Prvé poznatky o rôznonôžkach Slovenska pochádzajú z prvej polovice 20. storočia (Schäferna 1925, 1935, Dudich 1927, 1948, Karaman 1931, Frankerberger 1931, Balthasar 1936, Schellenberg 1938 a Hrabě 1942). Väčšinou však šlo o ojedinelé nalezy a nie systematický výskum o zameraný na uvedený taxón.

Výskumu fauny rôznonožok na území Spišsko-gemerského a Slovenského krasu sa venovalo v minulosti viacero odborníkov, aj keď skúmané boli prevažne podzemné vody a vody jaskynných systémov (Šterba 1956, Gulička 1975). Územiu Slovenského krasu bolo venovaných najviac prác (Košel 1994, Košel et al. 1996, Hudec et al. 1996, Hudec 2000). Publikácií o distribúcii rôznonôžiek povrchových tokov je však menej. V národnom parku Muránska planina sa Hudec (2006) venoval faune Amphipoda povrchových tokov a o ich rozšírení v povrchových tokoch Slovenského raja vieme len z menej podrobných prác zaoberajúcich sa rôznonôžkami celého Slovenska (Brtek 2001), prípadne bentosom (Šporka 2003, Mišíková Elexová et al. 2010).

V práci uvádzame výsledky trojročného výskumu Amphipoda na území národných parkov Muránska planina, Slovenský raj a Slovenský kras. Cieľom výskumu bolo získať informácie o výskyte rôznonôžok z menších vodných tokov, z ktorých pravdepodobne zbery ešte robené neboli, aktualizovať doterajšie záznamy o faune Amphipoda na uvedených územiach a prispieť tak k poznaniu tejto nie veľmi preskúmanej skupiny.

Výskum rôznonôžiek bol robený na území troch národných parkov Muránska planina, Slovenský raj a Slovenský kras a blízkych lokalitách počas rokov 2008, 2009 a 2010. Celkovo bol materiál zozbieraný zo 76 lokalít Muránskej planiny, 25 lokalít Slovenského raja a 22 lokalít Slovenského krasu. Lokality zberu vzoriek boli vyberané náhodne s cieľom pokryť čo najväčšie množstvo tokov a ich úsekov v skúmanej oblasti, na niektorých lokalitách boli vzorky odobraté viacnásobne.

Materiál bol zbieraný ručnou vodnou sieťkou z povrchových tokov rôznych veľkostí a nadmorských výšok uvedených území (Tab. 1, 2 a 3). Zozbierané rôznonôžky boli fixované v 96% denaturovanom alebo čistom alkohole a prenesené do laboratória, kde boli jedince rodu Gammarus a Synurella určované pod stereomikroskopom. Z jedincov rodu Niphargus boli vyrobené trvalé mikroskopické preparáty a boli identifikované pod svetelným mikroskopom. Názvoslovie Amphipoda je použité podľa medzinárodnej databázy Fauna Europaea. Materiál bol určený podľa Hrabě (1954), Wagler (1937), Fišer et al. (2010) a Schellenberg (1942).

Charakteristika skúmaného územia a opis lokalít

NP Muránska planina, NP Slovenský raj a NP Slovensky kras sa nachádzajú v subprovincii Vnútorných Západných Karpát v geomorfologickej jednotke Slovenské rudohorie, pričom územia NP Muránska planina a Slovenský raj tvoria oblasť spišsko-gemerského krasu a NP Slovenský kras tvorí samostatnú geomorfologickú jednotku Slovenský kras.

Hydrologicky NP Muránska planina patrí do čiastkového povodia rieky Slaná a Hron, povodia Dunaj (Vološčuk et al. 1991).

Územie Slovenského raja odvodňujú dva hlavné vodné toky, Hornád a Hnilec. Len veľmi malá časť je odvodňovaná prirodzene Dobšinským potokom patriacim do čiastkového povodia Slaná (avšak prevažná časť vody horného Hnilca je z vodnej nádrže Palcmanská Maša odvádzaná do povodia Slanej) (Huňa et al. 1985).

NP Slovenský kras patrí do povodia Slanej, okrem najvýchodnejšej časti, ktorá patrí do povodia rieky Bodva. Hydrologické pomery územia Slovenského krasu charakterizuje absencia povrchového odtoku vyššie položených častí územia a krasových planín a skutočnosť, že zrážkové vody hromadia vo vnútri vápencových masívov. Z hľadiska výskytu podzemných vôd je Slovenský kras výnimočným prírodným komplexom vyznačujúcim sa extrémnym bohatstvom. Nachádzame tu krasové pramene plytkého obehu, nachádzajúce sa na úpätiach planín a výstupné pramene hlbšieho obehu, ktoré majú stálejšiu výdatnosť (Rozložník et al. 1994).

Faunistický výskum prebiehal na území uvedených troch národných parkov a v blízkom okolí (kódy orografických celkov DFS – 010, 021, 022, 030, 040, 060, 190, 270, 393, 410, štvorce mapovacej siete DFS sú znázornené na mape (Obr. 1).

V tabuľke 1–3 uvádzame zoznam lokalít zberu v oblasti NP Muránska planina, NP Slovenský raj a NP Slovenský kraj a okolia. Čísla lokalít v tabuľkách 1–3 sa zhodujú s číslami uvádzanými vo výsledkoch výskumu.

Na 123 lokalitách troch národných parkov spišsko-gemerského krasu, Slovenského krasu a blízkych lokalitách bolo v priebehu trojročného výskumu zozbieraných 144 vzoriek, v ktorých bolo identifikovaných 5 druhov. Zbery boli robené z čiastkových povodí Hornád, Bodva, Slaná a Hron.

Najviac vzoriek bolo odobraných na území Národného parku Muránska planina (92) menej v Slovenskom raji (30) a Slovenskom krase (22). Lokality boli vyberané náhodne, avšak preferované boli odľahlejšie vodné toky, kde materiál ešte nebol zbieraný.

V takmer všetkých vzorkách z tejto oblasti sa vyskytoval náš najrozšírenejší druh krivákov Gammarus fossarum Koch, 1836, ktorý žije v prameňoch a vo všetkých typoch tečúcich vôd od malých potôčikov až po veľké rieky. Na území Muránskej planiny nebol zistený len v troch prameňoch.

Gammarus balcanicus Schäferna, 1922, druh o niečo náročnejší na okysličenie vody, bol zriedkavejšie nachádzaný v zozbieranom materiále. Najviac sa vyskytoval v Slovenskom raji.

V odobratom materiáli bolo identifikovaných aj niekoľko jedincov druhu Gammarus roeselii Gervais, 1835 typického najmä pre kotliny a podhorské oblasti a malé potôčiky zarastené ponorenými príbrežnými rastlinami ale aj väčšie vodné toky s piesčitým alebo štrkovitým dnom. Bol však prítomný len na lokalitách v Slovenskom krase a to v potoku Čremošná a jej prítoku.

Jediný zástupca rodu Synurella Wrzesniówski, 1877, v minulosti označovaný aj ako Stygobromus, Synurella ambulans Müller, 1846 je výskytom viazaný na horské bystrinky a pramene. Nachádzali sme ho na lokalitách len ojedinele a to v studničke v obci Muránska Zdychava a v potoku Zdychava v Revúčke, v Slovenskom raji v Hanesovej studničke, v Hnilci a v studničke na Malej Poľane. Prekvapivo v Slovenskom krase bola Synurella ambulans zistená len na dvoch lokalitách – v Kováčovskej vyvieračke a Mútnej studni nachádzajúcej sa na planine Horný vrch.

Vzácny stygobiont Niphargus tatrensis Wrzesniówski, 1874, žijúci prevažne v jaskynných a podzemných vodách bol potvrdený v prameňoch a studničkách Muránskej planiny, Slovenského raja aj Slovenského krasu. Zaujímavý bol jeho výskyt v rieke Hnilec v oblasti náučného chodníka Hnilecká jelšina, pravdepodobne v dôsledku priesaku spodnej vody priamo do rieky. Hudec & Mock (2011) revidovali rozšírenie druhov Niphargus tatrensis a N. aggtelekiensis na Slovensku, pričom na základe externej morfológie uvádzajú výskyt hybridných jedincov týchto druhov v severnej časti Muránskej planiny (povodie rieky Hron). Aktuálna revízia identifikačných znakov umožňujúcich rozlíšenie dvoch druhov skupiny Niphargus tatrensis vyskytujúcich sa v oblasti spišsko-gemerského krasu vyžaduje ďalšiu analýzu stability morfologických znakov a ich prípadné potvrdenie molekulárno-biologickým výskumom.

O diverzite rôznonôžiek povrchových tokov na území Národného parku Muránska planina doteraz nebolo publikovaných veľa údajov. Jediný ucelený záznam (Hudec 2006) uvádza časté zastúpenie druhu Gammarus fossarum, ojedinele výskyt Niphargus tatrensis a Synurella ambulans, čo potvrdili aj naše zbery. Mišíková Elexová et al. 2010 uvádza aj nálezy druhu Gammarus balcanicus, ktorý sme aj my našli v Hronci, Veľkom potoku, Muránke, Rejkovskom potoku a v Tomášovom potoku. Nálezy jedincov Synurella ambulans v tejto publikácii nie sú zaznamenané.

Z územia Slovenského raja je opublikovaných doteraz asi najmenej informácií o diverzite Amphipoda. V jednom z najstarších zdrojov (Šterba 1956) sa uvádza nález Niphargus tatrensis v prameni v Stratenej. Ďalšie informácie sú dostupné len v novších zdrojoch (Šporka 2003, Mišíková Elexová et al. 2010), podľa ktorých sa v povrchových tokoch Slovenského raja vyskytujú dva druhy Gammarus fossarum a Gammarus balcanicus. Doteraz nezaznamenaným druhom, v minulosti typickým pre pramene a vyvieračky Slovenského krasu je Synurella ambulans. Podľa našich zberov bol potvrdený v Hanesovej studničke, v prameni na Podlesku a v rieke Hnilec. Výskyt tohto druhu v prameňoch Slovenského raja a v rieke Hnilec patrí k najzaujímavejším zisteniam nášho výskumu. Je pravdepodobné, že tento druh sa v oblasti Slovenského raja vyskytoval aj v minulosti len nebol zaznamenaný, nakoľko je otázna reálnosť jeho rýchleho šírenia smerom na sever (napr. zo Slovenského krasu alebo Muránskej planiny) v dôsledku zvyšovania priemerných denných teplôt.

Najväčšiu diverzitu druhov rôznonôžiek sme zistili v Národnom parku Slovenský kras, kde sme zaznamenali 5 druhov. Oproti Muránskej planine a Slovenskému raju sa vo vodných tokoch vyskytoval aj druh Gammarus roeselii.

V porovnaní s inventarizačným výskumom fauny prameňov a vyvieračiek v roku 1994 (Košel 1994) ako aj publikácii vydanej o dva roky neskôr (Hudec 1996), kde sa uvádza výskyt druhu Synurella ambulans na celom území Slovenského krasu, v nami získavanom materiáli bol tento druh zistený len v Kováčovskej vyvieračke a v Mútnej studni. Súčasný výskyt druhov Gammarus fossarum a Gammarus roeselii sa viac menej zhoduje s predchádzajúcimi výskumami. Zaujímavé je zistenie druhu Gammarus balcanicus v Kečovskej vyvieračke a v Remetskom prameni, pričom Gammarus balcanicus v Kečovskej vyvieračke podľa doterajších záznamov (Košel 1994, Hudec 1996, Mišíková Elexová et al. 2010) ešte zistený nebol a v povodí Bodvy je to záznam najjužnejšieho výskytu tohto druhu.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje druh Niphargus tatrensis, ktorý je vo vyhláške MŽP SR č. 93/1999 zaradený medzi chránené druhy živočíchov, druhy národného významu a v oblasti spisšsko-gemerského bol prítomný v povrchových tokoch a prameňoch, studničkách a v jednom prípade vo vzorke odobratej z rieky, spolu na desiatich lokalitách.

Výskum bol podporený z prostriedkov projektu siete excelentnosti EDIT (European Distributed Institute of Taxonomy) v rámci aktivity WP7 ATBI+M (All Taxa Biodiversity Invertory And Monitoring) a z prostriedkov projektu mladých vedeckých pracovníkov, ktorý poskytla Univerzita Komenského v Bratislave. Autori ďakujú pracovníkom správ národných parkov ako aj študentom a kolegom za pomoc pri zbere materiálu.