Folia faunistica Slovaca (2009) 14 (1): 1-15

Príspevok k poznaniu spoločenstiev suchozemských článkonožcov (Arthropoda) vybraných jaskýň orografického celku Čierna hora so zvláštnym zreteľom na mnohonôžky (Diplopoda)

A contribution to the knowledge of terrestrial arthropod communities (Arthropoda) in several caves of the Čierna hora Mts (Slovakia) with special referrence to millipedes (Diplopoda)

Katarína Necpálová¹, Ľubomír Kováč^2,3 & Andrej Mock²

¹ Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina, Bratislava [necpalova@fns.uniba.sk]

² Katedra zoológie, Ústav biologických a ekologických vied, Prírodovedecká fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Moyzesova 11, 040 01 Košice [lubomir.kovac@upjs.sk; andrej.mock@upjs.sk]

³ Ústav zoológie SAV, Löfflerova 10, 040 01 Košice

Prišlo (received): 10.11.2008; Akceptované (accepted): 1.12.2008; Vydané (published): 13.7.2009

The investigations of arthropod communities were carried out in 12 caves of the Čierna hora Mts from 1997 to 2000. The animals were collected by pitfall trapping, extraction of organic material (rotten wood, fallen leaves, etc.) and by hand collecting. In total, 16 Arthropoda taxa were identified, with the highest number observed in the Križová Cave (14). Among the arthropod groups, Collembola, Acari and Diptera dominated. Polydesmus complanatus (Linnaeus, 1761) was dominant millepede in the caves of the studied karstic region. Newly discovered troglophilous millipede Mecogonopodium carpathicum Mock et Tajovský, 2008 exhibited rather high abundance as well. Quantitative cluster analysis depicted the geographic position of a given cave and its size as the important factor influencing diversity of cave arthropods and structure of their communities. The study demonstrates rather high arthropod diversity of within the relatively small karst region - Čierna hora Mts.

Arthropoda, Diplopoda, caves, diversity, Čierna hora Mts.

Pohorie Čierna hora predstavuje orografický celok, ktorý patrí do provincie Západné Karpaty a je najvýchodnejšou časťou Slovenského Rudohoria. Celé pohorie dosahuje dĺžku približne 30 km a šírku 5-12 km. Územie Čiernej hory teda nemá veľkú rozlohu, avšak je značne členité. Krasové javy sú významné hlavne v oblasti údolia Malý Ružinok, vrchu Humenec a v okolí Kysaku.

Napriek značnému počtu jaskýň nachádzajúcich sa na tomto území sa väčšia pozornosť zoológov sústredila na tieto lokality až v posledných rokoch. Existuje však odtiaľto niekoľko dôležitých historických údajov. Ako upozornil Gulička (2006), z Veľkej ružínskej jaskyne pochádzajú pravdepodobne najstaršie údaje o bezstavovcoch i netopieroch zo slovenských jaskýň. Husz (1881) uvádza v tejto jaskyni výskyt motýľa Triphosa dubitata (Linnaeus, 1758), Petényi (1847) tu dokumentuje výskyt netopiera Plecotus auritus (Linnaeus, 1758). Z bezstavovcov sa na jaskyňu viaže napríklad opis poddruhu kavernikolného behúnika Duvalius bokori machulkai (Roubal, 1929). Viacero historických literárnych prameňov sa faunou jaskýň územia zaoberá len okrajovo. Mock (2000) pri štúdiu mnohonôžok jaskýň Čiernej hory zistil 27 druhov, z ktorých najtesnejší vzťah k jaskynnému prostrediu vykazuje Trachysphaera costata (Waga, 1857) a druhy čeľade Attemsiidae. Krumpál (2000) zaznamenal v jaskyniach Čiernej hory 6 druhov šťúrikov patriacich do čeľadí Chthoniidae a Neobisiidae. Najpočetnejší bol druh Neobisium carcinoides (Herman, 1804). Košel (2001) zachytil vo Veľkej ružínskej jaskyni a v Kysackej jaskyni jediný druh dvojkrídlovcov - Bradysia forficulata (Bezzi, 1914). Ľuptáčik & Miko (2003) zaregistrovali v šiestich jaskyniach Čiernej hory 14 druhov panciernikov (Acari, Oribatida), medzi nimi aj dva druhy s výraznou afinitou k jaskyniam: Belba clavigera (Willmann, 1954) a Pantelozetes cavaticus (Kunst, 1962). Významný je nález vzácneho pavúkovca Eukoenenia spelaea (Peyerimhoff, 1902) v Humeneckej jaskyni (Kováč et al. 2002). Spoločenstvá chvostoskokov Medvedej, Krížovej a Humeneckej jaskyne analyzovali Kováč & Krchová (2007). Zistili tu dva troglobionty, Neelus sp. a Arrhopalites aggtelekiensis Stach, 1929, pričom prvý spomínaný druh je dosiaľ pre vedu neznámy. V súčasnosti bol z Čiernej hory opísaný nový druh mnohonôžky Mecogonopodium carpathicum Mock et Tajovský, 2008, s výraznou afinitou k jaskynnému prostrediu. Ďalšie údaje k faune jaskýň spomínaného územia sa týkajú výskytu kavernikolnej rovnakonôžky Mesoniscus graniger (Frivaldszky, 1865) (Kysacká jaskyňa, Humenecká jaskyňa a Ružínsky kras) (Mlejnek & Ducháč 2001, 2003). Analýzu spoločenstiev terestrických článkonožcov pomerne izolovaného krasu v podcelku Bujanovské vrchy spracoval Mock et al. (2004, 2005). Napriek tomu, že sa tu nachádzajú len pomerne krátke jaskyne s dynamickou klímou, zachytených bolo viacero zaujímavých troglofilných článkonožcov (napr. roztoče a pavúky). Autori sa domnievajú, že jednotlivé krasové ostrovy Čiernej hory majú pomerne osobitú kavernikolnú faunu, najbohatšiu pravdepodobne v Ružínskom krase a krase v masíve Humenca a jaskyne obývané vzácnou, reliktnou i endemickou faunou si zaslúžia zvláštnu pozornosť a ochranu.

Predkladaná práca je výsledkom štúdia spoločenstiev článkonožcov (Arthropoda) v dvanástich jaskyniach na území Čiernej hory. Zber materiálu spracovaného v tejto štúdii bol realizovaný najmä v rokoch 1997-2000. Cieľom práce bolo zachytiť diverzitu spoločenstiev článkonožcov vo vybraných jaskyniach a analyzovať ekologické parametre spoločenstiev základných systematických skupín.

Charakteristika študovaných jaskýň

Výskum článkonožcov v rokoch 1997–2000 prebiehal v dvanástich jaskyniach orografického celku Čierna hora, ich základné charakteristiky sú zhrnuté v tab. 1. Krasové pohorie Čierna hora pozostáva z piatich podcelkov: Roháčka, Bujanovské vrchy, Sopotnické vrchy, Pokryvy a Hornádske predhorie (Mazúr & Lukniš 1978). Celé pohorie dosahuje dĺžku približne 30 km a šírku 5-12 km (225 km²), tiahne sa v smere SZ-JV (Buday 1995; 1996). Čierna hora patrí do mierne teplej oblasti, charakterizuje ju priemerne do 50 letných dní (s dennými maximami teploty vzduchu ≥ 25 ºC) a priemer teploty vzduchu v najteplejšom mesiaci júl je ≥ 16 ºC (Miklós 2002). Územie má veľmi pestrú geologickú stavbu budovanú najmä kryštalickými komplexmi, paleozoikom a mezozoikom. Krasové oblasti, tvorené triasovými dolomitovými komplexmi a vápencami, sú najlepšie vyvinuté v podcelku Pokryvy, masíve Humenca a vo východnej časti Bujanovských vrchov (Fusán 1960). Predstavujú členitý reliéf so skalnými bralami a strmými svahmi údolí. Východná časť pohoria, Hornádske predhorie, je budovaná najmä paleogénnymi sedimentmi (Polák 1997). Väčšina nami skúmaných jaskýň sa nachádza v podcelku Pokryvy (jaskyne Malého Ružínka, jaskyne Kozích rohov), po jednej lokalite v podcelkoch Hornádske predhorie (Kysacká jaskyňa) a Sopotnícke vrchy (Humenecká jaskyňa; Bella et al. 2007).

Jaskyne v údolí Malý Ružínok

Veľká ružínska jaskyňa (Rothova jaskyňa) (VR) sa nachádza v doline Malý Ružínok. Vchod jaskyne má severnú expozíciu a leží v západnom svahu doliny vo výške 614 m n. m. a 47 m nad dnom doliny. Jaskyňu tvorí jedna priestranná, takmer horizontálna chodba (obr. 1). Jej predná časť dlhá 40 m sa tiahne smerom na juh. Tu dosahuje šírku 14-10 m a výšku 10 m. Potom sa obracia na JJV, v zadnej časti jaskyňa dosahuje výšku 6 m a v profile má nepravidelný tvar. Približne 90 m od vchodu začína vysoký zvislý kanál (Droppa 1973). Jaskyňa má priestranný otvor a horizontálny charakter, čo umožňuje silný vplyv vonkajšej teploty, najmä v zimnom období. Vzdušné prúdenie nebolo pozorované, keďže je jaskyňa na konci utesnená, z hľadiska dynamiky prúdenia vzduchu sa teda jedná o statickú jaskyňu (Droppa 1973).

Vchod do Malej kvapľovej jaskyne (Pivnica) (MK) sa nachádza vo svahu pod vchodom Veľkej ružínskej jaskyne vo výške 602 m n. m. Jej vchod je orientovaný na sever. Od vchodu klesajúci sutinový kužeľ prechádza do priestrannejšej chodby, tiahnucej sa od JV na SZ. Jej výška a šírka je približne 3 m s dĺžkou 21 m. Smerom na Z odbočuje kratšia chodba dlhá 10 m. Na dne chodieb sú vápencové úlomky s menšími stalagmitmi. Jaskyňa je dlhá 37 m a na obidvoch koncoch sa končí zasutením (Droppa 1973).

Antonova jaskyňa (Malá ružínska jaskyňa) (AJ) sa nachádza 200 m na SZ od Veľkej ružínskej jaskyne. Jej vchod sa nachádza v svahu bočnej dolinky vo výške 600 m n. m., teda 77 m nad dnom doliny Malého Ružínka a je orientovaný na SV. V strope jaskyne hneď za jej vchodom sa nachádza okno široké 6 m, ktoré vzniklo preborením povaly pozdĺž sklonu vápencových vrstiev. Jaskyňa má priestrannú chodbu, tiahnucu sa na JZ v dĺžke 38,3 m, zakončená je kolmou stenou. Šírka chodby je od 9 do 5,5 m a výška 5-8 m. V strede chodbu križuje priečna puklina vysoká až do 10 m. Steny sú ostrohranné, so stopami po odrobovaní, výsledkom čoho je sutina a balvany na dne. V SV stene je kratšia chodba, ktorá ústi po 10 m znova do hlavnej. Na dne má zvetranú kvapľovú kôru. Je to statický typ jaskyne (Droppa 1973).

Netopieria jaskyňa (Jaskyňa pod skalným stupňom) (NJ) je situovaná vo svahovej dolinke nad Antonovou jaskyňou vo výške 621 m n. m. Vchod sa skladá z dvoch nízkych otvorov, ústiacich do puklinovej chodby. Na dne jaskyne sú vápencové balvany vzniknuté odrobovaním (Droppa 1973). Dĺžka jaskyne je 36 m (Bella et al. 2007). Medvedia jaskyňa (obr. 2) je lokalizovaná v severozápadnom zalesnenom svahu nad skalnými stenami v údolí Malý Ružínok v nadmorskej výške 535 m. Nachádza sa na úpätí vysokého členeného vápencového brala vo výške 80 m od úrovne potoka v zahlinenom a prudko stúpajúcom svahu (Bárta 1990). Patrí medzi puklinovo – korozívne jaskyne. Jaskynný vchod je nenápadný, za ním sa Vstupná chodba rýchlo zužuje a dno je zanesené suťou, po 12 m sa chodba opäť rozširuje. SZ smerom sa tiahne klesajúca chodba s oválnou sieňou tzv. Kaplnka. JZ smerom z nej vystupuje 6 m vysoká Sifónová chodba, ktorej dno je pokryté vrstvou mazľavého sivožltého sintra. Iným smerom sa jaskyňa tiahne Priepastnou chodbou, jej premenlivé dno je ukončené kaskádovitými jazierkami v rôznych výškach.

Vchod do Hadej jaskyne (HdJ) je v strmej bočnej dolinke Malého Ružínka v NPR Vozárska, okolie vchodu predstavuje sutinový svah. Je dlhá 12 m (Bella et al. 2007).

Zákrutová jaskyňa (ZJ) je 18 m dlhá, vchod leží v strmom svahu nad predchádzajúcou jaskyňou (Bella et al. 2007).

Jaskyne Kozích rohov

Vchod Krížovej jaskyne (KrJ) (obr. 3) je lokalizovaný na severnej strane bralnatého vrcholu Kozie rohy južne od Bielej skaly (Bella et al. 2007). Je tvorená z dvoch na seba takmer kolmo sa križujúcich chodieb (Bárta 1963, Droppa 1973). Jedná sa o dynamicko–statickú jaskyňu s meniacou sa mikroklímou. Priestory okolo hlavného vchodu sú charakterizované silným prúdením a nízkou vlhkosťou vzduchu. Vnútorné priestory majú relatívne statický režim vyznačujúci sa stabilnou teplotou a vlhkosťou, pričom je tu prúdenie vzduchu výrazne limitované. Hlavný vchod smeruje do masívu a vyúsťuje do druhého poschodia jaskyne. Druhý vchod so severnou expozíciou pokračuje krátkou horizontálnou chodbou v úrovni štvrtého poschodia, ktoré je tvorené úzkymi a členitými chodbami smerujúcimi do komínov, ktoré vyúsťujú tesne pod povrchom. Tretie poschodie začína krátkymi úzkymi komínmi vyúsťujúcimi do severnej Siene, ktorej dno pokrývajú kamene, inde čierna hlina, sutina, drevené úlomky a tlejúce lístie. Za Bielymi komínmi sa nachádza Sieň chrobákov, ktorej dno tvoria ílovité sedimenty a štrk, táto pokračuje do Dolomitovej chodby. Druhé poschodie jaskyne predstavuje rovná chodba v dĺžke 18 m a so šírkou 1–1,5 m, ktorú v polovici pretína umelá štôlňa smerujúca od hlavného vchodu. Dno chodby tvoria íly a členitý strop prechádza v severnej časti do početných komínov. Prvé poschodie tvoria dve paralelne prebiehajúce chodby. Hlinité sedimenty a štrk vytvárajú dno, ktoré je v okolí priepasti pokryté kamennou sutinou (Kladiva 1988).

Jaskyňa v Bielej skale (JBS) (Veľká sokoľská jaskyňa) sa nachádza na severnej strane vrcholu Bielej skaly vo výške 776 m n. m. Jaskynný otvor severovýchodnej expozície je 1,7 m vysoký a 1,5 m široký. Od neho pokračuje kľukatá chodba, ktorá ústi do sieťovitého priestoru s výškou 3 m. Za ňou je úzka chodba, zakončená menšou sieňou s plytkým jazierkom na dne. Jaskyňa je dlhá 18 m, je korozívneho pôvodu, zväčšovaná odrobovaním (Droppa 1973).

Previsová jaskyňa (PvJ) leží v severnej stene vrchu Kozie rohy, 35 m na juh od Krížovej jaskyne. Je to typ priepasťovej jaskyne s dvomi úrovňami. Horná úroveň Previsovej jaskyne je na výškovej úrovni štvrtého poschodia Krížovej jaskyne. Tvorí ju horizontálna chodba mierne uklonená v sklone vrstiev. Je dlhá 15 m a ukončuje ju sieň oválneho pôdorysu. Na dne chodby sa nachádzajú otvory do troch priepastí spájajúcich obe úrovne. Za prvým vchodom klesá 1,5 m široká chodba, ktorej členitý strop prechádza do úzkych komínov. Dno chodby je hlinitopiesčité pokryté ostrohranným vápencovým štrkom a sintrovými úlomkami. Smerom na JV zo siene pokračuje krátka, meter široká chodba, ktorej strop sa dvíha do širokej, mierne uklonenej priepasti. Chodbu prehradzuje kamenný most, za ktorým sa rozširuje a vytvára podlhovastú 3,5 m vysokú sieň. Dno siene je pokryte hlinou a ostrohranným vápencovým štrkom, organický humusom a naviatym suchým lístím. JV časť jaskyne je presvetlená priamym a rozptýleným slnečným svetlom, preto sú steny pokryté machmi a lišajníkmi (Kladiva 1988).

Sopotnícke vrchy

Humenecká jaskyňa (Priepasťová jaskyňa v Humenci) (HmJ) sa nachádza na ľavom brehu rieky Hornád na východ od obce Veľká Lodina. Otvorom leži na južnom svahu Humenca vo výške 420 m n. m. Prebieha v celkovej dĺžke 32 m s jednou priestrannou chodbou (obr. 4). Za vchodom sa jaskyňa sieňovito rozširuje do šírky 5–8 m a výšky 1,5–2 m, pokračuje smerom na západ. Má prudko klesajúce dno pokryté dolomitovými balvanmi premiešanými s drobnejšou sutinou. Na konci sa strop jaskyne znižuje na 1 m a za umelo rozšíreným otvorom pod sintrovou platňou je sieň so sintrovým jazierkom. V jaskyni sa vlhkosť vzduchu pohybuje okolo 95 % (Droppa 1973).

Hornádske predhorie

Kysacká jaskyňa (Jaskyňa v lome) (KyJ) sa nachádza na západ od obce Kysak. Vchod do jaskyne je vo výške 354 m n. m. Je nepatrný pod zrútenými balvanmi dolomitov. Sutinový kužeľ, ktorý sa prudko zvažuje od otvoru, ústi do Kvapľovej siene orientovanej od JZ na SV (obr. 5). V ľavej stene je nízky otvor, ktorý vedie cez 1 m hlboký skalný stupeň do menšej siene širokej 2 m a dlhej 4 m. Dno siene je pokryté žltohnedou hlinou a sintrovými vyschnutými misami. Nad kvapľovým vodopádom v Kvapľovej sieni je nízky otvor, ktorým sa dá dostať do Zrútenej siene. Tá sa tiahne smerom na Z v dĺžke 9,5 m a šírke 5-7 m. Jej dno je pokryté zrútenými balvanmi. Smerom na západ sieň pokračuje do nízkeho kanálu, ktorý je zakončený závalom. SZ časť je pokrytá sutinovým kužeľom s balvanmi, prudko sa zvažujúcim na SV. Z Kvapľovej siene pokračuje smerom na V kratšia 7 m dlhá chodba, jej koniec uzatvára sutinový kužeľ od JV. Celková dĺžka jaskyne je 72 m (Droppa 1973; Bella et al. 2007).

Obr. 1. Mapka Veľkej ružínskej jaskyne (Droppa 1973) so stanovišťami.

 

Obr. 2. Mapka Medvedej jaskyne (Bárta 1990) so stanovišťami.

 

Obr. 3. Mapka Krížovej jaskyne (Kladiva 1988) so stanovišťami.

 

Obr. 4. Mapka Humeneckej jaskyne (Droppa 1973) so stanovišťami.

 

Obr. 5. Mapka Kysackej jaskyne (Droppa 1973) so stanovišťami.

 

Tab. 1. Prehľad základných charakteristík skúmaných jaskýň (Droppa 1973; Kladiva 1988; Bárta 1990; Bella et al. 2007).

Materiál

Celkový počet analyzovaných vzoriek zo študovaných jaskýň bol 133, ich detailný popis uvádzame v nasledujúcom prehľade:

Veľká ružínska jaskyňa
1p vchod, suť pri stene, formalínová pasca, 2.4.–18.6.1998, leg. A. Mock
2p vchod, suť pri stene, 5–10 m od vchodu, formalínová pasca, 25.5.–8.7.1999, leg. A. Mock
2pn 5 m od vchodu, formalínová pasca s návnadou, 8.7–17.11.1999, leg. A. Mock
3p 30–40 m od vchodu, drevo, formalínová pasca, (2x) 5.12.1997–18.6.1998, leg. A. Mock
4p 50–60 m od vchodu, suť pri stene, drevo, formalínová pasca, (4x) 2.4.–17.11.1999, leg. A. Mock
4n 50–70 m, drevá, staré návnady, 8.7.1999, leg. A. Mock
5p 90 m od vchodu, formalínová pasca (2x), 5.12.1997–2.4.1998 a 2.4.–18.6.1998, leg. A. Mock

Malá kvapľová jaskyňa
1p 5 m od vchodu, formalínová pasca, 2.4.–18.6.1998, leg. A. Mock
1e 5 m od vchodu, drevá, extrakcia, 14.10.2000, leg. A. Mock
2z pod kameňmi na drevách, 3–10 m od vchodu, zber, 18.6.1998, leg. A. Mock
3p 15 m od vchodu, tmavá bočná chodba, formalínová pasca, 2.4.–18.6.1998, leg. A. Mock

Antonova jaskyňa
1p chodba vpravo, asi 15 m od vchodu, tmavý kút, formalínové pasce, 2.4.–18.6.1998, leg. A. Mock
2p suť pri zadnej stene, cca 20 m od vchodu, formalínové pasce (2x), 5.12.1997–18.6.1998, leg. A Mock
3z presev práchnivého dreva v suti pri zadnej stene 30–40 m, zber, 26.8.1999, leg. A. Mock

Netopieria jaskyňa
1p formalínová pasca v spojovacej chodbe asi 5–10 m od vchodu, 2.4.–18.6.1998, leg. A. Mock
1pn 5–10 m od vchodu, v spojovacej chodbe pod drievkom, návnada čajové vrecúško, formalínová pasca, 5.12.1997–2.4.1998, leg. A. Mock
1z 5–15 m od vchodu, drevá, zber, 18.6.1998, leg. A. Mock (1)
2pn 15 m od vchodu, na konci ľavej chodby, návnada čajové vrecúško, formalínová pasca, 5.12.1997–2.4.1998, leg. A. Mock (2)
2p 15 m od vchodu v pravej a ľavej chodbe, formalínová pasca (3x), 5.12.1997–18.6.1998, leg. A. Mock (2)

Medvedia jaskyňa
1e vstupná chodba, rozložené drevo, humusová hlina, extrakcia (4x), 7.8.1999, leg. Ľ. Kováč
1p vstupná chodba, alkoholová pasca (2x), 27.6.–7.8.1999, leg. Ľ. Kováč
2e Kaplnka, kúsky rozloženého dreva, extrakcia, 7.8.1999, leg. Ľ. Kováč

Zákrutová jaskyňa
1p 10 m od vchodu, formalínová pasca, 27.4.-8.7.1999, leg. A. Mock
2p 12 m od vchodu, formalínová pasca, 8.7.-17.11.1999, leg. A. Mock

Hadia jaskyňa
1pn 5 m od vchodu, formalínová pasca s návnadou, 27.4.-8.7.1999, leg. A. Mock
2pn 10 m od vchodu, formalínová pasca s návnadou (2x), 27.4.-17.11.1999, leg. A. Mock

Krížová jaskyňa
0e okolie pred dolným vchodom, opad, hrabanka, machy na dreve, extrakcia (6x), 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
1pn Dolomitová chodba, formalínová pasca s návnadou, 30.3.–27.5.1999, leg. A. Mock
2n Sieň chrobákov, vzadu na poschodí, návnada, 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
2p Sieň chrobákov, alkoholová pasca (2x), 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
2pn Sieň chrobákov, jama, formalínová pasca s návnadou, 30.3.–27.5.1999, leg. A. Mock
3p Križovatka, horné poschodie, alkoholová pasca (2x), 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
4e vrchný vchod, v komíne pod ním humusová hlina, tlejúce drevo extrakcia (13x), 30.3.–27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
5pn sieň M.B.24, formalínová pasca s návnadou (2x), 30.3.–27.5.1999, leg. A. Mock
5z sieň M.B.24, 20 m od vchodu, zber na drevách (2x), 30.3.–27.5.1999, leg. A. Mock
6pn chodba vľavo za dolným vchodom, formalínová pasca s návnadou (2x), 30.3.–23.9.1999, leg. A. Mock
7p pod komínmi, za vstupným tunelom, formalínová pasca, 31.3.1998–30.3.1999, leg. A. Mock
7pn vstupná chodba vpravo pod komínmi, formalínová pasca s návnadou (3x), 30.3.–3.9.1999, leg. A. Mock
7z hladina sintrového jazierka 20 m od vchodu, zber (3x), 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
8e Studňa, mŕtvy netopier v chodbičke na zemi, extrakcia, 30.3.1999, leg. Ľ. Kováč
8n Studňa, najspodnejšia sieň, návnada, 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
8p Studňa, alkoholová pasca, 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč

Jaskyňa v Bielej skale
1e tesne pod hrebeňom, JZ svah, bučina s prímesou duba a javora na vápenci, opad, hrabanka, humus, extrakcia, 28.2.1998, leg. Ľ. Kováč

Previsová jaskyňa
1pn 6 m od vchodu, formalínová pasca s návnadou, 28.4.-23.9.1999, leg. A. Mock
2pn suť 10 m od vchodu, formalínová pasca s návnadou, 28.4.-23.9.1999, leg. A. Mock

Humenecká jaskyňa
1e vchodový komín, vlhké machy na skalách, humus na dne, extrakcia (3x), 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč (1)
1pn vstupná sieň, v suti, formalínová pasca s návnadou, 17.3.-27.5.1999, leg. A. Mock
1z dno vstupnej šachty, práchnivé drevo, disfotická zóna zber (2x), 4.9.1999 - 23.6.2000, leg. A. Mock
2e drevá v strednej časti, extrakcia, 27.5.1999, leg. Ľ. Kováč
2p v strednej časti jaskyne, pri drevách alkoholová pasca (3x), 17.3.- 25.6.2000 leg. Ľ. Kováč
2pn vstupná suť pri stene, 10 m, aj pasca na dne jaskyne pri jazerách 35 m, formalínová pasca s návnadou (3x), 17.3.1999-25.6.2000 leg. A. Mock
2z 15 m od vchodu, na dreve a pod kameňmi, zber (2x), 27.5.1999, leg. A. Mock
3z hladina sintrových jazierok, v dolnej časti, zber (2x), 27.5.1999, 23.6.2000, leg P. Ľuptáčik, A. Mock

Kysacká jaskyňa
0e okolie a pred vchodom, borovicový les, opad, hrabanka, humus, extrakcia (5x), 28.10.1998, leg. A. Mock
1e vchod, napadaný organický materiál na dne, dubové lístie, borovicové ihličie, extrakcia (2x), 28.10.1998, leg. A. Mock
1z vchod, zber, 28.10.1998, leg. A. Mock
2p chodba vpravo, formalínová pasca (5x), 7.9.1998–4.9.1999, leg. A Mock
2z drevá, trus, návnady vo vstupnej chodbe a pravej časti, 20 m od vchodu, zber, 4.9.1999, leg. A. Mock
3e vnútro, drevá, návnady (čajové vrecúška), extrakcia (3x), 28.10.1998, leg. A. Mock
3p Kvapľová sieň, formalínová pasca (2x), 7.9.–4.9.1999, leg. A. Mock (3)
3z vo vchodovej časti, zber, 7.9.1998, leg. A. Mock
4p bočný výklenok (dolu), sucho, drevá, formalínová pasca (2x), 7.9.–28.10.1998, leg. A. Mock
5p suť, vlhšie miesto, trochu tlejúceho dreva, začiatok Zrútenej siene, formalínové pasce (2x), 7.9.– 28.10.1998, leg. A. Mock
6p 30–40 m od vchodu, Zrútená sieň, vzadu hore, formalínová pasca, 7.9.–28.10.1998, leg. A. Mock
7p Zrútená sieň, 40 m od vchodu, hlinitá chodba vzadu hore, formalínová pasca (3x), 7.9.–4.9.1999, leg. A. Mock
7pn chodba vzadu hore, 40–50 m, Zrútená sieň, formalínová pasca s návnadou, 17.3.–4.9.1999, leg. A. Mock

Metódy

Materiál článkonožcov zo študovaných jaskýň bol získaný kombináciou troch metód zberu:

1. exponovanie zemných pascí - pozostávali zo 150 ml PVC nádobiek so zúženým hrdlom, naplnené fixačným činidlom v objeme cca 100 ml (95%-ný benzinalkohol), do ktorého bolo pridaných niekoľko kvapiek glycerínu, aby sa zabránilo nadmernému odparovaniu fixáže. Do hrdla pasce bol umiestnený PVC lievik, pričom nádobka s lievikom boli zakopané do jaskynného sedimentu zarovno s jeho povrchom

2. priamy zber fauny vizuálnym vyhľadávaním - pomocou pinzety alebo štetca zo stien jaskyne, povrchu sedimentu, zo sintrových jazierok a organického materiálu (drevo, lístie, guáno netopierov)

3. extrakcia organického materiálu - drevené piliny (návnada), tlejúce drevo, jaskynný sediment, ale tiež pôda spred jaskyne a machy na dreve a skalách boli transportované do laboratória v igelitových vrecúškach a umiestnené do vysokogradientného extrakčného aparátu, pričom doba extrakcie prebiehala 7 dní. V laboratóriu bol získaný materiál článkonožcov vytriedený pomocou binokulárneho stereomikroskopu a príslušných určovacích kľúčov. Pri určovaní boli použité nasledovné kľúče: Hůrka & Čepická (1978), Buchar et al. (1995). Pri matematickom spracovaní výsledkov boli použité parametre spoločenstiev (dominancia, frekvencia, počet druhov). Diverzita jaskýň bola vyhodnotená na základe indexov podobnosti a indexov ekvitability. Dáta boli ďalej vyhodnotené pomocou zhlukovej analýzy v programe PC-ORD (McCune 1987) s vykreslením vzdialenosti porovnávaných vzoriek a ich zoradenia do zhlukov vo forme dendrogramu. Pri vyhodnocovaní kvantitatívnej podobnosti spoločenstiev Arthropoda bola použitá Euklidovská vzdialenosť, na zhlukovanie vzoriek bola v analýze použitá metóda skupinových priemerov („Group average“).

Celkový počet jedincov článkonožcov zaznamenaný vo Veľkej ružínskej jaskyni bol 738 (tab. 2). Bolo tu odobraných 12 vzoriek metódou exponovania zemných pascí alebo len návnad. Najviac rôznorodé spoločenstvá boli zistené na začiatku jaskyne (1-3). Posledné stanovište v zadnej časti jaskyne bolo na faunu najchudobnejšie. Dominovali chvostoskoky, pomerne vysoký výskyt bol aj u dvojkrídlovcov a roztočov. Chvostoskoky boli zároveň aj najfrekventovanejšie sa vyskytujúcou sa skupinou. Zástupca koscov sa našiel len v jednej zemnej pasci zo stanovišťa 4, rovnako ako pavúky a stonôžky. Chrobáky sa vyskytovali vo veľkom počte, ale len v prednej časti jaskyne. Zvlášť hojný bol výskyt drobčíkov (Staphylinidae) a to v zemnej pasci na stanovišti 2.

V Malej kvapľovej jaskyni sme celkovo odchytili 160 jedincov článkonožcov. Článkonožce boli odoberané na troch stanovištiach jaskyne, z ktorých tretie je najďalej od vchodu (15 m). Taxonomicky najpočetnejšia bola zemná pasca na stanovišti číslo 1. Najviac zastúpenou skupinou boli larvy dvojkrídlovcov a chvostoskoky. V organickom materiáli na prvom stanovišti sa ako v jedinom odbere našli jedince zo skupiny roztočov. Pasca exponovaná v zadnej časti jaskyne bola zaujímavá výskytom štyroch jedincov šťúrikov (tab. 6). Zaregistrované tu boli aj chvostoskoky a dvojkrídlovce.

V Antonovej jaskyni sme zaznamenali spolu 142 jedincov článkonožcov. Počtom taxónov bol materiál z pascí aj z priamych zberov takmer vyrovnaný. Dominantnou skupinou boli blanokrídlovce, ale zaregistrovali sme aj veľký počet zástupcov chvostoskokov. Vysokú frekvenciu mali dvojkrídlovce a mnohonôžky. V zemnej pasci na začiatku jaskyne bolo prítomných najviac blanokrídlovcov, ale zaujímavý bol aj výskyt chrobákov čeľade Staphylinidae. Pasca exponovaná v strednej časti jaskyne obsahovala najvyšší počet jedincov. Zistili sme tu pavúky, roztoče, mnohonôžky, chvostoskoky, dvojkrídlovce aj blanokrídlovce. Presevom organického materiálu na poslednom stanovišti sme našli najviac jedincov Collembola a Hymenoptera. Na tomto stanovišti boli prítomné aj dve stonôžky a jeden šťúrik.

Exponovaním šiestich zemných pascí a metódou priameho zberu z Netopierej jaskyne sme našli 685 jedincov článkonožcov, ktoré boli zozbierané na dvoch miestach vo vzdialenostiach 5-10 m a 15-20 m od vchodu. Jaskyňa bola relatívne chudobná na prítomnosť článkonožcov. Prevažovali tu chvostoskoky, ktoré boli najviac zastúpené v pasci bližšie aj ďalej od vchodu. Významný bol tiež výskyt lariev dvojkrídlovcov v zemných pasciach 1p a 2p. Pri priamom zbere (1z) bol nájdený jeden zástupca pavúkov a jeden zástupca Diplopoda. Pasca exponovaná 15-20 m od vchodu jaskyne bola najbohatšia. Zaznamenali sme v nej jedince zo skupín Araneae, Isopoda, Diplopoda a Hymenoptera. V najväčšom množstve sa tu vyskytovali larvy dvojkrídlovcov.

V Medvedej jaskyni bolo počas výskumu zaregistrovaných 483 jedincov článkonožcov, ktoré boli zozbierané na dvoch stanovištiach vo vstupnej chodbe a v Kaplnke. Počet zozbieraných vzoriek bol 7. Dominantnou skupinou boli chvostoskoky, vo veľkom počte sa vyskytovali aj roztoče. Vysokú frekvenciu výskytu mali Acari, Collembola a adulty Diptera. Vo vstupnej chodbe sme okrem roztočov a chvostoskokov zaznamenali jedného zástupcu chrobákov čeľade Carabidae, a tiež adulty Diptera. Na tom istom stanovišti v zemných pascách boli tiež nájdené ostatné druhy chrobákov uvedené v tab. 6. Zaujímavým je výskyt roztočov, chvostoskokov a jedného zástupcu Insecta v Kaplnke.

V Zákrutovej jaskyni bol materiál zozbieraný z dvoch miest, relatívne blízko seba. Zaznamenali sme v ňom 70 jedincov článkonožcov. Dominantnými boli roztoče, vysokú frekvenciu mali roztoče, mnohonôžky a chvostoskoky. Materiál z pasce vystavenej 10 m od vchodu bol bohatší, dominovali tu Acari a Collembola. Zaregistrovali sme v ňom vo veľkom počte aj zástupcovia drobčíkov (Staphylinidae), dvojkrídlovcov a v menšej miere pavúky, rovnakonôžky, mnohonôžky. V pasci p1 odobratej 12 m od vchodu bolo nájdených len niekoľko jedincov roztočov, mnohonôžok a chvostoskokov.

V Hadej jaskyni boli exponované 3 zemné pasce s návnadou, v ktorých sme zistili 664 jedincov. Materiál odobratý 10 m od vchodu bol oveľa bohatší aj taxonomicky rôznorodejší. Najpočetnejšie zastúpenou skupinou živočíchov tu boli chvostoskoky a roztoče. Bolo tu prítomných aj niekoľko jedincov dvojkrídlovcov a iných druhov hmyzu a tiež jeden zástupca šťúrikov, rovnakonôžky, jeden chrobák a larva chrobáka a dvojkrídlovca. V pasci na prvom stanovišti bol nájdený len jeden roztoč, jedna mnohonôžka a dva jedince dvojkrídlovcov.

V Krížovej jaskyni bolo odobratých celkom 39 vzoriek v ktorých sme zaznamenali 18 075 jedincov (tab. 3). Vzorky boli odoberané z 8 stanovíšť rôznymi metódami. Na šiestich miestach bol odobratý organický materiál spred jaskyne. Toto stanovište bolo taxonomicky najbohatšie. V najväčšom počte sme tu zaregistrovali roztoče. Chvostoskoky boli menej zastúpené. Medzi ďalšie skupiny, ktoré sa v tomto materiáli našli v relatívne veľkom počte patria šťúriky, stonožičky (Symphyla), šutky (Protura), chvostoskoky a larvy dvojkrídlovcov. Zemná pasca s návnadou exponovaná v Dolomitovej chodbe (1pn) bola veľmi chudobná na článkonožce, boli tu prítomné iba Collembola. Sieň chrobákov a Križovatka boli tiež taxonomicky chudobné. Okrem chvostoskokov tu boli zistené pavúky, roztoče, chrobáky a dvojkrídlovce vo veľmi malých počtoch. Horný vchod bol zaujímavý veľkým počtom Acari a Collembola. Na chvostoskoky a dvojkrídlovce bola početná aj vzorka zo stanovištia pod Komínmi. Boli tu prítomné aj šťúriky, mnohonôžky a vidličiarky. Na návnade v Studni bolo zistené veľké množstvo lariev Diptera. Veľký bol počet ich adultných foriem aj v zemnej pasci a pri extrakcii.

Počet jedincov zachytených v Previsovej jaskyni do dvoch zemných pascí s návnadou (1pn cca 6 m a 2 pn cca 10 m od vchodu) bol 365. Dominantnú skupinu tvorili chvostoskoky. Vo vzorke 1pn sme našli pavúky, bystruškovité (Carabidae) a iné chrobáky, a ďalej adulty dvojkrídlovcov. Vzorka 2pn bola bohatšia na prítomnosť roztočov a mnohonôžok.

V Humeneckej jaskyni sme v sedemnástich vzorkách našli spolu 2441 jedincov. Dominovali roztoče a chvostoskoky (tab. 4). Taxonomicky relatívne bohaté boli stanovištia 1 a 2. V zemnej pasci 1 boli nájdené okrem roztočov a chvostoskokov aj šťúriky, kosce, pavúky, málonôžky, rovnakonôžky, stonôžky chrobáky a blanokrídlovce. Na stanovišti 2 sa na rozdiel od prvého nenašli šťúriky, málonôžky a stonôžky. Na poslednom stanovišti boli priamo nazbierané chvostoskoky, jeden zástupca pavúkov, roztočov, rovnakonôžok a jedna larva Diptera. Stredná časť jaskyne bola zaujímavá početným výskytom koscov, pavúkov a rovnakonôžok. Vo veľkej miere sa tu vyskytovali aj Diplopoda, Coleoptera, Diptera. Boli tu zaznamenané tiež 4 jedince zo skupiny Hymenoptera. Vzorky odobraté v zadnej časti boli málopočetné. Našli sme tu iba po jednom zástupcovi Collembola, Araneae, Acari, Isopoda a Diptera.

Z Kysackej jaskyne sme analyzovali 29 vzoriek zo siedmych stanovíšť, v ktorých bolo prítomných 5438 jedincov článkonožcov (tab. 5). Dominantnou skupinou boli roztoče, vysokú frekvenciu mali roztoče, dvojkrídlovce a rovnakonôžky. Najbohatšie boli vzorky odobraté pred vchodom do jaskyne extrakciou humusového materiálu. Tu sme našli zástupcov takmer všetkých skupín článkonožcov. Najvyššiu početnosť dosiahli šťúriky, rovnakonôžky, z chrobákov najmä drobčíky a ďalej larvy dvojkrídlovcov. Materiál odobratý vo vchode bol tiež taxonomicky bohatý. Okrem dominantných skupín sme tu našli jedného zástupcu pavúkov, rovnakonôžok, jedného adulta chrobákov, jednu larvu Coleoptera a 4 dvojkrídlovce. V Kvapľovej sieni a v bočných chodbách (stanovištia 2-4) sme zistili veľký počet rovnakonôžok, dospelých dvojkrídlovcov a ich larválnych štádií. Kosce a mnohonôžky boli nájdené len v malých počtoch. Ďalšie stanovištia boli už omnoho chudobnejšie. Vo výklenku vľavo (stanovište 5) bolo prítomných len niekoľko jedincov roztočov, chvostoskokov, adulty dvojkrídlovcov a jeden zástupca rovnakonôžok. V zadnej časti jaskyne v Zrútenom dóme boli nájdení už len zástupcovia roztočov, chvostoskokov, dvojkrídlovcov a dva jedince z iného hmyzu.

Do druhovej úrovne sme spracovali materiál mnohonôžok. Celkový počet jedincov bol 71 a zahŕňal zástupcov 19 druhov (tab. 6). Tieto jedince boli determinované na úroveň druhu. K najvýznamnejším patria nálezy kavernikolných druhov: Mecogonopodium carpathicum (len v jaskyniach údolia Malý Ružínok) a Trachysphaera costata a bližšie neurčené jedince z čeľade Blaniulidae. Zvyšok druhového spektra tvorili lesné druhy. Počty a zoznam ďalších taxonomických skupín, do ktorých boli zatriedené nájdené článkonožce, sú uvedené v tab. 7. Ako ďalšie charakteristiky sú uvedené indexy podobností a indexy ekvitability pre spoločenstvá článkonožcov každej jaskyne zvlášť. Z údajov vyplýva, že v Antonovej jaskyni, Humeneckej jaskyni a Zákrutovej jaskyni sme našli najviac rôznorodé spoločenstvá. Naopak, Hadia jaskyňa a Netopieria jaskyňa stupňom vykazovali najnižší index diverzity. Z hľadiska indexov ekvitability, najvyššie hodnoty dosiahla Zákrutová jaskyňa, Antonova jaskyňa a Malá kvapľová jaskyňa Výsledky kvantitatívnych i kvalitatívnych údajov boli vyhodnotené zhlukovou analýzou pomocou programu PC-ORD a za použitia metódy „Group Average“, Dendrogram na obr. 6 znázorňuje výsledok kvantitatívnej zhlukovej analýzy údajov z jednotlivých jaskýň. Vzdialenosť medzi zhlukmi bola určená pomocou relatívnej Euklidovskej vzdialenosti. Z dendrogramu vyplýva, že spoločenstvá článkonožcov Jaskyne v Bielej skale boli najmenej podobné s ostatnými jaskyňami. Vo zvyšnom zhluku boli odčlenené dve skupiny spoločenstiev jaskýň. Prvú tvorí trojica Hadia, Previsová a Krížová jaskyňa. Druhú skupinu tvorí zvyšných osem jaskýň, najväčšiu podobnosť vykazovali dvojice jaskýň: Medvedia a Veľká ružínska, a Antonova so Zákrutovou jaskyňou.

Obr. 6. Dendrogram kvantitatívnej zhlukovej analýzy (Euklidovská vzdialenosť, metóda „Group Average“, údaje logaritmicky transformované) skupín článkonožcov (Arthropoda) v skúmaných jaskyniach Čiernej hory.

Tab. 2. Prehľad taxónov článkonožcov nájdených vo Veľkej ružínskej jaskyni v zemných pasciach a na návnadách.

 

Tab. 3. Prehľad taxónov článkonožcov zbieraných v Krížovej jaskyni rôznymi metódami.

 

Tab. 4. Prehľad taxónov článkonožcov nájdených v Humeneckej jaskyni zachytených v zemných pasciach, priamym zberom a extrakciou organického materiálu.

 

Tab. 5. Prehľad taxónov článkonožcov Kysackej jaskyne zachytených v zemných pasciach, priamym zberom a extrakciou organického materiálu.

 

Tab. 6. Prehľad druhov Diplopoda z jaskýň Čiernej hory.

 

Tab. 7. Prehľad taxónov článkonožcov v jaskyniach Čiernej hory, počet ich jedincov, dominancia, frekvencia, indexy diverzity a ekvitability pre spoločenstvá skúmaných jaskýň.

Najbohatšími stanovišťami v jednotlivých jaskyniach boli prevažne ich vchodové časti. Vo Veľkej ružínskej jaskyni boli relatívne bohaté stanovištia 1-4, čo mohlo byť spôsobené veľkým vchodovým otvorom do jaskyne, ktorý umožňoval prienik druhov z vonkajšieho prostredia do relatívne veľkej vzdialenosti od vchodu. V zadnej časti jaskyne sa našlo už len niekoľko jedincov článkonožcov pravdepodobne v dôsledku nedostatku organického materiálu. V Malej kvapľovej jaskyni bola relatívne bohatá len vchodová časť. Príčinou môže byť malý vchod do jaskyne, a prudko klesajúce rozvetvujúce sa chodby, v ktorých boli umiestnené ďalšie zemné pasce. Vzorky z Antonovej jaskyne sú počtom navzájom približne vyrovnané. Spôsobené je to pravdepodobne veľkým vstupným otvorom, ktorý zapríčiňuje podobné podmienky po celej dĺžke jaskyne so značnou dynamikou mikroklímy. Netopieria jaskyňa stupňom je výnimočná tým, že sme tu najviac skupín článkonožcov zachytili do zemnej pasce najďalej od vchodu. Kysacká, Medvedia, Humenecká a Krížová jaskyňa sú si podobné postupným klesaním počtu skupín článkonožcov od vchodu smerom k zadnej časti jaskyne. Patria v Čiernej hore medzi rozlohou najväčšie jaskyne. V jaskyniach Hadia, Zákrutová a Previsová bol analyzovaný len nepočetný materiál vzhľadom k menším rozmerom týchto jaskýň. V prípade Jaskyne v Bielej skale bola odobratá len jedna porovnávacia vzorka pôdy pred jej vchodom.

Dominantnou skupinou článkonožcov takmer vo všetkých jaskyniach boli Collembola. V neďalekých jaskyniach v podcelku Bujanovské vrchy boli síce najpočetnejšie roztoče (Acarina) (Mock et al. 2004, 2005), to je ale dané zrejme špecifickými podmienkami týchto jaskýň. Časť z nich je značne suchá, kamenistá a jaskyňa Hoľa I. má zas eutrofizované podmienky (ako úkryt jazveca), čo zrejme viac vyhovuje roztočom. Druhou najpočetnejšou skupinou v skúmaných vzorkách boli roztoče a to hlavne v Kysackej, Humeneckej, Krížovej, Medvedej, Zákrutovej jaskyni a v Jaskyni v Bielej skale. V najväčších počtoch sa vyskytovali v blízkosti vchodov, ale nechýbali ani na stanovištiach v zadných častiach jaskýň. Roztoče predstavujú počtom druhov veľkú rozmanitú skupinu živočíchov. Majú aj veľmi pestré potravné nároky, niektoré preferujú ako zdroj potravy rozkladajúci sa organický materiál, alebo riasy hýfy a spóry húb, mnohé druhy sú predátormi, alebo sú polyfágne. Dominantnou skupinou článkonožcov vo vzorkách z Malej kvapľovej jaskyne boli larvy Diptera, ktoré sme vo veľkom počte našli na stanovišti blízko vchodu jaskyne, čo je zrejme ovplyvnené trofickými podmienkami. V Antonovej jaskyni tvorili dominantnú skupinu prekvapivo blanokrídlovce. Na túto skutočnosť mali zrejme najväčší vplyv rozmery jaskyne (krátky veľký priestor) a výrazná komunikácia s vonkajším prostredím. Šťúriky sa v jaskyniach vyskytovali dosť ojedinele a to väčšinou vo vchodových častiach jaskýň, kde bol dostatok organického materiálu. Pavúky sa vyskytovali vo všetkých skúmaných jaskyniach okrem Medvedej a Hadej jaskyne. Boli nachádzané na rôznych stanovištiach. V hlbších častiach jaskýň však absentovali. Predpokladáme, že sa jednalo zväčša o troglofilné formy. V prípade mnohonôžok sa ukázalo, že občasnými návštevníkmi jaskýň Čiernej hory je väčšina miestnej fauny (Mock 2004), pričom len niektoré javia afinitu k jaskynnému prostrediu. S najvyššou frekvenciou sa v jaskyniach vyskytovali druhy Polydesmus complanatus – čo je bežný prispôsobivý lesný druh a Mecogonopodium carpathicum – endemický troglofilný druh, ktorý sa len zriedkavo vyskytuje v povrchových biotopoch (vápencové svahové sutiny) (Mock 2000, Mock & Tajovský 2008). Zástupcovia skupín Symphyla, Diplura, Pauropoda a Protura sme zaznamenali vo veľmi malých počtoch, ich výskyt v našich jaskyniach býva skôr náhodný. V Krížovej jaskyni sme našli väčší počet zástupcov stonožiek. Je to skupina žijúca väčšinou vo vlhkom prostredí, pod kôrou, pod kameňmi a vrchných vrstvách pôdy. Ich vyšší výskyt vo vchodovej časti spomenutej jaskyne podmienila pravdepodobne prítomnosť menších článkonožcov, ktorými sa živia. Rad Coleoptera sa vyskytoval v relatívne v hojnom počte vo všetkých skúmaných jaskyniach okrem Netopierej jaskyne pod skalným stupňom. Išlo prevažne o zástupcov čeľade Staphylinidae a larvy chrobákov ktoré sa živia dravým spôsobom. Tie sa vyskytovali miestami aj vo vzorkách v hlbších častiach jaskýň. Zástupcovia skupín Opilionida a Isopoda sa vyskytovali sporadicky v rôznych častiach jaskýň, ale najviac vo vchodoch, vstupných chodbách a okolí jaskýň. Kvantitatívna zhluková analýza spoločenstiev dvanástich študovaných jaskýň Čiernej hory pomocou programu PC-ORD (obr. 6) rozdelila spoločenstvá článkonožcov jednotlivých skupín viacerých zhlukov. Jaskyňa v Bielej skale je vyčlenená samostatne, nedostatok získaného materiálu hlbšiu analýzu fauny tejto jaskyne predbežne nedovoľuje. Podobnosti resp. rozdiely v spoločenstvách jednotlivých jaskýň si vysvetľujeme vzájomnou polohou jaskýň a podmienkami v nich. Zdá sa, že podobnosť spoločenstiev skupiny jaskýň (Veľká ružínska, Medvedia, Netopieria a Humenecká) poukazuje na prítomnosť stabilnej, afotickej zóny v týchto jaskyniach, v časti z nich bola v iných štúdiách doložená aj obligátna kavernikolná fauna (napr. Kováč & Krchová 2007, Kováč et al. 2002). Naša štúdia poukazuje na ďalšie perspektívy výskumu jaskynných článkonožcov v rámci krasu Čiernej hory.

Práca opisuje výsledky prieskumu spoločenstiev terestrických článkonožcov vybraných jaskýň v pohorí Čierna hora z rokov 1997-2000. V tomto období boli vo Veľkej ružínskej, Malej ružínskej, Malej kvapľovej jaskyni, Jaskyni pod skalným stupňom, Medvedej, Zákrutovej, Krížovej jaskyni, Jaskyni v Bielej skale, Previsovej, Humeneckej a Kysackej jaskyni rozmiestnene zemné pasce s návnadami (expozícia 5-6 mesiacov) materiál článkonožcov bol ďalej zbieraný priamo a extrahovaný z prítomného organického materiálu (drevo, humusový substrát). V sledovaných jaskyniach bolo zistených celkovo 16 vyšších taxónov článkonožcov. Najbohatšou bola Krížová jaskyňa, kde bolo zistených 14 taxonomických skupín.

Dominovali Collembola, ktoré boli zastúpené vo všetkých jaskyniach. Z ostatných skupín článkonožcov boli vo vzorkách pomerne vysoké počty roztočov a dvojkrídlovcov. Z mnohonôžok (Diplopoda) mal najfrekventovanejší výskyt Polydesmus complanatus, avšak v relatívne väčšom počte sa vyskytoval aj v súčasnosti opísaný endemický troglofil Mecogonopodium carpathicum. Celkom sme v jaskyniach našli 19 druhov mnohonôžok, najviac v Krížovej a Humeneckej jaskyni. Zo zhlukovej analýzy spoločenstiev jednotlivých jaskýň vyplynul ako významný faktor geografická poloha jaskyne a charakter podmienok v jaskyniach. Výsledky výskumu poukazujú na fakt, že väčšie jaskyne (Krížová, Kysacká, Humenecká a Veľká ružínska jaskyňa) sú značne bohaté na článkonožce. Bližšia identifikácia materiálu na úrovni druhov v ostatných skupinách článkonožcov môže viesť k ďalším objavom významných druhov jaskynných článkonožcov.

Ďakujeme RNDr. Dane Miklisovej, PhD. (Ústav zoológie SAV, Košice) za uskutočnenie zhlukovej analýzy údajov k spoločenstvám článkonožcov. Štúdia bola realizovaná v rámci projektu VEGA č. 1/2362/05.

Balogh J, 1958: Lebensgemeinschaften der Landtiere. Akadémiai Kiadó (Budapest),1-560.

Bárta J, 1963: Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV. Slovenský kras, 4, Martin: 87-97.

Bárta J, 1990: Mezolitickí lovci v Medveďej jaskyni pri Ružíne. Slovenská Archeológia, 38 (1): 5-25.

Bella P, Hlaváčová I & Holúbek P, 2007: Zoznam jaskýň Slovenskej republiky. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ), Liptovský Mikuláš, 364 pp.

Buday R (ed.), 1995: Volovské vrchy – Košice. Edícia letných turistických máp 1:50000. 1. Vydanie. VKÚ, Harmanec, nestr.

Buday R (ed.), 1996: Šarišská vrchovina – Branisko. Edícia letných turistických máp, nestr.

Buchar J, Ducháč V, Hůrka K & Lellák J, 1995: Klíč k určování bezobratlých, Scientia, spol.s.r.o. Pedagogické nakladatelství, Praha, 285 pp.

Droppa A, 1973: Ružínsky kras v Slovenskom Rudohorí. Československý kras (Praha), 25: 61-72.

Fusán O, 1960: Príspevok k stratigrafii mezozoika Braniska a Čiernej hory. Geologické práce – Zprávy (Bratislava), 18: 73 pp.

Gulička J, 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slovenský kras, 13: 37-85.

Gulička J, 2006: Najstaršie údaje o netopieroch (Chiroptera) z jaskýň na Slovensku (s hodnotením zabudnutého príspevku J. Š. Petiana). Slovenský kras (Acta Carsologica Slovaca) (Liptovský Mikuláš), 44: 175-181.

Hůrka K & Čepická A, 1978: Rozmnožování a vývoj hmyzu. SPN, Praha, 223 pp.

Husz A, 1881: Die Grossschmetterlinge (Macrolepidoptera) der Umgebung von Eperjes. Jahrbuch des ungarsichen Karpathen-Vereins, 8: 238-302.

Jurko A, 1951: Vegetácia stredného Pohornádia. Vydavateľstva SAV (Bratislava), 105 pp.

Kladiva E, 1988: Krížová a Previsová jaskyňa. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti (Martin),19 (1-2): 15-20.

Košel V, 2001: The Sciaridae (Diptera) from caves in Slovakia. Acta Universitatis Carolinae Biologica, 45: 73-78.

Kováč Ľ & Krchová P, 2007: Spoločenstvá chvostoskokov (Hexapoda, Collembola) Krížovej jaskyne, Medvedej jaskyne a Priepasťovej jaskyne v Humenci, Čierna hora. Slovenský kras (Acta Carsologica Slovaca) (Liptovský Mikuláš), 45: 79-92.

Kováč Ľ, Mock A, Ľuptáčik P & Palacios-Vargas JG, 2002: Distribution of Eukoenenia spelaea (Peyerimhoff, 1902) (Arachnida, Palpigradida) in the Western Carpathians with remarks on its biology and behaviour. In: Tajovský K, Balík V & Pižl V (eds): Studies on Soil Fauna in Central Europe. AS CR (České Budějovice), pp. 93-99.

Krumpál M, 2000: Šťúriky (Pseudoscorpiones) jaskýň Čiernej hory (Slovensko). In: Mock A, Kováč Ľ & Fulín M (eds): Fauna jaskýň – Cave Fauna. Vsl. múzeum (Košice), pp. 95-98.

Losos B, Gulička J, Lellák J & Pelikán J, 1984: Ekológie živočichů. SPN, Praha, 320 pp.

Ľuptáčik P & Miko L, 2003: Oribatid mites (Acarina, Oribatida) of Slovak caves. Subterranean Biology, 1: 25-29.

Mazúr E & Lukniš M, 1978: Regionálne geomorfologické členenie SSR. Geografický časopis, 30: 101-125.

McCune B, 1987: Multivariate analysis on the PC-ORD system. Butler University. Holcomb Research Inst., Indianapolis, 75 pp.

Miklós L, 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. Vydanie. Bratislava: MŽP SR, Banská Bystrica, SAŽP, 344 pp.

Mlejnek R & Ducháč V, 2001: Rozšíření Mesoniscus graniger (Crustacea: Isopoda: Oniscoidea) v Západních Karpatech. Natura Carpatica (Košice), 42: 75-88.

Mlejnek R & Ducháč V, 2003: Troglobiontní a endogenní výskyt druhu Mesoniscus graniger (Crustacea: Isopoda: Oniscoidea) na území Západních Karpat. Acta Mus. Reginaehradecensis, serie A, 29: 71-79.

Mock A, Ľuptáčik P, Fenďa P & Papáč V, 2004: Biologická charakteristika jaskýň Bujanovských vrchov (Čierna hora). Aragonit (Liptovský Mikuláš), 9: 35-39.

Mock A & Tajovský K, 2008: Mecogonopodium carpathicum n. sp. (Diplopoda: Chordeumatida: Attemsiidae), a new troglophilic millipede from Slovakia: Zootaxa, 1778: 26-36.

Mock A, 2000: Mnohonôžky (Diplopoda) jaskýň Čiernej hory (Slovensko, Západné Karpaty). In: Mock A, Kováč Ľ, Fulín M (eds), Fauna jaskýň (Cave Fauna) (Košice), 115-128.

Mock A, 2004: Mnohonôžky (Diplopoda) Čiernej hory. Dizertačná práca. Univerzita P. J. Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Ústav biologických a ekologických vied, Košice, 140 pp.

Mock A, Ľuptáčik P, Fenďa P, Svatoň J, Országh I & Krumpál M, 2005: Terrestrial arthropods inhabiting caves near Veľký Folkmár (Čierna hora Mts., Slovakia). In: Tajovský K, Schlaghamerský J & Pižl V (eds): Contribution to Soil Zoology in Central Europe 1. Institute of Soil Biology AS CR, České Budějovice, pp. 95-101.

Mráz P & Mrázová V (eds), 2003: Flóra Volovských vrchov a priľahlej časti Braniska, Čiernej hory a Hornádskej kotliny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 25 (Suppl. 9): 1-76.

Petényi JS, 1847: Az eperjesi kórház épületében megszémlélésre kitett, a gyüles megbizásából Petényi Salamon által összeirt állattani tárgyak jegyzéke. In: A magyar orvosok és természetvizsgálok Kassa-Eperjessen tartott hetedik nagygyülésének történeti vázlata és munkálatai. Halász Géza, Pest, 235-237

Polák M (ed.), 1997: Vysvetlivky ku geologickej mape Braniska a Čiernej hory. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, 202 pp.

Stašiov S, Mock A & Mlejnek R, 2003: Nové nálezy koscov (Opiliones) v jaskyniach Slovenska. Slovenský kras (Acta carsologica Slovaca), 41: 199-207.