|
This study deals with the research on
molluscs of the neovolcanic mountains Ostrôžky in Central
Slovakia, where only few data were recorded so far. The large
areas of the mountains were deforested and converted to
agricultural land with grasslands and fields. In remains of
forests with original woods as beech, maple and especially in
niva of brooks were refuges of the malacocenoses with typical
Carpathian elements (Bielzia coerulans, Faustina faustina,
Macrogastra latestriata, M. tumida, Monachoides vicinus, Vestia
turgida, Vitrea transsylvanica). The occurrence of the
Natura 2000 annex species Vertigo moulinsiana and
V. angustior proves the genuine character of the local
swamps. Another abundant population of the annex species
Unio crassus albensis is known from the river Tisovník.
There were identified 87 species of molluscs till now, of which
14 species are listed in the Red list of Slovak threatened
species (EN –
Vertigo moulinsiana, VU –
Deroceras rodnae, Gyraulus laevis, Pisidium pseudosphaerium, Unio crassus albensis, Vertigo substriata, V. angustior, NT –
Daudebardia brevipes, Euconulus praticola, Macrogastra tumida, M. latestriata, Oxyloma elegans, Vertigo antivertigo, Vitrea transsylvanica).
|
|
Prírodné pomery
Ostrôžky sú jedným zo stredoslovenských stratovulkánov, ktoré sa vytvorili počas sopečnej činnosti v období treťohôr. Na severe hraničia so Zvolenskou kotlinou a Veporskými vrchmi, na západe s Revúckou vrchovinou, na juhu s Ipeľskou kotlinou a na východe s Krupinskou planinou a Javorím. Pohorie predstavuje náhornú planinu rozčlenenú hlbokými údoliami na menšie celky. Najvyšší bod dosahujú rovnomenným vrchom Ostrôžka s výškou 877 m n.m. Výškové rozpätie reliéfu pohoria sa pohybuje medzi 101 až 470 m. Ostrôžky sú budované vulkanickými horninami a ich pyroklastikami, ktoré na niekoľkých miestach čnejú v podobe brál (Kamenné vráta, Budinská skala). Územie bolo z väčšej časti odlesnené a vzniknuté plochy premenené na polia, pasienky a lúky. Lesy sa zachovali najmä na východne a juhovýchodne orientovaných svahoch údolí tokov. Zvyšky pôvodných lesov, kvetnaté lúky, pasienky, polia, vodné toky a nádrže, vytvárajú pestrú mozaiku biotopov, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre existenciu mnohých druhov a spoločenstiev rastlín a živočíchov. Svojou južnou časťou je pohorie pod vplyvom panónskej klímy, z kadiaľ prenikajú teplomilné prvky.
Z hľadiska fytocenologického sú na svahoch v inverzných hlbokých údoliach malé zvyšky bučín (Eu-Fagenion). Okolia tokov v submontánnom pásme sú porastené spoločenstvom jelše lepkavej a sivej (Alnenion glutinosae-incanae). Prevahu však tvoria hrabiny (Carici pilosae-Carpinenion betuli) a porasty duba (Quercetum petraeae-cerris s. l.).
Metódy zberu
Pri výskume malakofauny sme využili predovšetkým osvedčenú metódu odberu náplavov z brehov tokov, ktoré vznikli usadením ľahkého plávajúceho materiálu (konáriky, semená, ulity) po prudkom poklesnutí hladiny toku v jarnom období (marec – apríl). Toto obdobie je najvhodnejšie na odber náplavov, pokiaľ brehy nezarastú vysokými bylinami. Z oblasti skalnatých biotopov sme odobrali vzorky z úpätia brál, kde sa sústreďujú a prezimovávajú viaceré druhy ulitníkov. Na pasienkoch sme zbierali ulity jednotlivo spod skál a padnutého dreva. V lesoch sme uplatnili odber opadanky a zber jednotlivých druhov z kmeňov padnutých stromov. Rozmiestnenie lokalít (okrem posledných dvoch) je znázornené na obr. 1. Vzorky po vysušení v laboratóriu sme prebrali. Nomenklatúra mäkkýšov je v zmysle práce
Horsák et al. (2010). Materiál je uložený u autora.
Preskúmané lokality
01 – Píla: niva potoka Píla, 9.8.2004, leg. J. Šteffek, 48°28´59.44N, 19°30´55.76E, 295 m n. m.
02 – Mýtna: vodná nádrž – náplav, 22.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°28´41.80N, 19°31´24.28E, 279 m n. m.
03 – Budinské lazy: Kamenné vráta, 22.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°27´57.77N, 19°27´53.57E, 739 m n. m.
04 – Budiná: ruderál cesty pri RD, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°27´13.46N, 19°28´30.34E, 621 m n. m.
05 – Budiná: Mlyn – niva Tuhárskeho potoka, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°26´58.97N, 19°27´56.47E, 507 m n. m.
06 – Ábelová: Jasenie – breh ľavého prítoku Ľuboreč, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°24´56.38N, 19°26´50.64E, 578 m n. m.
07 – Ábelová: niva potoka Ľuboreč, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°24´50.07N, 19°26´43.20E, 561 m n. m.
08 – Ábelová: vodná nádrž V od obce, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°24´47.46N, 19°26´47.46E, 555 m n. m.
09 – Nedelište: niva potoka Madačka, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°23´31.03N, 19°24´49.83E, 346 m n. m.
10 – Budiná: Budinská skala – bukový les, 23.4.2009, leg. J. Šteffek, 48°27´56.09N, 19°25´41.16E, 750 m n. m.
11 –
Šteffek (2005) – niva potoka Tisovník, 48°22´07.93N, 19°23´41.64E, 328 m n. m.
12 – Lisický (1988)
|
|
Veľké časti územia Ostrôžok sú z hľadiska malakofauny veľmi chudobné. Z trávnych spoločenstiev sú najchudobnejšie pasienky a mezofilné lúky, kde je možné nájsť len patentikolné druhy, ako napr.
Cochlicopa lubricella,
Vallonia pulchella,
Truncatellina cylindrica, subteránne žijúci druh
Cecilioides acicula a v miestach s hrobľami k nim pristupujú
Deroceras reticulatum,
Punctum pygmaeum. Ruderálne plochy s krovinovým porastom (brehy poľných ciest a okolie obcí) obsadzujú
všedné alebo invázne druhy, ako napr.
Oxychilus draparnaudi,
Arion lusitanicus,
A. rufus a Cepaea hortensis, ktoré často sprevádza ponticko-panónsky druh
Cepaea vindobonensis,
Euomphalia strigella a bezulitnaté druhy
Arion fuscus,
Deroceras reticulatum. Z hľadiska ekosozologického však sú zaujímavé močiarne biotopy, ktoré sa nachádzajú na miestach prameňov alebo pozdĺž niektorých tokov s výskytom anexových druhov
Vertigo moulinsiana, V. angustior a tiež
V. pygmaea, V. antivertigo,
V. substriata,
Euconulus praticola a ďalšie. Na príhodných miestach s dostatkom vody po celý rok žijú aj vodné druhy
Anisus leucostoma,
Galba truncatula a v prameňoch minimálne dva druhy rodu
Bythinella sp., ktoré sa nápadne odlišujú veľkosťou a tvarom ulity. Ten väčší druh patrí do skupiny
Bythinella austriaca agg. Tento problém bude možné vyriešiť len analýzou DNA.
Bohatšie malakocenózy nachádzame na nivách pozdĺž tokov s porastom jelší a vŕb. K významnejším druhom, ktorým tu vyznieva južná hranica rozšírenia, patria karpatské druhy
Bielzia coerulans,
Vestia turgida,
Macrogastra tumida,
Vitrea transsylvanica ale aj
Clausilia p. pumila, V bučinách sa ojedinelo vyskytuje
Macrogastra latestriata,
Spyradium doliolum a Helicodonta obvoluta.
Vodné spoločenstvo tokov tvoria
Ancylus fluviatilis,
Pisidium casertanum,
P. pseudosphaerium,
Anodonta anatina a anexový poddruh
Unio crassus albensis, ktorý tu mal do roku 2008 jednu z najväčších populácií na strednom Slovensku. Pôvodný areál tohto poddruhu zaberal povodia riek od Moravy na západe po Ipeľ na východe, vrátane Dunaja (Šteffek et al. 2008). Pri revízii v roku 2008, nebol zistený ani jeden živý exemplár (P. Bitušík – in verb). Tok bol zrejme otrávený. Malakocenózu vodnej nádrže v Mýtnej tvoria
Gyraulus albus,
G. laevis, Galba truncatula a Pisidium casertanum.
Z hľadiska zoogeografického si zasluhuje pozornosť ojedinelý nález atlantického druhu
Balea perversa na pyroklastickom brale Kamenné vráta pri Budinej. Prekvapujúca je absencia druhu
Petasina unidentata, ktorý je napr. v Štiavnických vrchoch bežne rozšírený (Kunca et al. 2005).
|
|
Do roku 2008 bolo z pohoria Ostrôžky známych 68 druhov mäkkýšov. Výskumom ďalších lokalít na jar v roku 2009 sa počet zvýšil o 19, čo dohromady predstavuje 87 druhov. Z hľadiska rozšírenia mäkkýšov v tomto pohorí je významný výskyt niektorých karpatských druhov, ktorým tu vyznieva ich južná hranica areálu (Macrogastra latastriata,
M. tumida, Vestia turgida,
Bielzia coerulans). Po prvý krát bolo v tomto území zistených 19 druhov, ktoré sú v tab. 1. zvýraznené hrubým písmom (boldom). Našim výskumom sme nezistili ďalšie lokality 6 druhov
Chondrula tridens,
Daudebardia brevipes,
Macrogastra latestriata,
M. plicatula, Malacolimax tenellus a
Pisidium pseudosphaerium. Z hľadiska ekosozologického (Šteffek & Vavrová 2006) zatiaľ z územia registrujeme podľa IUCN kritérií z roku 2001 verzia 3.1 nasledovné druhy: EN (ohrozené) –
Vertigo moulinsiana, VU (zraniteľné) –
Deroceras rodnae, Gyraulus laevis, Pisidium pseudosphaerium, Unio crassus albensis, Vertigo substriata, V. angustior, NT (blízko ohrozenia) –
Daudebardia brevipes, Euconulus praticola, Macrogastra tumida, M. latestriata, Oxyloma elegans, Vertigo antivertigo, Vitrea transsylvanica. |
Horsák M,
Juřičková L, Beran L,
Čejka T &
Dvořák L, 2010: Komentovaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky.
Malacologica Bohemoslovaca, Suppl. 1: 1–37. Online serial at <http://mollusca.sav.sk> 10.11.2010
Kunca V, Šteffek J, Olah B, Gavlas V & Wiezik M, 2005: Dynamika ekosystémov Štiavnických vrchov (zhodnotenie z pohľadu zmien využitia krajiny, štruktúry vybranných zoocenóz a stability lesných ekosystémov).
TU Zvolen, 103 pp.
Lisický MJ, 1988: Weichtiere der Krupinská planina und Javorie Gebirge (ČSSR).
Soosiana, 16: 43–56.
Lisický MJ, 1991: Mollusca Slovenska.
Veda, Bratislava, 344 pp.
Šteffek J, 1997: Príspevok k poznaniu mäkkýšov vodných Nádrží Novohradu a ich okolia, pp. 35–42. In:
Urban P & Hrivnák R (eds), Poiplie.
SAŽP, B. Bystrica, 146 pp.
Šteffek J & Nagel K-O, 2005: Príspevok o malakocenóze riečky Tisovník. Naturae Tutela (L. Mikuláš), 9: 163–164.
Šteffek J, Nagel K-O & Vavrová Ľ, 2008: Ecology, distribution and conservation of mussels (Unionidae, Dreissenidae and Corbiculidae) in the Slovak Republic.
Vyd. TU Zvolen, 97 pp.
Šteffek J & Vavrová Ľ, 2006: Current ecosozological status of molluscs (Mollusca) of Slovakia in accordance with categories and criterion of IUCN – version 3.1. (2001), pp. 266–276. In: Ekologo-funkcionaľni ta faunistični aspekti doslidženija moljuskiv, ich roľ u bioindikacij stanu naukolišňogo seredovišča: Zbirnik naukovich prac, 2–j vip, Žitomir: Vid-vo ŽDU im. I. Franka, 384 pp. (Kyrychuk GYe (ed.), Mollusks: Perspective of Development and Investigation (27–29th September 2006 in Zhytomyr, Ukraine), 384 pp.
|
