Folia faunistica Slovaca (2010) 15 (4): 25-32

Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava [marta.illyova@savba.sk]

Received: 10.11.2009; Accepted: 16.3.2010; Published: 27.7.2010

The zooplankton composition, abundance and biomass of six small water reservoirs were studied in autumn months in 2008. The reservoirs are localised on the both sides of the Malé Karpaty Mts and differ in respect to the land use and atrophic pressure. The highest species diversity of planktonic crustaceans (34 cladocerans and 11 copepods), the low abundance and biomass of zooplankton was found in reservoir situated in the Záhorská nížina lowland. As for water quality, based on zooplankton structure, chemical parameters and phytoplankton concentration are the better betamesosaprobic and oligosaprobic degree. From the aspect of cladocerans diversity, these reservoirs were rich and should be protected. On the other hand, high trophy, high abundance and biomass of zooplankton, mainly rotifers and Bosmina longirostris, documented the fish predation in reservoir situated in the Podunajská nížina lowland.

zooplankton, ponds, Cladocera, Copepoda, Rotatoria

Umelo vybudované malé vodné nádrže sa často nachádzajú v suchých oblastiach s malým počtom prirodzených jazier. Ich pôvodná funkcia je hospodárska, spoločenská a estetická. Okrem toho, využitím efektu samočistenia vôd (Ertl 1960; Illyová & Štefková 1995), prispievajú nádrže aj k ochrane prírody. Z ekologického hľadiska predstavujú vodné nádrže významný stabilizačný prvok v krajine (Fulín et al. 1995). Limnológiou prietokových nádrží a rybníkov na Záhorí sa zoberali Ertl (1960) a Vranovský (1985). Podrobne bol spracovaný zooplanktón na východe Slovenska, v nádržiach rybničného typu (Timková & Hudec 1997; Hudec & Hucko 2002).

Cieľom tohto príspevku je:

– obohatiť poznatky o limnológii a zooplanktóne malých vodných nádrží v najzápadnejšej časti Karpát;
– porovnať navzájom nádrže situované na dvoch rozdielnych stranách Malých Karpát – podunajskej a záhorskej;
– porovnať ich s inými nádržami, resp. rybníkmi podobného typu, ktoré boli sledované na Slovensku;
– zhodnotiť ich biotu z hľadiska biodiverzity perloočiek sensu Hudec (1999).

Charakteristika územia a nádrží

Na výskum sme vybrali šesť malých vodných nádrží vybudovaných na oboch stranách Malých Karpát, situovaných v Podunajskej nížine a Záhorskej nížine. Na základe tejto charakteristiky sme nádrže rozdelili do dvoch skupín:

1. Podunajské vodné nádrže: Doľany, Suchá nad Parnou a Dolné Dubové.

Nachádzajú sa uprostred poľnohospodárskej krajiny, na rovine a odtoky ústia do Váhu. Ich prítoky pretekajú poľnohospodárskou krajinou, sú kontaminované splachmi z poľnohospodárskej výroby z polí, aj odpadmi z dedinských aglomerácií, čoho dôkazom sú aj chemické parametre vody v prítokoch (Tab. 1). V čase odberu, najmä v septembri, sa v nádržiach nachádzala aj litorálna makrovegetácia. Nádrže sa využívajú ako lovné rybárske revíry a slúžia aj ako zásobárne vody na závlahy. Z tejto príčiny je hladina ich vody v priebehu sezóny rozkolísaná nielen v závislosti od zrážok v povodí, ale aj v dôsledku manipulácie vody pri zavlažovaní.

Nádrž Doľany (N 48°24΄11΄΄, E 17°24΄50΄΄) s plochou 16 ha a nadmorskou výškou 195 m n. m., sme vyberali ako nádrž mokraďového typu, vyskytujúcu sa v poľnohospodárskej krajine, na ktorú sa vzťahuje Ramsarská konvencia o ochrane mokradí (Klementová & Juráková 2003). V čase odberu bola poklesnutá vodná hladina, hojne sa vyskytovala riečňanka prímorská (Najas marina), obnažený breh zarastal najmä jednoročkami, najmä horčiakom a mrlíkom (Persicaria lapathifolia, Chenopodium glaucum, Ch. rubrum).

Nádrž Suchá nad Parnou (N 48°24΄47΄΄, E 17°24΄20΄΄) s plochou 31,2 ha a nadmorskou výškou 197, je vybudovaná na Podhájskom potoku. Pôvodne mala protipovodňovú ochranu, v súčasnosti má kombinované využitie na rybárske a rekreačné účely. Je to sekundárny mokraďový biotop, z pestrej mokraďovej flóry dominuje chrastnica (Phalaroides arundinacea), často sa vyskytuje bahnička, kosatec, vrbica a iné (Eleocharis palustris, Iris pseudacorus, Lythrum salicaria a iné).

Nádrž Dolné Dubové (N 48°30΄08΄΄, E 17°35΄39΄΄) s plochou 12 ha a nadmorskou výškou 191, s čisto rybárskym využitím. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti polí. Litorálna ponorená vegetácia močiarka, štiav (napr. Batrachium, Rumex) aj vynorená kosatec, trsť (Iris, Phragmites) sa vyskytuje na pravom plytkom brehu.

2. Malokarpatské nádrže: Kuchyňa, Lozorno a Vývrat sa nachádzajú v Borskej nížine na Záhorí, na západnej strane Malých Karpát, vo väčšej nadmorskej výške a ich odtoky ústia do rieky Moravy. Povodia potokov sa nachádzajú v oblasti CHKO Malé Karpaty, čiastočne potoky pretekajú rekreačnou oblasťou. Nádrže Kuchyňa a Lozorno, okrem toho, že sú lovné rybárske revíry, slúžia aj na rekreačné účely a vzťahuje sa na ne aj Ramsarská konvencia o ochrane mokradí (Klementová & Juráková 2003).

Nádrž Kuchyňa (N 48°24΄07΄΄, E 17°09΄56΄΄) s plochou 12 ha a nadmorskou výškou 260 m n. m., je využívaná predovšetkým na rekreáciu, nachádza sa v blízkosti chatovej oblasti. Emergentná makrovegetácia, najmä trsť, bahnička a pálka (Phragmites, Eleocharis a Typha) sa v septembri nachádzala najmä v plytkých zátokách v litoráli.

Nádrž Lozorno (N 48°19΄30΄΄, E 17°04΄08΄΄) s plochou 35 ha a nadmorskou výškou 219 m n. m. Ak táto nádrž je využívaná predovšetkým na rekreačné účely. Z hľadiska vodnej makrofytnej vegetácie je to hodnotný antropogénny biotop, predovšetkým pod ústím prítoku, kde dosahovala pokryvnosť až 70 %. Je tu relatívne najväčšia druhová diverzita: rastú tu rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), vodomor Nuttalov (Elodea nuttallii), stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum), riečňanka prímorská (Najas marina), červenavec (Potamogeton nodosus) a horčiak obojživelný (Persicaria amphibia f. natans). Prevažná časť nádrže je obklopená lesom.

Nádrž Vývrat (N 48°26΄00΄΄, E 17°10΄11΄΄) s plochou 10 ha a nadmorskou výškou 237 m n. m. Nádrž je rekreačne využívaná, pri chatách je často kosený a regulovaný breh. Zistili sme výskyt hydrofytov stolístok klasnatý (s relatívne najväčšou frekvenciou), ojedinele červenavec (Potamogeton lucens), riečňanka prímorská, chara (Chara globularis) a žaburinka menšia (Lemna minor), predovšetkým okolo rybárskych pontónov. Takmer súvislé porasty helofytov s dominanciou trste (Phragmites australis) sú pozdĺž brehov – okrem hrádze. V ústí severného prítoku je diverzifikovaný porast s prevahou trstín a vysokých ostríc (Typha angustifolia, Carex riparia, C. gracilis, Scirpus sylvaticus, Alnus glutinosa).

Metodika odberov

Vzorky jesenného zooplanktónu a vzorky vody na chemické analýzy sme odoberali v dňoch 23.9.2008 a 11.11.2008 z odtokov nádrží. Vzorky zooplanktónu na kvalitatívne vyhodnotenie sme odobrali aj z litorálnych zárastov. V septembri sme odobrali vzorky vody na chemický rozbor aj z prítokov nádrží, hodnoty jednotlivých sledovaných parametrov sú v tabuľke (Tab. 1). Fyzikálno-chemické parametre – teplota vody, rozpustený kyslík, pH a vodivosť – sme v nádržiach stanovili in situ. Celkový dusík (TN), amoniakálny dusík (NH₄⁺), dusičnanový dusík (NO₃^-), celkový fosfor (TP), fosforečnanový fosfor (PO₄^3-) a BSK boli vyhodnotené podľa STN; koncentrácia chlorofylu_a (µg.l^-1) bola vyhodnotená štandardnou metódou (ISO 10260: 1992). Všetky tieto parametre sú uvedené v tabuľkách (Tab. 2, 3). Odbery, fixovanie a vyhodnotenie vzoriek zooplanktónu sme robili podľa metodiky uvedenej v Hrbáček et al. (1972).

Tabuľka 1. Fyzikálno-chemické faktory v prítokoch nádrží v septembri 2008.

Tabuľka 2. Hodnota chemických ukazovateľov v nádržiach, september 2008.

Tabuľka 3. Fyzikálno-chemické faktory v nádržiach, november 2008.

V Podunajskej nížine, ale aj v nádrži Vývrat, je obeh živín, vzhľadom na vysoké hodnoty koncentrácie chlorofylu prevažne realizovaný cez fytoplanktón, čo je typické pre rybníky. Ukazovatele chlorofylu a v týchto objektoch dokazujú vysokú eutrofizácie a potenciál pre tvorbu vodného kvetu. Na niekoľkonásobne vyššej biomase zooplanktónu podunajských nádrží sa podieľali najmä hromadne rozmnožené vírniky a v nádrži Dolné Dubové aj drobné perloočky rodu Bosmina. Druhové zloženie a štruktúra zooplanktónu v posledne menovanej nádrži sú charakteristické pre rybníky s vysokou obsádkou rýb (Hrbáček 1958, 1962). Vysoké hodnoty chlorofylu a a vysoká početnosť drobného planktónu, ktorá je premietnutá aj do ich relatívne vysokej biomasy, dokumentuje značnú úživnosť všetkých skúmaných podunajských nádrží aj nádrže Vývať. Pripomínajú charakteristiky rybníkov v okolí Malých Karpát, konkrétne zo Záhoria, ktoré máme k dispozícii z prác Ertla (1960) a Vranovského (1985). Autori skúmané vodné plochy nazývajú rybníky, jedná sa však o malé vodné nádrže (napr. Petrova Ves, Tomky, Jakubov, Zbité) slúžiace okrem rybárstva aj na závlahy a rekreáciu. Vranovský (1985) porovnával letný zooplanktón šiestich nádrží na Záhorí a zistené výsledky sú porovnateľné s nami sledovanými Podunajskými nádržami. Zhodne s našimi výsledkami boli v planktóne zastúpené drobné perloočky (Bosmina longirostris, Daphnia galeata) a väčšie druhy kladocer sa v planktóne takmer nevyskytovali. Najnižšiu biomasu zooplanktónu (5,6 g.m^–3) zistil Vranovský (1985) v rekreačnej nádrži Tomky, najvyššiu v rybníku pri Jakubove (15,3 g.m^–3), hoci v tomto prípade rozdiely medzi jednotlivými hodnotami neboli tak značné ako v našom prípade. V zooplanktóne rybníka Zbité mali v čase výskumu Ertl (1960) početnú prevahu vírniky a perloočka Bosmina longirostris, čo dáva autor do súvisu s výskytom vysokej početnosti rýb.

V malokarpatských nádržiach Kuchyňa a Lozorno sme počas jesenných odberov zistili niekoľkonásobne nižšie hodnoty biomasy zooplanktónu, obsahu organického dusíka rozpusteného vo vode, ďalej fosfátového dusíka a niekoľkonásobne nižšiu koncentráciu chlorofylu a. Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že ide o slabo mezotrofné až oligosaprobné vodné nádrže. Rozdielne trofické pomery v podunajských a malokarpatských nádržiach odráža aj výskyt druhov rodu Bosmina. Kým v prvej skupine nádrži výrazne dominoval druh Bosmina longirostris, typický pre nížinné – mezotrofné až slabo eutrofné – rybníky s vysokou obsádkou rýb, tak v nádržiach Lozorno a Kuchyňa sme jej výskyt vôbec nezaznamenali. Vyskytovala sa tu Bosmina (E.) coregoni, perloočka, ktorá sa v eutrofizovaných vodách vyskytuje obmedzene. Nízka, resp. takmer žiadna, eutrofizácia nádrží Kuchyňa a Lozorno súvisí najmä s tým, že prítoky do nádrží pritekajú priamo z CHKO Malé Karpaty, nie sú kontaminované splachmi z polí ani aglomerácií, okrem toho sú nádrže využívané výlučne na rekreačné účely a nie ako rybníky. Nízkymi kvantitatívnymi hodnotami zooplanktónu sa nádrže Lozorno a Kuchyňa podobajú skôr na stredne veľké (Hudcovicová & Vranovský 2000), alebo veľké vodné nádrže (Hudec & Hucko 2000), hoci na druhej strane vysokou druhovou diverzitou planktonických kôrovcov zistených počas dvoch jesenných odberov skôr zodpovedajú štrkoviskám (Illyová 2000) alebo rybníkom s rozvinutou makrovegetáciou (Timková & Hudec 1997).

Druhová diverzita planktonických kôrovcov, perloočiek a veslonôžok, bola výrazne nižšia v podunajských nádržiach ako malokarpatských. A to i napriek tomu, že nádrže Doľany a čiastočne aj Suchá nad Parnou sú biotopy mokraďového typu, kde by sme očakávali bohatú druhovú diverzitu krustaceoplanktónu (Hudec 1999). Takýto nízky počet druhov v týchto nádržiach bol spôsobený predovšetkým nevyváženým vodným režimom: častou fluktuáciou vodnej hladiny pri odberoch vody na závlahy a slabo rozvinutou submerznou a litorálnou makrovegetáciou počas jesenných odberov. Porovnateľne nízky počet druhov perloočiek (4–8) a veslonôžok (2–3) v jednotlivých nádržiach zistil aj Vranovský (1985) v rybníkoch na Záhorí.

V porovnaní s tým, sme v karpatských nádržiach počas dvoch jesenných odberov zistili vysokú biodiverzitu zooplanktónu, čo súvisí najmä s geografickou polohou nádrží, stabilnou hladinou vody v litorále a s výskytom litorálnej makrovegetácie, v dôsledku čoho sa tu oproti podunajským nádržiam vyskytovalo aj omnoho väčšie zastúpenie fytofilných perloočiek. Tento vysoký počet druhov je porovnateľný napríklad s celosezónnymi odbermi v Hrhovských (Timková & Hudec 1997) a Iňačovských rybníkoch (Hudec 1992), kde bol vysoký počet druhov spôsobený blízkosťou rôznorodých mokraďných biotopov. Podobne aj v prípade nádrží na Záhorí, kde sa v ich blízkosti nachádza viacero štrkovísk rôzneho veku s bohatými zárastmi makrofytov. Z hľadiska počtu druhov perloočiek, možno na základe hodnotenia stojatých vôd a mokradí (Hudec 1999) všetky tri malokarpatské vodné nádrže považovať za cenný krajinotvorný prvok Záhorskej nížiny, zasluhujúci si ochranársku pozornosť.

Zistili sme aj tri nepôvodné druhy perloočiek (Hudec 1998). Severská perloočka Daphnia parvula sa objavila v nádrži Suchá/Parnou, kde bola pravdepodobne introdukovaná násadou rýb (Hudec 1998). Z inváznych druhov perloočiek sme ešte zistili druh Bosmina coregoni, z druhov zavlečených z pobaltskej oblasti (Hudec 1998) sme zaznamenali druh Bosmina longicornis kessleri.

Skúmali sme zooplanktón malých vodných nádrží s cieľom porovnať navzájom nádrže situované na dvoch rozdielnych stranách Malých Karpát: podunajskej (podunajské nádrže) a záhorskej (malokarpatské nádrže) a zhodnotiť ich biotu z hľadiska biodiverzity perloočiek.

Na základe zistených abiotických a biotických parametrov môžeme podunajské nádrže, aj nádrže Vývrat, hodnotiť ako značne úživné, zodpovedajúce charakteristike rybníkov. Zodpovedajú tomu aj zistené vysoké hodnoty koncentráciou chlorofylu a tiež vysoké hodnoty početnosti a biomasy zooplanktónu, s prevahou vírnikov a drobnej perloočky rodu Bosmina.

V malokarpatských nádržiach sme naopak zistili niekoľkonásobne nižšie hodnoty početnosti zooplanktónu a tiež niekoľkonásobne nižšiu koncentráciu chlorofylu a. Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že ide o slabo mezotrofné až oligosaprobné vodné nádrže. Aj z hľadiska vysokého počtu druhov perloočiek môžeme všetky tri malokarpatské vodné nádrže považovať za cenný krajinotvorný prvok Záhorskej nížiny, zasluhujúci si ochranársku pozornosť.

Ďakujem pani Dr. Helene Oťaheľovej, CSc., za zmapovanie a vyhodnotenie makrovegtácie v nádržiach. Príspevok vznikol vďaka podpore grantov SAV–FM–EHP–2008–03–04 a APVV–5506–07.

Desortová B, Fott J, & Straškraba M, 1977: Metodika stanovenia a hodnotenia koncentrácie chlorofylu v povrchových vodách. MLVH SSR a VZHV Bratislava, 33 pp.

Ertl M, 1960: K poznaniu vplyvu výmeny vody na biocenózu a chemizmus prietokových nádrží. Biologické práce, Edícia sekcie biol. a lek. Vied SAV, VI (1), SAV Bratislava, 84 pp.

Fulín M, Hudec I, Sitášová E, Slobodník V, Sabo P et al., 1995: Environmentálno-ekonomické vyhodnotenie funkcií a hospodárenia v rybníkoch na Slovensku. Nadácia IUCN Slovensko, 72 pp.

Hrbáček J, 1958: Typologie und Produktivität der teichartigen Gewässer. Verh. Internat. Verhein. Limnol. (Stuttgart), 13: 394–399.

Hrbáček J, 1962: Species composition and amount of the zooplankton in relation to the fish stock. Rozpr. ČSAV, Řada MPV, 72: 1–114.

Hrbáček J, Blažka P, Brandl Z, Fott J, Kořínek V, Kubíček F, Lellák J, Procházková L, Straškraba M, Straškrabová V & Zelinka M, 1972: Limnologické metody. SNP Praha, 208 pp.

Hudcovicová M & Vranovský M, 2000: Zooplankton of a middle-sized dimictic valley reservoir: Dubník II. Biologia (Bratislava), 55: 445–454.

Hudec I, 1992: K poznaniu rozvoja rybníkov v Iňačovciach. Zbor. Východoslov. Múz., Košice, Prír. Vedy, 32–33: 141–153.

Hudec I, 1998: Pôvod a cesty prenikania perloočiek (Crustacea, Branchiopoda) na Slovensku. Ochrana Prírody, Banská Bystrica, 16: 125–129.

Hudec I, 1999: Hodnotenie stojatých vôd a mokradí Slovenska z hľadiska druhovej diverzity perloočiek (Crustacea, Branchiopoda). Ochrana prírody, Banská Bystrica, 17: 157–162.

Hudec I & Hucko P, 2000: Zemplínska Šírava reservoir: trophy and zooplankton. Biologia, Bratislava, 55: 455–464.

Hudec I & Hucko P, 2002: Limnologická charakteristika podhorských rybníkov pri Spišských Vlachoch. Natura Carpatica, 18: 287–296.

Illyová M, 2000: Planktonické kôrovce (Crustacea) Štrkoveckého jazera v Bratislave. Folia faunistica Slovaca, 5: 81–85.

Illyová M & Štefková E, 1995: Druhové zloženie a sezónna dynamika fytoplanktónu a zooplanktónu v sústave stabilizačných nádrží. Živočišná výroba, 40: 83–96.

Klementová E & Juráková M, 2003: Mokrade v systéme protipovodňovej ochrany. Životné Prostredie, 37 (4).

Timková J & Hudec I, 1997: Zooplanktón Hrhovských rybníkov. Natura Carpatica, 38: 53–62.

Vranovský M, 1985: K poznaniu zooplanktónu rybníkov na Záhorí. Práce Laboratória rybárstva a hydrobiológie, 5: 159–171.