Folia faunistica Slovaca (2009) 14 (20): 123-126

TAXONS

 

Predbežná správa o helmintofaune ryšavky tmavopásej (Apodemus agrarius)

Preliminary report on the helminth fauna of the striped field mouse (Apodemus agrarius)

Jarmila Ondríková & Michal Stanko

Ústav zoológie SAV, Bratislava, Sekcia medicínskej zoológie, Löfflerova 10, SK – 040 01 Košice, Slovensko [ondrikova@saske.sk]

Received: 9.9.2009; Accepted: 3.12.2009; Published: 12.12.2009

Abstract

The helminth community of the striped field mouse, Apodemus agrarius (Rodentia, Muridae), was analysed in central and eastern Slovakia. In total, 120 mice from two different areas – Košická kotlina basin and Lučenecká kotlina basin captured between 2006 and 2008 were examined and 9 species of helminths were recorded: Brachylaima sp. (Trematoda), Hymenolepis diminuta (Rudolphi, 1819), Mesocestoides litteratus (Batsch, 1786), Passerilepis crenata (Goeze, 1782), Rodentolepis fraterna (Stiles, 1906), Rodentolepis straminea (Goeze, 1782) (Cestoda), Heterakis spumosa Schneider 1866, Heligmosomoides polygyrus (Dujardin, 1845) and Syphacia stroma (Linstow, 1884) (Nematoda). In studied material, 77,5 % of mice carried at least one of these helminth species. A total of 69,2 % of striped field mice were infected by nematodes, while the prevalence of cestodes and trematodes was 37,5 % and 3,3 %, respectively. Total species richness was 8 at Košická kotlina basin and 5 at Lučenecká kotlina basin. The helminth community presents higher diversity with infracommunities made up of one to four helminth species in Košická kotlina basin in comparison with infracommunities made up of only one or two species in Lučenecká kotlina basin.

Key words

Striped field mouse, Apodemus agrarius, Rodentia, helminth community, cestodes, nematodes, trematodes.

Úvod

Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius Pallas, 1778) je jednou zo štyroch druhov ryšaviek žijúcich u nás. Vyskytuje sa najmä vo východnej a severnej časti Slovenska. V posledných desaťročiach významne zväčšuje areál svojho rozšírenia najmä na východnom a juhu stredného Slovenska smerom na západ, a na severe Slovenska pozdĺž toku Váhu a proti prúdu rieky Poprad. Podobný trend rozširovania areálu je pozorovaný aj v iných častiach strednej Európy (Dudich & Štollmann 1986, Dudich 1997, Bryja & Řehák 2002, Dudich et al. 2003, a i.). Ryšavka tmavopása je druhom obľubujúcim vlhšie biotopy. Jej typickým životným prostredím sú pobrežné porasty krovín okolo stojatých vôd, riek a potokov. Žije tiež na poliach a vlhkých lúkach (Sládek & Mošanský 1985).

Samostatná práca popisujúca helmintofaunu ryšavky tmavopásej z územia Slovenska dosiaľ publikovaná nebola. Prvé doklady o výskyte helmintov u tohto druhu ryšavky sú z 50-tych rokov minulého storočia (Erhardová & Ryšavý 1955, Erhardová 1956, 1958). O druhovej skladbe helmintov A. agrarius z urbánnej a suburbánnej časti Košíc sa zmieňuje Štefančíková et al. (1994). Ani v celoeurópskom meradle nepatrí A. agrarius medzi časté objekty parazitologických štúdií. Shimalov (2002) udáva dáta o helmintofaune ryšaviek tmavopásych z Bieloruského Polesia a Hildebrand et al. (2009) sa vo svojej práci zmieňuje o nematódoch A. agrarius z okolia Wroclawi. Väčšina publikovaných prác o endoparazitoch rodu Apodemus je venovaná druhu Apodemus sylvaticus (napr. Behnke et al. 1999; Abu-Madi et al. 2000; Fuentes et al. 2004).

Cieľom práce bolo rozšíriť poznatky o druhovej skladbe gastrointestinálnych helmintov ryšavky tmavopásej, zistiť rozdiely v druhovej diverzite helmintov medzi jedincami A. agrarius odchytenými z okrajových línií areálu (Lučenecká kotlina) s populáciami vo vnútri areálu (Košická kotlina). V Košickej kotline sú populácie A. agrarius známe už niekoľko desaťročí, kým v Lučeneckej kotline ide o výskyt potvrdzovaný len v posledných rokoch (Dudich & Štollmann 1986, Dudich et al. 2003).

Materiál a metódy

V rokoch 2006–2008 bolo na prítomnosť gastrointestinálnych helmintov vyšetrených 63 jedincov ryšavky tmavopásej odchytených z k.ú. obce Rozhanovce (DFS 7294, Košická kotlina; 48°46’30’’E, 21°21’30’’ N) a 57 jedincov z k.ú. obce Veľká nad Ipľom (DFS 7783, Lučenecká kotlina; 48°15´12´´E, 19°37´58´´N). Hlodavce boli odchytávané do živolovných pascí (kovové pasce tzv. švédskeho typu). Parazitologicky boli hlodavce vyšetrované na pracovisku Ústavu zoológie SAV v Košiciach. Gastrointestinálny trakt, pečeň a telová dutina boli vyšetrené na prítomnosť helmintov a ich larválnych štádií. Trematoda a Cestoda boli fixované 4 % formaldehydom, farbené Semichonovým acetokarmínom alebo Gillsonovým haematoxylínom a montované do kanadského balzamu. Nematoda boli fixované 70 % etanolom, resp. Barbagalovým roztokom. Určované boli po presvetlení kyselinou mliečnou. Parametre parazitácie – prevalencia (P), priemerná abundancia (A), priemerná intenzita (M) a intenzita (I) boli vyhodnotené podľa Busha et al. (1997).

Výsledky

Celkovo bolo infikovaných 93 (77,5 %) jedincov ryšavky tmavopásej 9 druhmi helmintov: Brachylaima sp. (Trematoda), Hymenolepis diminuta (Rudolphi, 1819), Mesocestoides litteratus larvae (Batsch, 1786), Passerilepis crenata (Goeze, 1782), Rodentolepis fraterna (Stiles, 1906), Rodentolepis straminea (Goeze, 1782) (Cestoda), Heterakis spumosa Schneider, 1866, Heligmosomoides polygyrus (Dujardin, 1845) a Syphacia stroma (Linstow, 1884) (Nematoda). Najčastejšie sa vyskytovali Nematoda (73,3 %), Cestoda sme zaznamenali u 40,8 % jedincov a najmenšiu prevalenciu mali Trematoda (3,3%).

V Lučeneckej kotline bolo infikovaných 34 jedincov (59,6%) A. agrarius 5 druhmi helmintov (Tab. 1). U nakazených hostiteľov parazitovali súčasne 1–2 druhy helmintov. Spolu bolo 24,6 % myší infikovaných 2 druhmi helmintov. Druhmi s najvyššou prevalenciou aj abundanciou boli S. stroma a R. fraterna.

V Košickej kotline bolo infikovaných 59 (93,7 %) ryšaviek 8 druhmi helmintov (Tab. 2). U nakazených hostiteľov sme zistili 1–4 druhy helmintov, z to-ho 44,4 % jedincov bolo nakazených 2–4 druhmi. S najvyššou prevalenciou aj abundanciou sa vyskytoval nematód H. polygyrus.

Diskusia

Zistili sme pomerne chudobnú helmintofaunu A. agrarius na vybraných lokalitách stredného a východného Slovenska. Spolu sme zaznamenali 9 druhov gastrointestinálnych helmintov, napriek tomu, to ale predstavuje rozšírenie poznatkov o helmintofaune tohto druhu hlodavca v porovnaní s dosiaľ publikovanými údajmi z územia Slovenska. Erhardová (1958) udáva 4 druhy helmintov z ryšavky tmavopásej z východného Slovenska, Štefančíková et al. (1994) zistila u A. agrarius z urbánnej a suburbánnej časti Košíc spolu 7 druhov helmintov. Podstatne väčšiu druhovú diverzitu helmintofauny

A. agrarius udáva Shimalov (2002) z Bieloruska, ktorý vyšetrením 323 jedincov ryšavky tmavopásej zistil 16 druhov gastrointestinálnych helmintov (Trematoda – 3 druhy, Cestoda – 7 druhov a Nematoda – 6 druhov).

Nižšia druhová diverzita gastrointestinálnych helmintov našich ryšaviek, ako aj skutočnosť, že na obidvoch skúmaných lokalitách prevládali helminty s priamym vývinovým cyklom – S. stroma a R. fraterna, resp. H. polygyrus, môže súvisieť s tým, že mnohé druhy helmintov, najmä zo skupín motolíc (Trematoda) a pásomníc (Cestoda) majú nepriamy vývinový cyklus prostredníctvom medzihostiteľa. Je možné, že sa na skúmaných lokalitách nevyskytujú vhodní medzihostitelia, resp. potravné spektrum A. agrarius je rozdielne v porovnaní s regiónmi, kde bola zistená bohatšia helmintofauna.

Helmintofauna A. agrarius z okrajových častí areálu sa vyznačovala nižšou druhovou diverzitou a odlišnou štruktúrou v porovnaní s helmintofaunou ryšaviek vo vnútri areálu. V Lučeneckej kotline sa s najvyššou prevalenciou aj abundanciou vyskytovali 2 druhy helmintov: nematód S. stroma a pásomnica R. fraterna. Tvorili 91,3 % všetkých zistených helmintov. Oba druhy sa vyvíjajú priamo, bez medzihostiteľov.

V Košickej kotline sme zaznamenali vyšší počet pozitívnych jedincov, bohatšiu helmintofaunu, v ktorej najväčšiu prevalenciu aj abundanciu mal trichostrongyloidný nematód s priamym vývinovým cyklom parazitujúci v duodéne hlodavcov Heligmosomoides polygyrus. Je to jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich gastrointestinálnych helmintov u zástupcov rodu Apodemus (Behnke et al. 1999, Abu-Madi et al. 2000, Fuentes et al. 2004, Eira et al. 2006). Zaujímavé je, že kým 90,4 % ryšaviek z Košickej kotliny bolo napadnutých týmto nematódom, u jedincov z okrajových línií sme ho nezistili vôbec.

Rozdielna helmintofauna ryšaviek okrajových populácií v porovnaní s populáciami vo vnútri areálu rozšírenia je pravdepodobne výsledkom spolupôsobenia viacerých faktorov. Jedným z nich je nižšia populačná hustota hostiteľa v okrajových líniách areálu. Arneberg (2002) popisuje pre helminty s priamym vývinovým cyklom parazitujúce u cicavcov pozitívnu zavislosť medzi druhovou diverzitou parazitov a populačnou hustotou hostiteľa: so zvyšovaním hustoty hostiteľa, narastá počet druhov parazitov. Ďalším z faktorov môže byť rozdielna životná stratégia jedincov žijúcich na okraji areálu odzrkadľujúca sa v ich správaní, reprodukcii a investovaní do imunitných funkcií, ktoré sa prejavuje odlišnou vnímavosťou a rezistenciou voči infekciám (Behnke et al. 1999).

Poďakovanie

Na tomto mieste sa chceme poďakovať spolupracovníkom Dr. L. Mošanskému a Dr. J. Fričovej za pomoc v teréne. Štúdia bola realizovaná vrámci projektov VEGA 2/0043/09 a APVV 0108-06. Výskum drobných cicavcov bol realizovaný na základe výnimiek 297/108/06-3.1 zo dňa 7.3.2006 a 6743/2008-2.1 zo dňa 29.7.2008.

Literatúra

Abu-Madi MA, Behnke JM, Lewis JW & Gilbert FS, 2000: Seasonal and site specific variation in the component community structure of intestinal helminths in Apodemus sylvaticus from three contrasting habitats in south-east England. J. Helminth., 74: 7–15.

Arneberg P, 2002: Host population density and body mass as determinants of species richness in parasite communities: comparative analyses of directly transmitted nematodes of mammals. Ecography, 25: 88-94.

Behnke JM, Lewis JW, Mohd Zain SN & Gilbert FS, 1999: Helminth infections in Apodemus sylvaticus in southern England: interactive effects of host age, sex and year on the prevalence and abundance of infections. J. Helminth., 73: 31–44.

Bryja J & Řehák Z, 2002: Další doklady současné expanze areálu myšice temnopásé (Apodemus agrarius) na Moravě. Lynx, 33: 69–77.

Bush AO, Lafferty KD, Lotz JM & Shostak AW, 1997: Parasitology meets ecology on its own terms: Margolis et al. Revisited. J. Parasit., 83 (4): 575–583.

Dudich A & Štollmann A, 1986: Doplnky a dodatky k rozšíreniu ryšavky tmavopásej – Apodemus agrarius(Pallas) na území Slovenskej socialistickej republiky. Biológia, Bratislava, 41: 597–604.

Dudich A, 1997: Dynamika areálu ryšavky tmavopásej (Apodemus agrarius Pall.) – expanzia či invázia, pp. 53–62. In: Eliáš P (ed.), Invázie a invázne organizmy. SEKOS pre SNK SCOPE, Nitra, 213 pp.

Dudich A, Ambros M, Stollmann A, Uhrin M & Urban P, 2003: Ryšavka tmavopása Apodemus agrarius (Pallas) v Novohrade, pp. 110–115. In: Urban P (ed.), Príroda okresu Veľký Krtíš – 15 rokov od celoslovenského tábora ochráncov prírody, Zborník referátov zo seminára, Čebovce 2003.

Eira C, Torres J, Vingada J & Miquel J, 2006: Ecological aspects influencing the helminth community of the wood mouse Apodemus sylvaticus in Dunas de Mira, Portugal. Acta Parasit., 51 (4): 300–308.

Erhardová B & Ryšavý B, 1955: Příspěvek k poznání cizopasních červů našich mysí a hrabošů. Zoologické a entomologické listy, 4: 71–83.

Erhardová B, 1956: Parazitičtí červi našich myšovitých hlodavců II. Čsl. Parasitologie, 3: 49–66.

Erhardová B, 1958: Parazitičtí červi hlodavců ČSSR. Čsl. Parasitologie, 1: 27–103.

Fuentes MV, Sáez S, Trelis M, Galán-Puchades MT & Esteban JG, 2004: The helminth community of the wood mouse, Apodemus sylvaticus, in the Sierra Espuńa, Murcia, Spain. J. Helminth., 78: 219–223.

Hildebrand J, Zalesny G, Okulewicz A & Baszkiewicz K, 2009: Preliminary studies on the zoonotic importance of rodents as a reservoir of toxocariasis from recreation grounds in Wroclaw (Poland). Helminthologia, 46: 80-84.

Shimalov VV, 2002: Helminth fauna of the striped field mouse (Apodemus agrarius Pallas 1778) in ecosystems of Belorussian Polesie transformed as a result of reclamation. Parasitol. Res., 88: 1009–1010.

Sládek J & Mošanský A, 1985: Cicavce okolo nás. Osveta, Martin, 246 pp.

Štefančíková A, Gajdoš O, Macko J & Tomašovičová K, 1994: Helminth fauna of small mammals in the urban and suburban area of Košice. Biologia, 49 (2): 147–152.