Počas turistickej exkurzie na území orografického celku Čierna hora bol dňa 7.5.2009 uskutočnený v čase od 8:00 do 10:30 hod. terénny výskum denných motýľov (skupina Rhopalocera) v okolí vodnej nádrže Malá Lodina (DFS 7192b, 48°52'5" N, 21°06'13" E), obr. 1. Meteorologické podmienky počas monitoringu boli veľmi priaznivé, t.j. bolo slnečné a teplé počasie. Odchyt bol uskutočnený pomocou motyliarskej sieťky a jedince determinované priamo v teréne, pričom im boli zašuchané krídelné šupiny aby sa vyhlo opätovnému spočítaniu. Biotop odchytu jedincov je silne ovplyvnený ľudskou činnosťou t.j. predstavuje pasienok spásaný ovcami – „ovčinec“ v jej bezprostrednom okolí (obr. 2) a zároveň je využívaná ako chatová oblasť. Celkovo bolo zaznamenaných 63 jedincov patriacich 10 druhom (Carterocephalus palaemon – 1 ex., Pieris napi – 15 ex., Leptidea sp. – 5 ex., Gonepteryx rhamni – 5 ex., Anthocharis cardamines – 6 ex., Araschnia levana – 4 ex., Pararge aegeria – 7 ex., Coenonympha pamphilus – 12 ex., Everes argiades – 6 ex., Scolitandites orion – 2 ex.). Získané údaje som zaznamenal do terénneho protokolu a v prípade modráčika rozchodníkového (Scolitandites orion) boli jedince odobraté k ďalšiemu laboratórnemu spracovaniu a sú deponované ako dokladové exempláre na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Zo zaznamenaných druhov bol z faunistického hľadiska významný najmä odchyt jedincov S. orion, ktorých výskyt je biotopovo viazaný na suché a teplé stanovištia otvorenej krajiny (step, skalnostep, kamenité stráne, opustené lomy s vápencovým podkladom) a trofický na rozchodník biely (Sedum album) a rozchodník veľký (S. maximum), (Beneš et al. 2002, Slamka 2004). Rozšírenie druhu na Slovensku je v súčasnosti len lokálne (Hrubý 1964, Reiprich & Okáli 1989, Slamka 2004), pričom staršie údaje zo súkromných zbierok konkrétne z územia Čiernej Hory od pána M. Kudlu pre okolie Margecian, a z okolia Ružína a Košických Hámrov od pána L. Issekutza uvádza Hrubý (1964). V súčasnosti je taxón zaradený v rôznych Červených zoznamoch medzi ohrozené resp. zraniteľné druhy (napr. van Swaay & Warren 1999, Kulfan & Kulfan 2001, Beneš et al. 2005, van Swaay et al. 2010). Ohrozenie je spôsobené najmä vplyvom zalesňovania, zarastania stanovíšť a rekultiváciami (Slamka 2004). Vzhľadom na ekosozologicky status uvedený nález na sledovanej lokalite prispieva k poznatkom o rozšírení s nevyhnutou revíziou ďalších lokalít na území orografického celku Čierna hora. 

Príspevok vznikol aj vďaka podpore projektu VEGA 1/0477/10.