A research of dragonflies was carried out on 10 wetland sites in the Nízke Tatry and the Kozie chrbty Mts, plus occasional observations on 3 sites in Tatry and the Veľká Fatra mountain ranges (Northern Slovakia) in 2005–2009. There were 22 species reported, among them 5 are protected and 9 are redlisted in Slovakia. A male of Sympetrum fonscolombii (Sélys, 1840) was observed in the altitude of 978 m, which is the highest record of this species in Slovakia. A new site of Somatochlora alpestris (Sélys, 1840) was discovered in the Nízke Tatry Mts, and presence of Aeshna subarctica Walker, 1908 was confirmed in Tatry Mts.

Odonata, dragonflies, wetlands, mountains, Northern Slovakia.

Horské polohy a niektoré regióny severného Slovenska patria v odonatológii k veľmi málo preskúmaným oblastiam. S cieľom zmapovať tieto „biele miesta“ a rozšíriť poznatky o distribúcii vážok na severnom Slovensku uskutočnila mimovládna organizácia Aqua vita – Živá voda, Spoločnosť pre spoznávanie a záchranu mokradí v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR v rokoch 2000–2010 niekoľko výskumných projektov. V tomto príspevku sú zhrnuté faunistické výsledky výskumu vážok na území Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Uvádzam tu tiež údaje z troch lokalít ležiacich v pohoriach Veľká Fatra a Tatry, kde boli uskutočnené náhodné návštevy.

Nízke Tatry sú z hľadiska odonatológie skutočná „terra incognita“. Hoci boli prvé údaje publikované už v čase Rakúsko-uhorskej monarchie, celkový počet preskúmaných lokalít a jednotlivých záznamov je veľmi nízky. Mocsáry (1878) uvádza výskyt Cordulegaster bidentata, Lestes barbarus a Coenagrion ornatum v Korytnici. Ak by bol údaj o C. ornatum pravdivý, išlo by o najvyšší výskyt tohto druhu na Slovensku (842 m n.m.). Publikuje tiež výskyt ďalších 6 druhov pri Ružomberku a Poprade, medzi nimi Sympetrum pedemontanum. Pongrácz (1914) publikoval výskyt 8 druhov na lokalitách Kvetnica („Virágvolgy“), Lučivná, Poprad a Ružomberok. Ide o bežné druhy, vzácnejší je len Aeshna grandis.

Po veľmi dlhom čase sa severná strana Nízkych Tatier objavuje v práci Straku (1990). Autor tu uvádza výskyt Cordulegaster boltoni v Korytnici (ide zrejme o chybne použitý údaj Mocsáryho (1878)). K Ďumbierskym Tatrám patrí ešte lokalita Ohnište s výskytom bežného Sympetrum vulgatum. Z Lučivnej publikuje 3 druhy, medzi nimi Somatochlora alpestris. Zo Štrby uvádza 7 druhov, z ktorých vzácnejšie sú Aeshna mixta a Leucorrhinia dubia. Otázne je, či sa údaje naozaj vzťahujú k Štrbe ako obci, alebo (aspoň v niektorých prípadoch) nejde o nepresne použité predchádzajúce práce týkajúce sa Štrbského plesa.

David (2000) prispel k poznaniu vážok Liptova a Spiša, väčšina lokalít však leží v kotlinách. Na úpätí Kozích chrbtov leží len rybník vo Východnej. Na lokalitách, ktoré sú v blízkosti Kozích chrbtov alebo Nízkych Tatier, autor našiel až 27 druhov vážok. Z Popradského rašeliniska uvádza prvý hodnoverný nález Coenagrion armatum v SR.

Šácha (2006a, b, c, d) publikoval sériu prác z Liptova a Spiša, v ktorých 3 lokality sú priamo súčasťou Nízkych Tatier a 12 leží v kotlinách v blízkosti Nízkych Tatier alebo Kozích chrbtov. Priamo v pohorí autor zistil výskyt 7 bežných druhov vážok. V kotlinách sú spoločenstvá pestrejšie, pričom sú dokumentované aj druhy Sympecma fusca, Lestes virens, Coenagrion hastulatum, Orthetrum brunneum alebo Sympetrum pedemontanum. Poznámky k ochrane vážok na území NAPANTu boli súčasťou posteru prezentovaného na konferencii k 30. výročiu jeho vyhlásenia (v abstrakte posteru (Šácha 2009) je z územia národného parku uvedených 25 druhov vážok na spolu 21 lokalitách).

Skúmané lokality sa nachádzajú v orografických celkoch Nízke Tatry (190, v obidvoch častiach – Ďumbierskych aj Kráľovohoľských Tatrách), Kozie chrbty (200), Liptovská kotlina (251), Západné Tatry (181) a Veľká Fatra (150). Poloha lokalít je vyznačená v mape (obrázok 1). Zoznam lokalít:

1. PR Sliačske travertíny: DFS 6982, 49º03' N, 19º25' E, 582 m n. m., dátumy výskumu 21.6., 5.8. a 25.9.2007. Travertínové pramenisko so slatinami, minerálne pramene a malé jazierko v blízkosti rezervácie. Voda v pramenisku plytká, pomaly tečúca až stojatá, v jazierku hlbšia ako 1 m. Dno travertínové, miestami s jemným sedimentom, v slatinných jazierkach s detritom pokrytým vrstvou vyzrážaného CaCO₃. Nezatienené, slatinná časť však zarastá trstinou, lokalita je pravidelne kosená.

2. Svídovo: DFS 7084, 48º58' N, 19º44' E, 978 m n. m., dátumy výskumu 5.6., 27.7. a 14.9.2007. Malé rašelinisko a rybníček v blízkosti horárne pod sedlom. Rašelinisko je zväčša zatienené okolitým lesom, s malými plochami vysychajúcej vody. Rybník na polovicu zatienený, s chudobnou brehovou vegetáciou (dreviny, málo bylinnej vegetácie) a dnom štrkovo-kamenistým s vrstvou rastlinného opadu.

3. Skribňovo: DFS 7084, 49º00' N, 19º46' E, 697 m n. m., dátumy výskumu 5.6., 27.7. a 14.9.2007. Malé pramenisko a vlhké lúky v jeho okolí, s malou plochou stojatej vody, z väčšej časti vysychajúcej. Vegetácia bylinná s roztrúsenými kríkmi, lokalita je zatienená len od východu, využívaná ako pasienok.

4. Svarínske lúky: DFS 6984, 49º01' N, 19º49' E, 677 m n. m., dátumy výskumu 5.6., 27.7. a 14.9.2007. Vlhké lúky v nive Čierneho Váhu, s dvoma malými zavodnenými depresiami a mŕtve rameno v lužnom lese. Vegetácia na lúkach bylinná, vodné plochy v lete až vysychajúce, nezatienené. V lužnom lese prevláda drevinná vegetácia, vodná plocha je zatienená a dno je s vrstvou rastlinného materiálu.

5. Ipoltica: DFS 7085, 48º56' N, 19º57' E, 918 m n. m., dátumy výskumu 10.6. a 31.7.2008 a 22.9.2009. Malá vodná nádrž na potoku Ipoltica, obklopená lesom. Hĺbka viac ako 1 m, brehy porastené drevinami až k vode, bylinná litorálna vegetácia vo väčšej miere vyvinutá len v hornej časti.

6. Dikula: DFS 7085, 48º58' N, 19º59' E, 825 m n. m., dátumy výskumu 10.6. a 31.7.2008 a 22.9.2009. Dve malé jazierka v ústí bočnej doliny do doliny Ipoltice. Hĺbka miestami viac ako 1 m, brehy s bylinnou vegetáciou, pod svahom s napadanými stromami. Jazierka boli v priebehu výskumu mechanicky devastované po ťažbe dreva.

7. Kolesárky: DFS 6986 a 7086 (na hranici), 49º00' N, 20º04' E, 831 m n. m., dátumy výskumu 12.6., 3.8. a 23.9.2007. Malé zarastené mŕtve rameno Čierneho Váhu v pokročilom štádiu zazemňovania. Vegetácia bylinná, hĺbka viac ako 1 m, oslnené, dno detritové.

8. Vikartovský mlyn: DFS 7086, 48º58' N, 20º06' E, 877 m n. m., dátumy výskumu 12.6., 3.8. a 23.9.2007. Vlhké lúky v nive Čierneho Váhu. Bez trvalých vodných plôch, vegetácia bylinná s roztrúsenými krovinami.

9. Liptovská Teplička, vodáreň č. 6: DFS 7086, 48º58' N, 20º06' E, 897 m n. m., dátumy výskumu 12.6., 3.8. a 23.9.2007. Slatiny a malé jazierka v nive Čierneho Váhu pod vodným zdrojom. Niektoré vodné plochy v lete vysychajú, iné sú trvalé, max. hĺbka aj viac ako 1 m. Vegetácia bylinná, s roztrúsenými krovinami, na severovýchodnej strane prechádza do lesa. Len málo zatienené, dno štrkovité, v potoku miestami pieskové.

10. Podškutová: DFS 7086, 48º55' N, 20º09' E, 1141 m n. m., dátumy výskumu 10.6., 31.7., 1.8.2008 a 22.9.2009. Malé rašelinisko v prameniskovej oblasti na lesnej čistine. Vegetácia tvorená rašelinníkom a bylinami, roztrúsené kroviny, po okrajoch les. Voda plytká, do 30 cm, dno rašelinné. Lokalita je väčšinu dňa zatienená.

Výskum v rámci náhodných návštev alebo monitoringu bol uskutočnený na ďalších troch lokalitách v Tatrách a Veľkej Fatre:

11. Bukovinka: DFS 6981, 49º00' N, 19º17' E, 550 m n. m., dátum výskumu 29.6.2005. Slatina v nive Revúcej (CHA Revúca a PP Bukovinka). Voda plytká, do 20 cm, vegetácia bylinná a machová, vtrúsené kry, lokalita v západnej časti prechádza do lesa. Zarastanie jazierok trstinou, na väčšej časti lokality pravidelne blokované kosením.

12. Kamenistá dolina: DFS 6885, 49º09' N, 19º54' E, 985 m n. m., dátum výskumu 25.7.2006. Malé pliesko (asi 40x20 m) pri turistickom chodníku v lese, významné prítomnosťou diablika močiarneho. Zatienené, napadané stromy.

13. Slepé pleso: DFS 6886, 49º07' N, 20º03' E, 1380 m n. m., dátum výskumu 8.7.2006. Aktívne vrchovisko pri Štrbskom plese. Voda miestami hlbšia ako 1 m, vegetácia machová a bylinná, v okolí kosodrevina a smrekový les. Oslnené.

Obrázok. 1. Mapa územia a skúmaných lokalít.

Použitá bola semikvantitatívna výskumná metóda, odchytávané boli larvy aj imága a tiež boli zbierané exúviá. Lokality boli navštevované v období jún až september, každá lokalita bola skúmaná minimálne tri razy – na začiatku, v strede a na konci sezóny. V prípade potreby (nepriaznivé počasie a na lokalitách č. 11 až 13) boli uskutočnené doplnkové a príležitostné návštevy. Imága boli odchytávané do entomologickej sieťky ø 40 cm na 1 m rúčke nad vodou a vo vegetácii, larvy do kuchynského sitka, exúviá zbierané z vegetácie a vody. Materiál je konzervovaný 96% alkoholom (exúviá aj na sucho) a uložený u autora. Odber vzoriek prebiehal v čase od 9. do 18. hodiny. Materiál je určený podľa týchto kľúčov: Askew 1988; Gerken & Sternberg 2004; Popova 1953 a Šácha et al. 2008.

Zistené druhy vážok (mená podľa Dolného et al. 2008) sú charakterizované početnosťou na lokalitách a v území, dominanciou v území (podľa Schwerdtfegera 1975, triedy dominancie eudominantný >10 %, dominantný 5–10 %, subdominantný 2–5 %, recedentný 1–2 % a subrecedentný <1 %), pozorovaným obdobím výskytu imág a lariev v území, kategóriami ohrozenosti z červeného zoznamu Davida (2001), prítomnosťou druhu vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z.z. v znení novely č. 492/2006 Z.z. a v prílohách smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS, tzv. Smernice o biotopoch. Výsledky výskumu boli zapísané do databázy ISTB Štátnej ochrany prírody.

V rokoch 2005–2009 bolo na 10 lokalitách ležiacich na území Nízkych Tatier a Kozích chrbtov a 3 ďalších lokalitách vo Veľkej Fatre a Tatrách zistených 22 druhov vážok. Z nich 5 je chránených a 9 je zaradených do červeného zoznamu vážok SR. Významné je objavenie populácie S. alpestris v Nízkych Tatrách a potvrdenie prítomnosti A. subarctica v Tatrách. Druh S. fonscolombii bol zistený v nadmorskej výške 978 m, čo je na Slovensku maximum.

Za pomoc pri určovaní materiálu ďakujem doc. S. Davidovi. Rovnako ďakujem Štátnej ochrane prírody SR – Správe NAPANTu za pomoc pri výbere lokalít.

Askew RR, 1988: The Dragonflies of Europe. Colchester, Harley Books, 291 pp.

David S, 2000: Nové nálezy vážek (Insecta: Odonata) Liptova a Spiše. Entomofauna carpathica, 12: 53–56.

David S, 2001: Červený (ekosozologický) seznam vážek (Insecta: Odonata) Slovenska. In: Baláž D, Marhold K & Urban P (eds): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochr. Prír., 20 (Suppl.): 96–99.

David S, 2005: Druhové bohatství vážek Slovenské republiky. In: Kautman J & Stloukal E (eds): Kongres slovenských zoológov ´05 a konferencia Feriancove dni 2005. Program a zborník abstraktov, Bratislava, p. 12.

Dolný A & Bárta D (eds), 2008: Vážky České republiky – Ekologie, ochrana a rozšíření. Taita Publishers, Hradec Králové, 672 pp.

Gerken B & Sternberg K, 2004: Die Exuvien Europäischer Libellen (Insecta Odonata). Huxaria Druckerei GmbH, 365 pp.

Mocsáry S, 1878: Adatok Zólyom és Liptó megyék faunájához. Math. Term. – tudom. Közlem., 223–263.

Pongrácz S, 1914: Magyarország neuropteroidai enumeratio Neuropteroidum Regni Hungariae. Rovart. Lap., 21: 109–155.

Popova AN, 1953: Ličinky strekoz fauny SSSR (Odonata). Opredel. fauny SSSR 50. Nauka, Moskva–Leningrad, 234 pp.

Schwerdtfeger F, 1975: Ökologie der Tiere. Band III: Synökologie. Verlag Paul Parey, Hamburg, Berlin, 451 pp.

Straka V, 1990: Vážky (Odonata) Slovenska. Zbor. Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy (Bratislava), 36: 121–147.

Šácha D, 2006a: Výsledky mapovania vážok (Odonata) liptovských a spišských pohorí v rokoch 2000–2004. Folia faunistica Slovaca, 11 (8): 43–48.

Šácha D, 2006b: Nové údaje o vážkach (Odonata) okolia Popradu. Folia faunistica Slovaca, 11 (9): 49–54.

Šácha D, 2006c: Príspevok k poznaniu vážok (Odonata) dolného Liptova. Folia faunistica Slovaca, 11 (12): 69–73.

Šácha D, 2006d: Výsledky výskumu vážok (Odonata) horného a stredného Liptova. Folia faunistica Slovaca, 11 (13): 75–80.

Šácha D, 2009: Vážky (Odonata) severnej časti Národného parku Nízke Tatry. In: Príroda Nízkych Tatier 2: Zborník referátov a posterov z konferencie usporiadanej pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Národného parku Nízke Tatry. Banská Bystrica, pp. 165–167.

Šácha D, David S, Bulánková E & Konvit I, 2008: Kľúč na určovanie našich druhov vážok. http://www.vazky.sk.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 492/2006 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Čiastka 187.