Nálezy nových druhov drobných motýľov (Microlepidoptera) pre faunu Slovenska

Gabriel Pastorális¹, František Kosorín², Aleš Laštůvka³, Jan Liška⁴, Ignác Richter⁵ & Zdenko Tokár⁶

1 Košická 22/39, 945 01 Komárno, Slovensko [pastoralisg@gmail.com ]

2 Hronské Kľačany 342, 935 29, Slovensko [f.kosorin@gmail.com]

3 Slavíčkova 15, 796 01 Prostějov, Česko [aleslastuvkaento@seznam.cz]

4 Strnady 138, 156 04 Praha 5 – Zbraslav, Česko [liska@vulhm.cz]

5 971 01 Malá Čausa, Slovensko [ignac.richter@azet.sk]

6 P. J. Šafárika 11, 927 01 Šaľa, Slovensko [zdeno.tokar@gmail.com] 

Submitted: 8.8.2011; Accepted: 6.9.2011; Published online: 25.10.2011

Thirteen species of Microlepidoptera – Dryadaula irinae (Savenkov, 1989); Caloptilia honoratella (Rebel, 1914); Phyllonorycter deschkai Triberti, 2007; Tinagma anchusella (Benander, 1936); Chrysoclista lathamella (Fletcher, 1936); Coleophora acrisella Millière, 1872; Coleophora paramayrella Nel, 1993; Coleophora ononidella Millière, 1879; Coleophora tyrrhaenica Amsel, 1952; Tuta absoluta (Meyrick, 1917); Agapeta largana (Rebel, 1906); Eucosma flavispecula Kuznetzov, 1964; Retinia perangustana (Snellen, 1883) – are recorded as new to the fauna of Slovakia.

Microlepidoptera, Tineidae, Gracillariidae, Douglasiidae, Elachistidae, Coleophoridae, Gelechiidae, Tortricidae, Slovakia, new records.

V článku sú uvedené údaje o náleze 13 nových druhov drobných motýľov (Microlepidoptera) zistených na území Slovenska. Pre každý druh sú udané základné bionomické informácie a aktuálne zemepisné rozšírenie. Pre zdokumentovanie nálezov sa pre väčšinu nových druhov vyhotovili fotografie imág a ich kopulačných orgánov.

Skratky: NP – Národný park; PR – Prírodná rezervácia; [0000] – mapovací štvorec Databanky fauny Slovenska.

Obrázky 1-3. Dryadaula irinae (Savenkov, 1989).

Gracillariidae

Caloptilia honoratella (Rebel, 1914) – psotka žltohlavá (obr. 4–6)

NP Slovenský kras, Plešivská planina – Ďulová
[7488], 14.9.2009, 1 ♀, 24.9.2010, 7 ♂♂, 4 ♀♀, J. Liška lgt., det. & coll.

Druh je v strednej Európe pravdepodobne viazaný len na javor Acer pseudoplatanus. Imága boli v prírode lovené pomocou svetla v septembri. Dospelci však pravdepodobne hibernujú a vyskytujú sa aj v nasledujúcom roku skoro na jar, ale voltinizmus, resp. počet generácií doteraz nie je bližšie známy.

Z okolitých krajín je výskyt udávaný z Maďarska a Rakúska (De Prins & De Prins 2005), novšie aj z Českej republiky (Šumpich et al. 2009).

Poznámka: druh je považovaný za validný, totožnosť s habituálne veľmi podobným taxónom C. rhodinella Herrich-Schäffer, 1855 však nie je vylúčená.

Obrázky 4-6. Caloptilia honoratella (Rebel, 1914).

Phyllonorycter deschkai Triberti, 2007 – ploskáčik Deschkov (obr. 7–8)

NP Muránska planina – Muráň [7286], 930 m, larva, október 1957 na Cotoneaster sp., e.l., marec 1958, 1 ♂, F. Gregor leg., A. Laštůvka det. & coll.

Dvojgeneračný druh, vývoj húseníc prebieha v VII., potom v VIII. a IX. na rôznych druhoch rastlín z čeľade ružovitých (Rosaceae) (Triberti 2007) ako Sorbus aria, S. chamaemespilus, Cotoneaster a Amelanchier.

Stredoeurópsky horský druh, výskyt bol doteraz zaznamenaný len z Álp (500–1750 m n. m.) z Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Rakúska. Ku Slovensku najbližšia známa lokalita výskytu je Leopoldsberg pri Viedni.

Obrázky 7-8. Phyllonorycter deschkai Triberti, 2007.

Douglasiidae

Tinagma anchusella (Benander, 1936) – vejačka smohlová (obr. 9)

PR Chotínske piesky [8175], 28.6.2010, 1 ♀, F. Kosorín leg. & coll., R. Gaedike det.

Rozpätie krídiel motýľa je 9–9,5 cm a vyskytuje sa v V. a VI. Húsenica sa pravdepodobne živí semenami smohly lekárskej (Anchusa officinalis, Boraginaceae).

Druh je rozšírený od južnej Škandinávie a Dánska cez severnú Európu, pobaltské krajiny až po Rusko, v strednej Európe bol nájdený vo všetkých susedných krajinách, najnovšie aj v Maďarsku (Gaedike 2010, Pastorális 2010b). Južnejšie je známy len z Bulharska a Grécka (Gaedike 2011).

Obrázok 9. Tinagma anchusella (Benander, 1936).

Elachistidae – Parametriotinae

Chrysoclista lathamella (Fletcher, 1936) – pestromôľka vŕbová (obr. 10–11)

PR Chotínske piesky [8175], 28.6.2010, 1 ♀, F. Kosorín leg., coll. & det.

Prvá písomná zmienka o výskyte druhu na Slovensku pochádza od Reipricha (1989). Neskôr Karsholt (1997) spracoval revíziu rodu Chrysoclista, na základe ktorej vysvitlo, že dovtedy jediný známy exemplár z Komárna [8274] v skutočnosti patrí druhu Ch. splendida Karsholt, 1997. Prvý dokladový exemplár, skutočne patriaci druhu Ch. lathamella, pochádza z Chotínskych pieskov.

Húsenice druhu sa vyvíjajú na rôznych druhoch vŕb (Salicaceae) ako Salix alba, S. purpurea, S. fragilis a S. cinerea.

Rozpätím krídiel 11–13 mm je menší ako Ch. splendida (14–17 mm). Najzreteľnejší rozdiel oproti príbuzným druhom Ch. lineella a Ch. splendida spočíva v prerušení oranžovej základnej farby v strede krídla, čím vznikajú škvrny dve. Pri spomínaných dvoch druhoch je oranžová základná farba krídel viac-menej súvislá.

Druh je rozšírený takmer po celej Európe, ale všade je považovaný za veľmi vzácny a lokálny. Doteraz nebol zistený už len v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Maďarsku a na Balkáne.

Obrázky 10-11. Chrysoclista lathamella (Fletcher, 1936).

Coleophoridae

Coleophora acrisella Millière, 1872 – rúrkovček bielopásy (obr. 12–13)

Oslany – Veľký vrch [7376], 24.8.1989, 1 ♂, 24.8.1990, 1 ♂, Ivan Richter leg. & coll., Ignác Richter det., g. p. No. 4513, Kozárovce [7777], 10.9.2009, 1 ♂, F. Kosorín leg. & coll., J. Liška det.

Výskyt druhu je viazaný na extrémne teplé južné expozície, stráne s krovinatou vegetáciou, kde sa vyskytujú od konca VII. do polovice IX. Živnou rastlinou húseníc je ďatelinovec nemecký (Dorycnium germanicum, Fabaceae).

Vzhľad imág na prvý pohľad pripomína „vyfarbenejšie“ C. albicostella alebo C. sergiella, pretože rovnako ako obidva spomínané druhy, okrem bieleho horného okraja nemá na prednom krídle ďalšiu zreteľnú svetlú líniu. Badateľne sa však líši celkovým sfarbením krídiel, viac do „bronzova alebo červena“ a svetlejšou hlavou.

Druh sa vyskytuje od Španielska cez Francúzsko,Taliansko, Rakúsko, Maďarsko až po Grécko. V Česku je známy z jedinej juhomoravskej lokality, z Pavlovských vrchov (Baldizzone & van der Wolf 2011).

Obrázky 12-13. Coleophora acrisella Millière, 1872.

Coleophora paramayrella Nel, 1993 – rúrkovček stredomorský (obr. 14–17)

Ipeľské Úľany [7880], 17.6.2006, 1 ♀, Rybník [7777], 6.7.2007, 1 ♂, Slanská Huta [7494], 27–30.7.2008, 7 ♂♂, 2 ♀♀, Hubovo [7588], 30.6.2010, 1 ♂, 1 ♀, Ľubochnianska dolina [6880], 8–13.7.2010, 3 ♂♂, 2 ♀♀, Háj [7075], 3 ♂♂, Ignác Richter leg., coll. & det., Rybník [7777], 16.6.2006, 1 ♀, F. Kosorín leg., coll., & det.

Imága sa vyskytujú v V. a VI. (Nel 1993). Motýle uprednostňujú extrémne teplé, južne exponované lokality. Bionómia druhu je málo známa, húsenica žije v semenách vzácnej a chránenej ďateliny bledožltej (Trifolium ochroleucon, Viciaceae) (Stübner 2007). Od habituálne podobných druhov sa líši tykadlami, ktoré sú viac ako do polovice dĺžky zhrubnuté a tenšia časť je čierno-bielo krúžkovaná, špička tykadiel je biela. Pri druhu C. mayrella je zhrubnutie kratšie, len do polovice tykadiel.

Druh je v Európe uvádzaný z Francúzska, Talianska, Slovinska, Macedónska a Grécka (Baldizzone & van der Wolf 2011).

Obrázky 14-17. Coleophora paramayrella Nel, 1993.

Coleophora ononidella Millière, 1879 – rúrkovček ihlicový (obr. 18–20)

Oslany – Veľký vrch [7376], cca 450 m n. m., 9.5.2009, 1 ♂, Ivan Richter leg. & coll., Ignác Richter det. (g.p. No. 15037).

Meno tohto druhu je uvedené v Zozname microlepidopter Slovenska (Pastorális 2010a, anglická verzia), kde je však omylom uvedený ako publikovaný druh (namiesto “n” je u druhu uvedené číslo literárneho prameňa “13”). Táto mylná informácia sa premietla aj do databáz projektu Fauna Europaea (Baldizzone & van der Wolf 2011), preto je tam výskyt druhu zo Slovenska už uvedený.

Rozpätie krídiel 14–16 mm, húsenica žije na ihlici roľnej (Ononis arvensis, Fabaceae).

Druh je rozšírený v strednej a južnej Európe, Rakúskom a Slovenskom sa tiahne severná hranica rozšírenia, južnejšie je známy z Maďarska, Chorvátska, Macedónska, Talianska, Francúzska, Španielska a nájdený bol aj na Cypre (Baldizzone & van der Wolf 2011).

Obrázky 18-20. Coleophora ononidella Millière, 1879.

Coleophora tyrrhaenica Amsel, 1952 – rúrkovček sardínsky (obr. 21)

Lakšárska Nová Ves [7469], 4.8.2007, 1 ♂, Ľ. Srnka leg. & coll., Ignác Richter det. (g.p. No. 14842), správnosť determinácie potvrdil G. Baldizzone.

Druh opísaný zo Sardínie. V strednej Európe bol známy doteraz len z Maďarska, rozsiahlejší je výskyt druhu v južnej Európe – okrem Sardínie sú údaje známe z Francúzska, severného Talianska, Dalmátskeho pobrežia Chorvátska, Macedónska, Bulharska, Grécka, Rumunska a uvádza sa aj z okolia Volgy v Rusku (Baldizzone & Hartig 1978, Baldizzone et al. 2004). Bionómia a živná rastlina húseníc nie sú známe.

Obrázok 21. Coleophora tyrrhaenica Amsel, 1952.

Gelechiidae

Gelechiinae – Gnorimoschemini

Tuta absoluta (Meyrick, 1917) – psota rajčinová (obr. 22)

Zlatná na Ostrove, osada Ontopa [8273], skleníkové hospodárstvo, 13.7.2010, ∞ ex., Z. Tokár det.

Vzorky feromónových lapačov so zachytenými motýlikmi odobral Ing. Z. Csekes a na určenie sa dostali prostredníctvom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Bratislave (Ing. R. Bartoš). Všetkých náhodných 10 exemplárov, ktoré z lapačov vybral a podľa štúdia kopulačných orgánov určil Z. Tokár, patrili k druhu Tuta absoluta Meyrick.

Škodca na rajčinách, dovlečený do Európy v roku 2006 z Južnej Ameriky. Vo vyhovujúcich podmienkach v skleníku môže mať za rok aj 10–12 generácií. Rozšíril sa do všetkých krajín v okolí Stredozemného mora a postupuje smerom na sever. V posledných dvoch rokoch zamoril celú strednú Európu a britské ostrovy (www.tutaabsoluta.com). Nájdený bol už aj v Pobaltí (Ostrauskas & Ivinskis 2010).

Obrázok 22. Tuta absoluta (Meyrick, 1917).

Tortricidae

Tortricinae – Cochylini

Agapeta largana (Rebel, 1906) – zvinúvač stepný (obr. 23–24)

Tvrdošovce [7974], 18.8.2009, 1 ♀, R. Štefanovič leg., coll. & det.

Rebel pri pôvodnom opise považoval tento druh len za variáciu druhu A. hamana.

Zriedkavý druh, výskyt imág je viazaný na suché stepné lúky a slaniská. Hlavná doba výskytu imág je koncom VI. a v VII. Vývojové štádiá a živná rastlina húseníc nie sú známe. Rozpätie krídiel je 16–23 mm. Podobá sa na A. hamana, ale vzhľadom na suchšie a teplejšie lokality výskytu je prevažne menší, pričom hnedá kresba na krídlach je výraznejšia.

Južným Slovenskom a Rakúskom sa tiahne severná hranica rozšírenia, južnejšie je druh známy z Francúzska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Grécka (Aarwik 2011).

Obrázky 23-24. Agapeta largana (Rebel, 1906).

Tortricinae – Eucosmini

Eucosma flavispecula Kuznetzov, 1964 – obaľovač žltohlavý

Tvrdošovce [7974], 19.8.1983, 1 ex., 21.7.1990, 1 ex., 3.8.1991, 1 ex., V. Elsner leg. & coll., J. Liška det.

Výskyt imág je charakteristický v druhej polovici VII. a hlavne v VIII., ale v Maďarsku bol nájdený už aj v VI. (Szabóky 2004). V odbornej literatúre (napr. Razowski 2003) sa ako živná rastlina húseníc uvádza Centaurea jacea (Asteraceae), ktorá sa hojne vyskytuje na sviežich lúkach vo vyšších polohách, naše ulovené exempláre sa vyvíjali pravdepodobne na inom druhu Centaurea spp.

Druh bol v strednej Európe zistený v Rakúsku a Maďarsku. Na severe Európy je známy z Fínska a Nemecka, južnejšie z Rumunska a Talianska (Aarwik 2011).

Retinia perangustana (Snellen, 1883) – obaľovač švédsky (obr. 25–26)

NP Slovenský kras, Plešivská planina – Ďulová [7488], 7.5.2009, 1 ♂, J. Liška lgt., det. & coll.

Obaľovač viazaný na smrekovec (Larix spp.), ktorého húsenice žijú v šiškách tejto dreviny (Razowski 2003). Motýle sa vyskytujú v V. a VI.

Z okolitých krajín je výskyt známy z Poľska (Buszko & Nowacki 2000) a Česka (Laštůvka 1998). Habituálne sa môžu dospelce zameniť s príbuzným obaľovačom R. resinella (Linnaeus, 1758), líši sa však menšou veľkosťou – rozpätie krídiel R. perangustana je 10–14 mm, pri R. resinella je 15–22 mm.

Výskyt druhu na Slovensku prvýkrát publikoval Reiprich (2000), neskôr však oznámil, že druh sa do zoznamu dostal omylom.

Autori ďakujú Ivanovi Richterovi (Prievidza, Slovensko), Ľ. Srnkovi (Lehota pod Vtáčnikom, Slovensko) a R. Štefanovičovi (Galanta, Slovensko) za poskytnutie údajov k nimi loveným druhom. Taktiež patrí poďakovanie F. Slamkovi (Bratislava, Slovensko), G. Elsnerovi (Praha, Česko), R. Štefanovičovi, J. Šumpichovi (Havličkův Brod, Česko) a Sz. Lévaimu (Mezőtúr, Maďarsko) za vyhotovenie, resp. úpravu niektorých fotografií.