|
Folia faunistica Slovaca (2010) 15 (7): 47-54 |
|
|
|
|
Potravné nároky húseníc motýľov (Lepidoptera) troficky viazaných na pôvodné druhy borovíc (Pinus spp.) Slovenska Food requirement of Lepidoptera larvae trophically associated with indigenous Pinus species of Slovakia |
|
Miroslav Kulfan1 & Milada Holecová2 |
|
1 Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, 842 15 Bratislava, Slovensko [kulfan@fns.uniba.sk] 2 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava, Slovensko [holecova@fns.uniba.sk] |
|
Received: 22.3.2010; Accepted: 23.4.2010; Published: 27.9.2010 |
|
Abstract |
|
On the territory of Slovakia 111 lepidopteran species on the basis of larval stage on three indigenous Pinus species (Pinus sylvestris, Pinus mugo and Pinus cembra) have been reported. The family Tortricidae encompassed the highest number of found species (34 species). The majority of the species is living only on coniferous woods (61 species). Phyllophages represent the greatest part (38 species). Six species belong to monophages. In the region of Záhorie Protected Landscape Area 26 species on Pinus sylvestris have been found. Phyllophagous geometers Odontopera bidentata and Paradarisa consonaria have been discovered for the first time on Pinus. |
|
Key words |
|
Lepidoptera, larvae, food specialization, Pinus, Slovakia, Záhorie Protected Landscape Area. |
|
Úvod |
|
Borovica (Pinus) sa na území Slovenska vyskytuje od nížin (dubový vegetačný stupeň) až po kosodrevinový vegetačný stupeň. K pôvodným druhom rodu Pinus u nás patrí borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica barinná (Pinus uncinata), borovica horská (Pinus mugo) a borovica limbová (Pinus cembra). V súčasnej dobe sa v oblasti Záhorskej nížiny (dubový vegetačný stupeň), do ktorej patrí aj CHKO Záhorie ako súčasť sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000, nachádza najväčší komplex nížinných lesov na Slovensku. Najmä rozsiahle porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) na viatych pieskoch Borskej nížiny, ktoré z väčšej časti nahradili pôvodné lesné ekosystémy, plnia dôležitú pôdoochrannú funkciu. Komplexné poznanie fauny motýľov viazanej larválnym štádiom na najrozšírenejší druh borovice u nás - borovicu lesnú je v oblasti strednej Európy slabo spracované. Na Slovensku sa motýľom, ktoré sú troficky svojím larválnym štádiom viazané na prítomnosť pôvodných druhov borovice, venovalo málo entomológov. Hrubý (1964) v Prodrome lepidopter Slovenska uvádza viacero druhov motýľov viazaných na borovicu, najmä na druh P. sylvestris, ale ucelenejšia štúdia zaoberajúca sa spoločenstvami motýľov na borovici lesnej na Slovensku zatiaľ neexistuje. Z oblasti Borskej nížiny chýbajú konkrétne údaje o výskyte motýľov troficky viazaných na borovicu lesnú. Jamnický (1988, 1990) vo svojich prácach podáva komplexnejší prehľad motýľov žijúcich na dvoch druhoch borovice - Pinus mugo a P. cembra v kosodrevinovom vegetačnom stupni s podrobnejšími bionomickými poznámkami. Hrubík (1988) uvádza tri škodce z radu Lepidoptera žijúce na borovici lesnej aj s ich bionómiou. Hlavným cieľom tejto práce je vypracovať databázu motýľov žijúcich na troch domácich druhoch borovíc na Slovensku (Pinus sylvestris, P. mugo, P. cembra) s dôrazom na borovicu lesnú v dubovom vegetačnom stupni na území CHKO Záhorie a uviesť potravné nároky larválneho štádia jednotlivých druhov. |
|
Materiál a metódy |
|
Pre vytvorenie databázy motýľov vyskytujúcich sa na Slovensku, ktoré sú troficky viazané na borovicu, sme vychádzali z dostupnej literatúry z územia Slovenska a Európy, kde sú údaje o bionómii a potravných nárokoch larválnych štádií jednotlivých druhov (Bergmann 1953, 1954, 1955; Bradley et al. 1973, 1979; Buhl et al. 1992; Čaputa 1970, 1975; Elsner et al. 1999; Escherich 1931; Fajčík 1998; Fajčík & Slamka 1996; Forster & Wohlfahrt 1960, 1981; Gaedike & Petersen 1985; Gozmány 1956; Gozmány & Szöcs 1965; Hannemann 1961, 1964, 1977; Hofmann 1887; Hrubík 1988; Hrubý 1964; Jamnický 1988, 1990; Kudela 1970; Kulfan 1991; Laštůvka & Laštůvka 1995; Lhomme 1923; Loužil 1964; Madlen 1975; Miller 1956; Novák 1970; Nüsslin & Rhumbler 1927; Patočka 1951, 1960, 1979, 1983, 1987; Pfeffer 1954; Reiprich 1976, 1983, 1991, 1992, 1993, 1994, 2001; Reiprich & Okáli 1988, 1989; Reiprich & Petrašovič 1972; Schütze 1931; Schwarz 1953; Slamka 1995; Spuler 1910; Steuer 1988; Szöcs 1977; Toll 1964; Trematera 1990; Tykač 1963; Werner 1958) a z vlastných zberov z oblasti Borskej nížiny. V rokoch 2008 a 2009 sme v oblasti CHKO Záhorie v okolí obce Lakšárska Nová Ves (štvorec mapovacej siete DFS: 7468/69) uskutočnili na štyroch stacionároch výskum húseníc motýľov na borovici lesnej (vek drevín približne 5 – 120 rokov) na základe metódy oklepov konárov vo výške 50 až 200 cm nad povrchom zeme. Uvedené plochy patria do biotopu vlhko- a kyslomilných brezovo-dubových lesov a sú súčasťou prírodných biotopov európskeho významu (Stanová & Valachovič 2002). |
|
Výsledky a diskusia |
|
Na základe vyššie uvedenej literatúry (pozri Materiál a metodika) a vlastných výsledkov sa z územia Slovenska udáva celkove 111 druhov motýľov, ktorých larválne štádia sa zistili na borovici (Pinus) (tabuľka 1). Nomenklatúra a systematická klasifikácia v tabuľke 1 je podľa práce Laštůvku (1998) s tým rozdielom, že jednotlivé druhy v čeľadiach sú zoradené podľa abecedy. Druhy motýľov patria do 17-tich čeľadí, z ktorých najpočetnejšia je čeľaď Tortricidae (34 druhov). Prevažná väčšina druhov žije iba na ihličnatých drevinách - Coniferae (61 druhov), čo predstavuje 54,9 %, z toho iba na borovici 11 druhov (9,9 %) (tabuľka 1, obrázok 1). Početne veľkú skupinu predstavujú druhy, ktorých larválne štádiá žijú na ihličnatých drevinách a krytosemenných rastlinách (Angiospermae), najmä na drevinách (46 druhov, 41,4 %) (tabuľka 1, obrázok 1). Do tejto skupiny okrem fylofágov (listožravé druhy) patria aj lichenofágy (druhy živiace sa lišajníkmi), fungivory (druhy požierajúce huby) a algofágy (druhy živiace sa riasami) žijúce na kmeňoch a konároch. Niektoré patria ku xylofágom (druhy žerúce drevnú hmotu), anthofágom (druhy živiace sa kvetmi) a karpofágom (druhy požierajúce plody) (tabuľka 1). Osobitnú skupinu (ostatné druhy) predstavujú druhy živiace sa bylinami, zvyškami rastlín, suchým ovocím, zrnom, čokoládou, tabakom, látkami živočíšneho pôvodu a pod. (3 druhy, 2,7 %) (tabuľka 1, obrázok 1). Podľa potravnej špecializácie najväčšie percento predstavujú fylofágne druhy – 38 druhov (62,3 %) (tabuľka 1, obrázok 2), ktoré sa živia prevažne ihlicami, prípadne ihlicami aj púčikmi, alebo väčšinou len púčikmi (tabuľka 1). Viaceré druhy mínujú (10 druhov), ale niektoré nie počas celého larválneho štádia (tabuľka 1). Mínovač Archips oporanus patrí zároveň k fylofágom a korticivorom, pretože sa živí aj kôrou. Druhé miesto v poradí predstavuje skupina druhov preferujúcich plody, hálky, rakovinové a podobné útvary – 11 druhov (18 %) (tabuľka 1, obrázok 2). Z nich obaľovač Cydia coniferana prijíma aj živicu a môže sa vyskytovať v chodbách pod kôrou. Vijačka Dioryctria abietella sa živí aj púčikmi, a preto je čiastočne aj fylogágnym druhom. Obaľovač Cidia illutana, vijačka Assara terebrella a piadivka Eupithecia abietaria sú typické karpofágne druhy požierajúce šišky. Xylofágne a korticivorné druhy (druhy živiace sa drevom a kôrou) predstavujú 9,8 % (6 druhov) (tabuľka 1, obrázok 2). Dva z nich sa špecializujú na práchnivé drevo (Elatobia fuliginosella a Denisia stipella). Larva vreckovca Siederia pineti je lichenofágna (žerie lišajníky) (tabuľka 1, obrázok 2). Vijačka Vitula biviella je anthofágnym druhom (tabuľka 1, obrázok 2). Zvyšné štyri druhy (6,6 %) (Retinia resinella, Rhyacionia buoliana, Rhyacionia duplana a Eupithecia indigata) sú len z časti fylofágne (tabuľka 1, obrázok 2). Na základe tabuľky 1 väčšia polovica druhov sa zistila na borovici lesnej – 69 druhov, z ktorých 6 druhov patrí medzi monofágy (vyvíjajúce sa iba na borovici lesnej) - Elatobia fuliginosella, Cidia conicolana, Rhyacionia duplana, R. piniana, R. pinicolana a Dioryctria sylvestrella a 7 druhov medzi úzke oligofágy v zmysle Browna & Hymana (1986), teda druhy žijúce iba na rode Pinus. Z nich vreckovec Siederia pineti, vyskytujúci sa len na borovici, je zároveň lichenofágom (tabuľka 1). Menšia časť druhov sa zistila na borovici horskej (kosodrevine) – 12 druhov, pričom obaľovač Blastesthia mughiana a vijačka Assara terebrella žijú na Slovensku len v subalpínskom (kosodrevinovom) vegetačnom stupni, prípadne vo vyšších polohách smrekového vegetačného stupňa na borovici limbovej (Blastesthia mughiana). Obaľovač Blastesthia mughiana patrí k indikátorom subalpínskeho vegetačného stupňa (Patočka et al. 2009). Zásluhou práce Jamnického (1988) sa na borovici limbovej uvádza 24 druhov motýľov. Z nich 7 druhov sa zistilo priamo na území Vysokých a Nízkych Tatier. Ostatné druhy zistené na Slovensku na borovici, väčšinou na borovici lesnej, ktoré sa môžu aj u nás vyskytovať na limbe, sme prevzali od iných autorov z výskumov z oblasti Európy a Sibíri (Jamnický 1988). Väčšina z nich žije na viacerých ihličnanoch a tri druhy okrem ihličnatých drevín aj na listnatých drevinách (piadivka Xanthorhoe incursata, mníšky Lymantria monacha a L. dispar). Uvedené druhy v tabuľke 1 patria k 10-tim faunistickým elementom. Na základe fauny motýľov Slovenska tu chýbajú už len endemické a tropické faunistické elementy (Reiprich 2001). Prevládajú európske (52 druhov) a eurosibírske (33 druhov) faunistické elementy (tabuľka 1). Pomocou metódy oklepov, ktorou sa získajú väčšinou fylofágne druhy, sme na borovici lesnej v oblasti CHKO Záhorie zistili 26 druhov motýľov v larválnom štádiu, čo je približne necelá štvrtina zo všetkých zistených druhov na pôvodných druhoch borovíc z územia Slovenska. Uvedené druhy patria do 11-tich čeľadí (obrázok 3). Pre 4 druhy sa doposiaľ neudáva rod borovica ako hostiteľská rastlina (Reiprich 2001). Sú to nasledovné druhy: Odontopera bidentata a Paradarisa consonaria z čeľade Geometridae, Amata phegea z čeľade Arctiidae a Hypena proboscidalis z čeľade Noctuidae. Piadivky Odontopera bidentata a Paradarisa consonaria patria medzi polyfágne druhy, ktorých larválne štádium sa vyvíja na viacerých ihličnatých drevinách a krytosemenných rastlinách (Angiospermae) (tabuľka 1). Pre bieloškvrnáča Amata phegea a pamoru Hypena proboscidalis sa ako hostiteľské rastliny larválneho štádia doposiaľ udávajú iba druhy bylín. Predpokladáme, že oba druhy počas horúceho počasia v čase odberu vzoriek migrovali na prízemné konáre borovice, pričom vyhľadávali tienisté miesta. Zo zistených druhov v CHKO Záhorie je jediným monofágom obaľovač Rhyacionia pinicolana, ktorého hostiteľská rastlina sa doposiaľ udáva borovica lesná (Pinus sylvestris) (Reiprich 2001). Zvyšné druhy patria medzi oligofágy (druhy žijúce na viacerých rodoch ihličnatých drevín) a polyfágy (ostatné druhy). Najväčší počet druhov má čeľaď Geometridae – 10 druhov (37 %), za ňou nasleduje čeľaď Noctuidae – 4 druhy (15 %), potom čeľade Tortricidae, Lymantriidae a Arctiidae po 2 druhy (8 %) a ďalšie (obrázok 3). Na základe potravnej špecializácie druhov zistených na borovici Pinus sylvestris v CHKO Záhorie najväčší podiel predstavujú listožravé druhy (fylofágy) žijúce na ihličnatých drevinách (Coniferae) – 46,2 % (12 druhov). Pomerne vysoký podiel majú listožravé druhy vyvíjajúce sa na ihličnatých drevinách a krytosemenných rastlinách – 26,9 % (7 druhov) (obrázok 4). Najmenší podiel predstavujú tri skupiny: fylogágy a rhizofágy (druhy živiace sa koreňmi rastlín) na ihličnatých drevinách a krytosemenných rastlinách, druhy fylofágne a zároveň anthofágne a druhy živiace sa lišajníkmi na ihličnatých drevinách (obrázok 4). Larválne štádia troch druhov zistených v CHKO Záhorie mínujú listy (obrázok 5). Z nich dva druhy - Batrachedra pinicolella a Exoteleia dodecella patria k listovým mínovačom ihličnatých drevín. Polyfágna mora Hypena proboscidalis sa uvádza ako listový mínovač viacerých bylín (Reiprich 2001). Vzhľadom na novoobjavené druhy (fylofágne piadivky Odontopera bidentata a Paradarisa consonaria) na borovici získané metódou oklepov počas dvojročného výskumu v Borskej nížine je v budúcnosti na Slovensku vysoká pravdepodobnosť zistenia ďalších druhov motýľov na rode Pinus. |
|
Záver |
|
Na území Slovenska sa doposiaľ zistilo na troch pôvodných druhoch borovice (Pinus sylvestris, Pinus mugo a Pinus cembra) 111 druhov motýľov na základe larválneho štádia. Druhovo najpočetnejšia je čeľaď Tortricidae (34 druhov). Prevažná väčšina druhov žije iba na ihličnatých drevinách (61 druhov). Najväčší podiel zo všetkých druhov predstavujú fylofágy (38 druhov). Šesť druhov patrí medzi monofágy. V chránenej krajinnej oblasti Záhorie sa na borovici lesnej (Pinus sylvestris) počas dvojročného obdobia zistilo 26 druhov motýľov. Fylofágne druhy piadiviek - Odontopera bidentata a Paradarisa consonaria sa zistili po prvýkrát na borovici (rod Pinus). |
|
Poďakovanie |
|
Práca vznikla s podporou grantovej agentúry VEGA (1/0155/08) a podporou projektu APVV LPP-0084-06. |
|
Literatúra |
|
Bergmann A, 1954: Die Grosssmetterlinge Mitteldeutschlands. IV/1,2. Eulen. Urania, Jena, 1060 pp. Bergmann A, 1955: Die Grosssmetterlinge Mitteldeutschlands. V/1,2. Spanner. Urania, Jena, 1267 pp. Čaputa A, 1975: Štátna prírodná rezervácia Súľovské skaly. Bratislava, Ľud, 8. 7. 1975. Escherich K, 1931: Die Forstinsecten Mitteleuropas. III. P. Parey Vrlg., Berlin, 825 pp. Hofmann E, 1887: Die Grossschmetterlinge Europas. Hoffmann’sche Vrlg., Stuttgart, 196 pp. Hrubík P, 1988: Živočíšni škodcovia mestskej zelene. Veda, Bratislava, 196 pp. Koch M, 1984: Wir bestimmen Schmetterlinge. Radebeul, Neumann Verlag, Leipzig, 792 pp. Kudela M, 1970: Atlas lesního hmyzu – škůdci na jehličnanech. SZN, Praha, 287 pp. Madlen J, 1975: Motýle v štúdiách Štefana Nécseyho. Tekovské múzeum, Levice, 186 pp. Miller F, 1956: Zemědělská entomologie. ČSAV, Praha, 1056 pp. Nüsslin O & Rhumbler L, 1927: Die Forstinsektenkunde. 4. P. Parey Vrlg., Berlin, 625 pp. Patočka J, 1951: Motýli našich lesních dřevin. Brázda, Praha, 206 pp. Patočka J, 1960: Die Tannenschmetterlinge der Slowakei. SAV, Bratislava, 214 pp. Pfeffer A, 1954: Lesnická zoologie II. SZN, Praha, 622 pp. Reiprich A, 1991: Prírastky motýlej fauny na Slovensku v roku 1990. Správy SES, 3 (2): 20-23. Reiprich A, 1992: Prírastky motýlej fauny na Slovensku v roku 1991. Správy SES, 4 (2): 7-14. Reiprich A, 1993: Prírastky motýlej fauny na Slovensku v roku 1992. Správy SES, 5 (3): 13-23. Reiprich A, 1994: Prírastky motýlej fauny na Slovensku v roku 1993. Správy SES, 6 (2-4): 40-44. Schwarz R, 1953: Motýli 3. ČSAV, Praha, 157 pp. Slamka F, 1995: Die Zünslerfalter (Pyraloidea) Mitteleuropas. Slamka, Bratislava, 112 pp. Tykač J, 1963: Poznávajme motýle. St. ped. nakl., Praha, 91 pp. |
|
|
