Folia faunistica Slovaca (2008) 13 (7): 39-47

Ichtyofauna Záhorskej nížiny

Ichthyofauna of the Záhorská nížina lowland, Slovakia

Ladislav Pekárik¹ & Jozef Tomeček²

¹ Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, SK – 845 06 Bratislava [ladislav.pekarik@savba.sk]

² Správa CHKO Záhorie, Vajanského 17, SK – 901 01 Malacky [jozef.tomecek@sopsr.sk]

Prišlo (received): 5.3.2007; Akceptované (accepted): 18.4.2008; Vydané (published) online: 31.12.2008

The area of Záhorie represents many unique biotops in Slovakia formed on eolic landscape. We investigated 71 localities, mainly small running waters, as well as marshes (peat bogs) formed in sand dunes depressions. Fish were present at 59 localities, and 34 fish species were found, with relatively stable occurrence of several endangered species. Rheophilic species (Danubian spinned loach (Cobitis elongatoides), white-finned gudgeon (Romanogobio albipinnatus) and spirlin (Alburnoides bipunctatus)) were present in natural streams and artificial channels with water current. Drainage canals and oxbow lakes were inhabited by limnophilic species, crucian carp (Carassius carassius), weatherfish (Misgurnus fossilis), bitterling (Rhodeus amarus) and highly endangered European mudminnow (Umbra krameri). On the other hand, the population of common fish species in the past, the sunbleak (Leucaspius delineatus), has decreased during last 50 years.

fish species, Slovakia, European mudminnow, weatherfish, Danubian spinned loach, white-finned gudgeoun, betterling.

Ichtyofauna Záhoria je s výnimkou rieky Moravy a jej prítoku Rudavy doposiaľ málo preskúmaná. Systematický výskum prebiehal v 50. rokoch 20. storočia Kuxom & Weiszom (1961), kedy bolo prelovených 13 lokalít a potom až v druhej polovici 20. storočia, kedy Spindler et al. (1992) preskúmal 28 lokalít na slovenskej strane povodia Moravy a Kováč et al. (1996) preskúmali 18 lokalít. Spomedzi druhov, obývajúcich malé vody územia, si v súčasnosti najväčšiu pozornosť bezpochyby zasluhuje blatniak tmavý (Umbra krameri). Pritom ešte koncom päťdesiatych rokov bol blatniak tmavý úplne bežnou, hospodársky bezvýznamnou a teda nezaujímavou rybou. Na niektorých lokalitách bol dominantným, niekedy dokonca jediným druhom ryby. Vyskytoval sa v okolí Plaveckého Štvrtku a Lábu v odvodňovacích kanáloch a malých inundačných jazierkach (Kux & Weisz 1961). S postupnou degradáciou územia antropogénnymi aktivitami a zmenou vodného režimu v dôsledku meliorácií a vodohospodárskych úprav Moravy sa však začal blatniak z územia vytrácať. V rokoch 1996 až 1998 bola z tohto dôvodu realizovaná reštitúcia druhu na vybraných lokalitách.

Vzhľadom k pretrvávajúcemu nepriaznivému populačnému trendu blatniaka tmavého bol vypracovaný program záchrany v ktorom boli definované opatrenia k zlepšeniu stavu (Hajdú 2004) a v súčasnosti sa časť z nich realizuje v rámci projektu "Blatniak". Oblasť Záhoria je však významná aj z hľadiska výskytu ďalších chránených a ohrozených druhov ako sú čík európsky (Misgurnus fossilis), pĺž podunajský (Cobitis elongatoides), hrúz bieloplutvý (Romanogobio albipinnatus), karas zlatistý (Carassius carassius) a lopatka dúhová (Rhodeus amarus), ktorých výskyt a početnosť je limitovaná podobnými negatívnymi procesmi, ako je to v prípade blatniaka tmavého. Cieľom predkladanej práce je rozšíriť doterajšie vedomosti o výskyte jednotlivých druhov na území Záhorskej nížiny, kde sme sa sústredili najmä na menšie vody v južnej časti.

Charakteristika územia

Záhorská nížina je charakteristická typickými prameniskami v zamokrených územiach medzidunových depresií, kde sa na povrch dostáva spodná voda s relatívne nízkym obsahom minerálnych látok. Vodné toky majú prevažne piesčitý substrát, ktorý je v lenitickom prostredí pokrytý jemnejším sedimentom a bahnom. Časť hydrologickej siete nie je priamo odvodňovaná prirodzenými tokmi, ale z veľkej časti sústavou kanálov alebo kanalizovanými tokmi (napr. Malolevársky kanál, Zohorský kanál). Hydrologický režim Záhoria nepriaznivo ovplyvnilo aj intenzívne poľné a lesné hospodárstvo, ako aj nevhodné úpravy koryta Moravy v minulosti ktoré zmenili odtokové a evapotranspiračné pomery územia, resp. mali vplyv na hladinu podzemnej vody.

Metódy prieskumu

Ichtyologický prieskum prebiehal štandardnými metódami na 71 lokalitách počas roku 2006 (Holčík & Hensel 1972). Skúmané lokality sme pre naše potreby rozdelili do nasledujúcich hydrologických celkov:

1. povodie Močiarky, Lábskeho kanála a Zohorského potoka;
2. povodie Lakšárkeho potoka a Malolevárskeho kanála;
3. Dlhé lúky, Lántov a Ciglád;
4. povodie Zohorského kanála a Ježovky;
5. povodie Chvojnice a Myjavy;
6. ostatné lokality;
7. medzidunové depresie.

Každá z lokalít bola prelovená elektrickým agregátom tak, aby boli zachytené všetky habitaty v toku. Ulovené ryby boli na mieste determinované a následne opätovne vypustené na lokalite. V prípade, že v teréne nebola identifikácia možná (drobné juvenilné štádiá), bola odobratá vzorka pre následnú identifikáciu v laboratóriu. Na základe získaných údajov boli následne vyhodnotené relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmanej lokalite. Štrukturálne a kvantitatívne charakteristiky spoločenstiev rýb sme spracovali podľa Lososa et al. (1985) a zaradenie jednotlivých druhov rýb do ekologických skupín podľa Holčíka (1998).

Povodie Močiarky, Lábskeho kanála a Zohorského potoka

Vodné toky na sledovanom území tvoria z veľkej časti skanalizované korytá pôvodných potokov a melioračné kanály, ktoré odvodňujú medzidunové depresie. Tieto toky sú charakteristické mierne prúdiacou vodou a piesčitým dnom miestami doplnený bahnom alebo štrkom. Občas je dno v úsekoch so silným prúdením vody obnažené až na betónovú reguláciu.

Spindler et al. (1992) preskúmali Zohorský potok s výskytom šťuky severnej (Esox lucius) a jalca hlavatého (Leuciscus cephalus) a Močiarku, s výskytom hrúza škvrnitého a slíža severného (Barbatula barbatula). Kux & Weisz (1961) preskúmali 4 lokality v roku 1960. Identifikácia lokalít nie je možná z dôvodu veľkého množstva vodných plôch a vodných tokov v oblasti. Z celkového pohľadu lokality s mierne tečúcou vodou obývali najmä reofilné a eurytopné druhy odpovedajúce súčasnej situácii. Vodné plochy s lenitickým prostredím poskytovali v minulosti vhodné habitaty pre výskyt blatniaka tmavého. V súčasnosti sme výskyt tohto druhu na tomto území nepotvrdili. Podľa Kováča et al. (1996) sa vyskytuje iba na lokalite Bezedné.

Na sledovanom území sme prelovili 11 lokalít (Tab. 1), pričom ryby sme nezistili na 2 lokalitách. Ichtyofaunu tvorí 17 druhov rýb (Tab. 2). Úseky s prúdiacou vodou obývajú reofilné druhy rýb. Najčastejší je výskyt bežného hrúza škvrnitého (Gobio gobio), ktorý na lokalitách, kde sa vyskytuje, patrí k eudominantným až superdominantným druhom. Z reofilných druhov je dôležitý výskyt chráneného pĺža podunajského a hrúza bieloplutvého. V úsekoch s pomaly prúdiacou vodou prevládajú eurytopné a limnofilné druhy. Z chránených druhov je pomerne častý čík európsky, pĺž podunjaský a hrúz bieloplutvý. Z celkového hľadiska je táto oblasť významná pre výskyt reofilných druhov rýb.

Povodie Lakšárskeho potoka a Malolevárskeho kanála

Vodné toky v oblasti tvorí sieť kanalizovaných potokov a melioračných kanálov. Tieto toky (s výnimkou lokality 202) sú charakteristické mierne tečúcou vodou s pomerne väčšou hĺbkou. Substrát je tvorený bahnom, miestami s prímesou piesku. Najmä v litorálnej oblasti sú bohato zarastené vodnou vegetáciou.

Lakšársky potok (úsek odpovedá lokalite 206) skúmali Kux & Weisz (1961), kde dominovala šťuka severná. Z chránených druhov bol zaznamenaný jeden jedinec číka európskeho. Spindler et al. (1992) zaznamenali v Lakšárskom potoku spomedzi chránených druhov plosku pásavú (Alburnoides bipunctatus), lopatku dúhovú, a pĺža podunajského. Kováč et al. (1996) lovili na 7 lokalitách. V Malolevárskom kanáli dominovali eurytopné druhy. Z chránených druhov sa vyskytovali lopatka dúhová a reofilné pĺž podunajský a hrúz bieloplutvý. V povodí Lakšárskeho potoka dominovali eurytopné druhy so silným zastúpením reofilov. Z chránených druhov dominoval pĺž podunajský, ktorého miestami dopĺňali lopatka dúhová a ploska pásavá. V Porci prevládali eurytopné a limnofilné druhy. Z chránených druhov sa vyskytoval pĺž podunajský.

Na sledovanom území sme preskúmali 6 lokalít (Tab. 3), pričom ryby neboli zistené na 1 lokalite. Ichtyofaunu tvorí 12 druhov (Tab. 4), prevažne eurytopné a limnofilné druhy, miestami sú doplnené reofilnými druhmi. Z chránených druhov vytvára stabilné populácie reofilný pĺž podunajský, ktorý je doplnený limnofilným číkom európskym a lopatkou dúhovou. Z celkového hľadiska je územie významné pre výskyt reofilných ako aj limnofilných druhov.

Dlhé lúky, Lantov a Ciglád

Vodné plochy územia tvoria relikty starých ramien mimo inundačného územia (okrem lokality 302), depresie po ťažbe hliny alebo piesku a melioračný kanál, ktorý odvodňuje sledované územie. Lokality sú charakteristické stojatou vodou, ktoré sú na presvetlených častiach bohato zarastené vodnou vegetáciou. Substrát je tvorený bahnom s vrstvou rozkladajúcich sa zbytkov rastlín.

Kováč et al. (1996) prelovil v tejto oblasti 2 lokality. V kanáli odvodňujúci sledované územie dominovala eurytopná plotica červenooká (Rutilus rutilus). V relikte ramena nezistil žiadne ryby.
Na sledovanom území sme preskúmali 14 lokalít (Tab. 5), pričom ryby neboli zaznamenané na 3 lokalitách. V ichtyofaune, ktorú tvorí 12 druhov rýb (Tab. 6), dominujú limnofilné druhy, ktoré sú doplnené eurytopnými druhmi. Najčastejšie sa vyskytuje šťuka severná, ktorá je typickým obyvateľom týchto habitatov. Z chránených druhov je významný výskyt blatniaka tmavého, číka európskeho, ktorý spoločne s karasom zlatistým vytvára stabilné populácie.

Povodie Zohorského kanála a Ježovky

Vodné plochy územia tvoria melioračné kanály a kanalizované vodné toky so stojatou až mierne prúdiacou vodou. Tieto vodné plochy sú charakteristické bahnitým substrátom s prímesou piesku a sú bohato zarastené vodnou vegetáciou.
Kux & Weisz (1961) preskúmali odvodňovací kanál v okolí Gajár. V ichtyofaune dominovali čík európsky a plotica červenooká. Z chránených druhov sa na lokalite vyskytovali lopatka dúhová a karas zlatistý. Spindler et al. (1992) v Zohorskom kanáli v oblasti Jakubova a Gajár zaznamenali spomedzi chránených druhov lopatku dúhovú. Dominantným druhom bola plotica červenooká.

Na sledovanom území sme preskúmali 14 lokalít (Tab. 7), pričom ryby neboli zaznamenané na jednej lokalite. Ichtyofaunu tvorí 22 druhov rýb (Tab. 8) zo všetkých ekologických skupín, medzi ktorými dominujú eurytopné a limnofilné druhy. Najčastejším druhom je šťuka severná. Z chránených druhov je významný výskyt číka európskeho, pĺža podunajského, ktoré doplňujú ploska pásavá, karas zlatistý, hrúz bieloplutvý a lopatka dúhová.

Povodie Chvojnice a Myjavy

Chvojnica a Myjava sú najsevernejšími väčšími prítokmi rieky Morava na Slovensku. V horných úsekoch sú tieto toky charakteristické prúdivou vodou a kamenistým až štrkovitým dnom. V spodných úsekoch sú charakteristické mierne prúdiacou vodou a štrkovitým až pieščitým dnom. Rieka Myjava trpí silným znečisťovaním a na značnej časti toku je regulovaná. Chvojnica je v porovnaní s Myjavou menej znečistená. Tok Chvojnice je charakteristický meandrovaním a zarezávaním koryta vo flyšovom podloží. Na sledovanom území sme preskúmali 8 lokalít (Tab. 9). Ichtyofaunu tvorí 8 druhov rýb (Tab. 10), ktoré patria medzi reofilné druhy. Na všetkých lokalitách dominujú čerebľa pestrá a slíž severný. V nižších úsekoch tokov ich miestami dopĺňajú druhy eurytopné. V týchto povodiach nebol zaznamenaný žiadny chránený druh. Naše zistenia sa v podstate zhodujú so zisteniami Májskeho & Devána (2000).

Ostatné lokality

Lokality v tejto skupine tvoria úseky tokov a vodné plochy, ktoré nebolo možné zaradiť do predchádzajúcich oblastí. Relatívne zastúpenie druhov bolo vyjadrené len na lokalitách prelovovaných elektrickým agregátom. Zoznam jednotlivých druhov z ďalšich lokalít bol získaný z výlovov rybníkov, lovom do čerene alebo z vizuálneho pozorovania. Význam pre výskyt chránených a ohrozených druhov majú lokalita Mláka (601) so silnou populáciou pĺža podunajského a rybník Bulkovec (607) s populáciou lopatky dúhovej.

Medzidunové depresie

Lokality tejto skupiny tvoria primárne alebo sekundárne medzidunové depresie v oblasti Záhoria naplnené vodou. Kvalita vody potrebná na prežívanie rýb na týchto lokalitách je nízka, s nízkou hodnotou pH a vodivosti, tmavá s vysokým obsahom humínových kyselín. Celkovo bolo na skúmaných lokalitách zaznamenaných 5 druhov rýb, ktorá boli ulovené na 6 zo 11 skúmaných lokalít. Napriek problematickému lovu rýb elektrickým agregátom a nemožnosti lovu záťahovou sieťou je pravdepodobnosť výskytu rýb na negatívnych lokalitách malá, nie však vylúčená. Najväčší význam zo zistených druhov rýb majú pôvodné, relatívne dobre prispôsobivé druhy čík európsky a karas zlatistý. Literárne údaje o ichtyofaune sledovaných lokalít nie sú známe.
 

Tab. 1. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami v povodí Močiarky, Lábskeho kanála a Zohorského potoka.

 

Tab. 2. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov rýb na skúmaných lokalitách v povodí Močiarky, Lábskeho kanála a Zohorského potoka.

 

Tab. 3. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami v povodí Lakšárskeho potoka a Malolevárskeho kanála.

 

Tab. 4. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmaných lokalitách v povodí Lakšárskeho potoka a Malolevárskeho kanála.

 

Tab. 5. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami v oblastiach Dlhé lúky, Lantov a Ciglád (* súradnice z dôvodu výskytu blatniaka tmavého nezverejňujeme).

 

Tab. 6. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmaných lokalitách v oblastiach Dlhé lúky, Lantov a Ciglád.

 

Tab. 7. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami v povodí Zohorského kanála a Ježovky.

 

Tab. 8. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmaných lokalitách v povodí Zohorského kanála a Ježovky.

 

Tab. 9. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami v povodí Chvojnice a Myjavy.

 

Tab. 10. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmaných lokalitách v povodí Chvojnice a Myjavy.

 

Tab. 11. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami medzidunových depresií.

 

Tab. 12. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmaných lokalitách medzidunových depresií.

 

Tab. 13. Zoznam lokalít s dátumom zberu a zemepisnými súradnicami ostatných lokalít.

 

Tab. 14. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov na skúmaných lokalitách ostatných lokalít.

 

Celkovo bolo na sledovaných lokalitách ulovených 34 druhov rýb. Na 59 lokalitách z 71 lokalít bol potvrdený výskyt rýb vrátane 7 chránených druhov:

– karas zlatistý (Carassius carassius) bol zistený na 10 lokalitách (16,9%) s priemerným zastúpením 39,9 %;
– ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus) bola zistená na 1 lokalite (1,7 %) s priemerným zastúpením 2,4 %;
– hrúz bieloplutvý (Romanogobio albipinnatus) bol zistený na 4 lokalitách ( 6,8%) s priemerným zastúpením 9 %;
– lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) bola zistená na 5 lokalitách (8,5 %) s priemerným zastúpením 16,5 %;
– čík európsky (Misgurnus fossilis) bol zistený na 19 lokalitách (32,2 %) s priemerným zastúpením 23 %;
– pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) bol zistený na 11 lokalitách (18,6 %) s priemerným zastúpením 9,93 %;
– blatniak tmavý (Umbra krameri) bol zistený na 3 lokalitách (5,1 %) s priemerným zastúpením 19,3 %.

Z celkového hľadiska majú preskúmané vodné plochu na území Záhoria pomerne veľký význam pre výskyt chránených a ohrozených druhov rýb. Napriek relatívne veľkému počtu lokalít sa nám potvrdilo veľmi nízke zastúpenie v minulosti bežnej ovsienky striebristej (Leucaspius delineatus), ktorá vymizla z viacerých lokalít. Vzhľadom na unikátny charakter územia v rámci Slovenska, ktoré je tvorené z veľkej časti viatymi pieskami a z dôvodu relatívne zachovalých ichtyocenóz je potrebné venovať väčšiu pozornosť tomuto územiu.

Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na terénnom výskume, najmä však Silvii Kubalovej, Jánovi Skokánkovi a ďalším pracovníkom SCHKO Záhorie. Táto práca bola čiastočne podporená projektmi INTERREG IIIA 141-52-002, VEGA (1/2141/05), LIFE05NAT/SK/000112 (WETREST) a Projektom blatniak (ERDF 11420400032).

Hajdú J, 2004: Program záchrany blatniaka tmavého (Umbra krameri Walbaum, 1792). Štátna Ochrana Prírody SR.

Holčík J, 1998: Ichtyológia. Príroda Bratislava, 310 pp.

Holčík J & Hensel K, 1972: Ichtyologická príručka. Obzor, Bratislava, 220 pp.

Kováč V, 1996: Ex-situ protection of Umbra krameri. Final report, Biodiversity protection Project GEF, Faculty of Natural Sciences of Ecology CU Bratislava, 44 pp.

Kux Z & Weisz T, 1961: Ichtyofauna jižní části slovenského Záhoří. Sborník Moravského Musea, 46: 178–202.

Losos B, Gulička J, Lellák J & Pelikán J, 1984: Ekologie živočichů. SPN Praha, 316 pp.

Májsky J & Deván P, 2000: Sú naozaj chránené? Hydrobiologické porovnanie dvoch chránených prítokov Moravy - Myjavy a Chvojnice. Poľovníctvo a rybárstvo, 52 (7): 50–51.

Spindler T, Holčík J & Hensel K, 1992: Die Fischfauna der österreichisch-tschechoslowakischen Granzstrecke der March samt ihrem Einzugsgebiet. Endbericht, Forschungsinstitut des WWF Österreich, 179 pp.

Valachovič D & Kováč V, 1998: Ochrana blatniaka tmavého ex–situ v CHKO Záhorie. Chránené územia Slovenska, 35: 18–19.