v bahne. V popoludňajších hodinách odchytu bola teplota vody 8,6 °C.

Lokalita 4: Kubrický potok, druhý prítok, Mlyn, 48°53´35´´ s. z. š., 18°06´15´´ v. z. d. Tok v sledovanom úseku meandruje, nadm. výška 270 m. Brehové porasty tvorené jelšou lepkavou, bukom. Pomer kľudných úsekov k prúdivým je 50/50. Dno je tvorené štrkom, bahnom, mezo a mikrolitálom. Výška brehov je 0,5 m, šírka toku je 2 m. Hĺbka vody bola od 0,3–0,5 m.

Lokalita 5: Kubrický potok, druhý prítok, Breh, 48°53´40´´ s. z. š., 18°06´33´´ v. z. d. Nadm. výška lokality je 280 m. Výška brehov z ľavej strany je až 6 m, z pravej strany je výška brehov 0,5 m. Druhové zloženie vegetácie je tvorené jelšou, hlohom a bukom. Dno je tvorené ako v lokalite 4. Zatienenie toku je 80 %. Hĺbka vody bola 0,2–0,3 m.

Lokalita 6: Kubrický potok, druhý prítok, Včelín, 48°53´30´´ s. z. š., 18°06´50´´ v. z. d. Stále tečúci, rozvetvujúci sa tok preteká lesnou krajinou v nadmorskej výške 300 m. Zatienenie toku je 60 %. Dno je tvorené mezolitálom, mikrolitálom a štrkom. Zemité brehy vysoké 0,3 m, hĺbka vody 0,2 m. Nameraná teplota počas terénneho výskumu bola 8,5 °C.

Lokalita 7: Opatovský potok, nad nádržou, 48°53´55´´ s. z. š., 18°08´02´´ v. z. d. Potok skúmaný v nadmoskej výške 300 m. Tok je v prírodnom prostredí s dostatočným prietokom aj s vytvorenou príbrežnou vegetáciou. Šírka toku do 5 m, hĺbka vody 0,5 m.

Lokalita 8: Opatovský potok, pod nádržou, 48°54´25´´ s. z. š., 18°06´45´´ v. z. d. Sledovaná lokalita sa nachádza v nadmorskej výške 250 m, stále tečúci tok je čiastočne regulovaný, tečie pozdĺž cestnej komunikácie, so zachovaným ľavostranným brehovým porastom. Dno potoka je tvorené pieskom, štrkom. Šírka vody je 1,2 m, hĺbka vody je 0,3–0,5 m. V profile toku veľké množstvo prírodných prekážok.

Lokalita 9: Soblahovský potok, nad dedinou, 48°51´26´´ s. z. š., 18°06´40´´ v. z. d. Nadmorská výška 380 m. Stále tečúci tok tečie v prírodnom prostredí PR Bindárka, kde vytvára vápenné inkrustácie brehov. Brehová vegetácia zväčša chýba, prípadne ju tvorí vŕba (rod Salix). Zatienenie toku je 60 %. Teplota vody bola počas výskumu 6,5 °C.

Lokalita 10: Potok Teplička, pod prameňom, 48°55´10´´ s. z. š., 18°18´30´´ v. z. d. Nadmorská výška lokality je 500 m, pramenná časť stále tečúceho potoka, malý prietok bez brehových porastov, preteká v lesnom prostredí. Dno je tvorené jemným ílom a štrkom.

Lokalita 11: Potok Teplička, pod Dolnou Porubou, 48°54´25´´ s. z. š., 18°7´26´´ v. z. d. Nadmorská výška lokality je 400 m. Vzdialenosť k prameňu je cca 4 km. Čiastočne regulovaný tok tu preteká medzi obcami, priehľadnej farby, prietok je 10–300 l.s-1. Zatienenie územia je 40 %. Dno je tvorené mega-, makro-, mesolitálom a štrkom. Okolie je tvorené poľnohospodárskou krajinou a lúkou.

Lokalita 12: Potok Teplička, Nad Omšením, 48°54´10´´ s. z. š., 18°14´50´´ v. z. d. Nadmorská výška je 360 m. Vzdialenosť k prameňu je 6,5 km. Šírka toku je 3,5 m, výška brehov je 1 m. Hĺbka vody je 0,25–1 m. Na brehoch bolo množstvo tuhého komunálneho odpadu, na hladine sa tvorila pena. Teplota vody 8 °C.

Lokalita 13: Vodná nádrž Baračka, Trenčianske Teplice, 48°53´50´´ s. z. š., 18°11´50´´ v. z. d. Sledovaná lokalita sa nachádza vo výške 300 m n. m. Vzdialenosť k prameňu je 11,5 km. Rozloha nádrže je 10 ha. Šírka nádrže je 300 m. Brehy aj dno je spevnené betónovým podkladom. Na výskum bolo zvolené miesto s 1–5 m širokým pásom brehovej vegetácie. Dno tu bolo tvorené štrkom, pieskom a blatom. Hĺbka vody sa tu pohybovala od 0,3 do 0,5 m. Teplota vody bola počas merania 8,9 °C. Zatienenie nádrže je 20 %.

Kvalita vody podľa STN 75 7221 pre čistoty vody povrchových tokov vo všetkých lokalitách zodpovedá 1. triede čistoty s ohľadom na hodnotené parametre: pH vody, vodivosť a baktérie. Výsledky sú uvedené v tab. 1.

Odber a spracovanie vzoriek

Výskum bol realizovaný v r. 2004–2006 na 13 lokalitách smerom od ústia k prameňu, t.j. proti prúdu. Na sledovaných potokoch boli zvolené odberové miesta dĺžky 70-100 m. Jednotlivé stacionáre charakterizujú toky, príp. prítok. Transekty boli zvolené na základe charakteristických úsekov s výskytom rakov riečnych a hodnotené metódou Aquem Consortium (2002). Význam vplyvu environmentálnych faktorov na podmienky prostredia bol hodnotený pomocou mnohonásobnej regresie v zovšeobecnených lineárnych modeloch.
Pri odchyte rakov boli použité metódy v závislosti od charakteru toku a hĺbky vody: 1. odchyt pomocou pascí, 2. plašenie pod koreňmi a lov do nastavenej ručnej siete, 3. prútiková metóda.
Na odchytených exemplároch boli zisťované základné biometrické rozmery: dĺžka klepeta, dĺžka rostra a maximálna dĺžka tela (Hudec et al. 2001), bolo určené pohlavie a hmotnosť. Vek jedincov bol odhadnutý podľa Müller (1973). Odlovené raky boli po zdokumentovaní a zistení biometrických parametrov vypustené späť na pôvodné miesto ich odchytu. Pri práci ani pri manipulovaní s chráneným druhom nebol žiadny jedinec usmrtený alebo poškodený.

Obr. 1. Mapa rozšírenia Astacus astacus zo stredného Považia.

Tab. 1. Fyzikálno-mikrobiologický rozbor vody v skúmaných lokalitách.

Výsledky a diskusia

ñ top

Výskyt rakov vo vybraných tokoch v strednom Považí

V tokoch v okolí Trenčína bolo preskúmaných 13 lokalít šiestich potokov. Vyskytoval sa tu len jeden druh – rak riečny Astacus astacus:

– Opatovský potok – 7 ex., 1 lokalita (Pod nádržou) – 1,8 r. km
– potok Teplička – 8 ex., 2 lokality (Nad Omšením a Pod D. Porubou) – 18,1 r. km a 19,5 r. km;
– Kubrický potok, druhý prítok – 25 ex., 3 lokality (Pri kríži, Breh a Včelín) – 0,7 r. km, 1,5 r. km a 1,7 r. km;
– Kubrický potok – 1 exemplár, 1 lokalita (Nad Kubricou) – 6 r. km.
Na nasledujúcich lokalitách sme raky nezistili:
– Soblahovský potok nad obcou Soblahov (9,5 r. km), potok Teplička
– vodná nádrž Baračka (14 r. km), Kubrický potok
– prvý pravostranný bezmenný prítok (0–1,2 r. km), Kubrický potok
– druhý pravostranný bezmenný prítok (lokalita Mlyn, 1 r. km) a Opatovský potok nad nádržou (3,5–4,5 r. km).

Výskum v záujmovej oblasti je známy z r. 1968, kedy sa tu zaoberal Halgoš (1972) ektoparazitickými pijavicami radu Branchiobdellida na tele raka riečneho. Jeho výskum prebiehal aj na Kubrickom potoku. Od tohto roku sa výskumom rakov v tejto oblasti nikto nevenoval, resp. o tom nie sú žiadne údaje. Z ostatných tokov mi boli poskytnuté informácie zo SCHKO Biele Karpaty o potoku Teplička a Soblahovskom potoku. Raky sa ale v súčasnosti v Soblahovskom potoku nad obcou nepodarilo potvrdiť.

Vplyv faktorov prostredia na výskyt, resp. početnosť rakov

Charakter toku a fyzikálno-chemické parametre boli zhodnotené podľa metódy AQEM (Aquem Consortium 2002). Priemerná početnosť rakov na skúmaných lokalitách rástla so zastúpením mikrolitálu a naopak klesala s rastúcou pokryvnosťou štrku.

Veľkostná štruktúra populácií v jednotlivých lokalitách

V Opatovskom potoku bolo odchytených 7 jedincov. Väčšina rakov bola malej až strednej veľkosti. Najväčšia samica raka riečneho mala dĺžku 7,5 cm a hmotnosť 16 g, čo je podľa Hudec et al. (2001) znak pohlavnej dospelosti. Nedospelá samica mala 5,5 g a dĺžku tela 5,1 cm. Ostatné boli odchytené samce s dĺžkou od 4,1 po 6,2 cm. Raky boli odchytávané pomocou metódy odlovu do siete.

Na profile potoka Teplička bolo na 2 lokalitách odchytených 8 exemplárov. Najväčšia samica mala 8 g a dĺžku 10 cm a najväčší samec mal 6 g a 6,4 cm. Na tomto úseku bol nájdený zvlek hlavohrude a klepeto. Raky boli odchytávané pomocou prútikovej metódy, metódou odchytu do pasce a odlovom do siete.

Najviac rakov bolo odchytených na 2. pravostrannom prítoku Kubrického potoka. Z celkového počtu 25 exemplárov bolo úplne zmeraných 16, a to 8 juvenilov, 8 samcov a 8 samíc. Najviac jedincov bolo od veľkosti 7–11 cm. Najväčší samec mal hmotnosť 65 g s dĺžkou tela 19 cm, druhý 50 g a 16 cm. Najväčšia samica mala 23 g a dĺžku 12 cm.

Juvenilné jedince do 2 cm sa zdržiavali v malej skupinke, najstaršie raky boli zahrabané vo vlhkej úzkej štrbine v brehu, pričom každý mal svoj úkryt. Odchyt bol vykonávaný pomocou pasce a odlovom do siete.
Veľkostná frekvencia rakov riečnych zo všetkých lokalít je uvedená v obr. 2.

Obr. 2. Veľkostná frekvencia A. astacus na všetkých sledovaných lokalitách.

Biometrická charakteristika populácie raka riečneho

Zo 7 lokalít bolo celkovo odlovených 41 jedincov raka riečneho. Vyhodnocované boli len tie jedince, ktoré boli úplne zmerané. V sledovaných lokalitách sa vyskytovali raky všetkých vekových kategórií. Dva exempláre unikli ešte pred zvážením a odmeraním základných metrík. Na jednotlivých tokoch sa vyskytovali len nepoškodené jedince, t.j. bez straty jedného či oboch klepiet.

Vzhľadom k tomu, že počet rakov riečnych na jednotlivých lokalitách bol veľmi nízky, boli všetky získané dáta vyhodnocované spolu, akoby šlo o jednu populáciu . Výsledok analýzy je uvedený v obr. 2.

Osem jedincov z tohto súboru ešte nedosiahlo v čase prieskumu pohlavnú zrelosť: 5 ♂♂ < 7,5 cm , 3 ♀♀ < 7,0 cm a boli mladšie ako 3 roky. Zvyšok „populácie“ predstavovali pohlavne zrelé jedince s veľkosťou prevažne okolo 7,5 až 10,5 cm.

Podobne sa postupovalo aj pri vyhodnocovaní jednotlivých biometrických údajov. Za základ bola braná celá „populácia“, t. j. 27 exemplárov (13 ♀♀ a 14 ♂♂).

Zistené výsledky sú porovnateľné aj s výsledkami iných autorov a to aj napriek tomu, že súbor hodnotený v tejto práci nebol pre štatistické spracovanie dostatočne veľký.

Kozák et al. (2004) udávajú podobný pomer samcov/samíc, pričom bolo viac samcov. Taktiež veľkostné parametre sú porovnateľné.

Korelácie dĺžky tela a hmotnosti, ktoré sú uvedené v obr. 3 majú rovnako ako u samcov i samíc exponenciálny priebeh pre obe pohlavia. To korešponduje aj napriek nižšiemu počtu odchytených jedincov aj s údajmi (Müller 1973, Harváneková 2005, Hudec et al. 2001).

Korelácie dĺžky tela k dĺžke klepeta rovnako u samcov a samíc vyjadrujú kvadratický priebeh závislosti (obr. 4). Podobné výsledky uvádzajú aj autori (Harváneková 2005, Hudec et al. 2001).

Obr. 3. Vzťah dĺžky tela a hmotnosti u samcov a samíc raka riečneho.

Obr. 4. Vzťah dĺžky tela k dĺžke klepeta v populácii raka riečneho.

Počas terénneho výskumu neboli pozorované signifikantné rozdiely medzi parametrami pravého a ľavého klepeta. Rozdiely sa zväčšujú vekom medzi oboma pohlaviami. Starší samci majú väčšie klepetá oproti samiciam. Preto rozdielnu dĺžku klepeta u samcov a samíc Reiterová & Hudec (2002) považujú za pohlavný dimorfizmus. Na základe malého počtu odchytených jedincov v jednotlivých kohortách si nie sú úplne istí výpovednou hodnotou tohto znaku. Podobne to je aj v prípade odchytených jedincov na týchto lokalitách.
Korelácie dĺžky rostra a celkovej dĺžky tela pri biometrickom hodnotení ukázali lineárny priebeh tejto závislosti v populácii Astacus astacus. Výsledný graf je uvedený v obr. 5.

Korelácie dĺžky tela k odhadnutému veku vykazujú lineárny priebeh závislosti (obr. 6). Vek rakov bol odhadnutý podľa Müller (1973). Takmer 1/3 odchytených rakov, ktoré neboli počítané do biometrického hodnotenia, je juvenilných, t.j. s dĺžkou tela cca 2 cm. Najviac jedincov sa vyskytovalo v rozmedzí 2–4 roky. Najstaršie jedince mali 6–7 rokov. Raky riečne sa podľa Kozák et al. (1998) dožívajú 15 a viac rokov.

Obr. 5. Vzťah dĺžky rostra k celkovej dĺžke tela u samcov a samíc raka riečneho.

Obr. 6. Veľkostná frekvencia A. astacus na všetkých sledovaných lokalitách.

Vplyv faktorov prostredia na výskyt a rozšírenie Astacus astacus

Faktorov, ktoré ovplyvňujú výskyt a početnosť raka riečneho na sledovaných lokalitách je v súčasnosti viac. Ukázalo sa, že tomuto druhu nevyhovujú neuvážené regulácie potoka. V potokoch hrozí úbytok rakov riečnych hlavne kvôli reguláciám. Na kanalizovaných častiach toku sa totiž žiadny rak nevyskytoval.
Regulácia toku, osídlenie, nedokončená kanalizácia a vypúšťanie domového odpadu sú v tomto území azda najvážnejšie hrozby pre výskyt a početnosť raka riečneho.

V horných častiach tokov a v chatových oblastiach je výskyt ohrozený možným chytaním.

Ďalším problémom sú predátori rôzneho druhu. V Tepličke sú zaznamenané kačice divé, ktoré dokážu zdecimovať hlavne mladé jedince. Vydra riečna ako predátor (Zimmermannová 2005) nebola na tomto území evidovaná. Problémom môže byť aj líška obyčajná, ktorá loví raky za šera pri brehoch. Pri vtoku Kubrického potoka do Tepličky sa potvrdil hromadný výskyt ondatry pižmovej s dierovými úkrytmi. Aj keď je v zásade vegetarián, často loví aj rakov (Štěrba 1986).

Kvôli rýchlemu šíreniu sa tohto hlodavca proti prúdu hrozí nebezpečenstvo prieniku aj do horných častí potoka Teplička a Kubrického potoka.

Nad obcou Kubrica hrozí nebezpečenstvo zavlečenia dravých rýb pri čistení alebo vypúšťaní rybníkov, ktoré by ohrozili hlavne mladé raky.

Súhrn

ñ top

V príspevku sú zhrnuté výsledky výskumu rakov z okolia Trenčína v rokoch 2004–2006. Na tomto území bol zaznamenaný len jeden druh – rak riečny. Pomocou troch metód bolo odchytených 41 exemplárov Astacus astacus.
Výsledkom je opis lokalít výskytu, veková a biometrická charakteristika. Diskutované sú najvýznamnejšie faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú populácie Astacus astacus v tomto území.

Literatúra

ñ top

Aqem Consortium 2002: Manual for application of the AQEM system. A compehensive method to access European streams using benthic macroinvertebrat, developed for the purpose of the water Framework Directive. Version 1.0, February 2002.

Deván P, 2000: Makrozoobentos Zlatníckeho potoka, Rakovej a Chvojnice (Biele Karpaty) s dôrazom na podenky (Ephemeroptera). Ochrana prírody, Banská Bystrica, 18: 109–118.

Dudich E, 1957: Die Grundland der Fauna eines Karpaten–Flusses. Acta zoologica 3: 179–200.

Farkašová M, Stloukal E, Harváneková M, 2006: Vypustenie rybníka na Železnej studničke – smrť nielen rakov. Chránené územia Slovenska, 70: 13–14.

Halgoš J, 1972: Príspevok k poznaniu ektoparazitických červov radu Branchiobdellida na Slovensku (Annelida, Clitellata). Ac. Rer. Natur. Mus. Nat. Slov., Bratislava, 18(1): 63–69.

Harváneková M, 2005: Rozšírenie a biometria rakov (Crustacea, Decapoda) na území Malých Karpát. Diplomová práca, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 42 s.

Hradil V, 1965: Bentická fauna Torysy a jej prítokov s ohľadom na čistotu vody. Zborník Východoslovenského múzea 6B: 45–56.

Hudec I, 1994: Rozšírenie rakov (Crustacea, Decapoda) na východnom Slovensku. Zborník Východoslov. múzea v Košiciach, Prírodné vedy 35: 9–14.

Hudec I, Koščo J, Platko J, 1994: Badanie i charakterystyka populacji raków v CHKO BR Východné Karpaty. Roczniki Bieszczadzkie 3: 151–158.

Hudec I, Spišáková A, Hudačin V, 2001: Prieskum a charakteristika populácií rakov v povodí hornej Tople (SV Slovensko). Ochrana prírody, Banská Bystrica, 19: 103–112.

Kozák P, Pokorný J, Policar T, Kouř J, 1998: Základné morfologické znaky k rozlišení raků v ČR. VÚRH JU, Vodňany, Edice metodik 56: 19 s.

Kozák P, Policar T, Růžičková J, 2004: Vyhodnocení úspěšnosti reintrodukce raků v přírodním parku Písecké hory. In: Vykusová (ed), Sb. 7. Česká ichtyologická konference, Vodňany, pp. 42–46.

Májsky J, Holeček I, 1997: Ichtyofauna chránených potokov okresu Trenčín. Naturae Tutela 4: 137–144.

Matis D, 1971: Správa o náleze raka Austropotamobius torrentium (Schrank, 1803) na Slovensku. Ac. Rer. Natur. Mus. Nat. Slov. Bratislava, 17 (2): 135–136.

Müller H, 1973: Die Flüsskrebse. Die neue Brehm-Bücherei 121, 40 s.

Reiterová Ľ, Hudec I, 2002: Rozšírenie a charakteristika raka riečneho (Astacus astacus L.) v povodí hornej a strednej Ondavy (SV Slovensko).Ochrana prírody, Banská Bystrica, 21: 143–150.

Stloukal E, 2002: Epibiontné nálevníky (Ciliophora: Peritrichia) rakov (Decapoda: Astacidae) v Malých Karpatoch . Kongres slovenských zoológov, Smolenice.

Stloukal E, Grujbárová Z, 2008: Databáza lokalít pre mapovanie fauny na území Slovenska. Retrieved 25.2.2008 from http://www.dfs.sk.

Stloukal E, Harváneková M, 2005: Distribution of Austropotamobius torrentium (Decapoda: Astacidae) in Slovakia. Bull Fr Peche Piscic, 376-377: 547-552.

Stloukal E, Harváneková M, Janský V, 2004: New sites of occurence of the stone crayfish Austropotamobius torrentium (Crustacea: Decapoda: Astacidae) in Slovakia. Biologia, 59, suppl. 15: 51–58.

Štěrba O, 1986: Prameny života. Panorama, Praha, 221 s.

Urban P, Malatinec D, Bartošová Ľ, 1993: Niekoľko poznámok k výskytu rakov v okrese Zvolen. Zbor. Stredoslov. TOP, Zvolen, pp. 62–68.

Zimmermannová M, 2005: Výskyt raka riečneho v hornom toku rieky Turiec a jeho prítokov. Diplomová práca, Fakulta prírodných vied UMB, Banská Bystrica, 107 s.

 

ñ top