Folia faunistica Slovaca (2010) 15 (2): 13-17

Charakteristika spoločenstiev mezostigmátnych roztočov (Mesostigmata) v hniezdach Mus spicilegus (Rodentia, Muridae) na Slovensku

Communities of mesostigmatid mites (Acari, Mesostigmata) in the nests of Mus spicilegus (Rodentia, Muridae) in Slovakia

Denisa Várfalvyová¹, Dana Miklisová² & Michal Stanko^2,3

¹ Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 04001 Košice [varfalvyova@saske.sk]

² Ústav zoológie SAV, Löfflerova 10, 04002 Košice

³ Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica

Received: 20.1.2010; Accepted: 26.2.2010; Published: 29.3.2010

A total number 18,147 of mesostigmatid mites belonging to 30 species were collected from 15 nests of Mus spicilegus (Petenyi 1882) in several localities of Hronská and Ipeľská pahorkatina highlands, Východoslovenská rovina plain and Košická kotlina basin. In the nests from Východoslovenská rovina plain, the high predominat species was coprophilous mite Alliphis halleri (34.2 %), on the other localities it was edaphic mite Proctolaelaps pygmaeus (43 – 53.2 %). We compared the diversity of nest mites communities between localities by using Shannon index (H´) and Pielou index of evenness (J´). We recorded the highest diversity of species (H´=1.98) on Východoslovenská rovina plain, which was significantly different from other localities (t-test, P<0.001). According to Morisita index (M), Východoslovenská rovina plain was the least similar to the rest of study localities. The highest similarity was found between Ipeľská pahorkatina highlands and Košická kotlina basin (M= 0.99).

Acari, mites, Mesostigmata, Mus spicilegus, nest fauna, diversity, Slovakia.

Myš kopčiarka Mus spicilegus Petényi 1882 predstavuje mediteránny druh hlodavca, ktorý je rozšírený od kaukazskej časti Ruska a Ukrajiny smerom na západ cez Rumunsko, Bulharsko, Srbsko a Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko, až po východnú časť Rakúska. Izolované populácie M. spicilegus boli objavené aj na území Čiernej hory, v Albánsku a Grécku (Macholán 1999; Mitsainas et al. 2009). Na území Slovenska dosahuje tento druh severozápadnú hranicu svojho rozšírenia v rámci Európy (Unterholzner & Willenig 2000), jej výskyt bol zaznamenaný v nížinných oblastiach juhozápadného a východného Slovenska do nadmorskej výšky 200 m (Krištofík & Danko 2003). Uprednostňuje predovšetkým prirodzené stepi, agrocenózy, vždy mimo ľudských stavieb. Vyznačuje sa stavbou zimných hniezd, ktoré vznikajú navršovaním hliny na zásoby potravy, obsahujúce najmä semená tráv a obilnín (Pisareva 1948; Mikeš 1966; Muntyanu 1990; Stollmann 2000).

Špecifická hniezdna biológia a podzemná lokalizácia hniezd myši kopčiarky nielen že výrazne odlišuje tento druh od ostatných európskych zástupcov rodu Mus, ale zároveň sa tieto ekologické charakteristiky odzrkadľujú aj v kompozícii fauny článkonožcov v hniezdach M. spicilegus, reprezentovanej predovšetkým mezostigmátnymi roztočmi (Mesostigmata).

Výskumom fauny článkonožcov v hniezdach drobných cicavcov sa zaoberalo pomerne mnoho autorov. Menej pozornosti bolo ale venovanej štúdiu parazitofauny M. spicilegus, resp. niektoré údaje majú charakter predbežných výsledkov (Solomon 1968; Popescu et al. 1974; Stanko et al. 2004, 2005, 2007). Faunu hniezd M. spicilegus v oblasti Vojvodiny študoval Mikeš (1966), z územia Slovenska bola publikovaná doposiaľ jediná štúdia hniezdnej fauny mezostigmátnych roztočov a bĺch z oblasti Východoslovenskej roviny a Košickej kotliny (Mašán & Stanko 2005). V tejto práci je po prvý krát hodnotená štruktúra fauny a druhová diverzita mezostigmátnych roztočov v hniezdach myši kopčiarky z viacerých lokalít juhozápadného a východného Slovenska. Cieľom bolo porovnať aj podobnosť lokalít z hľadiska druhovej diverzity spoločenstva roztočov v hniezdach.

Spolu bolo vyhodnotených 15 hniezd M. spicilegus. Hniezda boli zbierané v mesiacoch november – december 2007 na viacerých lokalitách juhozápadného a východného Slovenska: Hronská pahorkatina – k. ú. Mužla (47°58´N, 18°35´E, 121 m n. m.) a Gbelce (47°51´N, 18°30´E, 135 m n. m.); Ipeľská pahorkatina – Demandice (48°07´N, 18°47´E, 134 m n. m.); Košická kotlina – Grajciar (48°35´N, 21°15´E, 200 m n. m.); Východoslovenská rovina – Svätuše (48°26´N, 21°54´E, 98 m n. m.) a Kráľovský Chlmec (48°25´N, 21°58´E, 100 m n. m.). Jednotlivé skúmané lokality predstavovali podobné biotopy, teda agrocenózy, prevažne strniská po obilí a slnečnici s priľahlými líniami vetrolamov a krovín.

Hniezda sférického tvaru o priemere 15 – 20 cm boli získavané rozkopaním kopčekov spod povrchu pôdy z hĺbky približne 30 – 50 cm. Vykopané vzorky boli jednotlivo uschované do označených mikroténových vreciek a prevezené do laboratória. Článkonožce boli zo získaných vzoriek extrahované pomocou modifikovaných fototermoeklektorov typu Berlese –Tullgren po dobu 4 dní a spracované do trvalých preparátov.

Pre stanovenie druhových charakteristík bol použitý Shannonov index H´ (Shannon & Weaver 1949), ktorý vyjadruje bohatosť spoločenstva na základe počtu druhov a Pielou index druhovej vyrovnanosti J´ (Pielou 1975), vyjadrujúci mieru rovnomernosti zastúpenia jednotlivých druhov v spoločenstve. Podobnosť lokalít bola zisťovaná použitím Morisitovho indexu M (Morisita 1959). Významnosť indexov bola testovaná t-testom (Sokal & Rohlf 1981).

Na území východného Slovenska sa zaoberali výskumom štruktúry fauny v hniezdach M. spicilegus Mašán & Stanko (2005), ktorí z materiálu 14 hniezd získali 27 097 ex. mezostigmátnych roztočov patriacich k 56 druhom. Porovnaním s výsledkami týchto autorov sme v našom materiáli 15 hniezd myši kopčiarky zaznamenali 18 147 roztočov patriacich k 30 druhom. V našom materiáli absentovali predovšetkým edafické druhy (napr. druhy z rodov Pachylaelaps, Parasitus, Veigaia a i.), kompozícia fauny parazitických a nidikolných druhov však bola značne podobná. Takisto spoločenstvá parazitických roztočov v našom materiáli a v materiáli z Vojvodiny (Mikeš 1966) boli zhodné, predovšetkým z hľadiska zastúpenia dominantných druhov. Tento autor analyzoval 1638 ex. roztočov patriacich k 17 druhom pochádzajúcich zo 45 hniezd M. spicilegus. Najvyššiu početnosť zaznamenal u druhov Eulaelaps stabularis, Laelaps algericus a Haemogamasus nidi, avšak v porovnaní s našim výsledkami uvedené parazitické druhy vykazovali vyššie percentuálne zastúpenie v celkovom materiáli roztočov: 12,2 násobne u E. stabularis, 1,7 násobne u L. algericus a 1,38 násobne u H.nidi. Zhodne s výsledkami Mikeša (1966) sme zaznamenali aj parazitický druh Myonyssus decumani z oblasti Hronskej pahorkatiny, ktorý naopak v materiáli Mašána a Stanka (2005) i v našom materiáli z východného Slovenska absentoval.

Čo sa týka druhových charakteristík, najvyššiu diverzitu sme zaznamenali na území Východoslovenskej roviny, kde bolo zistených 20 druhov mezostigmátnych roztočov a zároveň bola zistená aj nízka miera podobnosti druhovej štruktúry roztočov z tejto oblasti voči ostatným skúmaným lokalitám. Zistená vyššia druhová diverzita môže byť ovplyvnená vyšším počtom skúmaných hniezd získaných z tejto lokality, čo potvrdzujú aj výsledky štúdie Mašána a Stanka (2005), kde bola pri vyššom počte vyšetrených hniezd z tohto územia (14 hniezd) zaznamenaná aj vyššia druhová pestrosť mezostigmátnch roztočov (56 druhov). Druhové zloženie spoločenstiev roztočov v hniezdach M. spicilegus, predovšetkým zastúpenie edafických a koprofilných druhov je významne ovplyvňované aj mnohými faktormi: sezónnosťou prostredia, typom habitátu, stupňom obhospodarovania agrocenóz, množstvom zásob potravy v hniezdach, štruktúrou fauny iných druhov drobných cicavcov žijúcich na tomto území a podobne. Preto komplexnejšie porovnania jednotlivých spoločenstiev roztočov si budú vyžadovať aj zohľadnenie týchto parametrov.

Pri porovnaní štruktúry fauny roztočov z hniezd iných druhov drobných cicavcov z podobných typov biotopov a s podobnou nidobiológiou akú má M. spicilegus sme zistili, že kompozícia spoločenstiev roztočov napríklad u krta podzemného Talpa europea L., 1758 z oblasti južného Slovenska (Mašán et al. 1994) sa líši počtom druhov (58 druhov) a zároveň aj abundanciou jedincov v rámci jednotlivých ekologických skupín. V materiáli hniezd krta tvorili najpočetnejšiu skupinu nidikolné druhy (36,52 %, v našom materiáli 8 %), kým v hniezdach M. spicilegus to bola skupina parazitických roztočov (42,8 %, v hniezdach krta 29,21 %). Kocianová & Kožuch (1988) analyzovali faunu 45 zimných hniezd T. europaea zo Záhorskej nížiny, pričom zaznamenali spolu 19 druhov roztočov z toho 10 parazitických. Najvyššiu dominanciu zaznamenali u euryfágnych druhov H. nidi (27,5 %), H. hirsutus (13,5 %), E. stabularis (11 %) a A. fahrenholzi (10,5 %), ktoré sú často prítomné v hniezdach rôznych druhov drobných cicavcov.

Vzhľadom na malý počet štúdií zaoberajúcimi sa zložením hniezdnej fauny mezostigmátnych roztočov myši kopčiarky z rôznych častí areálu hostiteľa sú závery týkajúce sa danej problematiky spoločenstiev článkonožcov hniezd M. spicilegus iba orientačné. Na druhej strane môžeme konštatovať, že zistené zhodné štrukturálne charakteristiky v kompozícii hniezdnej fauny mezostigmátnych roztočov z Vojvodiny a rôznych oblastí Slovenska poukazujú na to, že niektoré skupiny roztočov tvoria pravidelnú zložku fauny hniezd M. spicilegus.

Táto práca bola podporená grantom APVV-0108-06 a VEGA 2/0043/09. Autori zároveň vyjadrujú poďakovanie p. Monike Onderovej za pomoc pri spracovaní materiálu roztočov do trvalých preparátov, Dr. Ladislavovi Mošanskému a Dr. Alexandrovi Čanádymu za pomoc pri terénnych zberoch.