Folia faunistica Slovaca (2010) 15 (16): 135-142

Príspevok k poznaniu fauny vážok (Odonata) vybraných lokalít Bratislavy

Contribution to the knowledge of dragonflies (Odonata) of selected localities of Bratislava

Soňa Lojková

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Mlynská dolina B-1, 84215 Bratislava [lojkova@fns.uniba.sk]

Received: 7.12.2009; Accepted: 7.5.2010; Published: 28.11.2010

In the year 2008, a zoological research of dragonflies (Odonata) in 12 localities of Bratislava was done. These localities fall into two orographic units – the Malé Karpaty Mts (DFS–090) and the Podunajská rovina lowland (DFS–790). A wide spectrum of habitats was prefered (distributaries, river’s channels, gravel pits, lakes, brook and rare biotop with Stratiotes aloides). By the research, based on semiquantification methods, 29 species of dragonflies were identified. These species fall into 9 families which represent 41 % of all the species of Odonata reported in Slovakia.

Dragonflies, Odonata, distribution, Bratislava

Bratislava je špecifickým územím z ochranárskeho hľadiska: na jednej strane je tu menší tlak na prírodné prostredie z hľadiska priameho hospodárskeho využitia (napr. absencia hospodárskych lesov) a prebádanosť územia je obvykle pomerne veľká, na druhej strane je tu veľmi silný tlak súvisiaci s rozvojom mesta – ako priamy záber pôvodne prírodných plôch, resp. ako veľmi intenzívne využitie na rekreáciu. To má samozrejme zásadný vplyv nielen na faunu vážok (Odonata), ale aj ostatné zložky bioty. Prirodzené aj antropické faktory pôsobia vo vzájomnej kombinácii, čím sa synergicky znásobuje ich negatívny účinok na biodiverzitu vodných ekosystémov. Ako pri všetkých bezstavovcoch, základom ochrany vážok je poznanie a ochrana biotopov, znalosť výskytu a rozmiestnenia vzácnych druhov na území, poznanie miest výskytu najväčšieho počtu druhov (tzv. ohniská druhovej diverzity) a identifikácia faktorov, ktoré pôsobia negatívne na ich faunu.

V roku 2008 sme uskutočnili výskum odonatofauny na 12 vybraných lokalitách na území Bratislavy.

Preferovali sme výber širokého spektra biotopov (ramená, kanále, umelé štrkoviská, rybníky, potok a vzácny biotop s rezavkou aloovitou).

Počas roku 2008 sme zvolili lokality na ktorých sme robili vlastné monitorovanie zloženia fauny vážok. Prvú skupinu predstavovali nové a pre Bratislavu ešte nepreskúmané lokality vážok (tieto sú označené *), druhú skupinu tvorili lokality zvolené za účelom doplnenia informácií o stave a zložení fauny vážok, prípadne overenie si súčasného stavu a prípadných zmien s odstupom času. Získané údaje boli použité na potvrdenie niektorých významných prvkov fauny vážok v oblastiach predtým monitorovaných.

Študijný materiál sme získali odchytom imág entomologickou sieťkou nad vodnou hladinou, nad brehovou vegetáciou a v blízkosti vodných biotopov. Exúvie sme zbierali z vegetácie, z kmeňov, konárov, kameňov a iných vhodných miest.

Dokladový materiál (exúvie) sú uložené u autorky a v Prírodovednom múzeu SNM v Bratislave.

Pri vysokom počte imág sme zaznamenali minimálnu hodnotu početnosti zistenú priamym pozorovaním (skutočný počet vážok je oveľa vyšší ako nami uvádzané hodnoty, najmä u zástupcov podradu
Zygoptera, kde sa počet, vzhľadom na ich aktivitu a množstvo, nedal presne určiť). Lovili sme semikvantitatívne počas roku 2008 v čase zvyčajne od 9:00 do 17:00 hod. v mesiacoch apríl až október. Materiál sme určovali podľa nasledujúcich kľúčov: Askew (1988), Hanel (1995), Hanel & Zelený (2000), Kohl (2003), Teyrovský (1959), Zelený (1980). Mená druhov sú uvádzané podľa Askewa (1988).

Charakteristika územia a lokalít

Záujmové územie predstavuje mesto Bratislava. Tu sa nachádza 12 lokalít, ktoré sme si vybrali pre náš výskum. Skúmané lokality sa nachádzajú v rámci dvoch orografických celkov – Malé Karpaty (DFS-090) a Podunajská rovina (DFS-790).

Obrázok 1 znázorňuje umiestnenie lokalít v záujmovom území. Čísla lokalít zodpovedajú číslovaniu v systematickej časti príspevku.

Obrázok 1. Mapa Bratislavy s vyznačenými lokalitami 1–12.

1. Potok Vydrica a prítok Bystrička (DFS 7868a) - úsek tečúci od Železnej studničky po Červený most a prítok Bystrička tečúci smerom od Kačína. Priem. prietok 0,22 m³/s. Hĺbka len niekoľko cm. Šírka sa v závislosti od úseku pohybuje od 2 do 4 a viac metrov. Dno je bahnito-piesčité. Zatienenie: 50–80 %. Vegetácia: Melica nutans, Ficaria verna, Oxalis acetosella, Dryopteris filix-mas, Pulmonaria officinalis, Hedera helix, Salix caprea, Alnus glutinosa, Fraxinus excelsior, Corylus avellana, Acer platanoides, Robinia pseudoacacia, v podraste aj Sambucus nigra a Ulmus glabra.

2. Železná studnička - rybníky (DFS 7868b) - sústava štyroch vodných nádrží resp. rybníkov, z ktorých dva sa nachádzajú v blízkosti Partizánskej lúky pod Červeným mostom a dva na Železnej studničke. Dno je bahnité, brehy miestami strmé, rozloha cca 1 ha a hĺbka cca 3 m. Zatienenie je asi 30 %, prevažne voľná hladina. V okolí rastú Fagus silvatica, Quercus robur, Carpinus betulus, Urtica dioica, Alliaria officinalis, Lamium galeobdolon, Chellidonium majus a Carex pilosa.

3. Ostrov Kopáč - štrkovisko Panský diel (DFS 7968b) - pri SZ okraji PP Panský diel. Dno je štrkovité, brehy strmé, rozloha cca 1 ha a hĺbka cca 2–3 m. Zatienenie je 20 %, prevažne voľná hladina, okolie má výrazne xerotermný charakter. Vo vode rastie Nymphaea hybrida a Myriophyllum verticillatum. Brehovú vegetáciu tvorí Tussilago farfara, Phalaroides arundinacea, Ligustrum vulgare, Ailanthus altissima, Svida sanguinea, Ulmus sp., Acer campestre, Crataegus monogyna, C. laevigata, Populus alba, P. nigra, Robinia pseudoacacia, Euonymus europaeus, Salix alba, Pinus nigra, Quercus robur.

4. Ostrov Kopáč - Biskupické rameno (DFS 7968b) - umelý, pomaly tečúci prívodový kanál v mieste jeho zaústenia do mŕtveho ramena Dunaja. Dno je vydláždené betónovými tvárnicami, hĺbka 0,5 m, šírka 2 m. Súčasťou lokality je aj prívodový kanál smerom od Slovnaftu a úsek pod vyústením kanála so šírkou cca 10 m a hĺbkou do 2 m, s bahnitým dnom a zatienením 60 %. Okraje kanála sú porastené vegetáciou: Aster novi-belgii, Festuca sp., Cirsium arvense, Arctium lappa, Daucus carota, Tusillago farfara, Stenactis annua, Solidago canadensis, Clematis vitalba, Artemisia vulgaris, Humulus lupulus, Robinia pseudoacacia, Fraxinus americana, Ulmus sp., Sambucus nigra, vo vode riasy a Elodea nuttallii. Rameno je porastené nasledujúcimi druhmi: Urtica dioica, Solanum nigrum, Solidago canadensis, Acer campestre, Crataegus monogyna, Populus alba, Acer negundo, Svida sanguinea.

5. Jarovce - Jarovecké jazero* (DFS 7968b) – štrkovisko na severnom okraji obce Jarovce. Dno je štrkovito-bahnité. Rozloha je cca 1 ha, hĺbka viac ako 3 m. Brehy sú strmé, husto zarastené vodnou vegetáciou (Phragmites australis, Typha latifolia). Blízke okolie je poľnohospodársky využívané. Brehová vegetácia je tvorená Clematis vitalba, Rosa canina, Tanacetum vulgare, Rumex sp., Cichorium intybus, Populus alba, Sambucus nigra, Thalictrum flavum, Calystegia sepium, Achillea millefolium, Echium vulgare, Cirsium sp.

6. Rusovce - štrkovisko v Drienkovom lese (DFS 7968b) - štrkovisko v blízkosti areálu Rusovského parku. Zatienenie 10 %, rozloha cca 0,5 ha, dno štrkovito-piesčité, miestami bahnité, hĺbka do 2 m, prevažne voľná hladina. Vegetácia: Typha angustifolia, Phragmites australis, Salix alba, Populus nigra, P. alba, Prunus spinosa, Crataegus sp., Clematis vitalba, Robinia pseudoacacia.

7. Rusovce - Rusovský kanál (DFS 7968b) - úsek kanála v dĺžke cca 100 m neďaleko salaša až po kamenný most sa nachádza v areáli Rusovského parku. Ide o pomaly tečúci upravený tok, miestami pri brehoch až charakteru stojatej vody, zatienenie 30 %, hĺbka do 1 m, dno bahnité, šírka cca 4–6 m, v závislosti od určitého úseku. Ide o mŕtve rameno Dunaja, po vybudovaní Rusovského kanála napájané priesakovou vodou, pomerne chladnou a chudobnou na živiny. Tok nadobúda miestami vcelku prírodný charakter a je zarastený vegetáciou: Potamogeton sp., Myosotis sp., Typha latifolia, T. angustifolia, Phragmites australis, Iris pseudacorus, Carex gracilis, C. rostrata, Persicaria amphibia, Juncus conglomeratus, J. articulatus, Solidago gigantea, S. canadensis, Aster novi-belgii agg., Humulus lupulus, Urtica dioica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Euonymus europaeus, Rosa sp., Salix alba.

8. Rusovce - Rusovské štrkovisko* (DFS 7968b) – štrkovisko v areáli Rusovského parku. Rozloha je 5 ha, hĺbka cca 5 m. Prevažne voľná vodná hladina. Dno je štrkovito-piesčité, miestami bahnité. Brehová vegetácia je tvorená: Phragmites australis, Typha latifolia, Typha angustifolia. V okolí rastie: Achillea millefolium, Allium scorodoprasum, Arrhenatherum elatius, Carex stenophylla, Clematis vitalba, Dactylis glomerata, Echium vulgare, Festuca rupicola, Plantago lanceolata, Poa pratensis, Sanguisorba minor, Trifolium montanum, Potentilla arenaria, Stellaria media, Veronica chamaedrys.

9. Rusovce – Hugov žrebčín - mŕtve rameno* (DFS 7968b) - lokalita sa nachádza JV od Rusoviec. Je vzdialená približne 3 km SZ od Čunova. Jedná sa o mŕtve rameno. Hladina vody v ňom môže počas roka kolísať. V súčasnosti je lokalita takmer súvislo zarastená rezavkou aloovitou (Stratiotes aloides), ktorá miestami dosahuje až 100 % pokryvnosť, hĺbka je asi 1,5 m, zatienenie cca 40 %. Vegetácia: Stratiotes aloides, Phragmites australis, Typha latifolia, Salix sp.

10. Čunovo - Čunovské rameno (DFS 7969c) - fragment mŕtveho, zazemneného ramena Dunaja na severnom okraji obce Čunovo – úsek o dĺžke približne 200 m (Z od kostola). Vodný režim je počas roka rozkolísaný v závislosti od zmien výšky hladiny podzemnej vody. Hĺbka vody je cca do 1 m, zatienenie 30 %. Rameno je husto zarastené vegetáciou so zastúpením druhov: Typha latifolia, Typha angustifolia, Phragmites australis, Potamogeton sp., Myosoton aquaticum, Alisma plantago aquatica, Cyperus sp., Myosotis palustris, Juncus articulatus, Carex vulpina, Populus alba, Salix alba, Aster novi-belgii, Stenactis annua, Artemisia vulgaris, Cirsium arvense, Urtica dioica, Iris pseudacorus, Solidago canadensis, Humulus lupulus, Lycopus europaeus, Fraxinus angustifolia, Euonymus europaeus, Galium palustre, Rumex aqaticus, Rubus caesius, Robinia pseudoacacia, Asparagus officinalis, Ailanthus altissima, Ligustrum vulgare, Sambucus ebulus, Ulmus sp., Calamagrostis epigeios.

11. Čunovo - štrkoviská Malé a Veľké Čunovo* (DFS 7969c) - 2 km SZ od obce Čunovo. Malé Čunovo má rozlohu 3 ha, Veľké Čunovo 15 ha. Hĺbka je cca 5 m. Dno je štrkové. Brehy sú miestami pomerne strmé, husto porastené vegetáciou. Ide o voľnú vodnú hladinu. Brehovú vegetáciu tvoria porasty Phragmites australis a Typha angustifolia.V okolí rastie: Briza media, Calamagrostis epigejos, Dactilis glomerata, Eryngium campestre, Galium verum, Knautia arvensis, Myosotis arvensis, Potentilla arenaria, Rosa canina, Sedum sexangulare, Stipa capillata, Veronica persica.

12. Čunovo – Priesakový kanál Petržalka – Čunovo* (DFS 7969c) - kanál preteká v blízkosti hrádze, severne až SV od obce Čunovo. Jedná sa o priesakový kanál so štrkovým dnom, ktorý odvádza presakujúcu vodu. Štrková ryha sa tiahne od Petržalky až po Čunovo. Študovaná oblasť sa nachádza v blízkosti lokality 10. Voda je chladná, chudobná na živiny a čistá. Problémom je intenzívne kosenie brehovej vegetácie a vegetácie v okolí kanála v letnom období. Vegetácia: Phragmites australis, Typha latifolia, Typha angustifolia, Myosotis sp., Iris pseudacorus, Juncus conglomeratus, J. articulatus, Carex sp., Solidago gigantea, S. canadensis, Aster novi-belgii, Urtica dioica, Euonymus europaea, Salix alba.

Pre skúmané územie je z rokov 1999–2000 známy výskyt 34 druhov (Šíbl et al. 2001). Výsledky sa dotýkajú deviatich bratislavských lokalít. Títo autori potvrdili výskyt 5 druhov vážok, ktoré boli naposledy na tomto území zaznamenané pred viac ako 40 rokmi. Ide o druhy: Coenagrion scitulum, Anax parthenope, Brachytron pratense, Orthetrum coerulescens a Leucorrhinia pectoralis. Päť lokalít zo spomenutých sa zhodovalo s našimi. Vlastným výskumom sme na vybraných 12 lokalitách zistili 29 druhov vážok, čo predstavuje 41 % z celkového druhového bohatstva Slovenska. Zo zistených druhov je 11 zaradených v rôznych kategóriách Červeného zoznamu vážok SR (David 2001) a dva taxóny patria medzi európsky významné. Sú to: Cordulegaster heros heros a Leucorrhinia pectoralis. Potvrdili sme výskyt 2 druhov vážok, ktoré v rokoch 1999 – 2000 autormi na skúmanom území neboli zaznamenané. Ide o druhy: Aeshna cyanea a Gomphus vulgatissimus. Výskum na 5 lokalitách (Jarovecké jazero, Rusovské štrkovisko, Hugov žrebčín, Malé a Veľké Čunovo a Priesakový kanál Petržalka – Čunovo) bol vykonaný po prvýkrát. Pre niektoré lokality (Ostrov Kopáč – štrkovisko Panský diel, Ostrov Kopáč – Biskupické rameno, štrkovisko v Drienkovom lese, Rusovský kanál, Čunovské rameno), na ktorých výskum prebiehal v nedávnej minulosti (Seginková 2001) uvádzame aj nové nálezy. Pre štrkovisko Panský diel je to už spomenutý druh Aeshna cyanea (prítomné 4 samce a 1 samica). Exúvie sa nám nepodarilo nájsť, z muzeálnych zbierok sme však zistili, že na lokalite boli v nedávnej dobe (v máji roku 2001) odchytené 2 larvy druhu Aeshna cyanea (lgt. Kautman, det. David) skorší záznam o druhu z tejto lokality doposiaľ nebol. Naším výskumom sme potvrdili prítomnosť tohto druhu a pokladáme ho teda za nový nález pre danú lokalitu od roku 2001. Na lokalite sa nám naopak nepodarilo potvrdiť prítomnosť druhu Anax imperator a Sympetrum sanguineum. Ďalší nový nález pre túto lokalitu predstavuje Sympetrum vulgatum. V blízkosti Biskupického ramena sme na začiatku mája zaznamenali jediné imágo (samca) druhu Gomphus vulgatissimus. Na tejto lokalite bol naposledy zistený v roku 1990 (Majzlan 1992), hoci údaje o pozorovaniach z Dunaja sú novšie a pochádzajú z rokov 2001 (Šíbl et al. 2002) a 2003 (lgt. Kautman, det. David). Domnievame sa, že druh tu nie je autochtónny (čomu nasvedčuje aj fakt, že sme nenašli žiadnu exúviu tohto druhu) a s najväčšou pravdepodobnosťou sem zaletel od neďalekého Dunaja, keďže imága čeľade Gomphidae sa len zriedkavo vyskytujú ďaleko od miesta vyliahnutia. Na lokalite štrkovisko v Drienkovom lese sme zaznamenali 18 druhov vážok, čo je vôbec najväčší počet zo všetkých skúmaných lokalít. V rokoch 1999–2000 (Seginková 2001) tu bolo zistených 17 druhov, z ktorých sa naším výskumom nepodarilo potvrdiť prítomnosť zástupcov rodov Lestes ani Erythromma. Pre lokalitu však uvádzame nový výskyt druhov: Coenagrion pulchellum, Aeshna cyanea a Orthetrum coerulescens. Na lokalite sme potvrdili výskyt zriedkavých druhov Anax parthenope a Brachytron pratense. Na lokalite Rusovský kanál sme zistili osem druhov. Oproti predošlému výskumu sme nezistili druhy Calopteryx splendens a Libellula depressa (druh sa tu môže nachádzať, jeho nezistenie zdôvodňujeme absenciou výskumu v máji a v júni) a Sympetrum pedemontanum – druh sa tu v nedávnej minulosti buď nachádzal alebo bol chybne identifikovaný. Vzhľadom na jeho nápadný vzhľad (priečne hnedé pásy na krídlach oboch pohlaví), je to však málo pravdepodobné. Pre lokalitu naopak uvádzame nové nálezy: Crocothemis erythraea a Sympetrum sanguineum.

Pre lokalitu Čunovské rameno sme zistili prítomnosť 16 druhov. Táto lokalita predstavuje mimoriadne zachovalý biotop. Oproti predošlému výskumu tejto lokality sme zaznamenali nové nálezy druhov: Erythromma viridulum a Aeshna isosceles. Zistiť sa nám nepodarilo druhy Lestes sponsa, L. viridis, Coenagrion pulchellum a Ischnura pumilio (dôvodom môže byť aj fakt, že druhy nedosahujú vysoké početnosti) a Coenagrion scitulum (vzácny druh, známy len z niekoľkých lokalít na juhu Slovenska a vyskytuje sa tiež v nízkych početnostiach). Počas minulého výskumu bolo zistené iba jediné imágo (samec) tohto druhu. Ďalej sme vlastným výskumom nezistili prítomnosť Crocothemis erythraea (vzhľadom na nápadný vzhľad by sme jeho prítomnosť ťažko prehliadli), Sympetrum striolatum (druh sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza) a S. depressiusculum (pozorované bolo iba jediné imágo).

Autorka ďakuje doc. PaedDr. Stanislavovi Davidovi, PhD. za revíziu materiálu.

Askew RR, 1988: The Dragonflies of Europe. Harley Books, Colchester, 291 pp.

Bulánková E, 1999: Zmeny v druhovom zložení vážok (Odonata) Podunajskej roviny za posledných tridsať rokov. Entomofauna carpathica, 11: 1–5.

David S, 2000: Stav a příčiny očekávaných změn biodiverzity vážek (Insecta: Odonata) na Slovensku. Acta environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), 10: 163-169.

David S, 2001: Červený (ekosozologický) seznam vážek (Insecta: Odonata) Slovenska. In: Baláž D, Marhold K & Urban P (eds): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana Prírody 20 (Suppl.): 96–99.

Hanel L, 1995: Metodika sledování výskytu vážek. Agentura ochrany přírody a krajiny, Praha, 74 pp.

Hanel L & Zelený J, 2000: Vážky (Odonata), výzkum a ochrana. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 9. ZO ČSOP, Vlašim, 240 pp.

Kohl S, 2003: Určovací klíč exuvií evropských druhů vážek (Odonata) podřádu Anisoptera. ZO ČSOP, Vlašim, 30 pp.

Majzlan O, 1992: Význam niektorých skupín hmyzu pre monitoring Podunajska. Správy Slovenskej Entomologickej Spoločnosti, 4 (3): 1–9.

Seginková A, 2001: Ekosozologická charakteristika vážok (Odonata) v NPR Šúr a iných lokalitách Podunajskej roviny. Diplomová práca. PriF UK, Bratislava, 76 pp.

Schwerdtfeger F, 1975: Ökologie der Tiere. Band III.: Synökologie. Verlag P. Parey, Hamburg & Berlin, 451 pp.

Šíbl J, Seginková A & Bulánková E, 2001: Príspevok k poznaniu fauny vážok (Odonata) Podunajskej roviny. Entomofauna carpathica, 13: 68–71.

Šíbl J, Seginková A & Bulánková E, 2002: Vážky (Odonata) Malého Dunaja, Klátovského ramena a Vážskeho Dunaja. Entomofauna carpathica, 14: 55–58.

Teyrovský V, 1959: Odonata. In: Kratochvíl J (ed.): Klíč zvířeny ČSR 3. NČ SAV, Praha, pp. 183–193.

Zelený J, 1980: Řád vážky – Odonata. In: Rozkošný R (ed.): Klíč vodních larev hmyzu. Academia, Praha, pp. 68–85.