Čeľaď Chthoniidae Daday, 1888

Chthonius (Ephippiochthonius) tetrachelatus (Preyssler, 1790)

Dutiny: [10a] - 1Tn, 3Dn.

V strednej Európe je druh považovaný za eurypotentný druh, často aj za najpočetnejší druh čeľade Chthoniidae. Rovnako na Slovensku patril medzi najčastejším zástupcom rodu, ktorý uprednostňuje suchšie až mierne vlhké biotopy (Krumpál & Kiefer 1981; Krumpál & Krumpálová 2003). Na Slovensku bol nájdený najmä pod kameňmi, v hrabanke, v synantropných podmienkach a vo vtáčích hniezdach. Christophoryová & Krumpál (2007) skúmali šťúriky na viacerých lokalitách Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny, zaznamenali 3 druhy čeľade Chthoniidae a z nich bol Chthonius tetrachelatus naopak najmenej zastúpený.

V študovanom materiáli bol druh získaný v práchne stromových dutín, pričom v tomto type prostredia nebol na Slovensku doteraz zaznamenaný. Boli nájdené 4 nymfy v práchne prízemnej dutiny s relatívnou vlhkosťou 53,76 %. V dutinách bol nájdený aj v iných krajinách Európy. Šťáhlavský (2001) ho v Českej republike získal v práchne 20 dutín 8 druhov stromov a Drogla & Lippold (2004) ho z dutín uvádzajú v Nemecku.

Mundochthonius carpaticus Rafalski, 1948

Dutiny: [10b] - 1♀, 1Tn, 1Dn; [10c] - 1♀, 1Dn.

V skúmanom materiáli bol nájdený v práchne dutín a ide o jeho prvý nález v tomto prostredí na Slovensku. Boli získané 3 jedince v prízemnej dutine s relatívnou vlhkosťou 65,47 % a v nadzemnej dutine. V práchne dutín bol zaznamenaný aj v okolitých krajinách (Drogla & Lippold 2004; Jędryczkowski 1987b). V Českej republike bol s výnimkou jedného prípadu nájdený len v prízemných dutinách (Ducháč 1993; Šťáhlavský 2001).

Neobisium (Neobisium) carpaticum Beier, 1935

Pod kôrou: [19a] - 1♂; [19b] - 1♀, 2♂.

Druh N. carpaticum je známy z Karpatského oblúka - Karpaty, Transylvánske Alpy (Beier 1963). O jeho bionómii aj systematike sa vie pomerne málo. Na našom území bol doteraz zaznamenaný v hrabanke (Christophoryová & Krumpál 2007; Krumpál 1980; Krumpál & Krumpálová 2003) a v jaskyniach (Krumpál 2000).

V študovanom území bol po prvýkrát nájdený pod kôrou stromov, konkrétne 4 jedince pod kôrou smreka.

Neobisium (Neobisium) sylvaticum (C. L. Koch, 1835)

Hniezda: [6a] - 2♀; [6b] - 4♀; [6c] - 1♀.

Pod kôrou: [20] - 1♀.

Druh je rozšírený v celej Európe (Harvey 2009), vyskytujúci sa v lesných biotopoch v hrabanke a machu, ale je známy aj z vchodov jaskýň, pod kôrou stromov a v hniezdach (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004).

V študovanom materiáli bol zaznamenaný v hniezdach a pod kôrou. V hniezdach bolo celkovo nájdených 7 samíc druhu N. sylvaticum. Jedince sa vyskytovali vo voľných hniezdach Troglodytes troglodytes, Turdus philomelos a jedna samica bola nájdená v hniezde v búdke Parus major. Na Slovensku bol už zaznamenaný v hniezde Lanius collurio (Krištofík et al. 2002). Z okolitých krajín bol nájdený v Českej republike v niekoľkých hniezdach Turdus sp. na okraji lesa asi 1,5 - 2 m nad zemou (Šťáhlavský 2001). Ressl & Beier (1958) ho zaznamenali v Rakúsku v hniezdach Corvus corone corone Linnaeus, 1758 a z neurčeného hniezdiča.

Pod kôrou stromov bol N. sylvaticum zaznamenaný na Slovensku po prvýkrát, bola nájdená 1 samica pod kôrou platana. Rovnako bol v tomto prostredí nájdený aj v okolitých krajinách (Drogla & Lippold 2004; Jędryczkowski 1987b; Jost 1982; Ressl & Beier 1958; Šťáhlavský 2001).

Čeľaď Cheiridiidae Hansen, 1894

Cheiridium museorum (Leach, 1817)

Hniezda: [4a] - 7♀, 5♂, 2Tn.

Šťúrik Cheiridium museorum je prevažne synantropný druh, býva ale nájdený aj pod kôrou stromov, v dutinách a v hniezdach (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004).

V študovanom materiáli bolo nájdených 14 jedincov v synantropných podmienkach v hniezde Hirundo rustica. Podľa Krumpála & Cypricha (1988) sa druh často vyskytuje vo voľných hniezdach. Krištofík et al. (1995) našli len 1 samicu v hniezde Remiz pendulinus (Linnaeus, 1758) a predpokladali tak, že toto hniezdo predstavuje menej vhodné podmienky pre jeho výskyt. Bol nájdený aj v hniezdach v búdkach Passer montanus (Krumpál et al. 2000-2001). Z okolitých krajín ho zaznamenali Rafalski (1967) v hniezdach vrabca a lastovičky a Drogla & Lippold (2004) vo voľných nadzemných hniezdach a v budovách v hniezdach a vtáčom truse.

Čeľaď Cheliferidae Risso, 1826

Chelifer cancroides (Linnaeus, 1758)

Hniezda: [4a] - 4♀, 8♂, 2Tn, 15Dn, 23Pn; [4b] - 1♀, 1♂; [5a] - 2♂; [5b] - 1♀; [8a] - 1♀; [8b] - 1♀.

Šťúrik Chelifer cancroides je kozmopolitný synantropný druh vyskytujúci sa prevažne v ľudských príbytkoch, ale bol nájdený aj v hniezdach vtákov, v dutinách stromov a v hrabanke (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004; Šťáhlavský 2001).

V študovanom materiáli bolo nájdených 59 jedincov druhu Chelifer cancroides v hniezdach v králikárňach a vo voliérach Columba livia f. domestica a Streptopelia roseogrisea a vo voľných hniezdach Hirundo rustica a Phoenicurus ochruros. Podobné údaje boli zo Slovenska publikované už v minulosti. Chelifer cancroides bol získaný z hniezd Columba livia f. domestica v drevených holubníkoch a v hospodárskych budovách roľníckeho družstva (Cyprich et al. 1992) a z hniezd z búdok Taeniopygia guttata castanotis na chovateľskej farme (Cyprich et al. 2000). Krumpál et al. (2000-2001) našli druh v hniezdach Passer domesticus (Linnaeus, 1758) a Nosek & Lichard (1962) našli jedného jedinca v hniezde Turdus merula v kríkoch. Z okolitých krajín jeho výskyt uvádzajú Ressl & Beier (1958) v hniezdach Phoenicurus ochruros, Hirundo rustica a Apus apus Linnaeus, 1758. Rafalski (1967) ho zaznamenal v hniezdach vrabca a lastovičky.

Dactylochelifer latreillii (Leach, 1817)

Hniezda: [2] - 1Tn; [3] - 3♀, 4Tn, 1Dn; [7] - 1♀.

Dutiny: [11] - 1♀, 2Tn.

Dactylochelifer latreillii je európsky druh vyskytujúci sa v listovej opadanke, pod kôrou stromov a v hniezdach vtákov (Beier 1963; Harvey 2009).

V študovanom materiáli bol nájdený v hniezdach a práchne dutín. Bolo nájdených 10 jedincov Dactylochelifer latreillii vo voľných hniezdach Pica pica, Turdus merula a Turdus philomelos. Krumpál & Cyprich (1988) ho na Slovensku zaznamenali v hniezdach v búdkach aj vo voľných hniezdach. Krištofík et al. (1993, 2002) našli jedince v hniezdach Lanius collurio a Remiz pendulinus a pri druhu uviedli, že je vysoko viazaný na rôzne situované hniezda. Jedince boli zaznamenané aj v hniezdach v búdkach Passer montanus (Christophoryová et al. 2007; Krumpál et al. 2000-2001). Z okolitých krajín ho Ressl & Beier (1958) našli v Rakúsku v hniezde Emberiza citrinella Linnaeus, 1758. Rafalski (1967) pri jeho výskyte v Poľsku uvádza, že býva nájdený aj vo vtáčích hniezdach.

V práchne dutín bol nájdený po prvýkrát na Slovensku, konkrétne 3 jedince v nadzemnej dutine v rozpadnutom pni. Z okolitých krajín sú známe nálezy z dutín v Nemecku (Drogla & Lippold 2004).

Čeľaď Chernetidae Menge, 1855

Chernes hahnii (C. L. Koch, 1839)

Hniezda: [7] - 1♀.

Dutiny: [12] - 1♀, 1Tn; [15c] - 1♂; [16d] - 1♂; [17b] - 1♀, 1♂.

Pod kôrou: [13a] - 1♀; [13b] - 1♀, 1♂, 2Tn.

Druh Chernes hahnii žije hlavne pod kôrou a v dutinách listnatých stromov, bol nájdený aj v hniezdach a len zriedka v hrabanke (Drogla & Lippold 2004; Rafalski 1967; Šťáhlavský 2001).

V študovanom materiáli bol zaznamenaný vo všetkých typoch vybraných prostredí. Bola nájdená jedna samica vo voľnom hniezde Turdus philomelos. Podľa Krumpála & Cypricha (1988) sa na Slovensku vyskytuje vo voľných hniezdach a aj v hniezdach v búdkach. Krištofík et al. (1996) zaznamenali 1 samca v hniezde Merops apiaster. Krumpál et al. (2000-2001) ho našli v hniezdach v búdkach Passer montanus.

V práchne dutín boli jedince Chernes hahnii zaznamenané po prvýkrát na Slovensku, a to 6 jedincov prevažne v nadzemných dutinách (25-90 cm) s relatívnou vlhkosťou práchna okolo 40-60 %.

Rovnako bol po prvýkrát nájdený na našom území pod kôrou stromov, a to 5 jedincov pod kôrou Platanus orientalis. Rovnako je výskyt druhu prevažne pod kôrou a z dutín udávaný z okolitých krajín (Drogla & Lippold 2004; Jędryczkowski 1985, 1987a, 1987b; Rafalski 1967; Šťáhlavský 2001). V Českej republike Šťáhlavský (2001) zaznamenal 269 jedincov, z ktorých len 1 deutonymfa bola nájdená v hrabanke, ostatné jedince pod kôrou 11 druhov stromov.

Dinocheirus panzeri (C. L. Koch, 1837)

Hniezda: [1a] - 1♂.

Dutiny: [9] - 2♀, 2♂, 3Tn, 2Dn, 10Pn; [10a] - 3♀, 4Dn, 3Pn; [15a] - 1♀; [15b] - 1♀; [15d] - 1Pn; [15e] - 1♀, 1Pn; [15f] - 16♀, 1♂, 3Tn, 2Dn, 6Pn; [16a] - 1Pn; [16b] - 1♀; [16c] - 1♂, 1Tn, 1Dn, 1Pn; [16f] - 2Dn, 1Pn; [16g] - 1Dn.

Druh Dinocheirus panzeri býva najčastejšie nájdený v dutinách stromov, ale aj pod kôrou, v hniezdach, komposte a v budovách (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004).

V študovanom materiáli bol zaznamenaný v hniezde a v dutinách. V hniezde v búdke Muscardinus avellanarius bol nájdený jeden samec. Podľa Krumpála & Cypricha (1988) sa len náhodne vyskytuje vo voľných hniezdach. Krumpál et al. (2000-2001) ho zaznamenali v búdkach Passer montanus a Krištofík et al. (2002) v hniezde Lanius minor. Z okolitých krajín je známy z hniezd vtákov (Beier 1948; Jost 1982) aj z hniezd cicavcov (Beier 1948; Rafalski 1967).

Jedince Dinocheirus panzeri boli nájdené v prízemných aj nadzemných dutinách (5-140 cm) s vlhkosťou práchna 17-78 %. Bolo nájdených 72 jedincov a zaznamenané všetky nymfálne štádia. Na Slovensku už bol nájdený jeden samec v práchne dutiny buka (Krumpál & Krumpálová 2003). Z dutín je bežne udávaný aj z ostatných krajín (Drogla & Lippold 2004; Jędryczkowski 1985, 1987a, 1987b; Jost 1982). V Českej republike bol nájdený v prízemnej dutine duba (Ducháč 1993) a v 43 prízemných aj nadzemných dutinách 10 druhov stromov, kde bolo získaných vyše 1000 jedincov (Šťáhlavský 2001).

Allochernes wideri (C. L. Koch, 1843)

Hniezda: [1a] - 2♀, 1♂, 4Dn; [1b] - 2♀, 4♂, 4Tn, 3Dn; [4a] - 1♀, 2♂, 1Tn.

Dutiny: [15f] - 2♀, 2♂, 1Tn, 6Pn; [16e] - 2♀, 2Tn, 6Pn; [16h] - 1Dn; [16i] - 2Pn; [16j] - 2Dn, 2Pn; [16k] - 1♂, 1Tn, 3Dn, 2Pn; [17a] - 1Pn.

Druh sa vyskytuje hlavne v dutinách stromov, taktiež pod kôrou stromov, hniezdach vtákov a v mraveniskách (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004).

V študovanom materiáli bol nájdený v hniezdach aj v práchne dutín. Bolo nájdených 24 jedincov v hniezdach v búdkach Muscardinus avellanarius, Sitta europaea spolu s Apodemus sp. a vo voľnom hniezde Hirundo rustica. Na Slovensku už bol v hniezdach zaznamenaný v minulosti. Podľa Krumpála & Cypricha (1988) sa náhodne vyskytuje vo voľných hniezdach a často v hniezdach v búdkach. Christophoryová et al. (2007) našli jedince v búdkach Passer montanus. Z okolitých krajín bol nájdený v hniezde Emberiza citrinella (Ressl & Beier 1958) a vo voľných nadzemných hniezdach vtákov (Drogla & Lippold 2004).

V prostredí dutín bol Allochernes wideri nájdený po prvýkrát na Slovensku, a to 36 jedincov v prízemných aj nadzemných dutinách (5-100 cm) v práchne s maximálnou relatívnou vlhkosťou 37,97 %. V práchne stromových dutín bol zaznamenaný aj v iných krajinách (Drogla & Lippold 2004; Jędryczkowski 1985, 1987b; Rafalski 1967). V Českej republike bol nájdený v prízemnej dutine duba (Ducháč 1993) a v 49 prízemných aj nadzemných dutinách 14 druhov stromov (Šťáhlavský 2001). Bol druhým najpočetnejšie zastúpeným druhom v dutinách po Dinocheirus panzeri (Šťáhlavský 2001).

Lamprochernes nodosus (Schrank, 1803)

Hniezda: [5c] - 2♀.

Druh Lamprochernes nodosus býva nájdený hlavne v tlejúcom kompostovom materiáli, v budovách, foreticky na hmyze a zriedkavejšie v hniezdach a pod kôrou (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004; Krumpál & Cyprich 1988).

V študovanom materiáli boli nájdené 2 samice v hniezde vo voliére Columba livia f. domestica. Na Slovensku bol v hniezdach zaznamenaný aj v minulosti. Podľa Krumpála & Cypricha (1988) sa druh vyskytuje vo voľných hniezdach. Bol zaznamenaný aj v hniezdach v búdkach Passer montanus (Christophoryová et al. 2007; Krumpál et al. 2000-2001). Bol nájdený aj v hniezdach ďalších druhov hniezdičov - 1 samica v hniezde Remiz pendulinus, a 1 samica v hniezde Merops apiaster (Krištofík et al. 1995, 1996).

Pselaphochernes scorpioides (Hermann, 1804)

Dutiny: [14] - 3♀, 1♂, 1Tn.

Šťúrik P. scorpioides sa vyskytuje hlavne v rozkladajúcom tlejúcom materiáli, v komposte, v dutinách stromov a mraveniskách, menej býva nájdený foreticky na hmyze a v hrabanke (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004).

V študovanom materiáli bolo nájdených 5 jedincov v nadzemnej dutine v pni v dubovom lese. Ide o prvý nález druhu v prostredí dutín na Slovensku. Druh bol nájdený v práchne dutín aj v okolitých krajinách (Drogla & Lippold 2004; Jost 1982; Rafalski 1967). V Českej republike bol zaznamenaný v prízemnej dutine lipy (Ducháč 1993) a v 36 prízemných a nadzemných dutinách 10 druhov stromov (Šťáhlavský 2001).

Šťúriky v hniezdach vtákov a cicavcov. V hniezdach vtákov a cicavcov sa vyskytujú živočíchy, ktoré tu vyhľadávajú potravu, úkryt, prekonávajú tu svoj vývin alebo je ich prítomnosť v tomto prostredí viac-menej náhodná a nepravidelná (Pomykal 1988). Beier (1948) uvádza, že fauna šťúrikov v hniezdach vtákov je nejednotná a má náhodný charakter, kedy pozostáva najmä zo šťúrikov vyskytujúcich sa pod kôrou stromov - zástupcovia čeľadí Cheiridiidae, Atemnidae, Chernetidae a Cheliferidae. Naopak obyvatelia hrabanky a pôdy, zástupcovia čeľadí Chthoniidae a Neobisiidae, v hniezdach vtákov úplne chýbajú. Pravidelne sa v hniezdach vtákov vyskytujú len ubiquisti a druhy žijúce v synantropných podmienkach - Cheiridium museorum, Dinocheirus panzeri a Chelifer cancroides. Tieto druhy bývajú nájdené v hniezdach domestifikovaných vtákov a v synantropných podmienkach (Beier 1948). Naopak podľa Krumpála & Cypricha (1988) nie je výskyt šťúrikov v hniezdach vtákov náhodným javom, ale šťúriky vyhľadávajú hniezda ako zdroj potravy, možnosť úkrytu a zároveň sa v hniezdach pravidelne rozmnožujú. Druhy Chelifer cancroides a Cheiridium museorum autori považujú za typických nidikolov. Na Slovensku boli v hniezdach zaznamenané aj šťúriky čeľadí Chthoniidae a Neobisiidae, ale vyskytujú sa v hniezdach skôr náhodne. Býva nájdený malý počet jedincov len niekoľkých druhov, a to prevažne v hniezdach umiestnených na zemi. Málokedy bývajú zaznamenané nymfálne štádiá (Christophoryová et al. 2007). Naopak zástupcovia čeľadí Cheiridiidae, Cheliferidae a Chernetidae sa v hniezdach vyskytujú pravidelnejšie. Svedčí o tom vyšší počet zaznamenaných druhov zastúpených väčším počtom jedincov. Častokrát bývajú nájdené nymfálne štádiá a samice s marsupiami (Christophoryová et al. 2007).

Potvrdzujú to aj výsledky v predloženej práci. Vo vzorkách bol nájdený zástupca čeľade Neobisiidae, druh N. sylvaticum. Boli nájdené len dospelé jedince. Na Slovensku bola doteraz nájdená len 1 deutonymfa v hniezde Lanius collurio (Krištofík et al. 2002). Ide o epigeický druh bežne žijúci v hrabanke a pôde, vyskytuje sa najmä na okrajoch lesa a často vystupuje na kríky a byliny (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004; Rafalski 1967; Ressl & Beier 1958). Potvrdzujú to aj nálezy na Slovensku v hniezdach umiestnených prevažne na kríkoch a padnutých stromoch.

Z čeľade Cheiridiidae bol v študovaných vzorkách zaznamenaný druh Cheiridium museorum. Najviac jedincov bolo nájdených v synantropných podmienkach v hniezde Hirundo rustica, kedy bolo získaných 14 jedincov, z nich 2 tritonymfy. Výskyt v hniezdach v synantropných podmienkach je oveľa zreteľnejší pri druhu Chelifer cancroides z čeľade Cheliferidae, ktorý bol v predloženej práci zaznamenaný v hniezdach odoberaných v stodolách, kôlňach a králikárňach. Najviac jedincov bolo nájdených v hniezde Hirundo rustica odobratého v stodole s celkovým počtom 52 jedincov. V ňom sa vyskytovali okrem dospelých jedincov, aj všetky nymfálne štádiá - 23 protonýmf, 15 deutonýmf a 2 tritonymfy. U druhu Dactylochelifer latreillii boli v predloženej práci získané dospelé aj nymfálne štádiá. Podľa Krištofíka et al. (1993, 2002) sa vyskytuje v rôzne situovaných hniezdach, čo súhlasí s výsledkami práce, kedy boli nájdené v hniezdach na kríkoch aj vysoko na stromoch (Pica pica). Z čeľade Chernetidae boli v skúmaných hniezdach zaznamenané 4 druhy. Allochernes wideri bol zastúpený najväčším počtom jedincov. Je to druh bežne sa vyskytujúci v hniezdach, vo všetkých získaných hniezdach boli nájdené aj nymfálne štádia. Menej boli v hniezdach zastúpené druhy Chernes hahnii a Dinocheirus panzeri, ktoré sú viazané najmä na dutiny a kôru stromov. Bol nájdený len jeden samec Dinocheirus panzeri, ale v minulosti našli Krištofík et al. (2002) v hniezde Lanius minor 6 jedincov a z nich 2 tritonymfy. V študovanom materiáli bola nájdená jedna samica Chernes hahnii v hniezde Turdus philomelos. V skúmaných hniezdach boli nájdené 2 samice Lamprochernes nodosus v hniezde Columba livia f. domestica. Doteraz boli na Slovensku v hniezdach vtákov zaznamenané len dospelé jedince tohto druhu (Krištofík et al. 1995, 1996).

Beier (1948) tvrdil, že na rozdiel od fauny šťúrikov v hniezdach vtákov sa v hniezdach cicavcov vyskytujú aj typickí obyvatelia, nielen príležitostní hostia. V hniezdach cicavcov boli totiž zaznamenaní príslušníci viacerých rodov, ktorí sú charakteristickí len pre toto prostredie. Napriek tomu, že u drobných zemných cicavcov ide často o hniezda umiestnené na zemi alebo pod zemou, príslušníci epigeickej fauny čeľadí Chthoniidae a Neobisiidae sa tu vyskytujú minimálne (Beier 1948). Na Slovensku bol doteraz zaznamenaný jediný druh považovaný za typického obyvateľa hniezd Talpa europaea Linnaeus, 1758, a to druh Lasiochernes pilosus (Ellingsen, 1910) nájdený v Borinke (Krumpálová & Krumpál 1993). V predloženej práci boli v hniezdach cicavcov zaznamenané druhy, ktoré možno považovať len za príležitostných hostí - Chelifer cancroides, Allochernes wideri a Dinocheirus panzeri.

Zhrnutím výsledkov a literárnych údajov je zreteľné, že šťúriky sa v hniezdach nevyskytujú náhodne, ale pomerne pravidelne. Nie sú špecificky viazané na druh hostiteľa, ale skôr na umiestnenie a stavbu hniezda. Epigeické druhy sa vyskytujú prevažne v hniezdach na zemi a dutinové či pod kôrou žijúce druhy aj vyššie na stromoch. Rovnako druhy vyskytujúce sa v synantropných podmienkach bývajú bežne nájdené v hniezdach budov, králikární, chovateľských staníc a podobne. Hniezda vtákov aj cicavcov predstavujú pre šťúriky vhodné prostredie najmä pre bohatú potravnú ponuku, kedy sa tu vyskytujú larvy chrobákov, múch, bĺch, roztoče a švoly (Beier 1948; Pomykal 1988). Beier (1948) pozoroval šťúriky opakovane na samotných vtákoch a predpokladal tak, že vyhľadávajú roztoče a švoly nielen v hniezde, ale aj na nich samotných. Rovnako našiel šťúriky aj v srsti cicavcov. Šťúriky využívajú vtáky a cicavce aj na foréziu, čiže prenos na väčšie vzdialenosti, kedy boli na nich nájdené samice s marsupiami a nymfy (Beier 1948). Hniezda šťúrikom okrem potravnej ponuky ponúkajú vhodné prostredie na prekonanie vývinu. Bývajú tak často zaznamenané nymfálne štádia a taktiež samičky, ktoré nesú na spodnej strane bruška vak s vajíčkami.

Šťúriky v práchne stromových dutín. Živočíchy vyhľadávajú stromové dutiny z viacerých dôvodov, ako sú napríklad možnosť úkrytu, hniezdna príležitosť alebo vyhľadávanie potravy. Stromové dutiny predstavujú biotop s vyrovnanejšími mikroklimatickými podmienkami ako v okolí stromov. Preto tu nachádzame niektoré druhy, ktoré sa vyskytujú pod kôrou stromov, v norách cicavcov, hniezdach vtákov, pod kameňmi alebo v jaskyniach (Růžička & Boháč 1991). Šťúriky vyhľadávajú dutiny pravdepodobne pre vyhovujúce mikroklimatické a potravné podmienky. Podľa Růžičku & Boháča (1991) sú šťúriky typickými obyvateľmi suchých nadzemných dutín. V Českej republike boli publikované dve práce zaoberajúce sa šťúrikmi stromových dutín (Ducháč 1993; Šťáhlavský 2001), kedy boli jedince nájdené v suchých aj vlhkých dutinách, v prízemných aj nadzemných dutinách. Šťáhlavský (2001) podrobne spracoval šťúriky zo 149 dutín (101 pozitívnych na výskyt šťúrikov), vyhodnotil ich vzťah k tomuto prostrediu a kategorizoval ich na: (1) druhy silno viazané svojim výskytom na prostredie dutín (Mundochthonius styriacus Beier, 1971, Dinocheirus panzeri, Allochernes wideri, Anthrenochernes stellae Lohmander, 1939); (2) druhy s väzbou na dutiny vyskytujúce sa čiastočne v inom prostredí (Pselaphochernes scorpioides); (3) druhy, ktoré nie sú svojim výskytom viazané na dutiny, ale sa v nich často vyskytujú (Chthonius tetrachelatus); (4) druhy len náhodne sa vyskytujúce v dutinách (Neobisium carcinoides) a (5) druhy, ktoré sa v dutinách nevyskytovali.

Na základe získaného materiálu bola snaha vyhodnotiť šťúriky podľa ich vzťahu k prostrediu dutín na Slovensku. Základom bola kategorizácia podľa Šťáhlavského (2001), v ktorej bol zahrnutý materiál zbieraný systematicky z jedného súvislého územia Prahy. Navyše autor zbieral v Prahe druhy z viacerých typov habitatov a mohol tak vyhodnotiť, ako sú druhy zastúpené v jednotlivých typoch prostredí. Na rozdiel od toho, materiál v predloženej práci bol kombináciou pravidelných zberov z územia Košíc a Čiernej hory, ale aj postupne nazhromaždených ojedinelých zberov. Nebol tak cielene zbieraný materiál ani z viacerých typov prostredí jedného územia. Predložená kategorizácia tak vychádza zo získaného materiálu šťúrikov z dutín a z doteraz publikovaných údajov o ich výskyte v iných typoch prostredia z celého Slovenska. Preto boli aj jednotlivé kategórie upravené a je možné, že budú neskôr doplnené, poprípade pozmenené na základe ďalších zberov z práchna dutín.

Šťúriky boli podľa ich výskytu v stromových dutinách kategorizované na: (1) druhy vyskytujúce sa pravidelne v stromových dutinách - do tejto kategórie boli zaradené druhy, ktoré sa vyskytujú prevažne v práchne dutín, poprípade mikroklimaticky podobnom prostredí hniezd (najčastejšie dutinových). Len zriedka ich nájdeme v hrabanke a pôde, pričom nie sú typickými epigeickými a edafickými druhmi. Nachádzajú sa v prízemných aj nadzemných dutinách, a to aj s otvorom vyššie ako 50 cm nad zemou. Zo získaného materiálu sem patria druhy Dinocheirus panzeri a Allochernes wideri. Oba boli nájdené v prízemných aj nadzemných dutinách, D. panzeri v dutine s otvorom najvyššie 140 cm a A. wideri 100 cm. D. panzeri bol na Slovensku nájdený v hniezdach (Krištofík et al. 2002; Krumpál & Cyprich 1988; Krumpál et al. 2000-2001) a v dutine (Krumpál & Krumpálová 2003). Druh A. wideri bol zaznamenaný v hniezdach (Christophoryová & Krištofík 2008; Christophoryová et al. 2007; Krumpál & Cyprich 1988) a 3 jedince boli zbierané v hrabanke (Krumpál & Christophoryová 2007).

(2) druhy vyskytujúce sa v stromových dutinách a čiastočne v inom prostredí - do tejto kategórie boli zaradené druhy, ktoré sa síce vyskytujú aj v dutinách, ale rovnako pravdepodobne ich nájdeme aj v iných typoch prostredia. Tieto šťúriky sa vyskytujú v prízemných aj nadzemných dutinách. Zo získaného materiálu sem patria druhy Chernes hahnii, Pselaphochernes scorpioides a Mundochthonius carpaticus. Druhy P. scorpioides a M. carpaticus boli nájdené v prízemných dutinách, Chernes hahnii prevažne v nadzemných dutinách. O druhu Mundochthonius carpaticus bol na našom území publikovaný jediný verbálny údaj o jeho výskyte v NP Poloniny (Krumpál & Krumpálová 2003) bez bližších podrobností. Až v súčasnosti sa ho podarilo zaznamenať v hrabanke a vo vchodoch jaskýň Cerovej vrchoviny a Slovenského krasu (Christophoryová 2009; Papáč et al. 2009). V Poľsku je bežne uvádzaný z hrabanky aj dutín (Jędryczkowski 1985, 1987a, 1987b; Rafalski 1967). Druh Chernes hahnii bol doteraz nájdený v hniezdach vtákov (Krištofík et al. 1996; Krumpál & Cyprich 1988; Krumpál et al. 2000-2001). V predloženej práci bol získaný aj pod kôrou stromov a v ich dutinách. Podľa literárnych údajov je to druh žijúci prevažne pod kôrou stromov (Beier 1963; Šťáhlavský 2001). P. scorpioides bol na Slovensku nájdený v hrabanke (Christophoryová & Krumpál 2005, 2007; Krumpál & Christophoryová 2007) a v hniezdach vtákov (Christophoryová et al. 2007). Druh je uvádzaný ako typický obyvateľ kompostu, okolia hnojísk, vzácnejšie sa vyskytuje v hniezdach vtákov a dutinách (Beier 1963).

(3) druhy náhodne sa vyskytujúce v dutinách stromov - patria sem často eurypotentné druhy vyskytujúce sa v rôznych typoch prostredí. Tieto druhy sú prevažne epigeické a bývajú tak nájdené hlavne v prízemných dutinách nadväzujúcich na okolitú hrabanku, menej v nadzemných dutinách. Do tejto kategórie boli zaradené šťúriky Neobisium carcinoides, Chthonius tetrachelatus a Dactylochelifer latreillii. N. carcinoides je eurypotentný druh, na Slovensku nájdený v hrabanke (Christophoryová & Krumpál 2005, 2007; Krumpál & Krumpálová 2003), v jaskyniach (Krumpál 2000; Papáč et al. 2009) a vo vtáčích hniezdach (Krumpál & Cyprich 1988; Krumpál et al. 2000-2001). Podľa Ducháča (1993) nemá užší vzťah k prostrediu stromových dutín. Šťáhlavský (2001) ho uvádza ako najpočetnejšieho šťúrika obývajúceho hrabanku na území Prahy. Druh zaznamenal v 7 dutinách, z ktorých len 1 bola nadzemná, ostatné mali otvory tesne pri zemi a nadväzovali na okolitú hrabanku, preto jeho výskyt v dutinách považoval za náhodný. Chthonius tetrachelatus je v strednej Európe taktiež považovaný za eurypotentný druh. Na Slovensku bol nájdený v hrabanke (Christophoryová & Krumpál 2007; Krumpál & Kiefer 1981; Krumpál & Krumpálová 2003) a vo vtáčích hniezdach (Krumpál & Cyprich 1988). V Prahe bol zaznamenaný v hrabanke, dutinách stromov, pod kameňmi a vo vtáčom hniezde (Šťáhlavský 2001). Šťáhlavský (2001) ho zaradil medzi druhy, ktoré nie sú viazané na dutiny, ale často sa v nich vyskytujú. Všetky dutiny v ktorých bol zbieraný mali otvor umiestnený nižšie ako 50 cm nad zemou. Na Slovensku boli nájdené len 4 nymfálne štádiá v prízemnej dutine. Dactylochelifer latreillii bol na Slovensku zaznamenaný v hrabanke (Ducháč 1994), v Malaiseho pascách (Krumpál & Christophoryová 2007) a v hniezdach (Christophoryová et al. 2007; Krištofík et al. 1993, 2002; Krumpál & Cyprich 1988; Krumpál et al. 2000-2001). Podľa doterajších poznatkov sa druh vyskytuje v dutinách náhodne.

Šťáhlavský (2001) rozdelil šťúriky v závislosti od vlhkosti substrátu v dutinách stromov na: (1) druhy uprednostňujúce vlhký substrát. Viac ako polovica vzoriek s výskytom druhov mala obsah vody vyše 50 % (M. styriacus, N. carcinoides, D. panzeri, P. scorpioides) a (2) druhy uprednostňujúce suchý substrát. Viac ako polovica vzoriek s výskytom druhov mala obsah vody menej ako 50 % (Chthonius tetrachelatus, Allochernes wideri).

V predloženej práci bola relatívna vlhkosť práchna meraná len pri väčšine vzoriek odobratých v Čiernej hore a Košiciach (obr. 2). Tým, že šťúriky Dactylochelifer latreillii a Pselaphochernes scorpioides neboli v Čiernej hore a Košiciach nájdené, nedala sa hodnotiť ich závislosť na vlhkosti substrátu. Pri druhoch Chthonius tetrachelatus, Mundochthonius carpaticus a Neobisium carcinoides bola relatívna vlhkosť práchna meraná len pri 1-2 vzorkách, u všetkých bola vyššia ako 50 %. Závislosť od vlhkosti substrátu by sa u nich dala jasne stanoviť až po získaní väčšieho množstva vzoriek. Rovnako to platí pre druh Chernes hahnii, kde bola relatívna vlhkosť zistená len pri 2 vzorkách - 41,75 a 67,49 %. Relatívna vlhkosť práchna bola u druhu Allochernes wideri stanovená pri 6 vzorkách, pričom v ani jednom prípade nepresiahla 40 % a druh tak preferoval suchý substrát. Potvrdzujú to aj výsledky z práchna dutín v Českej republike, kde rovnako uprednostňoval suchý substrát (Šťáhlavský 2001). Dinocheirus panzeri patril v Českej republike medzi druhy, ktoré dávajú prednosť vlhkému substrátu (Šťáhlavský 2001). Na Slovensku bola vlhkosť meraná pri 11 vzorkách, pri 6 z nich bola vyššia ako 50 % a pri 5 menšia ako 50 %. Podľa doterajšieho získaného materiálu sa vyskytoval rovnako v suchých, ako aj vlhkých dutinách. Závislosť zaznamenaných šťúrikov od vlhkosti substrátu v dutinách bude potrebné doplniť o podrobnejší odber vzoriek práchna z dutín a získanie väčšieho množstva nameraných hodnôt relatívnej vlhkosti substrátu.

Obr. 2. Namerané hodnoty relatívnej vlhkosti práchna dutín (Wh, %) pre zaznamenané druhy šťúrikov na lokalitách Čiernej hory a Košíc: A. w. - Allochernes wideri, D. p. - Dinocheirus panzeri, Ch. h. - Chernes hahnii, Ch. t. - Chthonius tetrachelatus, M. c. - Mundochthonius carpaticus, N. c. - Neobisium carcinoides. Farba krúžkov predstavuje počet zaznamenaných jedincov šťúrikov (N); pre biele krúžky N = 1, pre sivé N = 2 – 4 a pre čierne N = 5 a viac.

Jędryczkowski WB, 1985: Zaleszczotki (Pseudoscorpiones) Mazowsza. Fragmenta Faunistica Musei Zoologici Polonici, 29: 77-83.

Jędryczkowski WB, 1987a: Zaleszczotki (Pseudoscorpiones) Bieszczadów. Fragmenta Faunistica Musei Zoologici Polonici, 30: 341-349.

Jędryczkowski WB, 1987b: Zaleszczotki (Pseudoscorpiones) Gór Świętokryskich. Fragmenta Faunistica Musei Zoologici Polonici, 31: 135-157.

Jost G, 1982: Zum Vorkommen und zer Verbreitung von Pseudoskorpionen (Arachnida, Pseudoscorpionidea) im Naturpark Hoher Vogelsberg. Hessische Faunistische Briefe, 2: 2-12.

Krištofík J, Mašán P & Šustek Z, 1996: Ectoparasites of bee-eater (Merops apiaster) and arthropods in its nests. Biologia, 51(5): 557-570.