Informácie týkajúce sa ichtyofauny tohto územia sú limitované na niekoľko diplomových prác a správ o výskyte niektorých druhov rýb (Sedlár 1969, Lukaszewicz 1982, Lackovič 1985, Kováč 2002, Malý 2004, Mihálová 2003, Hajdú & Lengyel 2006). Cieľom tejto práce je popísať a zhodnotiť stav ichtyofauny povodia Žitavy od preložky, ktorá odvádza vodu do Nitry až po sútok so Starou Nitrou (Obr. 1).

Prelovili sme 40 m úsek potoka v obci Hul nad a pod mostom hlavnej cesty. Tok v úseku pod mostom bol pomerne prúdivý. Nad mostom prúdila voda pomalšie a koryto tu bolo opevnené panelmi. Hĺbka vodného stĺpca bola 25–40 cm, šírka koryta 1,5–3 m, rýchlosť prúdu do 0,5 m.s^–1. Substrát dna tvoril štrk, balvany a organický detrit. Voda mala mliečnosivý zákal, v tíšinách a pri prekážkach bola nahromadená pena. Brehové porasty boli tvorené vysokobilynnou vegetáciou s druhmi – chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea), steblovka vodná (Glyceria maxima), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Z vodných makrofytov boli prítomné porasty červenavcov (Potamogeton sp.).

2. Stará Žitava

Ohrádzovaný tok Žitavy so zredukovaným prietokom nad ústím Dvorského kanála bol prelovený na úseku 30 m pod križovaním so železničnou traťou. Voda bola priezračná, pomaly tečúca s hĺbkou vodného stĺpca nad 120 cm, šírka koryta 3 až 5 m, rýchlosť prúdu do 0,2 m.s^–1. Substrát dna tvoril jemný štrk, piesok a organický detrit. Priehľadnosť vody bola veľmi dobrá. V brehových porastoch bola dominantná steblovka vodná, chrastnica trsťovníkovitá a trsť obyčajná (Phragmites australis). Vodná hladina bola sčasti pokrytá porastom žaburinky menšej (Lemna minor).

3. Dvorský kanál – nad ústím do Žitavy

Priamy odvodňovací kanál s úzkym korytom a strmými brehmi. Skúmaný bol úsek o dĺžke 30 m JZ od obce Dvory nad Žitavou. V čase prieskumu bol veľmi nízky vodný stav. Hĺbka vodného stĺpca bola 10–15 cm, šírka koryta 1,2 m, rýchlosť prúdu 0,001 m.s^–1. Substrát dna tvorila veľká vrstva usadeného bahna. V brehových porastoch bola dominantná pálka širokolistá (Typha latifolia), steblovka vodná, okrasa okolíkatá a kosatec žltý (Iris pseudacorus). Z vodných makrofytov boli prítomné porasty žaburinky menšej a žaburinky trojbrázdej (Lemna trisulca).

4. Bohatský kanál – ústie

Skúmaný bol úsek Bohatského kanála o dĺžke 30 m od ústia do Žitavy pod hrádzou. Odvodňovací kanál má priame úzke korytom, spevnené panelovou dlažbou. Kompletne je zarastený pálkou. Hĺbka vodného stĺpca bola 35 cm, šírka koryta 1,2 m, voda stojatá. Substrát dna tvoril štrk, bahno a organický detrit. Z vodných makrofytov boli dominantné žaburinka menšia a berla vzpriamená (Berula erecta).

5. Stará Žitava – pod ústím Bohatského kanála

Skúmaný bol 50 m úsek Starej Žitavy južne pod ústím Bohatského kanála. Voda bola priezračná, pomaly tečúca s hĺbkou vodného stĺpca najviac 120 cm, šírkou koryta 3 až 5 m a rýchlosťou prúdu do 0,1 m.s^–1. Substrát dna tvoril jemný štrk, piesok, organický detrit a opad z brehovej vegetácie. Priehľadnosť vody bola veľmi dobrá. V Brehových porastoch boli dominantné trsť obyčajná, pálka širokolistá a ostrice (Carex sp.). Vodná vegetácia bola zastúpená druhmi berla vzpriamená, leknica žltá (Nuphar luteum) a žaburinka menšia.

6. Abovský kanál (Sesíleš) – ústie do Žitavy pod hrádzou

Priamy odvodňovací kanál so stojatou vodou, úzkym priamym korytom so zárastom trste a pálky. Skúmaný bol 30 m úsek kanála s hĺbkou vodného stĺpca 20 cm, šírkou koryta 1,2 m. Substrát dna tvoril štrk a bahno. Farba vody bola hnedastá. Brehové porasty boli tvorené vysokobylinnou vegetáciou s dominanciou trste, pálok a ostríc. Z vodnej vegetácie boli zastúpené spirodelka mnohokoreňová (Spirodela polyrhiza), žaburinka menšia, a berla vzpriamená.

7. Patinský kanál

Skúmaný bol 50 m úsek Patinského kanála pod mostom poľnej cesty JZ od osady Hurbanovo – Zelený háj. Odvodňovací kanál tu má priame koryto s hĺbkou vodného stĺpca do 120 cm, šírkou koryta 6 m. Voda je stojatá, substrát dna tvorí štrk, bahno a organický detrit. Farba vody bola mliečnosivá, priehľadnosť vody slabá. Brehové porasty boli tvorené prevažne ostricami, pálkou a kosatcom žltým Dominantnými druhmi vodnej vegetácie boli rožkatec ponorený, žaburinka menšia a spirodelka mnohokoreňová.

8. Patinský kanál – ústie

Bol skúmaný 25 m dlhý úsek Patinského kanála JV od Martoviec. Odvodňovací kanál tu preteká vo zvyškoch meandrov Žitavy, preto má prírode blízke koryto a brehy. V blízkosti vyústenia pod hrádzou Žitavy je koryto na krátkom úseku spevnené dlažbou. Voda je takmer stojatá, z vodných makrofytov boli dominantné leknica žltá a rožkatec ponorený. Hĺbka vodného stĺpca bola 30 až 100 cm, šírka koryta 2 až 4 m. Substrát dna tvorilo bahno, dlažba a korene makrofytov.

9. Potok Chrenovka

Skúmali sme zregulovaný úsek toku o dĺžke 30 m nad mostom poľnej cesty západne od obce Hul. V čase prieskumu bol pomerne vysoký vodný stav, voda bola zakalená, čo nám neumožňovalo loviť ryby v hlbších častiach toku a druhy žijúce pri dne Rýchlosť prúdu bola do 0,25 m.s^–1, hĺbka vodného stĺpca nad 120 cm, šírka koryta 4 m, substrát dna bol ílovito-hlinitý s usadeninami jemného organického detritu. Brehové porasty sú tvorené vysokobylinnou vegetáciou s dominanciou druhov okrasa okolíkatá, steblovka vodná a vŕba popolavá (Salix cinerea). Z vodných makrofytov boli zastúpené červenavce, rožkatec ponorený a submerzné porasty okrasy okolíkatej.

10. Potok Chrenovka – 2

Skúmali sme 15 m úsek zregulovaného potoka Chrenovka pozdĺž ľavostrannej hrádze preložky Žitavy Z od Dolného Ohaja. V čase prieskumu bol pomerne vysoký vodný stav, voda bola zakalená, čo nám umožnilo preskúmať len litorálne pásmo. Ide o pomaly prúdivý zregulovaný kanál s hĺbkou do 120 cm a šírkou koryta 2,5 m. Rýchlosť prúdu nepresahovala 0,05 m.s^–1, substrát dna bol ílovito-hlinitý s usadeninami jemného organického detritu. V brehových porastoch boli prítomné okrasa okolíkatá, steblovka vodná a vŕba popolavá. Z vodných makrofytov boli zastúpené červenavce a rožkatec ponorený.

11. Stará Žitava – pod stavidlom

Prelovený bol 20 m dlhý úsek zregulovaného a ohrádzovaného toku Žitavy západne od obce Dolný Ohaj. Pod stavidlom je koryto opevnené panelmi. V čase prieskumu bola voda zakalená, hĺbka vodného stĺpca bola 60 až 100 cm, pod haťou >120 cm, šírka koryta 5 až 8 m. Rýchlosť prúdu bola max. 0,1 m.s^–1, substrát dna tvorili jemné hlinito-ílovité sedimenty, štrk a vrstva jemného organického detritu. V brehových porastoch boli zastúpené okrasa okolíkatá, steblovka vodná, chrastnica trsťovníkovitá a ježohlav vzpriamený (Sparganium erectum).

12. Preložka Žitavy pod pevným prahom pri Dolnom Ohaji.

Skúmali sme zregulovaný a ohrádzovaný tok Žitavy pod pevným prahom západne od obce Dolný Ohaj. Pod prahom je tok prúdivý a koryto je v krátkom úseku opevnené betónovou dlažbou. Hĺbka vodného stĺpca bola 25 až 30 cm, pod haťou 100 cm, šírka koryta 5 až 8 m, rýchlosť prúdu max. 0,5 m.s^–1. Substrát dna tvoril štrk, balvany, piesok, pri okrajoch jemné hlinité sedimenty. Brehové porasty boli tvorené vysokobylinnou vegetáciou s prerušovanými pásmi drevín. Dominantné zastúpenie mali chrastnica trsťovníkovitá, vŕba košíkárska (Salix viminalis), vŕba biela (S. alba), javorovec jaseňolistý (Acer negundo) a ježatec laločnatý (Echinocystis lobata). Z vodných makrofytov bol dominantne zastúpený stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum).

13. Alúvium Žitavy – nad sútokom Nitry a Žitavy

Prelovili sme 100 m úsek litorálnej zóny Starej Žitavy 100 m nad sútokom so Starou Nitrou južne od Martoviec (PR Alúvium Žitavy). Žitava tu má charakter odstaveného mŕtveho ramena so stojatou vodou a bohato rozvinutou vodnou a pobrežnou vegetáciou. Hĺbka vodného stĺpca bola 30 až 50 cm, šírka koryta 60 m. Substrát dna tvoril jemný organický detrit a ílovité sedimenty. Brehové porasty sú tvorené mäkkým lužným lesom s dominanciou vŕby bielej, v presvetlených úsekoch bola dominantná pálka širokolistá. Z vodnej vegetácie boli dominantné rožkatec ponorený a žaburinky (Lemna minor, L. trisulca, L. minuta, S. polyrhiza).

14. PP Meander Chrenovky

Lokalita predstavuje zvyšok meandra pôvodného toku s charakterom odstaveného ramena, ktorý bol preťatý vybudovaním preložky Žitavy. Čiastočný prietok zabezpečuje kanálový systém napojený na meander. Prostredníctvom neho lokalita komunikuje s potokom Chrenovka. Hĺbka vody dosahovala v prelovených úsekoch 30 až 80 cm (priemer 50 cm). Voda je stojatá, slabý prúd bol pozorovaný iba v ústí kanála. Substrát dna tvoril jemný organický detrit a zvyšky submerznej vegetácie, opadnuté listy a konáre. Z vodnej vegetácie vytvára súvislé porasty rožkatec ponorený, leknica žltá a žaburinka menšia. V brehových porastoch boli zastúpené ostrice, pálka širokolistá, trsť obyčajná, steblovka obrovská, a vŕba popolavá.

Ichtyologický prieskum sa uskutočnil v dňoch 4.8.až 6.8.2006 a 30.9.2006 na 13 lokalitách v povodí rieky Žitava (Obr. 1). Lokalita č. 14 (PP Meander Chrenovky) bola skúmaná 7.10.2004. Postupovalo sa štandardnými ichtyologickými metódami (Holčík & Hensel 1972) pomocou elektrického agregátu (typ IUP 12: U = 350V, I = 3,5A). Lokality boli prelovené tak, aby boli pokryté všetky mikrohabitaty v toku. Lov trval v závislosti od charakteru lokality 15 až 60 minút a dĺžka skúmaného úseku bola v závislosti od charakteru a prístupnosti brehov od 25 až 100 m. Výsledok lovu mohli negatívne oplyvniť zhoršené lovné podmienky na lokalite 7 hustý zárast vodnej vegetácie a silný zákal vody. Napriek absencii rýb v úlovku, výskyt rýb na tejto lokalite nemožno s istotou vylúčiť. Na lokalitách 9, 10, 11 pre vysoký vodný stav a zákal vody nebolo možné pokryť všetky mikrohabitaty. Predpokladáme, že pri love unikali najmä ryby v hlbších častiach toku a druhy žijúce resp. zdržiavajúce sa pri dne. Po vylovení boli ryby determinované, zmerané a vrátené späť do vody. Štrukturálne a kvantitatívne charakteristiky ichtyocenóz sme vyhodnotili podľa Lososa et al. (1985) a jednotlivé druhy rýb boli zaradené do ekologických skupín podľa Holčíka (1998). Na celkové porovnanie podobnosti jednotlivých lokalít clusterovou analýzou podľa Morisitovho indexu bol použitý štatistický program Past (Hammer et al. 2001).

Obr. 1. Mapa skúmaných lokalít dolného toku Žitavy.

Zo 14 skúmaných lokalít povodia Žitavy bolo na 10 lokalitách spolu zistených 24 druhov rýb patriacich do 5 čeľadí (Tab. 1). Sledované lokality je na základe clusterovej analýzy možné rozdeliť do niekoľkých skupín (Obr. 2).

Lokality bez výskytu rýb (č. 3, 4, 6, 7) je možné charakterizovať ako melioračné kanále s veľkým kolísaním vodného stavu, pomerne bohatým zárastom vodnej vegetácie a substrátom z jemných sedimentov (bahno a detrit). Pravdepodobnosť výskytu rýb je nízka, ale za istých okolností (vyšší vodný stav) sa tu ryby môžu dočasne vyskytovať.

Lokality v skupine A (č. 8 a 13) sú charakteristické lenitickým prostredím, pomerne bohatým zárastom vodnej vegetácie a substrátom z jemných sedimentov (bahno a detrit). Lokality sa nachádzajú vo zvyškoch bývalých čiastočne upravených meandrov pôvodného toku rieky Žitavy. Ichtyofauna pozostáva najmä z limnofilných druhov, z ktorých má najväčší význam výskyt chráneného číka európskeho (Misgurnus fossilis). Z nepôvodných druhov tu boli zastúpené karas striebristý (Carassius auratus) a slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus), ktorých podiel na ichtyofaune bol relatívne vysoký (až do 30 %).

Lokality v skupine B (č. 1 a 9) sú charakteristické mierne prúdiacou vodou a silnou reguláciou toku. Napriek regulácii je v toku zachovalá pomerne vysoká diverzita mikrohabitatov, čo sa prejavilo v pomerne vysokom počte druhov na lokalite. V skúmaných lokalitách prevládali reofilné a eurytopné druhy rýb. Z chránených druhov sa v nízkom – recedentnom zastúpení vyskytujú pĺž podunajský (Cobitis elongatoides), čík európsky a hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus). Lopatka dúhová (Rhodeus amarus) mala subdominantné postavenie.

Lokality v skupine C (č. 2 a 5) sú charakteristické pomaly prúdiacou vodou (<0,1 m.s^–1), starou neudržiavanou reguláciou. Koryto toku, ktoré bolo pôvodne dimenzované na vyššie prietoky je v súčasnosti husto zarastené vodnou a litorálnou vegetáciou. Substrát je tvorený pieskom s prímesou štrku, v lenitických mikrohabitatoch jemným sedimentom. V ichtyofaune prevládajú eurytopné druhy. Z chránených druhov sme zistili výskyt číka európskeho a lopatky dúhovej.

Lokalita v skupine D (č. 12) je priame zregulované koryto Žitavy so silne zredukovanými brehovými porastami. Tok je charakteristický lotickým prostredím so štrkovito-balvanitým dnom s akumuláciami piesku a silným zastúpením reofilných druhov. Ichtyofauna tohto úseku môže byť ovplyvnená aj riekou Nitrou, kam táto preložka ústi. Z chránených druhov bol zaznamenaný výskyt hrúza bieloplutvého a plosky pásavej (Alburnoides bipuncatus). V úlovku boli zastúpené výlučne juvenilné jedince mreny severnej. Zjavná bola absencia starších ročníkov tohto druhu, čo môže byť dôsledkom negatívneho vplyvu regulácie na ekológiu ichtyocenózy.

Skupina E (č. 10, 11 a 14) združuje rôznorodé habitaty so silným zastúpením lopatky dúhovej. Na lokalitách prevládajú limnofilné a eurytopné druhy, pričom tieto lokality sú charakteristické len mierne prúdivou vodou a substrátom tvoreným z piesku alebo jemných sedimentov. Lokalita č. 14 je zarastená vodnými makrofytmi. Z chránených druhov bol zaznamenaný výskyt lopatky dúhovej a a karasa zlatistého (Carassius carassius).

Najviac druhov (14) sme zistili na lokalite 12 – Žitava preložka a na lokalite 1 – Liska Hul (11 druhov). Pomerne vysoký počet druhov sme zaznamenali aj na ďalších lokalitách, ktoré sa vyznačovali vyššou diverzitou mikrohabitatov. Naopak najmenej druhov (2) sme zaznamenali na lokalite 13 – Alúvium Žitavy, ktorá má charakter odstaveného ramena a na lokalite 10 – Chrenovka pri Dolnom Ohaji (4 druhy), ktorá má skanalizovanú podobu. Na lokalite č. 10 mohli výsledok lovu negatívne oplyvniť aj zhoršené lovné podmienky. Pre vysoký vodný stav a zákal vody nebolo možné pokryť všetky mikrohabitaty, najmä habitat dna a hlbšie časti toku.

Nízky počet zaznamenaných druhov na lokalite č. 13 mohol súvisieť s použitou lovnou metódou, ktorá nám umožňovala prebrodiť len litorálnu zónu, kým hlbšie úseky toku zostali prakticky neprelovené. Zo zaznamenaných druhov dosahovali najvyššiu frekvenciu výskytu plotica červenooká (Rutilus rutilus), lopatka dúhová (zhodne 57%) a hodnotu 50 % dosiahol aj býčko rúrkonosý (Proterorhinus marmoratus).

Z inváznych druhov najvyššiu frekvenciu výskytu dosiahla slnečnica pestrá (43 %) a karas striebristý (29 %). Výskyt týchto druhov je viazaný z veľkej časti na nížinné oblasti, aj keď miestami prenikajú vyššie proti prúdu riek. Naopak hrúzovec sieťovaný (Pseudorasbora parva) obľubuje najmä rybníky a toky ovplyvnené ichtyofaunou rybníkov.

Z druhov národného a európskeho významu dosiahli najvyššiu frekvenciu lopatka dúhová (57 %) a čík európsky (29 %). Ďalšie druhy boli zaznamenané len na jednej resp. dvoch lokalitách. Rozšírenie lopatky dúhovej v Žitave môžeme považovať za stabilné v úseku od sútoku až po spodné úseky podhorských úsekov hlavného toku a prítokov. Naopak čík európsky je viazaný na nížinné úseky tokov a najvyššie položené sledované lokality v povodí je možné považovať za hornú hranicu rozšírenia. Nízke zastúpenie reofilného pĺža podunajského a najmä hrúza bieloplutvého v rámci sledovaného územia je spôsobené absenciou vhodných habitatov, ktoré zanikli po regulácii rieky a zmene hydrologického režimu celého povodia. Výskyt pĺža podunajského uvádza Malý (2004) z Telinského potoka a Kováč (2002) z odstaveného meandra Žitavy v južnej časti PR Žitavský luh. V samotnej Žitave tento druh nebol zistený, čoho príčinou môže byť pravdepodobne iba nevhodne zvolená metóda lovu a malý počet skúmaných lokalít.

Spomedzi všetkých sledovaných druhov má v rieke Žitava osobitné postavenie ploska pásavá, ktorej výskyt sme zistili aj v dolnom úseku toku v preložke pod pevným prahom pri Dolnom Ohaji. Výskyt tohto drobného reofilného druhu sa uvádza aj zo stredného úseku Žitavy a tiež z pramennej oblasti, kde žije spolu s čerebľou (Lackovič 1985, Mihálová 2003). V Starej Žitave a súvisiacich vodných útvaroch pod preložkou pri Dolnom Ohaji sa jej výskyt nepotvrdil, čoho príčinou je zmena prietokových množstiev a následná redukcia habitatu v dotknutom úseku toku. Rozšírenie plosky pásavej v povodí Žitavy bude pravdepodobne vo väčšej miere viazané v podhorskej zóne (na horný úsek) toku a v sledovanom úseku dosahuje spodnú hranicu rozšírenia v povodí.

V rámci sledovaných vodných útvarov na dolnom toku Žitavy sme nezistili prítomnosť reofilných druhov – nosáľa sťahovavého (Vimba vimba) a podustvy severnej (Chondrostoma nasus). Ich výskyt sa však uvádza v úseku Žitavy pri Vrábľoch, Hornom Ohaji a v podhorskom pásme toku nad obcou Nová Ves nad Žitavou (Mihálová 2003; Malý 2004). Sedlár (1969) v Žitave uvádza výskyt boleňa dravého (Aspius aspius). Výskyt tohto druhu nepotvrdzujú ani neskoršie prieskumy a jeho prítomnosť na skúmaných lokalitách sa nepotvrdila ani v čase nášho prieskumu.

Podmienky pre prežívanie populácií reofilných druhov sú v súčasnej zregulovanej Žitave nepriaznivé. Výskyt druhov je obmedzený výlučne na lotické (prúdivé) úseky Žitavy, ktoré sú izolované početnými prahmi a umelými vzdutiami. Tie predstavujú pre migrujúce druhy neprekonateľné bariéry. Znemožnenie migračnej priechodnosti toku, zmena hydromorfologických parametrov toku, redukcia a izolácia habitatov v dôsledku regulácie je hlavnou príčinou neúspešnej reprodukcie reofilných druhov a nepriaznivého stavu početnosti ich populácií.

Počas nášho prieskumu neboli zaznamenané ani ďalšie druhy – zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca), kapor obyčajný (Cyprinus carpio), pleskáč vysoký (Abramis brama) a sumec západný (Silurus glanis), ktorých výskyt sa uvádza z úseku Žitavy pri Vrábľoch (Malý 2004) a v spodnom úseku Žitavy (Sedlár 1969). Keďže sa jedná o hospodársky cenné druhy, významný podiel na ich zastúpení v rieke môže mať umelé zarybňovanie. Za zmienku stojí výskyt ohrozeného karasa zlatistého v rieke Žitave a jej prítokoch v úseku pri Vrábľoch – Telinskom potoku a v Širočine, tiež v úseku Žitavy nad Novou Vsou nad Žitavou. Spomedzi nami sledovaných vodných útvarov na dolnom toku Žitavy sme tento druh zaznamenali iba na jednej lokalite v PP Meander Chrenovky. Sedlár (1969) uvádza výskyt ďalších druhov, ktoré sme pri našom prieskume nezaznamenali. V dolnom úseku pred sútokom s Nitrou sa v čase jeho prieskumov ojedinele vyskytovali hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schaetser) a hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus). Zaujímavý je aj nárast zastúpenia inváznych druhov rýb v porovnaní s minulosťou, čo môže poukazovať na pokračujúcu degradáciu habitatov a tým aj celého ekosystému v povodí Žitavy.

Obr. 2. Clusterová analýza sledovaných lokalít.

 

Tab. 1. Relatívne zastúpenie jednotlivých druhov rýb na sledovaných lokalitách.