Folia faunistica Slovaca (2008) 13 (11): 71-78

Overovanie metodiky celoslovenského mapovania vydry riečnej (Lutra lutra) vo vybraných regiónoch Slovenska

Verification methods of national global mapping of Eurasian otter (Lutra lutra) in the choices regions of the Slovakia

Peter Urban

Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Tajovského 40, SK–974 01 Banská Bystrica [urban@fpv.umb.sk]

Prišlo (received): 22.12.2008; Akceptované (accepted): 23.12.2008; Vydané (published) online: 31.12.2008

Abstract

ñ top

Eurasian otter (Lutra lutra Linnaeus, 1758) global mapping in Slovak Republic was not realized until 2007. The range of otter was determined only in same of regions or river basins. In winter of 2007/2008 we are realized one–off otter mapping on whole Slovak territory. The aims of mapping was to obtain data for: Atlas of Slovak mammals, assessment of conservation status and correction of favourable reference range. Verification methods of this mapping in the choices regions in Slovakia (Hron and Ipeľ rivers catchments) was carried out in autumn 2007 by modified IUCN Otter Specialist Goup method. The survey was based on monitoring of otter signs in four quadrants of 26 quadrats of the Databank of Slovak Fauna (11,2 × 12 km). During the survey 97 sites (300 m long) in all quadrants were controlled, 65 were positive (67%).

Key words: Eurasian otter, distribution, mapping, otter signs.

Úvod

ñ top

Vydra riečna (Lutra lutra Linnaeus, 1758) je autochtónnym semiakvatickým druhom cicavcov Slovenska. Je chránená podľa právnych predpisov ochrany prírody a krajiny i poľovníctva. Štát zároveň zodpovedá za škody, ktoré vydra spôsobuje na rybách chovaných na hospodársky účel v rybníkoch alebo rybochovných zariadeniach (za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom NR SR č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších doplnkov a úprav). V Smernici Rady č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prírodných prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (tzv. „smernica o biotopoch“) je tento druh zaradený v prílohách II (Druhy živočíchov a rastlín, ochrana ktorých si vyžaduje určenie osobitných území ochrany) a IV (Druhy živočíchov a rastlín, ktoré si vyžadujú prísnu ochranu). Monitoring vydry riečnej a podávanie pravidelných správ o jej stave (reporting) sú preto záväznou povinnosťou Slovenska, ako členského štátu Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 239 zo 17. marca 2004 schválila Národný zoznam 381 navrhovaných území európskeho významu, ktorý bol v roku 2007 (rozhodnutím Komisie 2008/26/ES z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu v Panónskom biogeografickom regióne) a v roku 2008 (rozhodnutím Komisie 2008/218/ES z 25. januára 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v Alpskom biogeografickom regióne) schválený Európskou komisiou. Vydra riečna je predmetom ochrany v 91 územiach európskeho významu. Populácia vydry riečnej by sa preto mala v zmysle uvedených právnych predpisov udržiavať v priaznivom stave. Znamená to, že druh sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu, jeho prirodzený areál sa nezmenšuje a existuje dostatok biotopov na dlhodobé zachovanie jeho populácie. Základom akýchkoľvek aktivít starostlivosti o vydru riečnu je poznanie jej aktuálneho rozšírenia. Na Slovensku sa do roku 2007 neuskutočnilo jednorazové mapovanie vydry na celom území. Rozšírenie druhu bolo zisťované buď v niektorých regiónoch, alebo povodiach, prípadne celoslovenské údaje pochádzali z dotazníkov, alebo zo syntéz z mapovaní prebiehajúcich počas dlhšieho časového obdobia (obr. 1).

Preto sme v zime 2007/2008 uskutočnili jednorazové celoslovenské mapovanie vydry riečnej s cieľom získať aktuálne údaje pre: (1) Atlas cicavcov Slovenska; (2) stanovenie priaznivého stavu druhu; (3) prípadné korekcie referenčného areálu druhu – zaslaného Európskej komisii v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch (reporting). Realizované bolo modifikovanou štandardnou metódou IUCN a pred vlastným mapovaním sme vo vybraných regiónoch stredného a južného uskutočnili jej overovanie. Uvedený príspevok prináša časť výsledkov tohto overovania.

 

 

  

Materiál a metódy

ñ top

Mapovanie i overovanie jeho metodiky sme aj so spolupracovníkmi realizovali modifikovanou štandardnou metódou IUCN, založenou na vyhľadávaní pobytových znakov vydry (trus, pachové značky, stopy) v sieti kvadrátov (cf. Reuther et al. 2000, Kučerová et al. 2001, Poledník et al. 2007, Urban & Adamec 2007). Keďže na Slovensku (podobne ako aj v susednej Českej republike) je zaužívané mapovanie v kvadrátoch odvodených od zemepisných súradníc, mapovali sme v kvadrátoch Databanky fauny Slovenska (DFS) (približné rozmery mapového štvorca 11,2 × 12 km) a nie v štvorcoch UTM 10 × 10 km.

Overovanie metodiky sme uskutočnili od septembra do novembra 2008 v 26 vybraných kvadrátoch DFS v povodiach Hrona a Ipľa, v orografických celkoch Horehronské podolie, Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Veporské vrchy, Zvolenská kotlina, Kremnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Štiavnické vrchy, Krupinská planina, Ipeľská pahorkatina a Ipeľská kotlina.

V každom kvadráte sme kontrolovali 4 lokality (najčastejšie mosty, alebo iné dôležité „uzlové miesta“). Preto bol každý kvadrát rozdelený na štyri kvadranty a v každom z nich bola vopred vybratá najvhodnejšia lokalita. V teréne sme kontrolovali túto lokalitu a priľahlé 150 metrové úseky toku a oboch behov nad a pod ňou (celý skontrolovaný úsek mal 300 m). V prípade nájdenia pobytového znaku vydry sme zaznamenali substrát, na ktorom bol umiestnený pobytový znak, čerstvosť trusu (modifikovanou metódou podľa Bass et al. 1984, Urban 1999, Urban & Topercer 2001) a rozmery stôp. Pokiaľ sme ani na jednej zo 4 lokalít v danom kvadráte nezistili pobytové znaky vydry, považovali sme daný kvadrát za "negatívny".

Z 26 sledovaných kvadrátov sme v 22 (7183, 7280, 7282, 7283, 7284, 7380, 7381, 7480, 7580, 7680, 7777, 7778, 7779, 7780, 7781, 7782, 7878, 7879, 7880, 7881, 7977, 7978) skontrolovali všetky 4 kvadranty (spolu 88 kvadrantov), v 1 kvadráte 3 kvadranty (7681 – kvadrant b sa nachádza vo VP Lešť) a v 3 kvadrátoch po 2 kvadranty (7979, 7980, 7981 – kvadranty c a d sa nachádzajú na území Maďarska). Spolu bolo skontrolovaných 97 kvadrantov. Vo väčšine prípadov šlo o kontrolu úsekov tokov, len v 4 prípadoch boli kontrolované časti brehov antropogénnych vodných nádrží Môťová, Dobrá Niva, Sklabiná a Tekovské Lužany. Čiastočné sú výsledky spracované aj v príspevkoch o rozšírení vydry v záujmovom území (Urban 2007, 2008).

Výsledky

ñ top

Výsledky Pobytové znaky vydry sme zistili vo všetkých 26 mapovaných kvadrátoch DFS (obr. 2).

V 4 prípadoch (15,4 %), v kvadrátoch 7183, 7381, 7781 a 7979, sme ich zaznamenali vo všetkých štyroch kvadrantoch, pričom v kvadráte 7979 boli kontrolované len 2 kvadranty, nachádzajúce sa na území Slovenska. Vo väčšine prípadov sme pobytové znaky vydry našli v 3 kvadrantoch (12 prípadov, 42,6 %). V 7 prípadoch (26,9 %) sa pobytové znaky nachádzali v 2 kvadrátoch, z toho v jednom prípade šlo o kvadrát v ktorom boli kontrolované len 3 kvadranty (7681). V 4 prípadoch (15,4 %) sa pobytové znaky nachádzali len v jednom zo sledovaných kvadrantov, z toho v 3 kvadrátoch (7979, 7980, 7981) boli kontrolované len 2 kvadranty.

Pobytové znaky vydry boli v sledovanom období spolu zistené v 65 kvadrantoch (67,0 %) a nezistili sme ich v 32 kvadrantoch (33,0 %).

Vo väčšine prípadov sa pobytové znaky vydry nachádzali už v 200 metrovom úseku (53 lokalít, resp. kvadrantov). V 300 m úseku bolo pozitívnych 61 kvadrantov, a v 400 a 600 m úsekoch bolo pozitívnych 65 kvadrantov. Prehľad získaných výsledkov je uvedený v tab. 1.

Početnosť pobytových znakov (najmä trusových značiek) sa na jednotlivých úsekoch menila. Vyhodnotená bude v samostatnom príspevku.

Vydra sa vyskytovala na väčšine sledovaných tokov v povodiach oboch riek. Jej pobytové znaky sme zistili na daných úsekoch Hrona, jeho pravostranných (Štiavnička, Vajskovský potok, Nemčiansky potok, Bystrica, Králický potok, Sielnický potok, Turová) a ľavostranných prítokov (Rohozná, Čierny Hron s prítokmi, Čelniansky potok, Hutná, Lukavica, Slatina s prítokmi, Neresnica s prítokmi, Sikenica s prítokmi); Ipeľ s pravostrannými prítokmi (Tisovník, Krtíš s prítokmi, Čebovský potok s prítokmi, Veľký potok, Krupinica s prítokmi, Búr s prítokmi).

Pri porovnaní výsledkov mapovania vydry s referenčným areálom tohto druhu (obr. 3) vyplýva, že počet a rozmiestnenie pozitívnych kvadrátov sa zhodujú.

 

 

 

Diskusia

ñ top

Kým na mapovanie rozšírenia vydry na regionálnej, či lokálnej úrovni sa spravidla využíva metóda „pozitívnych“, alebo „negatívnych“ štvorcov (pri rôznej veľkosti štvorcov), resp. kvadrátov, alebo metóda mapovania „pozitívnych“ a „negatívnych“ tokov (Lenton et al. 1980, Foster–Turley et al. 1990), pre mapovania vydry na národnej úrovni sa osvedčila štandardná kvadrátová metóda IUCN (Reuther et al. 2000) a jej modifikácie (napr. Kučerová et al. 2001, Romanowski 2006, Poledník et al. 2007). Výsledky mapovaní kvadrátovou metódou dokazujú, že väčšina pobytových znakov vydry (70–80 %) sa nachádza na úseku prvých 200 m, vrátane mostov, pod ktorými sa kontrola spravidla začínala (pozrite napr. Mason& Macdonald 1986, Romanowski a kol. 1996). Pobytové znaky sa ľahšie hľadajú na malých tokoch, ako na riekach širších než 30 m (Romanowski a kol. 1996). Výskum touto metódou sa odporúča uskutočniť na jar a na jeseň, kedy je značkovacie správanie vydry najintenzívnejšie (napr. Macdonald 1983, Kruuk 1992, 1995, 2006).

Štandardná metóda IUCN odporúča kontrolovať úseky dlhé 600 m. Pretože celoslovenské mapovanie sme sa rozhodli realizovať bez finančnej podpory, len v rámci iných ciest do terénu, resp. realizácie ČMS BIOTA, snažili sme sa túto metódu zjednodušiť. Pri jej modifikovaní sme využili tiež výsledky mapovania rozšírenia vydry riečnej v širšej oblasti CHKO BR Poľana. Pri kontrole 600 m úsekov v každom kvadrante 12 kvadrátov DFS (t.j. na 4 lokalitách v rámci každého kvadrátu a celkovo na 48 lokalitách), realizovanej v rokoch 1992, 1997–1999, sa napríklad počet pozitívnych lokalít pohyboval od 18 (37,5 %) do 31 (64,6 %), pričom najväčší počet i percentuálne zastúpenie pozitívnych kvadrátov sme zistili v jeseni (52, t.j. 54,2 %), najnižší v lete (30, t.j. 31,2 %) pri štatistickej nevýznamnosti sezónnych (χ20.05,9=8; p=0,5341) i medziročných rozdielov (χ20.05,6=10,17; p=0,1178) (viď napr. Urban 1999, Urban & Topercer 1999).

Preto sme overovali metodiku skráteného štandardne používaného 600 m úseku na 300 m a výber lokalít (úsekov). Počet pozitívnych štvorcov (kvadrátov) môže do istej miery súvisieť so znalosťou územia, ktorá ovplyvnila voľbu jednotlivých kontrolných lokalít. To sa prejavilo tiež na výsledkoch aj napriek tomu, že pri mapovaní sa výber lokalít do istej miery prispôsobil optimálnej (ekonomickej) trase automobilu, v záujme kontroly čo najväčšieho počtu lokalít za čo najkratší čas, pričom pri tejto alternatíve „logistiky“ mapovania môže byť úspešnosť prieskumu (zistenia pozitívnych štvorcov, resp. kvadrátov) nižšia. Pri voľbe tzv. kľúčových lokalít v každom kvadrante sme vychádzali z doterajších poznatkov, ktoré výrazne uľahčili ich výber. Okrem toho sme sa zamerali tiež na porovnávanie počtu zaznamenaných pobytových znakov. Výsledky budú publikované v samostatnom príspevku. Výsledky mapovaní vydry na maďarskej strane, ktoré vykonali maďarskí kolegovia, v rokoch 2004–2005 potvrdili vo všetkých UTM štvorcoch 10 × 10 km, susediacich so záujmovým územím, trvalý výskyt vydry (pozrite napr. Gera 2004, 2005). Pre celoslovenské mapovanie bola odporučená metóda kontroly 300 m úsekov. Počet sledovaných lokalít sme rozšírili na 4–6 v každom kvadráte. Pokiaľ sme ani na jednej zo 4 lokalít v danom kvadráte (v každom kvadrante) nezistili pobytové znaky vydry, vybrali sme ďalšie 2 vhodné lokality v rámci celého kvadrátu, ktoré sme skontrolovali. V prípade negatívneho výsledku aj na týchto dvoch lokalitách sme daný kvadrát považovali za „negatívny“. Podrobnosti metodiky boli dohodnuté na workshope, konanom dňa 13.10.2007 vo Zvolene, v rámci konferencie Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku.

Súhrn

ñ top

V roku 2007 (od septembra do novembra) sme v rámci overovania metodiky celoslovenského mapovania vydry riečnej mierne modifikovanou štandardnou metódou IUCN uskutočnili jej mapovanie vo vybraných 26 kvadrátoch Databanky fauny Slovenska (DFS). Kvadráty sa nachádzali v povodiach riek Hron a Ipeľ. Pobytové znaky vydry sme zistili vo všetkých 26 mapovaných kvadrátoch DFS. Spolu bolo skontrolovaných 97 úsekov dlhých 300 m (po jednom v každom kvadrante). Pobytové znaky vydry boli spolu zistené v 65 kvadrantoch (67,0 %) a nezistili sme ich v 32 kvadrantoch (33,0 %). Vo väčšine prípadov sa pobytové znaky vydry nachádzali už v 200 metrovom úseku (53 lokalít, resp. kvadrantov).

Populácia vydry je na juhu stredného Slovenska prepojená s populáciou vydry na severe Maďarska, čo potvrdilo aj jej mapovanie na maďarskej strane.

Poďakovanie

ñ top

Na overovaní mapovania aktuálneho rozšírenia vydry sa okrem autora tohto príspevku podieľali kolegovia Marcel Uhrin, Ivan Valach a Karol Weis. Všetkým trom aj touto formou veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Za pomoc pri kontrole niektorých lokalít, podporu i trpezlivosť ďakujem manželke Erike a deťom Barborke a Jakubkovi.

Literatúra

ñ top

Bass N, Jenkins D, Rothery P, 1984: Ecology of otters in northern Scotland. V. The distribution of otter (Lutra lutra) faeces in relation to bankside vegetation on the river Dee in summer 1981. Journal of Applied Ecology, 21: 507–513.

Foster–Turley P, Macdonald S, Mason C, 1990: Otters. An Action Plan for their Conservation. IUCN,             Gland, 126 pp.

Gera P, 2004: Otterbook. Summary report on Finished otter protection programmes of the Organisation on the Foundation for Otters between 1995–2004 in Hungary. Foundation for Otters Hungary, Budapest, 40 pp.

Gera P, 2005: Summary report on the results of the population survey of the Otter (Lutra lutra Linnaeus, 1758) carried out in Hungary, between March 2004 and June 2005. Foundation for Otters Hungary, Budapest, 16 pp.

Kučerová M, Roche K, Toman A, 2001: Rozšíření vydry říční (Lutra lutra) v České republice. Bulletin Vydra, 11: 37–39.

Kruuk H, 1992. Scent marking by otters (Lutra lutra): signalling the use of resources. Behavioral Ecology, 3: 133–140.

Kruuk H, 1995: Wild otters. Predation and population. Oxford university press, Oxford, New York, Tokyo, 290 pp.

Kruuk H, 2006: Otters: ecology, behaviour and conservation. Oxford University Press, 265 pp.

Lenton EJ, Chanin PRF, Jefferies DJ, 1980: Otter Survey of England 1977–79. Nature Conservation Council, London, 75 pp.

Mason CF, Macdonald SM, 1986: Otters, conservation and ecology. Cambridge University Press, 236 pp.

Macdonald SM, 1983: Some factors affecting the distribution of otters (Lutra lutra). Mammal review, 13: 1–10.

Poledník L, Poledníková K, Hlaváč V, 2007: Rozšíření vydry říční (Lutra lutra) v České republice v roce 2006. Bulletin Vydra, 14: 4–6.

Reuther C, Dolch D, Green R, Jahrl J, Jefferies D, Krekemeyer A, Kucerova M, Madsen, A. B, Romanowski J, Roche K, Ruiz–Olmo J, Teubner J, Trindade A, 2000: Surveying and monitoring distribution and population trends of the Eurasian otter (Lutra lutra): Guidelines and evaluation of the standard method for surveys as recommended by the European section of the IUCN/SSC OtterSpecialist Group. Habitat 12, Hankensbüttel, Germany, 148 pp.

Romanowski J, 2006: Monitoring of the Otter recolonisation of Poland. Hystrix It. J. Mamm (n.s.), 17 (1): 37–46.

Romanowski J, Brzeziński M, Cygan, JP, 1996: Notes on the technique of otter field survey. Acta Theriologica, 41 (2): 199–204.

Urban P, 1999: K ekológii vydry riečnej (Lutra lutra) na Slovensku. Dizertačná práca. ÚEL SAV, Zvolen, 103 pp. + prílohy. (msc).

Urban P, 2007: Vydra riečna (Lutra lutra L.) v povodí horného Hrona, pp. 124–137. In: Hronček P, Maliniak P. (eds), Krajina, história a tradície čipkárskych obcí Horehronia. Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica, 308 pp.

Urban P, 2008: Rozšírenie vydry riečnej (Lutra lutra L.) v Krupinskej planine a Ipeľskej kotline – overovanie metodiky celoslovenského mapovania, pp. 139–144. In: Urban P, Uhrin M. (eds), Príroda Príbeliec a širšieho okolia Mikroregiónu Východný Hont. Zborník referátov zo seminára (23.–24.11.2007). Obec Príbelce, 132 pp.

Urban P, Adamec M, 2007: Mapovanie vydry riečnej (Lutra lutra L.) na Slovensku. Chránené územia Slovenska, 73: 23–24.

Urban P, Topercer J, 1999: Rozšírenie, početnosť a životné podmienky vydry riečnej v širšej oblasti Poľany. Ochrana prírody, 17: 189–208.

Urban P, Topercer J, 2001: K značkovaciemu správaniu vydry riečnej (Lutra lutra L.) na strednom Slovensku. Folia venatoria (Poľovnícky zborník, Myslivecký sborník), 30–31: 207–224.

 

ñ top