Folia faunistica Slovaca (2008) 13 (9): 59-64

Cicavce vybraných typov biotopov urbanizovaného územia Bratislavy

Mammals of urbanised habitats at Bratislava

Marta Nevřelová

Katedra ekosozológie a fyziotaktiky, Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Mlynská dolina B2, 842 15 Bratislava  [nevrelova@fns.uniba.sk]

Prišlo (received): 11.12.2008; Akceptované (accepted): 19.12.2008; Vydané (published) online: 31.12.2008

Urbanisation is the reason of the changes in the natural environment and caused the changes in the ecosystems quality. It is visible in the distribution and dynamic of the status and structure quality of the terrestrial and aquatic animals. The purpose of the research was the evaluation of mammalia in the different types of biotops in the urbanised area of Bratislava: forests, non forest bank vegetation of danubian branch system, gardens and parks  and also areas with the vegetation under the succesion. In the urbanised area of Bratislava were found out 8 mammals species in forest biotops, 8 mammals species in biotops of non forest bank vegetation prefers, 4 mammals species in the parks and gardens and 9 mammals species in biotops with the vegetation under the succesion.

urbanised area, biotops in the urbanised area, mammals, evaluation of mammals.

Práce týkajúce sa výskumu cicavcov na urbanizovaných územiach sa zväčša zaoberajú problematikou výskytu konkrétnych druhov, príp. radov. V zahraničí sa výskumom cicavcov v mestách zaoberali viacerí autori. Vplyvom urbanizácie na populáciu druhu Apodemus agrarius sa venovali Babiňska-Werka et al. (1979). Výskumom cicavcov, konkrétne druhom Apodemus sylvaticus sa na plochách zelene a fragmentoch lesov na predmestí urbanizovaného územia Prahy zaoberali Mikulová & Frynta (2001). Cicavce na urbanizovanom území Brna skúmali Pelikán et al. (1983).

Výskumu cicavcov bola v minulosti aj na území Slovenska venovaná nemalá pozornosť. Pozornosť zoológov sa sústredila aj na Bratislavu a jej priľahlé oblasti. Drobné zemné cicavce zelených plôch intravilánu Bratislavy skúmala Havlíčková (1974). Spoločenstvá drobných zemných cicavcov dunajských lužných lesov v oblasti Podunajských Biskupíc skúmal Májsky (1978). Výskumom mikromammálií inundačnej zóny Dunaja a priľahlých biotopov sa zaoberal Galbavý (1979). Medzi prvé štúdie týkajúce sa populácií drobných zemných cicavcov na území Bratislavy patria diela Pachingera (1980), ktorý skúmal populácie týchto druhov najmä na lesných lokalitách v Bratislave a na území Malých Karpát. Pachinger (1985) skúmal aj spoločenstvá drobných zemných cicavcov vo vysychajúcich pravostranných lužných lesoch pod Bratislavou. V oblasti Bratislavy sa výskumom cicavcov, najmä na chránených územiach, resp. v zachovaných častiach pôvodných biotopov zaoberali Výziová (1986) a Krempaský (1989). K výskumu drobných zemných cicavcov na urbanizovanom území Bratislavy sa opäť vrátil Pachinger (1993), kde sledoval ich výskyt na 62 lokalitách, ktoré rozdelil do 4 skupín podľa typov biotopov (1. lesy, 2. polia a poľné kroviny, 3. parky, záhrady, vilové štvrte a 4. plochy zelene v zastavanom centre Bratislavy). Na území Bratislavy (konkrétne v mestskej časti Karlova Ves) sa výskumom stavovcov (obojživelníky, plazy aj cicavce) v minulosti zaoberal Brtek in Bartovič et al. (1993). Výskumom cicavcov na urbanizovanom území Bratislavy v mestskej časti Karlova Ves sa zaoberala Nevřelová (2005) a Nevřelová & Lehotská (2007).

Výber lokalít na výskum korešpondoval s lokalitami výskumu cicavcov na urbanizovanom území Bratislavy v minulosti. Autori zaoberajúci sa výskumom cicavcov v Bratislave výskum realizovali prevažne v lesných komplexoch, alebo fragmentoch lesov. Vzhľadom na prírodné podmienky (geologické, geomorfologické, klimatické, hydrologické a pedologické) ide o zvyšky lužných lesov a zvyšky lesov malokarpatského dubovo-hrabového lesa. Výskum v rokoch 2005-2007 nadväzoval na výskum z minulosti a preto sa realizoval na nasledovných lokalitách:

- Karloveské rameno, Karlova Ves (brehové porasty a zvyšky lužného lesa)

- Sitina, Karlova Ves (zvyšky malokarpatského dubovo-hrabového lesa)

Taktiež boli vybrané ďalšie lokality, ktoré nepatria k fragmentom lesov, ide o nasledovné typy biotopov:

- mokraďový biotop (mokraď pri Sitine v okolí so zvyškom malokarpatského dubovo-hrabového lesa

- parkovo upravená plocha v zástavbe

- nevyužívaná plocha s náletovou vegetáciou.

Výskum cicavcov bol realizovaný v období od apríla 2005 do septembra 2007 na uvedených lokalitách urbanizovaného územia Bratislavy, v mestskej časti Karlova Ves. Územie bolo zvolené so zreteľom na pravdepodobnosť výskytu cieľových skupín živočíchov. V rámci každej lokality bolo posudzované floristické zloženie jednotlivých typov biotopov a faunistické zloženie so zreteľom na cicavce.

Cicavce boli skúmané štandardnými metódami terénneho výskumu, ktoré umožňujú zistiť čo najväčší počet druhov bez úmrtia chytených jedincov. Ide o nasledovné metódy: líniová metóda terénneho výskumu drobných zemných cicavcov s použitím drevených a kovových živolovných pascí, líniová metóda terénneho výskumu väčších druhov cicavcov s použitím 2 typov kovových živolovných pascí PA 300 s rozmermi (d., š., v.): 32 x 24,5 x 27,5 cm a 63,5 x 24,5 x 27,5 cm, metóda priameho pozorovania v teréne pri výskume väčších druhov cicavcov, určovanie na základe pozorovania odtlačkov stôp v blate a snehu.

Na výskumných lokalitách boli pasce inštalované v líniách počas 4 nocí v priebehu jednotlivých ročných období (jar, leto, jeseň, zima) každoročne počas celého obdobia výskumu. Pelikán (1975) uvádza nevyhnutné minimum expozície 3 dni, maximálne 6 dní. Podľa Turčeka (1957) stačia 3 noci chytania. Pretože väčšina drobných cicavcov a šeliem je aktívna za šera, pasce boli nastražené na noc. Kontrola pascí bola vykonávaná 2 x denne. Pokladali sa líniovou metódou, tzv. metódou transektov, ktorú odporúča Turček (1956). Pri lineárnej metóde je dôležitá dĺžka línie a vzdialenosť pascí. Turček (1957) odporúča na drobné zemné cicavce používať línie dlhé 100 m so vzdialenosťou pascí 5 m. Pasce boli kladené na pôdu, z ktorej sa odstránila hrabanka, prípadne sa upravil terén tak, aby pasce boli dobre uchytené. Niektoré pasce boli umiestnené aj na strom a uchytené pomocou drôtov. Pasce PA 300 na odchyt väčších druhov cicavcov boli kladené v líniách o dĺžke 1000 m, vzdialenosť pascí bola 20 m. Počas kontroly pascí boli sledované aj stopy cicavcov v blate a snehu a väčšie druhy cicavcov boli identifikované aj priamym pozorovaním.

Transekty viedli popri krovinách a stromoch lineárne tak, aby bolo zachytených čo najviac typov biotopov. Ako odporúčajú Sládek & Mošanský (1985) pasce sa ukladali biologickým spôsobom, boli kladené na také miesta, kde sa predpokladala aktivita cicavcov, napr. k dieram, ku starým pňom, k balvanom, k poukladanému drevu, k vodným tokom. Odchytené jedince boli určené priamo v teréne a nakoniec vypustené späť do prírody.

Ako návnada boli použité nasledovné potraviny – zelenina (mrkva, kaleráb) a mäsové výrobky (slanina), prípadne pečivo. Pri živolovných pasciach má návnada rozhodujúcu úlohu. Sládek & Mošanský (1985) uvádzajú, že na nastraženie pascí sa používajú rozličné vnadidlá, najčastejšie koža zo slaniny nakrájaná na štvorčeky približne 1 x 1 cm. Ďalej sa používa aj sušené ovocie, saláma, sardelová pasta, chlieb s tukom. Vnadidlá obsahujúce tuk sa majú pred použitím opáliť nad plameňom. Pri odchyte hrabošov sa osvedčila mrkva, petržlen a kaleráb. Na Slovensku sa za univerzálnu alebo štandardnú návnadu pokladajú kúsky knôtu (do petrolejovej lampy) napustené tukom, opražené s múkou a troškou soli. Použitie štandardnej návnady má nesporné výhody: návnada sa dá pripraviť vopred vo veľkom množstve, v teréne odoláva poveternostným podmienkam, je ľahko vymeniteľná, prednostne, alebo aspoň ochotne ju prijíma väčšina drobných zemných cicavcov. Z biologického hľadiska sa však javí použitie kombinácie viacerých typov návnad pri vedeckovýskumnej práci správnejšie než použitie len jednej, hoci aj univerzálnej návnady.

Druhy boli determinované podľa určovacieho kľúča (Anděra & Horáček 2005). Pri odchytoch boli zaznamenávané nasledovné údaje: názov taxónu, charakter biotopu, dátum odchytu. Vedecké názvy jednotlivých druhov sú uvedené podľa Wilsona & Reedera (2005).

Lokalita Karloveské rameno

Lokalita sa nachádza na brehu ramena Dunaja juhozápadne od študentského internátu Družba. Vegetácia je tvorená druhmi Salix alba, Populus nigra, Robinia pseudoacacia, Acer campestre, Fraxinus excelsior a Ulmus laevis, v bylinnom poschodí ide o druhy Berteroa incana, Setaria viridis, Symphytum officinale, Stenactis annua, Lolium perenne, Artemisia vulgaris, Cichorium intybus, Urtica dioica, Taraxacum officinale, Chelidonium majus, Crepis biennis, Arctium lappa, Convolvulus arvensis. Ide o brehové porasty a fragmenty mäkkého lužného lesa asociácie Salici-Populetum a miestami tvrdého lužného lesa asociácie Fraxino-Ulmetum. Lokalita je však silne antropogénne ovplyvnená najmä častým výskytom rybárov, existenciou lodeníc a novou výstavbou bytových komplexov s následnou úpravou okolia.

Výskumné obdobie výskytu cicavcov na uvedenej lokalite je rozdelené na roky 2005–2006 a rok 2007, pretože sa situácia na lokalite v poslednom roku výskumu zmenila. V roku 2007 sa kvôli výstavbe bytových komplexov pri Karloveskom ramene, zmenil počet pozorovaných druhov na lokalite, niektoré druhy neboli posledný rok výskumu vôbec pozorované (Apodemus uralensis, Sorex araneus, Myodes glareolus), dva druhy cicavcov v tomto roku pribudli (Felis catus a Ratus norvegicus). Najčastejším druhom bol Felis catus, druh obľubujúci teplé a otvorené stanovištia, vyskytujúci sa v urbanizovanom prostredí aj v prírodnej krajine. Celkovo bolo na lokalite počas výskumného obdobia odchytených 8 druhov cicavcov: Myodes glareolus, Sorex araneus, Apodemus sylvaticus a A. flavicollis  preferovali hustejšie zárasty a kroviny na brehoch ramena a susediacich lesných plochách. Microtus arvalis bol odchytený na málo zarastených miestach, často len s bylinným porastom a Apodemus uralensis, ktorý je náročnejším druhom na stanovištné podmienky, bol zistený v relatívne najzachovalejších častiach v porastoch krovín. Z väčších druhov cicavcov tu boli odchytené aj pozorované druhy Felis catus a Ratus norvegicus.

Lokalita V. Sitina

Lokalita je zvyškom biotopu dubovo-hrabového lesa karpatského, ktorý je tvorený prevažne porastami duba zimného a hrabu obyčajného s prímesou buka obyčajného. Lokalita je zo západu i východu obklopená zastavanými plochami, najmä sídliskami. Stredom lokality vedie lesná cesta. Na lokalite sa vyskytujú druhy drevín ako Carpinus betulus, Quercus petraea, Fraxinus excelsior, Acer campestre, A. pseudoplatanus, Robinia pseudoacacia, Tilia cordata, na okrajoch lokality s druhmi Celtis occidentalis a Prunus mahaleb, z krovín sú tu Rubus caesius, Sambucus nigra a Crataegus rhipidophylla. Bylinné poschodie je tvorené druhmi Impatiens parviflora, Polygonatum multiflorum, Hedera helix, Verbascum chaixii subsp. austriacum, Clematis vitalba, Agrostis stolonifera, Urtica dioica. Ide o biotop, ktorý preferujú prevažne lesné druhy živočíchov. Okraje lokality sú antropogénne ovplyvnené, vyskytujú sa tu cestné komunikácie, chodníky pre peších, je tu zástavba rodinných domov s upraveným okolím a na niektorých miestach sa vyskytuje domový odpad. Ide o rekreačnú zónu, ktorá začína parkom SNP a pokračuje až po Mlynskú dolinu. Je tu rozsiahla sieť lesných ciest, ktoré využívajú ľudia na rekreačné aktivity.

Na lokalite bolo do pascí odchytených 6 druhov drobných zemných cicavcov, 2 druhy boli voľne pozorované a tiež boli určené aj podľa odtlačkov stôp v blate a snehu (tab. 2). Po začatí výstavby rodinných domov na okraji lokality v roku 2007 začali niektoré druhy drobných zemných cicavcov (Sorex araneus, Apodemus uralensis) ustupovať a posledný rok výskumu neboli pozorované, na druhej strane jeden druh (Erinaceus concolor) pribudol. Z tohto dôvodu sme výskumné obdobie v tabuľke rozdelili. V lesnom poraste sa vyskytovali druhy Sorex araneus, ktorého biotop tvoria predovšetkým vlhké miesta s bohatým trávnatým a machovým porastom, Apodemus uralensis, A. sylvaticus a A. flavicolis boli najčastejšie chytané v zárastoch krovín a ich blízkom okolí. Na celej lesnej ploche bol odchytávaný druh Myodes glareolus, vyhľadával si najmä miesta bohaté na bylinný zárast a vrstvu opadaného lístia. Podľa odtlačkov aj priamym pozorovaním boli determinované Sciurus vulgaris a druh Capreolus capreolus, ktorému najviac vyhovujú okraje listnatých lesov, avšak obýva skoro každý druh kultúrnej krajiny až po veľké mestské parky.

Do väčších pascí bol na okrajoch lokality, okrajoch lesa so susediacimi pozemkami s rodinnými domami, odchytený Erinaceus concolor. Lokalita je rozsiahlejším lesným dubovo-hrabovým komplexom, ktorý je využívaný na rekreačné aktivity a okraje lokality sú atakované výstavbou prevažne rodinných domov. Pravdepodobne z uvedeného dôvodu boli najväčšie úlovky v centrálnej časti výskumnej lokality v rokoch 2005 a 2006, najmenšie úlovky boli v atakovanej okrajovej časti lokality v roku 2007. 

Lokalita Mokraď pri Sitine

Lokalita sa nachádza severozápadne od parku SNP, zo severu je ohraničená plotom, ktorý oddeľuje lokalitu od súkromného pozemku. Na lokalite sa nachádza malý potok, ktorý ju rozdeľuje na dve časti. Prvá časť je ohraničená schodmi a chodníkom pre peších, druhá časť je z východu ohraničená sídliskom a z juhu rodinnými domami s upraveným okolím a cestnou komunikáciou. Ide o silne antropogénne ovplyvnený biotop zvyšku malokarpatského dubovo-hrabového lesa, ktorý preferujú najmä druhy stavovcov vyskytujúce sa v blízkosti ľudských sídel. Z drevín sa tu vyskytujú druhy: Quercus robur, Carpinus betulus, Corylus avellana, Acer campestre, Robinia pseudoacacia, Salix alba, Populus nigra, v krovinnej etáži sú druhy: Euonymus verrucosus, Cornus mas, Crateagus monogyna a v bylinnej etáži druhy: Impatiens noli-tangere, Galium odoratum, Circaea lutetiana, Lapsana communis, Crepis biennis, Geum urbanum, Artemisia vulgaris, Cichorium intybus, Urtica dioica, Arctium lappa, Rubus caesius, Lamium maculatum, Arrhenatherum elatius, Dactylis glomerata. Ide o lokalitu, ktorá je významne antropogénne ovplyvnená, ide najmä o výskyt domového odpadu, často využívané lesné chodníky ako skratky pre peších, výskyt bezdomovcov, ktorý spôsobuje existenciu provizórnych ubytovacích búdok a pod. Stromy, ktoré sa tu vyskytujú sú fyzicky poškodené.

Na tejto lokalite bolo odchytených 6 druhov cicavcov (tab. 3). Druh Erinaceus concolor je typický pre biotopy na rozhraní lesa a sadovnícky upravených plôch. Rattus norvegicus je typickým obyvateľom ľudských sídel. Z drobných zemných cicavcov boli v hustejších zárastoch v strede lokality determinované druhy Apodemus sylvaticus a Myodes glareolus. Druh Mus musculus, ktorý je náš najbežnejší synantropný hlodavec vyskytujúci sa všade, kde sú ľudské sídla, bol odchytený na okrajoch lokality práve v blízkosti ľudských sídel. Jeho biotop tvoria v letnom období polia i ľudské obydlia. V zime sa do ľudských obydlí alebo stohov sťahujú aj populácie z polí. Na trávnatej ploche na okraji lokality bol odchytený Microtus arvalis, ktorého na urbanizovaných územiach nájdeme skôr na záhradných plochách. Ide o plochu, ktorú preferujú druhy s nízkymi stanovištnými nárokmi, ktoré sa vyskytujú aj v blízkosti ľudských sídel, resp. druhy, ktoré sú na antropogénne podmienené stanovištia viazané.

Parkovo upravená plocha v zástavbe

Lokalita sa nachádza medzi budovami Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Bylinné poschodie je zastúpené iba druhmi Poa annua a Taraxacum officinale, drevinnú vegetáciu tu tvoria symetricky rozmiestnené druhy Sorbus aucuparia v prednej časti plochy a v zadnej časti Pinus nigra. Lokalita má charakter parkovo upravenej plochy v zástavbe.

Na uvedenej lokalite boli zistené 4 druhy cicavcov (tab. 4): Apodemus sylvaticus, Myodes glareolus, Microtus arvalis, Erinaceus concolor, ktorí patria medzi typických obyvateľov takýchto biotopov.

Predpokladá sa, že bariérou pre prenikanie cicavcov do centra mesta sú jednak sídliská, jednak veľmi početná populácia túlavých mačiek a psov a populácia potkanov. Parky, v ktorých sa ošetrujú trávniky a zhrabuje lístie, drobné zemné cicavce neobývajú (Pachinger 1993).

Nevyužívaná plocha s náletovou vegetáciou

Ide prevažne o pionierske porasty na sekundárne vzniknutých stanovištiach, porasty inváznych neofytov, porasty ruderálnej vegetácie na nevyužívaných a neupravených plochách v okolí Prírodovedeckej fakulty UK. Z rastlín sa tu vyskytujú druhy Artemisia vulgaris, Clematis alba, Solidago canadensis, Linaria genistifolia, Daucus carota, Echium vulgare, Ballota nigra, Melilotus alba, Tripleurospermum inodorum, Vitis vinifera, Securigera varia, Tanacetum vulgare, Rumex patientia, Stenactis annua, Medicago x varia, Hypericum perforatum, Calamagrostis epigejos, Artemisia vulgaris, Cichorium intybus, Crepis biennis, Arrhenatherum elatius, z krovín  Rubus caesius a Rosa canina.  Drevinnú časť tvoria: pri okraji Populus nigra, ďalej Fraxinus excelsior, Robinia pseudoacacia, Acer campestre, a jeden exemplár Juglans regia.

Z cicavcov tu bolo zistených 9 druhov (tab. 5): Rattus norvegicus, Sorex araneus, Crocidura leucodon, C. sauveolens, Apodemus flavicolis, A. sylvaticus, Microtus arvalis, Erinaceus concolor, Felis catus. Ide o nenáročné druhy, bežne sa vyskytujúce v  urbanizovanom území.

Tab. 1. Druhové zloženie cicavcov na lokalite Karloveské rameno.

Tab. 2. Druhové zloženie cicavcov na lokalite Sitina.

Tab. 3. Druhové zloženie cicavcov na lokalite Mokraď pri Sitine.

Tab. 4. Druhové zloženie cicavcov na lokalite parkovo upravenej plochy.

Tab. 5. Druhové zloženie cicavcov na lokalite nevyužívanej plochy s náletovou vegetáciou.

Trojročný výskum celkovo poukazuje na menší výskyt cicavcov na urbanizovanom území Bratislavy. Cicavce, ktoré sa tu vyskytujú, sú prispôsobené antropogénnemu vplyvu a ich ekologická valencia je širšia ako u druhov, ktoré sa na týchto lokalitách pôvodne vyskytovali, ale vplyvom urbanizácie tieto lokality opustili. Druhy, ktoré sa na týchto územiach ojedinele vyskytnú, sú tu často len za účelom premiestňovania sa za potravou. Jedným z hlavných dôvodov absencie viacerých druhov sú nepreniknuteľné bariéry, ktoré na urbanizovanom území predstavujú budovy, cestné komunikácie a následné terénne úpravy s rozdielnymi stanovištným podmienkami odlišnými od pôvodných. Rovnako dôležitým faktorom je veľká návštevnosť ľudí na zvyškoch pôvodných spoločenstiev za účelom rekreácie.

Na záver je možné konštatovať, že živočíšne spoločenstvá citlivo reagujú na zmeny podmienok, v prípade urbanizovanej krajiny je ich výskyt limitovaný silnou antropogénnou zaťaženosťou územia.

Tento príspevok bol vypracovaný s podporou grantu VEGA č.1/0334/08 „Hodnotenie funkčnosti a kvality biokoridorov v kontaktnej zóne Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny“.

Anděra M, Horáček I, 2005: Poznáváme naše savce. Sobotáles, Praha, 328 pp.

Babiňska-Werka J, Gliwicz J, Goszciňski J, 1979: Synurbanization processes in a population of Apodemus agrarius. II. Habitats of the stripped field mouse in town. Acta Ther. (Bialowieža), 24, 30, p. 406–416.

Bartovič D, Berta J, Borovský Š, Brtek V, Farkaš Z, Fulajtár E, Hlinka J, Holobradá M, Chorvát F, Kalesný F, Komzalová V, Krumpál M, Kubinská A, Lackovičová A, Mock R, Očovský Š, Orlovský J, Peterka V, Pišút I, Talaš S, Zábroský J, Záhorovská E, Závodský D, Žák B, 1993: Karlova Ves. Vlastivedná monografia, Alfa, Bratislava, pp. 61–74.

Galbavý J, 1979: Drobné zemné cicavce inundačnej zóny Dunaja a priľahlých biotopov. Diplomová práca, in dep. Prírodovecká fakulta UK, Bratislava, 58 pp.

Havlíčková Z, 1974: Drobné zemné cicavce zelených plôch intravilánu Bratislavy. Diplomová práca, in dep. Prírodovecká fakulta UK, Bratislava, 222 pp.

Chylá L, Jadroňová P, Országhová Z, Vongrej V, 2006: Obojživelníky vybraných lokalít Bratislavy so zameraním na štruktúru populácií vodných skokanov. In: Bryja J, Zukal J (eds): Zoologické dny Brno. Sborník abstraktů z konference 9.–10. února 2006, p. 145.

Kminiak M, 1998: Water habitats in urban areas of the Bratislava region. Ekológia (Bratislava), 17, 3, p. 283–290.

Kminiak M, 2002: Význam ekotónových zón v regióne mesta Bratislavy pre distribúciu plazov (Reptilia). Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), supplement, pp. 211–217.

Krempaský P, 1989: Stavovce vinohradov z hľadiska ochrany prírody. Diplomová práca, in dep. Prírodovecká fakulta UK, Bratislava, 65 pp.

Májsky J, 1978: Drobné zemné cicavce lužného lesa a vetrolamu pri Podunajských Biskupiciach. Diplomová práca, in dep. Prírodovecká fakulta UK, Bratislava, 86 pp.

Majzlan O et al., 2005: Fauna Devínskej Kobyly. Asociácia priemyslu a ochrany prírody, Bratislava, 184 pp.

Mikulová P, Frynta D, 2001: Test of character displacement in urban populations of Apodemus sylvaticus, NRC Canada, Can. J. Zool. 79(5), pp. 794–801.

Nevřelová M, 1993: Význam pobrežnej čiary na novovznikajúcich biotopoch priesakových kanálov pod Bratislavou. Diplomová práca, in dep. Prírodovecká fakulta UK, Bratislava, pp. 40–58.

Nevřelová M, 2005: Výskyt cicavcov na urbanizovanom území Bratislavy, Acta Environmentalica UC, Bratislava, 13, pp. 77–82.

Nevřelová M, Lehotská B, 2007: Vybrané skupiny stavovcov vo fragmentoch lesov urbanizovaného územia. In.: Reháčková T a kol: Fragmenty lesov v zastavanom území Bratislavy. Cicero, Bratislava, pp. 113-162.

Pachinger K, 1980: Spoločenstvá drobných zemných cicavcov v lesných ekosystémoch Malých Karpát na transekte Rača - Lozorno. Záverečná správa, Prírodovecká fakulta UK, Bratislava, 33 pp.

Pachinger K, 1985: Spoločenstvá mikromammalií vo vysychajúcich lužných lesoch pri Bratislave. SZS SAV et ZÚ UK, Bratislava, pp. 88–95.

Pachinger K, 1993: Die Kleinsauger der Aglomeration von Bratislava. Acta Zool. Univ. Comenianae, (Bratislava), 37, pp. 89–107.

Pelikán J, 1975: K ujednocení odchytového kvadrátu a linie při zjišťování populační hustoty drobných savců v lesích. Lynx, n. s., 17, p. 58–71.

Pelikán J, Zejda J, Homolka M, 1983: Mammals in the urban agglomeration of Brno, Acta Sc. Nat., Brno, N. S., 17, 9, p. 1–49.

Sládek J, Mošanský A, 1985: Cicavce okolo nás. Osveta, Martin, 241 pp.

Supuka J, 1991: Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 307 pp.

Turček FJ, 1956: Úvod do kvantitatívneho výskumu populácií vtákov a cicavcov. SAV, Bratislava, 133 pp.

Turček FJ, 1957: O spoľahlivosti indexu „počet za 100 nocí chytania“ pri kvantitatívnom výskume drobných cicavcov. Biológia, Bratislava, 12, 5, p. 362–373.

Výziová A, 1986: Urban woodlots as islands for verbates, preliminary attempt on estimating the barrier effect of urban structural units. Ekologia (ČSFR), 5, 4, p. 407–419.

Wilson DE & Reeder DM (eds), 2005. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. Third Edition. The Johns Hopkins University Press, Baltimore.