Sledovanie zimujúcich zoskupení vtáctva a dynamiky jeho početnosti v rámci väčších časových období je v poslednej dobe pomerne často organizované či už na odbornej alebo amatérskej úrovni a výsledky rôznych monitoringov sú pravidelne publikované. Prevažná väčšina takýchto prác z nášho územia sa však týka zimujúceho vodného vtáctva (napr. Karaska 1996, 1998, 2004, 2006, Krištín 1996, Grujbárová et al. 2005, Ridzoň 2005, Veľký et al. 2005, Darolová et al. 2007, Ridzoň et al. 2008, Slabeyová et al. 2008, 2009). Údaje o zimovaní vtákov iných biotopov sa nachádzajú skôr v prácach zameraných na všeobecný prehľad avifauny zvoleného územia (napr. Matoušek 1958, Ferianc 1970), prípadne sa jedná o ekologické štúdie venované vybraným prejavom niektorých zimujúcich druhov (napr. Trnka & Matoušek 1999, Krištín et al. 2001, Noga 2002, Veľký 2002, 2006, Veľký & Krištín 2007, Danko 2008, Saniga 2009), alebo o správy o výskyte (prípadne početnosti) niektorých druhov počas zimných mesiacov (napr. Kúdela 1999, Grujbárová 2005, Hošek 2010). Práce venujúce sa zloženiu spoločenstiev zimujúcich vtákov lesných biotopov alebo otvorenej krajiny sú zriedkavé (napr. Saniga 1994, Kocian 2002). Z toho dôvodu je cieľom tohto príspevku priniesť údaje o výskyte a početnosti zimujúcich vtákov počas piatich po sebe nasledujúcich zím v prostredí agrocenóz západnej časti Kremnických vrchov.  

Sčítanie zimujúceho vtáctva bolo vykonávané počas piatich zím rokov 1999/2000 až 2003/2004, pričom v každej sezóne bolo zrealizovaných 4 až 7 sčítaní (spolu za celé obdobie 27).

Územie, kde prebiehalo sčítanie sa nachádza v západnej (kremnickej) časti Kremnických vrchov, južne od Kremnice (DFS 7379). Nadmorská výška sledovanej oblasti sa pohybuje od 450 do 650 m. Dominujúcim prostredím sú extenzívne kosené lúky, na niektorých miestach ako pozostatky po už neoraných bývalých poliach. Časť vytipovaného územia je porastená sukcesnými krovinami (najmä Prunus spinosa, Crataegus sp., Rosa sp., Rubus caesius, Corylus avellana) ako dôsledok pomerne výrazného ústupu kosenia a spásania trávnatých porastov. Pomerne časté sú zarastené medze a poľné hôrky. Tu sú časté dreviny Acer campestre, Quercus robur, Tilia cordata, T. platyphyllos, prípadne zbytky ovocných stromov. Opísané sledované územie otvorenej krajiny, resp. niekoľko bodov transektu vedeného týmto typom krajiny, blízko susedí s porastmi okolitých lesov (hospodárske dubiny, hrabiny, bučiny a smrečiny), prípadne s intravilánom obce Horná Ves.

Vo všeobecnosti možno prostredie západnej časti Kremnických vrchoch charakterizovať ako mierne chladnú oblasť s priemernou ročnou teplotou mierne nad 8 °C, priemerným ročným úhrnom zrážok 864 mm a priemernou hrúbkou snehovej pokrývky okolo 150 cm (Kuka 1979, Salaj 1983). Priemerná teplota za sledované obdobie bola –1,9 °C a priemerný úhrn zrážok za jednotlivé zimy predstavoval 304,8 mm (údaje získané z SHMÚ, meracia stanica Kremnické Bane).

Sčítanie prebiehalo každoročne od druhej polovici decembra (väčšinou v tretej dekáde) do začiatku marca (najneskorší termín bol 7. marec), tak aby v každom zimnom mesiaci bolo vykonané aspoň jedno sčítanie. Medzi jednotlivými sčítaniami bol dodržiavaný minimálne týždňový rozdiel a počas dní so zlým počasím, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledky (silný vietor, husté sneženie, hmla) sčítanie realizované nebolo. Na zaznamenávanie zimujúceho vtáctva bola zvolená metóda bodového transektu (Janda & Řepa 1986). V sledovanom území bolo vytipovaných 20 bodov, ktoré boli usporiadané viac-menej v podobe oválu a boli od seba vzdialené minimálne 300 m. Na každom bode boli zaznamenávané všetky videné aj akusticky registrované jedince po dobu piatich minút. Vtáky zaznamenané po uplynutí tejto doby a počas presunov medzi jednotlivými bodmi neboli do výsledkov zarátavané. Sčítania boli vykonávané v ranných a doobedňajších hodinách. Na popis štruktúry zimujúcich zoskupení boli použité klasické ekologické parametre – abundancia, dominancia, frekvencia a indexy diverzity (Shannon-Weaver, prirodzený logaritmus) a ekvitability. Na výpočty jednotlivých ukazovateľov boli použité všetky zaznamenané jedince jednotlivých druhov počas všetkých kontrol. Výnimku tvorí druh Turdus pilaris, pri ktorom bol 4. februára 2002 zaznamenaný prelet takmer dvojtisícového kŕdľa, čo predstavuje polovicu všetkých zaznamenaných jedincov druhu za celé sledované obdobie. Keďže sa jednalo o ojedinelé pozorovanie a tieto jedince sa v sledovanom území nezdržali, bol namiesto reálne zisteného počtu pre danú kontrolu uvedený priemerný počet za celé sledované obdobie.

Počas piatich zím rokov 1999 až 2004 bolo na sledovanom území zaznamenaných 43 druhov vtákov. Najvyšší počet druhov (32) bol zaznamenaný v zime 2000/2001, najvyšší počet jedincov (1821) v zime 2000/2001. Naopak najmenej druhov (22) v danej oblasti zimovalo v sezóne 2003/2004 a najmenej jedincov (353) bolo zaznamenaných v zime 2002/2003 (tabuľka 1). Okrem troch druhov (Sturnus vulgaris, Motacilla cinerea a Alauda arvensis), ktoré boli zaznamenané na začiatku marca už počas jarnej migrácie, sú všetky ostatné zimujúcimi druhmi danej oblasti. Najpočetnejším druhom zimujúceho spoločenstva bol Turdus pilaris, ktorý v tomto prostredí predstavuje počas zimy viac ako tretinu početnosti celého spoločenstva. Medzi eudominantné druhy patrili ešte Emberiza citrinella a Parus major a medzi dominantné druhy Bombycilla garrulus, Coccothraustes coccothraustes a Turdus merula. Dominantné a eudominantné druhy tvorili spoločne viac ako tri štvrtiny početnosti zimujúceho spoločenstva (tabuľka 1). Medzi druhy s najväčšou frekvenciou výskytu patrili Parus major a Cyanistes caeruleus, ktoré boli zaznamenané počas každej kontroly. Medzi druhy s frekvenciou nad 95 % patrili ešte Turdus pilaris, Coccothraustes coccothraustes, Turdus merula a Garrulus glandarius. Celkovo bolo zaznamenaných 15 druhov (35,7 % celého spoločenstva), ktoré zimovali v danej oblasti počas všetkých sledovaných sezón. Okrem vyššie uvedených druhov (s výnimkou druhu Bombycilla garrulus) k nimi patrili ešte Buteo buteo, Dendrocopos major, Aegithalos caudatus, Sitta europaea, Passer montanus, Poecile palustris, Pyrrhula pyrrhula, Corvus corax a Pica pica.

Diverzita spoločenstva sa počas jednotlivých zím pomerne výrazne menila, čo dokazuje kolísane indexu diverzity a štruktúra celých spoločenstiev bola vďaka silnej dominancii druhu Turdus pilaris významne nevyrovnaná (tabuľka 1).

Priemerná početnosť zimujúcich vtákov sa počas zimy menila a najvyššie počty boli zaznamenané v januárových sčítaniach. Na početnosť celého spoločenstva mal však výrazný vplyv Turdus pilaris ako najpočetnejší a silne eudominantný druh a početnosť celého zimujúceho spoločenstva tak odrážala viac-menej priebeh jeho početnosti. Naopak väčšina ostatných druhov vykazovala iný trend a práve počas vrcholu zimy boli ich početnosti najnižšie (obrázok 1). Okrem druhu Turdus pilaris sa výraznejšie vyššou početnosťou počas januára (a začiatku februára) vyznačoval už len Bombycilla garrulus, ktorý sa tu práve v tomto období zimy vyskytol vo vyšších počtoch v dvoch (resp. v troch) zimách (tabuľka 1).

Počas piatich zimných sezón bolo na transektoch v opísanom prostredí zistených 43 druhov vtákov. Napriek tomu, že body sčítacích transektov boli vedené agrocenózami, blízkosť obce a lesov spôsobila výskyt aj niekoľkých druhov patriacich skôr k synantropným (Passer domesticus) alebo lesným vtákom (Periparus ater, Lophophanes cristatus, Dryocopus martius, Picoides tridactylus). Pre ostatné pozorované druhy, ktoré sú na lesné prostredie viazané počas nidifikačného obdobia je prenikanie do otvorenej krajiny počas zimných mesiacov bežné (napr. Pyrrhula pyrrhula, Nucifraga caryocatactes, Carduelis spinus), najmä ak sa krajina vyznačuje množstvom krovinových zárastov a poľných lesíkov. Z druhov viazaných na vodu bola zaznamenaná len Ardea cinerea, ktorá bola raz pozorovaná pri lovení v potoku pretekajúcom sledovaným územím. Podľa výsledkov všeobecného mapovania vtákov (Danko et al. 2002) bolo v danom mapovacom štvorci zaznamenaných 70 hibernujúcich vtáčích druhov, plus šesť ďalších bolo pozorovaných počas ťahu, teda by sa tu malo vyskytovať ešte zhruba 30 druhov. Jedná sa však najmä o druhy obývajúce iné typy prostredia (lesné kury, vodné vtáky), prípadne sú charakteristické nočnou aktivitou (sovy).

Pri porovnaní s výsledkami mapovania zimujúcich vtákov poľnohospodárskej krajiny, je 43 zimujúcich druhov relatívne vysoký počet. Vo všeobecnosti platí, že počet druhov závisí od heterogénnosti krajiny a vyššie počty bývajú spravidla zaznamenávané v otvorenej krajine s prítomnosťou stromov a krov (Górski 1976, Fedrigo et al. 1989, Kujawa 1995, Tryjanowski 1995, Jedrzejewski 2000, Wilniewczyc & Polak 2002, Ciach et al. 2006). Naopak intenzívne obhospodarované agrocenózy s nedostatkom stromov a krovinových porastov sú charakteristické menším počtom druhov (Matoušek 1958, Dzierżanowski 2006, Goławski & Kasprzykowski 2010).

Druhové zloženie je takisto výrazne závislé od typu krajiny a potravovej ponuky pre jednotlivé hibernujúce druhy. Okrem toho, na zloženie zimujúceho spoločenstva vplýva aj zemepisná šírka, keďže istá časť druhov sa presúva aj na relatívne malé vzdialenosti v rámci Európy. V neposlednom rade má na počty zimujúcich vtákov vplyv aj počasie v danej sezóne, prípadne období (v našich podmienkach najmä výška snehovej pokrývky), ktoré vplýva na dostupnosť potravových zdrojov (Kircher 1975, Goławski & Kasprzykowski 2010).

Najpočetnejším druhom zimujúceho spoločenstva v tejto štúdii bol Turdus pilaris, ktorý sa tu vyznačoval takmer 40 % dominanciou. Tento druh býva zaznamenávaný ako početný (často dominantný alebo eudominantný) druh v otvorenej krajine (prípadne na okrajoch lesov) s dostatkom bobuľovitých krov a stromov (Sikora 1985, Kasprzykowski & Goławski 2003, Ciach et al. 2006) a niekedy aj v intenzívnejšie obhospodarovanej krajine, v prípade že v blízkosti má vhodné potravové zdroje (Kocian 2002). Vo všeobecnosti je tento druh u nás považovaný za typického predstaviteľa zimujúcich vtákov otvorenej krajiny, pričom vo vhodnejších podmienkach môže mať jeho výskyt až invázny charakter. Odhaduje sa, že u nás zimuje do 500 tisíc jedincov (Krištín 2002). Okrem jedincov, ktoré hniezdia v našich podmienkach a môžu aj prezimovať, sa u nás počas zimy objavujú aj vtáky zo Škandinávie, Pobaltia a Ruska (Schröpfer 2008). Naopak v poľnohospodárskej krajine kde nenachádza dostatok potravy ako hibernant absentuje, prípadne býva zaznamenávaný ako málo početný druh (Górski 1976, Fedrigo et al. 1989, Tryjanowski 1995, Goławski & Kasprzykowski 2010). Od lokálnych podmienok môže byť okrem celkovej abundancie závislá aj oscilácia jeho početnosti počas zimy. Kým v podmienkach otvorenej krajiny Kremnických vrchov bola najvyššia početnosť tohto druhu zaznamenaná počas vrcholu zimy, v prostredí poľskej časti Oravskej kotliny bol najpočetnejší počas skorej jari (Ciach et al. 2006).

Medzi ďalšie početné druhy zimujúcich vtákov poľnohospodárskej krajiny strednej Európy patria najmä Emberiza citrinella, Passer montanus, Carduelis chloris, Fringilla montifringilla (Górski 1976, Tryjanowski 1995, Kasprzykowski & Goławski 2003, Dzierżanowski 2006, Goławski & Kasprzykowski 2010) alebo krkavcovité vtáky, medzi nimi najmä Corvus frugilegus (Matoušek 1958, Kocian 2002, Ciach et al. 2006). V ojedinelých prípadoch môžu byť vysoko početné lokálne bežné alebo nepravidelne sa vyskytujúce druhy ako napr. Lyrurus tetrix (Ciach et al. 2006), Carduelis spinus (Wilniewczyc & Polak 2002), Eremophila alpestris (Goławski & Kasprzykowski 2010), Emberiza schoeniclus (Górski 1976), Emberiza calandra (Tryjanowski 1995).

Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že zimujúce spoločenstvo agrocenóz v opísanej časti Kremnických vrchov svojimi kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi charakteristikami zodpovedá typickému vtáčiemu spoločenstvu extenzívne obhospodarovanej otvorenej krajiny v horských oblastiach. 

Príspevok bol čiastočne podporený grantmi VEGA 2/0068/10 a GAPF 1/01/2011.