Hutnícka 2715/14, 052 01 Spišská Nová Ves [maykiki1@gmail.com]

Received: 30.5.2011; Accepted: 12.6.2011; Published: 11.7.2011

In 2009, in 5 sites located in south-western Slovakia were found 38 mite species from cohors Heterostigmatina (4 families). The species Scutacarus bisetus, Scutacarus longisetus, Sevastianovella bohemicus, Tarsonemus lucifer, and Tarsonemus pauperosetosus were recorded for the first time in Slovakia. Accounts are given on the heterostigmatine fauna of Slovakia. Based on the literature records, a total of 117 species are listed from Slovakia. The families Scutacaridae, Pygmephoridae, and Tarsonemidae are the most common.

Slovakia, Acari, Trombidiformes, Prostigmata, Heterostigmatina, ecology, habitat, first record.

Kohorta Heterostigmatina (roztočíky) obsahuje šesť nadčeľadí s viac ako 2000 opísanými druhmi (Krantz & Walter 2009). Klasifikácia taxónu prešla mnohými zmenami, v literatúre sa tento taxón objavuje ako kohorta Heterostigmata (podľa Lindquist 1976), podkohorta Heterostigmae (podľa Krantz 1978), podrad Heterostigmata (podľa Wooley 1988), podrad Tarsonemida (podľa Van der Hammen 1989) či ako podrad Tarsonemina (podľa Evans 1992). V práci sa pridržiavam klasifikácie podľa posledného vydania Manuálu akarológie (Lindquist et al. 2009). Roztočíky sa vyskytujú po celom svete (Wainstein et al. 1978) a žijú v pôde, vo vrstvách opadanky, v humuse, machu, detrite, dokonca boli nájdené aj na rastlinách. Sú to najmä voľne žijúce druhy až na niektoré výnimky, ktoré parazitujú (napr. Acarapis woodi vo vzdušniciach včiel). V našich podmienkach sa vyskytujú prevažne na otvorených plochách ako sú lúčne habitaty a polia.

Roztočíky boli doteraz zväčša na okraji záujmu slovenských akarológov. Výskum tejto kohorty sa uskutočňoval súbežne s výskumom ostatných pôdnych roztočov a tak sú údaje rozptýlené v rôznych vedeckých a odborných publikáciách. Keďže z územia Slovenska nie je publikovaná žiadna súhrnná publikácia o výskyte Heterostigmatina, cieľom tejto práce bolo priniesť okrem nových údajov o rozšírení roztočíkov z juhozápadného Slovenska komplexný prehľad publikovaných údajov z územia Slovenskej republiky.

Výskum bol realizovaný na piatich lokalitách:

Kamzík (48º 11' 0,9'' N, 17º 05' 58'' E, 433 m n.m.) predstavuje podhorskú lúku orientovanú na východ, využívanú ako lyžiarske a sankárske zjazdovky. Sledované boli tri mikrohabitaty – mikrohabitat (K1) v dolnej časti lúky, tvorený vysadenými topinamburami Helianthus sp. Pôda tu bola vlhkejšia, hlbšia a v dopoludňajších hodinách čiastočne zatienená. Mikrohabitat (K2) predstavuje niekoľko metrov široké ostrovčeky s kompaktným porastom trsov Calamagrostis epigeios. Mikrohabitat (K3) bol tvorený porastami nízkej trávy s prevládajúcim druhom Festuca duriuscula.

Železná studienka (48º 10' 39'' N, 17º 04' 25'' E, 220 m n. m.) ako prímestská časť Bratislavy s trávnatými porastami obsiatymi technickým kultivarom trávy, bežne používanej v parkoch. Sledované boli tri mikrohabitaty – mikrohabitat (Z1) lúka s minimálne vtrúsenými inými druhmi rastlín, mikrohabitat (Z2) predstavujúci trávnatý porast nachádzajúci sa pod svahom a mikrohabitat (Z3) predstavujúci trávnatú plochu situovanú po prúde potoka v blízkosti starých tisov. Pôda tu bola hlbšia, ťažká a pomerne vlhká.

Ovsište (48º 07' 0,6'' N, 17º 08' 19'' E, 137 m n. m.) je periodicky zaplavovaná nelesná plocha v medzihrádzovom priestore Dunaja v Petržalke. Sledovali sa tri mikrohabitaty – mikrohabitat (O1) predstavujúci rozsiahly porast trste Phragmites australis, mikrohabitat (O2) predstavujúci ostrovčekovité porasty Calamagrostis epigeios v blízkosti Dunaja a mikrohabitat (O3) predstavujúci suchšie a mierne vyvýšené plochy bylinného porastu v centrálnej časti lúky. Vyskytoval sa tu riedky nízky mach, hlavne v hustejšom poraste bylín. Odbery pôdnych vzoriek na všetkých troch lokalitách boli realizované v roku 2009 v termínoch 2. apríla, 4. mája, 7. mája, 3. júna, 7. júla, 10. júla, 10. augusta, 18. septembra, 21. septembra, 21. októbra a 18. novembra.

Ostrov Kopáč (48º 05' 42'' N, 17º 09' 41'' E, 129 m n. m.) je tvorený hlavne lužným lesom typu Salici-Populetum a samotná lokalita odberu sa nachádza pri jeho severovýchodnom okraji. Tvorí ju lesostepné územie typu xerickej savany. Medzi hlohmi, dubmi a šípkami sa vyskytovali byliny rodov Bromus a Festuca, ďalej Valeriana locusta, Astralagus asper, Sedum sexangulare, Briza media, miestami aj mach. Odbery boli realizované v roku 2009 v termínoch 2. júna, 16. júna, 7. júla, 12. augusta, 27. augusta a 24. septembra.

Jurský Šúr (48º 13' 11'' N, 17º 13' 24'' E, 131 m n. m.) je tvorený štrkopieskovými náplavami Dunaja a lokalita je tvorená lesostepnými formáciami. Výskumná plocha predstavuje lúčny habitat so zástupcami tráv rodu Festuca, Prunella, Glechoma hederacea, Gynodon dactylon a niekoľko druhov ostríc rodu Carex. Odbery boli realizované v termínoch 9. júla a 20. augusta 2009.

Pôdne vzorky sa získavali tromi spôsobmi zberu. Prvou metódou bol odber pôdnych vzoriek, ktoré sa v jednotlivých habitatoch odoberali kovovým odberačom štandartného objemu 200 cm³ (5 x 4 x 10 cm) a 300 cm³ (5 x 4 x 10 cm – posledný údaj je hĺbka vzorky) v pravidelných jednomesačných intervaloch. Druhou metódou bol odber vzoriek machu veľkosti 20 x 20 cm do hĺbky 5 cm. Treťou použitou metódou boli zemné pasce (sklenené poháre Omnia, objem 720 cm³ s priemerom hrdla 10 cm) v línii 10 pascí vo vzdialenosti 5 m. Ako atraktant a konzervačné médium bol použitý 4% formaldehyd. Pasce boli použité iba pri sledovaní aktivity pôdnych roztočov a pri sledovaní forézie roztočov na chrobákoch.

Vzorky pôdy a machu boli uložené do igelitových vreciek a v laboratóriu boli izolované vo fotoeklektoroch typu Tullgren po dobu 5–7 dní. Roztočíky boli montované do mikroskopických preparátov použitím média Liquid de Swann. Pri determinácií boli použité determinačné kľúče Stammer (1959), Livshitz & Mitrofanov (1986) a Wainstein et al. (1978). Materiál z výskumu je uložený na zoologickom ústave Slovenskej akadémie vied v zbierke RNDr. S. Kalúza, CSc.

Na Slovensku je z kohorty Heterostigmatina známych 117 druhov z niekoľkých čeľadí: Dolichocybidae, Pygmephoridae, Scutacaridae, Siteroptidae, Microdispidae a Tarsonemidae (tabuľka 1). Pomerne vzácni jedinci sú z čeľade Dolichocybidae. Sú to roztočíky známe z Európy a Ameriky (Wainstein et al. 1978). Na Slovensku bol nájdený iba jeden zástupca Dolichocybe hippocastani v kosodrevinovom stupni v horskom lesnom habitate Veľkej Fatry (Kalúz & Žuffová 1989). Podľa dnešných znalostí patrí do mycetofágnej a fytofágnej trofickej úrovne (Pajonková 2008). Na Slovensku bol nájdený v menšom počte, takže ho môžeme zaradiť medzi vzácne druhy. Medzi druhy, o ktorých môžeme prehlásiť, že sú na Slovensku bežne sa vyskytujúce, patrí Bakerdania cultratus žijúca na vegetácii. Bola získaná z mnohých lokalít na Záhorí a zo Slovenského krasu. Scutacarus quadrangularis sa vyskytuje od nižších polôh až po horské lesné habitaty Veľkej Fatry. Oba druhy sa nachádzali aj v zimnom hniezde krta európskeho (Mašán et al. 1994). Predpoklad o širšej ekologickej adaptabilite je aj pri druhoch Bakerdania kochi, Scutacarus eucomus, Tarsonemus bilobatus či Tarsonemus trapezoides (Pajonková 2008, 2010). Na rôznych xerotermných lokalitách aj na horských lúkach bol zistený Tarsonemus lobus. Využívaním chrobákov, mravcov, čmeliakov, bystruškovitých a drobčíkovitých chrobákov, či iných skupín hmyzu na foréziu sú známe druhy Bakerdania decumana, B. lithobii, B. tarsalis, Cerattoma szekessy, Pediculaster geotrupi, Pygmodispus odontotarsus, P. stefanii (Mašán 1993, Kalúz & Rychlík 1992). V zimných hniezdach krta európskeho bola zistená Bakerdania quadrata (Mašán et al. 1994).

Tabuľka 1. Prehľad roztočíkov (Heterostigmatina) zistených na území Slovenska.

Zástupcovia čeľade Siteroptidae sú známi ako škodcovia poľnohospodárskych kultúr (Livshitz & Mitrofanov 1986). Na juhozápadnom Slovensku boli zaznamenané druhy Siteroptes adamisi, S. crossi, S. primitivus, S. graminum a S. psychrophilus – nájdené boli vo vzorkách z lesa a priľahlých agrocenóz rôznych lokalít (Čarnogurský et al. 1994). Bežným druhom na obilí s predpokladom, že poškodzuje listy, je roztočík Neositeroptes hassi (Kalúz 2009). Skrúcanie listov a poškodzovanie obilia je zrejmé aj pri druhu Neositeroptes rossae (Kalúz 2009).

Väčšina výskumov na území Slovenska sa uskutočnila na juhozápadnom Slovensku – v lužných lesoch (Salicetum, Alnetum), na poliach, na zaplavovaných lúkach inundačného územia, ako aj na niektorých xerotermných habitatoch (Devínska Kobyla, Ostrov Kopáč). Pri porovnaní všetkých habitatov je zrejmé, že najviac druhov zatiaľ poznáme zo zaplavovaných lúk (až 56 druhov) a z lužných lesov (35 druhov). Na xerotermných a lesostepných habitatoch je na Slovensku známych 34 druhov roztočíkov. V ostatných lesných typoch je to 28 druhov a na horských lúkach 13 druhov.

Na Slovensku je z kohorty Heterostigmatina známych 117 druhov roztočíkov. Celkovo u nás prevládajú zástupcovia čeľadí Scutacaridae, Pygmephoridae a Tarsonemidae s rodmi Bakerdania, Scutacarus, Imparipes a Tarsonemus. Najrozšírenejšími druhmi vo väčšine habitatov sú Bakerdania quadrata, B. gracilis a Scutacarus quadrangularis. Podľa doteraz známych údajov sa na Slovensku ako vzácne druhy javia Cerattoma szekessy (forézia na chrobákoch čeľade Scarabaeidae), Bakerdania decumana (forézia na chrobákoch rodu Trox, Scarabaeidae) a Bakerdania lithobii (forézia na rode Lithobius, Chilopoda a Culicoides, Diptera), Pediculaster geotrupi (forézia na chrobákoch čeľade Scarabaeidae), Bakerdania haarloewi (len na lúkach vrátane horských lúk), Bakerdania racki a Pediculaster ignotus (na vlhkých lúkach), Cerattoma ceratophyi, Petalomium nataliae, Petalomium chaetosus, Siteroptes adamisi, Siteroptes graminisugus (v lužných lesoch), Petalomium samsinaki, Neositeroptes mahunkai, Neositeroptes opacus (na xerotermných habitatoch), Pygmephorus soricis a Dolichocybe hippocastani (v lesných habitatoch), Pygmephorus stammeri (v hniezde krta), Tarsonemus lucifer a Tarsonemus pauperosetosus (vlhká pôda lúk).

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorý mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri písaní tejto publikácie. Moje poďakovanie patrí najmä RNDr. Stanislavovi Kalúzovi, CSc., za vedenie počas písania mojej bakalárskej a diplomovej práce a zasvätenia do sveta roztočíkov. Rovnako sa chcem poďakovať aj RNDr. Ľubomírovi Vidličkovi, CSc. za poskytnutie materiálu z lokality Jurský Šúr.

Číslovanie literárnych zdrojov je odkazom na číslovanie v tabuľke 1.

⁽¹⁾ Čarnogurský J, Krumpálová Z, Kalúz S & Wirthová M, 1994: Soil arthropods of forest and adjacent agrocoenoses in certain localities of the Danube region in Southwestern Slovakia. Biológia (Bratislava), 49 (2): 173–183.

Evans GO, 1992: Principles of acarology. CAB International, Wallingford, 563 pp.

⁽²⁾ Kalúz S, 1992: Pôdne roztoče (Acarina) Slovenského krasu (ŠPR Pod Fabiankou). Ochrana prírody, 1: 245–257.

⁽³⁾ Kalúz S, 1993: Pôdne roztoče (Acarina) v podmienkach teplotnej inverzie Chráneného prírodného výtvoru Silická ľadnica. Ochrana prírody – Naturae tutela, 2: 65–80.

⁽⁴⁾ Kalúz S, 1994a: Soil mites (Acarina) of Kráľovská lúka forest in floodplain near Gabčíkovo power plant (Slovak Republic). Biológia (Bratislava), 49 (2): 193–199.

⁽⁵⁾ Kalúz S, 1994b: Contribution to the knowledge of soil mites (Acarina) in Morava river floodplain and Borská nížina lowland. Ekológia (Bratislava), 13 (Suppl. 1): 135–144.

⁽⁶⁾ Kalúz S, 1994c: Pôdne roztoče (Acarina). In: Rozložník M & Karasová E (eds): Chránená krajinná oblasť – biosférická rezervácia Slovenský kras. Osveta, Martin, pp. 144–148.

⁽⁷⁾ Kalúz S, 1995a: Pôdne roztoče (Acarina) Jašteričieho jazierka pri Silici (Slovenský kras). Ochrana prírody – Naturae tutela, 3: 171–180.

⁽⁸⁾ Kalúz S, 1995b: Pôdne roztoče (Acarina) na Istragove v rokoch 1989–1993. In: Výsledky a skúsenosti z monitorovania bioty územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo. Ústav zoológie a ekosozológie SAV, Bratislava, pp. 348–357.

⁽⁹⁾ Kalúz S, 1996: New records of Tarsonemini (Acarina) from Slovakia. Biologia (Bratislava), 51 (5): 531–532.

⁽¹⁰⁾ Kalúz S, 1997a: Soil mites (Acarina) during hydrologic changes in floodplain forest of Danube. Ekológia (Bratislava), 16 (4): 345–357.

⁽¹¹⁾ Kalúz S, 1997b: Niektoré skupiny pôdnych roztočov (Acarina) Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina (NP Malá Fatra). Entomofauna Carpathica, 9 (3): 65–70.

⁽¹²⁾ Kalúz S, 1998a: Pôdne roztoče (Acarina) Grečovho vrchu (Slovenský kras). Entomofauna Carpathica, 10 (3): 73–79.

⁽¹³⁾ Kalúz S, 1998b: Roztoče (Acarina) machov Národnej prírodnej rezervácie Rozsutec v Malej Fatre. In: Korňan M (ed.): Výskum a ochrana Krivánskej Fatry. Správa národného parku Malá Fatra, Varín, pp. 62–65.

⁽¹⁴⁾ Kalúz S, 1999: Soil mites (Acarina) in two types of floodplain forest. In: Tajovský K & Pižl V (eds): Soil Zoology in Central Europe. ISB AS CR, České Budějovice, pp. 123–128.

⁽¹⁵⁾ Kalúz S, 2000: New records of soil mites (Acarina) from Slovakia. Biologia (Bratislava), 55 (2): 206–208.

⁽¹⁶⁾ Kalúz S, 2001a: Pôdne roztoče (Acarina) niektorých xerotermných habitatov v Slovenskom krase. Sborník přírodovědného klubu v Uherském Hradišti, 6: 41–49.

⁽¹⁷⁾ Kalúz S, 2001b: First records of mites (Acari, Scutacaridae, Rhagidiidae) from Slovakia. Biologia (Bratislava), 56 (5): 524, 544.

⁽¹⁸⁾ Kalúz S, 2003a: Pôdne roztoče (Acari). In: Stanová V & Viceníková A (eds): Biodiverzita Abrodu – stav, zmeny a obnova. DAPHNE, Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, pp. 201–208.

⁽¹⁹⁾ Kalúz S, 2003b: Faunistic records of soil mites (Acari) from Slovakia. Biologia (Bratislava), 58 (2): 159–160.

⁽²⁰⁾ Kalúz S, 2003c: Roztoče (Acari) v habitatoch vlhkých lúk inundácie rieky Moravy. Entomofauna Carpathica, 15 (3–4): 77–81.

⁽²¹⁾ Kalúz S, 2005a: Pôdne roztoče (Acarina). In: Majzlan O (ed.): Fauna Devínskej Kobyly. Asociácia priemyslu a ochrany prírody, Bratislava, pp. 44–55.

⁽²²⁾ Kalúz S, 2005b: Soil and soil mites (Acari) of the ski slope in Nízke Tatry Mts. Ekológia (Bratislava), 24 (2): 200–213.

⁽²³⁾ Kalúz S, 2006: Roztoče (Acari) v lúčnych habitatoch s rozdielnou vlhkosťou pôdy. Sborník přírodovědného klubu v Uherském Hradišti, 8: 13–20.

⁽²⁴⁾ Kalúz S, 2007: Roztoče (Acari) PR Ostrova Kopáč. In: Majzlan O (ed.): Príroda Ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, pp. 53–66.

⁽²⁵⁾ Kalúz S, 2008: Soil mites (Acari) of the forests in floodplain areas of the rivers Danube and Morava. Peckiana, 5: 13–27.

⁽²⁶⁾ Kalúz S, 2009: Roztoče (Acari: Trombidiformes). In: Mašán P & Mihál I (eds): Pavúkovce Cerovej vrchoviny (Arachnida: Araneae, Pseudoscorpiones, Opiliones, Acari). Štátna ochrana prírody SR, Ústav ekológie lesa SAV, Ústav zoológie SAV, Bratislava, pp. 231–266.

⁽²⁷⁾ Kalúz S & Čarnogurský J, 2000: Pôdne roztoče (Acarina) rôznych habitatov zaplavovaných lúk na Záhorí. Sborník přírodovědného klubu v Uherském Hradišti, 5: 174–183.

⁽²⁸⁾ Kalúz S, Krumpálová Z, Čejka T, Krumpálová Z, Majzlan O & Rychlík I, 2004: Invertebrate fauna in habitats with different soil moisture in floodplain meadows of the river Morava. Ekológia (Bratislava), 23 (1): 99–112.

⁽²⁹⁾ Kalúz S, Krumpálová Z & Wheldon CD, 2000: Aktivita pôdnych roztočov (Acarina) v niektorých habitatoch inundácie rieky Moravy. Entomofauna Carpathica, 12 (3–4): 57–60.

⁽³⁰⁾ Kalúz S & Rychlík I, 1992: Niektoré aspekty výskytu roztočov (Acarina) na chrobákoch (Coleoptera). Práce Slovenskej entomologickej spoločnosti, 9: 45–50.

⁽³¹⁾ Kalúz S & Žuffa M, 1986: Voľne žijúce pôdne roztoče (Acarina) Štátnej prírodnej rezervácie Šrámková (Malá Fatra). Ochrana prírody (Bratislava), 7: 375–388.

⁽³²⁾ Kalúz S & Žuffa M, 1988: Pôdne roztoče (Acarina) Štátnej prírodnej rezervácie Kľačianska Magura (Malá Fatra). Ochrana prírody, 9: 273–280.

⁽³³⁾ Kalúz S & Žuffová Z, 1989: Pôdne roztoče (Acarina) štátnej prírodnej rezervácie Skalná Alpa (Veľká Fatra). Ochrana prírody, 10: 213–230.

Krantz GW, 1978: A manual of acarology. 2nd edition. Oregon State University Bookstores, Corvallis, 509 pp.

Krantz GW & Walter DE, 2009: A manual of acarology. 3rd edition. Texas Tech University Press, 807 pp.

Lindquist EE, 1976: Transfer of the Tarsocheylidae to the Heterostigmata, and reassignment of the Tarsonemina and Heterostigmata to lower hierarchic status in the Prostigmata (Acari). The Canadian Entomologist, 108: 23–48.

Lindquist EE, Krantz GW & Walter DE, 2009: Classification. In: Krantz GW & Walter DE (eds), A manual of acarology. 3rd edition. Texas Tech University Press, pp. 93–103.

Livshitz IZ & Mitrofanov VI, 1986: Revizija kleshchej semejstva Siteroptidea Mahunka, 1970 (Acari, Tarsonemina). Vrediteli i bolezni plodovykh, subtropicheskykh i dekorativnykh kultur. Sbornik Nauchnykh Trudov, 99: 7–31.

⁽³⁴⁾ Mašán P, 1993: Mites (Acarina) associated with species of Trox (Coleoptera: Scarabaeidae). Biologia (Bratislava), 90: 359–364.

⁽³⁵⁾ Mašán P, Kalúz S & Babjaková A, 1994: Mites (Acarina) from the winter nests of the common mole (Talpa europaea L.) in South Slovakia. Biologia (Bratislava), 5: 667–673.

⁽³⁶⁾ Mašán P & Országh I, 1995: Mites (Acarina) associated with species of genera Lithobius (Chilopoda: Lithobiidae) and Culicoides (Diptera: Ceratopogonidae). Entomofauna Carpathica, 7 (3): 61–66.

⁽³⁷⁾ Pajonková M, 2008: Rozšírenie a ekológia pôdnych roztočíkov (Acari: Tarsonemina) v podmienkach Slovenska. Bakalárska práca, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 41 pp.

⁽³⁸⁾ Pajonková M, 2010: Pôdne roztočíky (Acari: Tarsonemina) bylinných habitatov na Juhozápadnom Slovensku. Diplomová práca, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 58 pp.

⁽³⁹⁾ Sidor V, 1986: Akarofauna veľkochovu hospodárskych zvierat Agrokomplexu v Nitre. Poľnohospodárstvo, 8: 737–747.

Stammer HJ, 1959: Beiträge zur Systematik und Ökologie Mitteleuropäischer Acarina. Band I, Tyroglyphidae und Tarsonemini. Akademische Verlagsgesselschaft Geest & Portig, Leipzig, 1: 374–839.

Van der Hammen L, 1989: An introduction to comparative arachnology. SPB Publishing, The Hague, 576 pp.

Waistein BA, Volgin BI, Giljarov MS, Krivolutskii DA, Kuznetzov NN, Livshitz IZ, Mitofanov VI, Sevastianov VD & Sosnina EF, 1978: Opredeliteľ obitajushchikh v pochve kleshchej (Trombidiformes). Izdavateľstvo Nauka, Moskva, 270 pp.

Wooley TA, 1988: Acarology: Mites and human welfare. John Wiley & Sons, New York, 484 pp.