Folia faunistica Slovaca (2009) 14 (16): 107-112

Vážky (Insecta: Odonata) Považského Podolia v okolí Trenčína

Stanislav David & Michal Šmiga

Katedra ekológie a environmentalistiky, Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštatnína Filozofa v Nitre, Tr. A. Hlinku 1, SK – 949 74 Nitra [stanislav.david@savba.sk]

Received: 15.7.2009; Accepted: 18.11.2009; Published: 6.12.2009

From a faunistic-ecological point of view, the dragonflies in the surroundings of the Trenčin town have been known insufficiently. From the year 2002 until 2004 21 species of dragonflies were found there. 11 localities were investigated, 3 types of habitats have been found, the most numerous were the gravel pits in the Váh river basin. The dominant species surveyed there were Ischnura elegans, Platycnemis pennipes, Orthetrum albistylum, O. cancellatum. These and the other ones are eurytopic. We have identified odonatocenosis Orthetrum – Libellula depressa there. As for the biodiversity preservation we consider the above mentioned gravel pits significant.

Dragonflies, Odonata, Považské podolie region, W Slovakia, faunistic, ecology.

Vážky Považského podolia a Dolnovážskej nivy, včítanie okolia mesta Trenčín boli skúmané v rokoch 1984 až 1985 Davidom (1986). Bolo zistených 20 druhov vážok. Údaje o vážkach Dolnovážske nivy územia boli doplnené pokračujúcim výskumom v rokoch 1993 až 1998, ktorého výsledkom bolo zistení výskytu 28 druhov vážok (David 2001a). V rokoch 2003 až 2004 sme uskutočnili výskum vážok, zameraný predovšetkým na štrkoviská v okolí mesta Trenčín. Faunistické, ekologické a ekosozologické vyhodnotenie výskumu je cieľom predloženého príspevku.

Výskum vážok bol prevedený na 11 lokalitách (Obr. 1) Považského podolia (kód geomorfologického celku Databanky fauny Slovenska (DFS – 490) a Považského Inovca (DFS – 100) v rokoch 2002 až 2004, ťažisko výskumu bolo v roku 2004. Konkrétne dátumy výskumu na jednotlivých lokalitách sú v systematické časti príspevku. Materiál vážok bol doplnený zberom S. Davida (lok. Chocholná – Velčice, štrkové jamy, 1.8.1989; Trenčín – Nozdrkovice, štrkovisko, 3.8.1989; Trenčín – Zamarovce, štrkové jamy, 16.7.1984) a zberom P. Devána (Trenčín – Zamarovce, štrkovisko, 1.8.1996).

Výskum bol zameraný na potvrdenie autochtonného výskytu vážok na lokalitách, preferovaný bol zber lariev. Tomu odpovedá zloženie materiálu vážok (20♂ 8♀ 15 exúvií 1019 lariev, n = 1062 exempl., leg. P. Deván, S. David, M. Šmiga, det. et coll. S. David), ktorý bol lovený hydrobiologickou sieťkou, medzi 11. až 18. hodinou zväčša v polooblačných dňoch, materiál bol konzervovaný 97% benzinalkoholom. Pre účel výskumu bola vybavená výnimka zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Získaný materiál vážok sme vyhodnotili bežnými štatistickými postupmi podľa Lososa (2002), vypočítali sme dominanciu, diverzitu a ekvitabilitu. Cenotickú štruktúru vážok sme hodnotili pomocou ordinačných metód v programu CANOCO (Ter Brak & Šmilauer 1998).

Obr. 1. Skúmané lokality s výskytom vážok v okolí Trenčína.

Opis lokalít

Skúmané lokality sa nachádzajú v nive Váhu alebo jeho prítokov v nadmorskej výške 193 až 265 m. Niva Váhu je tvorená povodňovými hlinitými a piesčitými náplavmi o mocnosti 8 až 25 m. V podloží sú vodou nasýtené štrkové akumulácie. Skúmané územie patrí do teplej klimatickej oblasti, okrsku mierne vlhkého s miernou zimou (Porubský 1991). Použité kódy biotopov sú podľa Ružičkovej et al. 1996. Lokalitné údaje sú sumarizované v Tab. 1.

1. Krivosúd – Bodovka – štrkovisko, kód biotopu 8234000
Veľkosť štrkoviska je asi 11 ha, štrkoviskom preteká Stankovský potok, pri vysoké hladine voda preteká priepustom do Váhu. Dno štrkovité s nánosmi bahna, iniciálna litorálna vegetácia je tvorená druhmi Typha latifolia, Juncus glaucus, Iris pseudacorus.

2. Trenčín, Nozdrkovce – Trenčianske kaskády, štrkoviská, kód biotopu 8234000
Stredne veľké kazetové (4) štrkoviská JZ od Trenčína, medzi Váhom a Biskupským kanálom. Brehy zarastené náletovými drevinami, litorálna vegetácia s Typha latifolia, Phagmites australis. Lokalita je rybársky revír Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ), Mestská organizácia Trenčín č. 391 – N, lokalitu opisuje Majský (1998).

3. Krivosúd – Bodovka – štrkoviská, kód biotopu 8234000.
Materiálové jamy, dno s nánosmi bahna, porasty Phragmites australis, Typha sp., Carex sp. Brehy s náletovými drevinami Salix sp., Populus sp., Alnus glutinosa.

4. Krivosúd – Bodovka – staré koryto Váhu, kód biotopu 8140000
Meandrujúci úsek Váhu so štrkovými lavicami, bez vegetácie.

5. Trenčín, Lavičkový potok, kód biotopu 8160000
Regulovaný potok, vtekajúci do Soblahovského potoka, odber bol prevedený pod prepadom s bahnitým dnom a litorálnou vegetáciou.

6. Záblatie – štrkoviská, kód biotopu 8234000
Systém štrkových jám, z časti zavezených komunálnym odpadom. Hĺbka do 1,5 m, staršie jamy v pokročilej fáze zarastania vegetáciou.

8. Záblatie, Orechovský potok, kód biotopu 8160000
Miestom odchytu 7,5 km dlhého prítoku Váhu je úsek pred zaústením do Váhu pod železničným mostom.

9. Krivosúd – Bodovka, nové štrkoviská, kód biotopu 8234000
Nové štrkoviská hlboké do 3 m, bez brehovej vegetácie.

10. Trenčín, Nozdrkovice – štrkoviská, kód biotopu 8234000
Dve jamy po ťažbe štrku s obsádkou rýb, staršia jama s náletovými drevinami. Navrhované lokálne biocentrum.

11. Trenčín, Zamarovské jamy – kód biotopu 8234000
Kazetové štrkové jamy, zarastené vegetáciou. V roku 1984 vyhlásené prírodnou rezerváciou, problémom je nedostatok vody v dôsledku poklesu dna koryta Váhu (Majský 1998).

12. Chocholná – Velčice, kód biotopu 8234000
Štrkové jamy na ľavom brehu potoka Chocholnica, plytké jamy zarastené vegetáciou.

Tab. 1. Údaje o skúmaných lokalitách.