Folia faunistica Slovaca (2009) 14 (9): 59-62

TAX

GEO

Kosec Paranemastoma quadripunctatum potvrdený pre Slovensko

Harvestman Paranemastoma quadripunctatum confirmed for Slovakia

Pavel Bezděčka

Muzeum Vysočiny Jihlava, CZ-586 01, Česká republika [bezdecka@muzeum.ji.cz]

Prišlo (received): 4.8.2009; Akceptované (accepted): 18.9.2009; Vydané (published) online: 3.11.2009

Abstract

This paper represents my, not yet all known,  published and unpublished data on the occurrence of harvestman Paranemastoma quadripunctatum (Perty, 1833) in Slovakia. Evidence of its occurrence comes from the central and western Slovakia for the years 1967 and 1989 and the specimens are deposited in the Czech museums. Previous published data has not been considered as a proven and therefore not accepted, and data from 1989 were never published. It is possible to consider the harvestman of P. quadripunctatum a new species for the fauna of Slovakia.

Key words

Paranemastoma quadripunctatum, harvestmen, fauna, Slovakia.

Tento príspevok venujem RNDr. P. Devánovi, ktorý nečakane zomrel 6. júna 2009.

Úvod

Kosec Paranemastoma quadripunctatum (Perty, 1833) obýva predovšetkým zatienené a vlhké biotopy v zmiešaných lesoch stredných a vyšších polôh, kde je možné ho nájsť aj na lesných okrajoch a vzácne preniká aj do otvorenej krajiny (krovité habitaty). Bol nájdený aj v jaskyniach. Je možno nájsť ho v opadanke, pod rozkladajúcim sa drevom a pod kameňmi. Veľmi dobre sa dá zaznamenať metódou zemných pascí. Vertikálne sa P. quadripunctatum vyskytuje od rovín až po horské polohy, najčastejšie je ale nachádzaný vo výškach od 400 do 1200 m (Martens 1978; Stašiov 2004).

P. quadripunctatum (locus typicus: okolie Mníchova) je považovaný za subatlantický až stredoeurópsky montánny druh, rozšírený vo východnej Francii, ďalej v Belgicku, Holandsku, v celých Alpách, v horách a pahorkatinách strednej Európy až po severné Nemecko a východné Poľsko (Martens 1978).

V staršej literatúre sa nachádza niekoľko údajov o výskyte P. quadripunctatum na Slovensku (Kratochvíl 1933, 1934, 1939; Dudich et al. 1940; Šilhavý 1971, 1972). Žiaľ, žiadny z autorov sa nevenoval presnejšej lokalizácii nálezov a zbierkové doklady neboli k dispozícii. Od roku 1972 nebol zverejnený žiadny nový nález kosca P. quadripunctatum na Slovensku.

L. Klimeš vo svojom check-liste koscov Českej republiky a Slovenska (Klimeš 2000) druh P. quadripunctatum uviedol pre obidve krajiny bez osobitného komentára. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že J. Martens vo svojej práci o koscoch strednej Európy (Martens 1978) údaj Šilhavého (1972) akceptoval (Klimeš pers com. 2000).

S. Stašiov, ktorý sa problematikou výskytu tohto druhu na Slovensku zaoberal (Stašiov 2003), v publikácii „Kosce Slovenska“ P. quadripunctatum pre Slovensko neuvádza a staršie údaje vysvetľuje ako „chybnú determináciu druhu P. kochi ako zástupcov druhu P. quadripunctatum“ (Stašiov 2004).

Materiál

V júni roku 2009 som získal dva doklady potvrdzujúce skutočnosť, že kosec P. quadripunctatum je príslušníkom slovenskej fauny.

1. Pri revízii zbierky L. Klimeša a sprievodných materiálov som objavil fotodokumentáciu niektorých koscov uložených v zbierke Národného múzea v Prahe, ktorú L. Klimeš zhotovil v roku 2001, keď revidoval alebo determinoval časť tejto zbierky. Na niekoľkých fotografiách sú zachytené exempláre P. quadripunctatum z kolekcie V. Šilhavého zo Slovenska (obr. 1). Následne som overil, že sa jedná o zber L. Korbela z roku 1967, ktorý je v NM Praha evidovaný pod ev. č. P6A – 3676. V skúmavkách sú vložené originálne popisky V. Šilhavého: „Paranemastoma quadripunctatum (Petra), V. Šilhavý determ., 832644“ a „ČSR, Slov. Středohoří, Dr Korbel leg.“

2. Pri determinácii zatiaľ nespracovaných starších zberov P. Devána z obdobia 1996 a 1997 z oblasti Bielych Karpát som spracoval materiál z lokality Stará Turá, dolina Trstie, (DFS 7171d), 690 m n. m., 18.6. až 12.7.1997, lgt. P. Deván. Jednalo sa o materiál zo zemnej pasce s formaldehydom. Vzorka obsahovala 2 M a 1 F druhu P. quadripunctatum, 2 M Platybunus bucephalus (C. L. Koch, 1835) a 2 F Nemastoma lugubre (Müller, 1776). Dokladový materiál je uložený v zbierke Muzea Vysočiny Jihlava.

Najbližší moravský nález P. quadripunctatum pochádza z Bílých Karpat (Česká republika), zo severozápadného svahu vrchu Veľká Javorina, nad obcou Strání – Květná, DFS 7172a (Bezděčka 1996), coll. Muzeum Vysočiny Jihlava.

Obr. 1. Paranemastoma quadripunctatum Perty, 1833 – coll. NM Praha (ex coll. Šilhavý) – z lokality uvedenej ako „Slovenské Středohoří“ (foto Klimeš 2001).

Diskusia

Nájdenie týchto dokladov ma viedlo k prevereniu vyššie uvedených starších literárnych údajov J. Kratochvíla a V. Šilhavého.

Prvú zmienku o výskyte kosca P. quadripunctatum na Slovensku uviedol J. Kratochvíl už v prvej tretine minulého storočia (Kratochvíl 1933). Vo svojom „Přehledu zeměpisného rozšíření našich sekáčů“ uviedol v jednoduchej prehľadnej tabuľke prítomnosť tohto druhu tak pre Čechy a krajiny Moravsko-sliezske, ako aj pre Slovensko a Podkarpatskú Rus (Sic!). V texte potom druh „N. quadripunctatum so svojimi subspeciemi“ zaradil do skupiny tzv. stredoeurópskych prvkov.

V práci „Sekáči Československé republiky“ (1934) Kratochvíl ešte uznával Roewerovu systematiku rodu Nemastoma (Roewer 1923) a pre vtedajšiu ČSR (vrátane Podkarpatskej Rusi) zaradil do zoznamu ôsmich poddruhov druhu N. quadripunctatum, vrátane N. qaudripunctatum qaudripunctatum Perty a N. qaudripunctatum kochi Nowicki. Pre P. q. qaudripunctatum uviedol Kratochvíl dva údaje z územia Slovenska. Jedná sa o zber N. q. quadripunctatum F. Millera z okolia Štubnianských Teplíc (dnešných Turčianských Teplíc) a materiál N. qaudripuncatum werneri Kulczynski od S. Hraběho z Tatier (tento údaj prevzal tiež Šilhavý (1971)). Okrem toho Kratochvíl informoval aj o exemplároch N. q. quadripunctatum uložených v budapeštianskom múzeu s etiketou „Rusínsko: Cavern Plopa“.

Neskôr však Kratochvíl (1939) podrobil Roewerovu systematiku rodu Nemastoma C. L. Koch kritike a vyjadril s ňou nesúhlas. Diskutoval rozdielnosť morfologických znakov jednotlivých foriem, najmä znakov na kopulačných orgánoch a na bazálnych článkoch chelicer. Rovnako tak diskutoval problematiku geografického rozšírenia týchto foriem. Pritom vychádzal z materiálov nielen svojich, ale aj z jedincov nazhromaždených v zbierkach F. Millera, E. Bartoša, V. Šilhavého a E. Schenkela z Bazileja. Ďalej využil doklady uložené v zbierkach múzeí vo Viedni, Budapešti, Frankfurte n. M. a v Brémach. Vo svojej práci venoval Kratochvíl veľkú pozornosť predovšetkým poddruhom N. q. kochi a N. q. silli Herman, u ktorých veľmi podrobne opísal charakteristické morfologické znaky. Druh N. quadripunctatum tu charakterizuje ako „pohorský středoevropský druh, který zasahuje na jih až do Pyrenejí a sev Bosny. V našich krajích žije roztroušeně na chladnějších a vlhčích biotopech“. K tejto charakteristike Kratochvíl pridal najnovšie nálezy N. q. quadripunctatum z Čiech, Moravy a tiež lokalitu „Berezný v P. Ukrajině“.

Z citovaných prác usudzujem, že Kratochvíl si bol dobre vedomý rozdielov medzi (dnešnými) druhmi P. quadripunctatum a P. kochi. Ak túto možnosť pripustíme, musíme brať Kratochvílove údaje o výskyte P. quadripunctatum na Slovensku a na Ukrajine ako veľmi závažné, aj keď dokladový materiál zatiaľ nebol nájdený.

Šilhavý (1956) sa vo svojej najvýznamnejšej práci problematike rozšírenia P. quadripunctatum (vtedy ešte Nemastoma quadripunctatum) veľmi nevenuje. Uvádza, že tento druh sa „vyskytuje ve vyšších polohách; v našich krajinách hojněji nad 500 m, v nižších polohách je řidší. Byl nalezen častěji na celém území naší republiky; v karpatské části je řidší a je tam ve vyšších polohách nahrazen druhem N. kochi.“ Žiadnu bližšiu lokalitu P. quadripunctatum pre Slovensko však Šilhavý neuvádza.

Jediný údaj V. Šilhavého o konkrétnom výskyte P. quadripunctatum na Slovensku pochádza až z 70. rokov minulého storočia (Šilhavý 1972). Autor tu referuje o šiestich exemplárov P. quadripunctatum zo zberu prof. L. Korbela v „Slovenském Krušnohoří“ (sic!) z roku 1967. Bližšie informácie opäť chýbajú.

Tento Šilhavého údaj prevzal do svojej kritickej práce o koscoch strednej Európy aj J. Martens (1978). Píše: „ČSSR: im böhmischen Anteil der Sudeten und – südlich. der Beskiden / Hohen Tatra – im Slowakischen Erzgebirge (Slov. Krušnohoří, Šilhavý 1971).“ (sic!) O informáciách Kratochvíla (1933, 1934) alebo Dudicha et al. (1940) sa Martens nezmieňuje. Pre Poľsko prevzal Martens údaje od poľských kolegov (Rafalski 1961; Starega 1976), pričom pre juhovýchodnú časť Poľska uviedol, že v Beskydách a najmä v oblasti Vysokých Tatier P. quadripunctatum chýba.

Ako som uviedol vyššie, Šilhavého materiál, ktorý je uložený v NM Praha, lokalizoval do Slovenského Stredohoria. V článku, v ktorom informoval o tomto náleze, však autor uviedol Slovenské Krušnohorie (Šilhavý 1972). Šilhavý sa možno pomýlil alebo považoval oba tieto geografické názvy za synonymá týkajúce sa rovnakej oblasti. Je veľmi problematické v oboch prípadoch spresniť lokalizáciu nálezu, provizórne je však možné zjednotiť oba rozdielne údaje pojmom „stredné Slovensko“.

Poďakovanie

Za pripomienky k textu a najmä jazykovú kontrolu som veľmi zaviazaný RNDr. Stanislavovi Kalúzovi, CSc. (Ústav zoológie SAV, Bratislava).

Literatúra

Bezděčka P, 1996: První příspěvek k poznání sekačů jihovychodní Moravy. Sborník Přírodovědného klubu v Uherském Hradišti 1: 52–55.

Dudich E, Kolosváry G & Szalay L, 1940: Bars varmegye pokszabasu (Arachnoidea) faunajanak alapvetese. Matematikai es termeszettudomanyi kozlemenyek, Budapest 30 (3): 1–71.

Klimeš L, 2000: Checklist of harvestmen (Opiliones) of Czechia and Slovakia. Ekológia (Bratislava) 19, Suppl. 3: 125–128.

Kratochvíl J, 1933: Přehled zeměpisného rozšíření našich sekáčů. Věda přírodní 16: 5–12.

Kratochvíl J, 1934: Sekáči (Opiliones) Československé republiky. Práce Moravské Přírodovědecké Společnosti 9/5: 1–35.

Kratochvíl J, 1939: Druhy skupiny Nemastoma quadripunctarum (Perty) a několik nových sekáčů pro ČSR. Sb. Přírodověd. kl. v Třebíči za rok 1938, 3: 73–81.

Martens J, 1978: Spinnentiere, Arachnida: Weberknechte, Opiliones. Die Tierwelt Deutschlands. Vol. 64, Jena, 464 pp.

Rafalski J, 1961: Prodromus Faunae Opilionum Poloniae. Pozn. Towarz. Przyj. Nauk Prace Kom. Biol. 25: 1–47.

Roewer CF, 1923: Die Webernechte der Erde. Fischer Verlag, Jena, 1116 pp.

Starega W, 1976: Opiliones – Kosarze (Arachnoidea). Fauna Polski, Fauna Poloniae 5, Warszawa, 197 pp.

Stašiov S, 2003: Výskyt Paranemastoma quadripunctatum (Opiliones) na Slovensku. p. 18. In: Roller L (ed.), Entomologická konferencia 2003. Zborník abstraktov, 18. a 19. júna 2003. Mošovce, Penzion Drienok.

Stašiov S, 2004: Kosce (Opiliones) Slovenska. Technická univ. vo Zvolene, Vedecké štúdie 3/2004/A, 118 pp.

Šilhavý V, 1956: Sekáči – Opilionidea. Fauna ČSR, No. 7. Nakladatelství ČSAV, Praha, 273 pp.

Šilhavý V, 1971: Sekáči – Opilionidea. pp. 33–49. In: Daniel M & Černý V (eds), Klíč zvířeny ČSSR IV., Academia, Praha, 603 pp.

Šilhavý V, 1972: Druhý příspěvek k poznání Československých sekáčů (Opilionidea). Zprávy Československé společnosti entomologické při ČSAV, Praha, 8: 93–96.