Obrázok. 1. Mapa nálezových lokalít Microtus oeconomus mehelyi v roku 2010.

Pataš, Čiližská mokraď – Mokraď východne od obce Pataš, súčasť územia NATURA 2000. Biotop je tvorený porastmi trste, pálky a súvislejších ostricových lúk. Rozložená bola jedna štandardná línia (pozri metodiku) a jedna doplnková odchytová línia s 20 odchytovými bodmi. Doplnková línia bola exponovaná iba jednu noc. Rozstupy medzi susednými odchytovými bodmi boli 5 m na oboch líniách. Odchytených bolo 8 jedincov – 6,66 ex./100 pasconocí. Výskyt M. oeconomus z tejto lokality doteraz nebol známy, ale v blízkom okolí (Gabčíkovo, Ňárad, Sap) bol nájdený vo vývržkoch sov (Noga & Obuch 2004).

Boheľov, Bariny – Pomerne rozsiahla terénna depresia južne od obce Boheľov. Porast je tvorený prevažne trsťou a ostricami, okrajové časti zarastené segetálnou a ruderálnou vegetáciou. Exponovaná bola jedna odchytová línia s 5 m rozstupmi medzi odchytovými bodmi. Zaznamenaných bolo 6 jedincov sledovaného druhu – 6 ex./100 pasconocí. Výskyt M. oeconomus z tohto územia doteraz nebol publikovaný. Najbližšie bol nájdený v okolí Dolného Štálu v rokoch 1967 (leg. Ľ. Brtek – Protokol Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave), 1992 (Stollmann & Ambros 1998, Gubányi et al. 2009) a 1997 (Krištofík 1997). Z vývržkov sov bol doložený z Dolného Štálu, Gabčíkova (Noga & Obuch 2004) a Vrakúňa (Folk 1956, Feriancová-Masárová & Hanák 1965).

Čiližská Radvaň, Čiližské močiare 1, 2 – Exponované boli 3 odchytové línie (1 línia na lokalite č. 1 – 5 m rozstupy medzi odchytovými bodmi; 2 línie na lokalite č. 2 – jedna línia s 5 m rozstupmi a druhá s 10-15 m rozstupmi medzi odchytovými bodmi). Časti 1 a 2 sa výrazne líšili svojim vegetačným pokryvom a boli od seba oddelené zhruba 15 m širokou cestou a úzkym pásom stromov. Vzhľadom na blízku vzájomnú polohu odchytových línií a úzku potenciálnu bariéru (cesta) medzi vhodnými porastmi lokalitu možno považovať za jeden celok. Plocha Čiližské močiare 1 (južne od cesty) je rozsiahlejší porast trstiny s ostricovými lúkami a roztrúsenými kríkmi. Územie Čiližské močiare 2 (severne od cesty) predstavuje „ruderálnu mokraďovú lúku“, ktorá bola v minulosti agrotechnicky obrábaná. V roku 2010 v dôsledku vysokého stavu podzemnej vody bolo toto územie značne zatopené. Na oboch častiach Čiližských močiarov sme celkovo odchytili 10 jedincov M. oeconomus – 3,33 ex./100 pasconocí. Z lokality Čiližská Radvaň – Čiližské močiare je známy výskyt M. oeconomus z polovice 20. storočia. Z tejto oblasti bola publikovaná práca Kratochvíla & Rosického (1955) opisujúca najväčší známy súbor odlovených jedincov M. oeconomus zo Slovenska z jednej lokality (170 jedincov). V druhej polovici 20. storočia v dôsledku poľnohospodárskych zásahov lokalita Čiližské močiare prakticky zanikla. V roku 1982 M. oeconomus v tejto oblasti nebol nájdený (Stollmann & Ambros 1998).

Okoč – Ruderálne plochy susediace s poľnohospodárskou pôdou, prerastené trsťou a ostricou. Jednu noc bola exponovaná jedna línia s 50 odchytovými bodmi. Rozstupy medzi bodmi boli 5 m. Zaznamenané boli 2 jedince M. oeconomus – 4 ex./100 pasconocí. Výskyt sledovaného druhu z tejto oblasti uvádzajú Feriancová-Masárová & Hanák (1965) z dnes už zaniknutej lokality severne od Veľkého Medera. Blízko k nami nájdenej lokalite sa nachádza aj nálezisko „Dobos fenék“, kde ho našli v roku 1992 Stollmann & Ambros (1998) a v rokoch 1996-97 aj Krištofík (1997).

Kľúčovec, Vára – Terénna depresia v tvare podkovy (šírka približne 50 m, dĺžka 1200 m), v čase realizácie odchytov bola zatopená. Vegetáciu v nej tvorí trstina s roztrúsenou ostricou. Terénna priehlbina hraničí s poľom a hospodárskym lesom. Odchytová línia bola umiestnená na okraji terénnej depresie tak, že polovica odchytových bodov sa nachádzala na rozhraní lesa a mokrade a polovica na rozhraní čiastočne zatopeného poľa a mokrade. Pole v týchto miestach zarastalo segetálnou vegetáciou. Rozstupy medzi odchytovými bodmi boli 5 m. Na rozhraní poľa a mokrade boli odchytené 2 jedince M. oeconomus – 2 ex./100 pasconocí. Najbližšia lokalita so známym výskytom sledovaného druhu sa nachádza v NPR Číčovske mŕtve rameno a Hamskom tŕstí (Štollmann 1962, Stollmann & Ambros 1998).

Číčov, mokraď – Mokraďná lúka so zvyškami trstiny. Územie je v rôznej miere rozorávané. V dôsledku vysokej hladiny podzemnej vody bolo v roku 2010 zaplavené a zarastalo vlhkomilnou vegetáciou. Exponovaná bola jedna odchytová línia s 5 m rozstupmi medzi odchytovými bodmi. Zaznamenaný bol odchyt 1 jedinca sledovaného druhu – 1 ex./100 pasconocí. Výskyt druhu doteraz nebol známy zo skúmaného porastu, ale jej lokalizácia v blízkosti NPR Číčovské mŕtve rameno a Hamského tŕstia je dobrým predpokladom pre trvalý výskyt M. oeconomus.

Veľké Kosihy, Dunajské trstiny 1 – Približne 50 m široká a 900 m dlhá izolovaná terénna depresia. Tvorí ju zazemnený kanál s porastom topoľa a vŕby po okrajoch, v centre je sezónna mokraď s porastom trstiny a ostrice. Lokalita je obkolesená agrocenózou a súbežne s ňou, vo vzdialenosti asi 300 m, prebieha kanál Holiare-Kosihy. Na jednej odchytovej línii (10-15 m rozstupy medzi odchytovými bodmi) boli zaznamenané 2 jedince M. oeconomus – 2 ex./100 pasconocí. Najbližší doložený výskyt M. oeconomus je z územia susednej lokality Dunajské trstiny 2 (Stollmann & Ambros 1998).

Veľké Kosihy, Dunajské trstiny 2 – Rozsiahly súvislý porast trstiny západne od obce Veľké Kosihy. V podraste a po okrajoch trstinového zárastu sa nachádzajú ostricové plochy. Na jednej odchytovej línii (10-15 m rozstupy medzi odchytovými bodmi) boli zaznamenané 2 jedince – 2 ex./100 pasconocí. Na tejto lokalite odchytili M. oeconomus v roku 1992 Stollmann & Ambros (1998) a v roku 1997 Krištofík (1997).

Číčov, Hamské tŕstie – Rozsiahly porast trstiny južne od Číčovských rybníkov. Odchytené tu boli 4 jedince sledovaného druhu na dvoch odchytových líniách (10-15 m rozstupy medzi odchytovými bodmi) – 2 ex./100 pasconocí. Táto lokalita spolu s blízkou NPR Číčovské mŕtve rameno predstavuje jednu z najvýznamnejších lokalít výskytu M. oeconomus na Podunajskej nížine s pravdepodobne najsilnejšou známou populáciou tohto druhu na Slovensku (Štollmann 1962, Darola & Štollmann 1984, Stollmann & Ambros 1998).

Medveďov, Čobánsky chrbát – Pomerne rozsiahly a súvislý porast trstiny východne od obce Medveďov. Na tejto lokalite bol zaznamenaný najvyšší počet odchytených jedincov (16). Pochádzajú však z troch odchytových línií (10-15 m rozstupy medzi odchytovými bodmi), čo predstavuje približne 5,33 ex./100 pasconocí. Z tejto lokality uvádza 13 odchytov M. oeconomus v roku 1997 Krištofík (1997).

Sap, Erčed – Vyschnuté koryto mŕtveho dunajského ramena v lužnom lese. Dno koryta na viacerých miestach zarastá porastom ostrice. Lokalita sa nachádza v inundačnom pásme Dunaja medzi odpadovým kanálom VD Gabčíkovo a starým korytom rieky. Exponovaná bola jedna odchytová línia s rozstupmi medzi odchytovými bodmi 10-15 m. Odchytený bol 1 jedinec M. oeconomus – 1 ex./100 pasconocí. Z tejto lokality je známy z roku 1992 (Stollmann & Ambros 1998) a z roku 2003 pochádza odchyt z neďalekého Išpánošu (Noga pers. com.). Z oblasti Sapu je známych viacero nálezov (Binder & Štollmann 1975, Facuna 1997, Krištofík 1997) a doložili ho aj z vývržkov sov (Noga & Obuch 2004).

Tabuľka 1. Prehľad lokalít s nálezom Microtus oeconomus mehelyi v roku 2010.