Materiálové jamy vyhĺbené na štrkoviskovom podklade, tzv. štrkoviskové jazerá, patria spolu s malými vodnými nádržami a rybníkmi k antropogénnym vodným biotopom. Na terasách rieky Moravy vzniklo v čase ťažby štrku a piesku viacero takýchto jám. V závislosti od veľkosti, morfológie a veku vodných plôch prebehla sukcesia vodných organizmov, na základe ktorých môžeme niektoré zo štrkovísk v súčasnosti označiť za cenné krajinotvorné prvky (Hudec 1999; Oťaheľová 2005). Po ukončení ťažby štrku sa najčastejšie využívajú na športový rybolov a rekreáciu. Práve spôsob využívania týchto vodných biotopov, ako aj ich geografická poloha, blízkosť k iným podobným biotopom a prítomnosť makrovegetácie najviac ovplyvňujú ich oživenie.

Z územia Slovenska je známych viacero publikovaných prác zaoberajúcich sa druhovým zložením zooplanktónu v štrkoviskách. Zo západnej časti Slovenska sú to práce z intravilánov miest (Horecká et al.1994; Illyová 2000). Z východu Slovenska bola publikovaná práca Krajčovičová & Hudec (2004), a neskôr Vrábľová & Hudec (2007), prinášajúca podrobný prehľad kôrovcov pri Veľkom Šariši a zároveň porovnanie s faunou iných štrkovísk skúmaných na Slovensku . V oblasti Záhoria bol zooplanktón v minulosti skúmaný aj v rybníkoch (napr. Vranovský 1985), malých vodných nádržiach (Illyová 2010) a ramenách Moravy (napr. Illyová & Kubíček 2002).

Cieľom tohto príspevku je 1. vyhodnotiť druhové zloženie a štruktúru zooplanktónu materiálových jám v oblasti Borskej nížiny a porovnať navzájom jednotlivé biotopy; 2. porovnať faunu planktonických kôrovcov s inými štrkoviskami na Slovensku, resp. inými vodnými plochami situovanými v oblasti Borskej nížiny a v povodí Moravy; 3. zhodnotiť pôvodnosť týchto biotopov z hľadiska biodiverzity perloočiek sensu Hudec (1999). 

Charakteristika územia

Na výskum sme vybrali desať materiálových jám, prevažne štrkovísk a jednu pieskovňu situovaných v oblasti Borskej nížiny. Geografické koordináty a rozloha vodných plôch sú uvedené v tabuľke 1. Pri charakteristike skúmaného územia sme vychádzali aj z predchádzajúceho botanického výskumu tohto územia Oťaheľová (2005), ako aj z údajov zaznamenaných v čase terénnych odberov dr. Oťaheľovou.

Čísla uvedené v zátvorkách pri názve lokality zodpovedajú označeniu biotopov v tabuľkách druhov (Tabuľka 3, 4 a 5), kde prvé číslo je odber z mediálu (resp. voľnej vody) a druhé číslo je odber z litorálu.

Malé Leváre: VJ (1, 2) a MJ (3, 4) – sústava dvoch jazier, veľké a malé, kde intenzívna ťažba prebiehala v r. 1960 – 1989, v súčasnosti sa využívajú na rekreačné účely, športový rybolov a je tu chatová výstavba. Spolu so stolístkom (Myriophyllum) sa vyskytovali Batrachium circumnatum a Phragmites australis v plytkom litoráli.

Kubovská – Sekule (5, 6) – ťažba v 60. rokoch 20. storočia, využitie na rybárstvo a rekreáciu. Makrovegetácia: Ceratophyllum demersum, Myriophyllum spicatum a Phragmites australis.

Piesky – Sekule (7, 8) – ťažba piesku prebiehala v rokoch 1968 – 1983. Makrovegetácia: C. demersum, M. spicatum a P. australis.

Mláky W a Mláky E – Sekule (9, 10, 11, 12) – západné jazero (9, 10) a východné jazero (11, 12) – sústava dvoch jazier, ktoré sú plytšie, na dne je hrubá vrstva bahna a majú členitý litorál s bohatými porastmi makrovegetácie. Ťažba štrku skončená v polovici minulého storočia, v súčasnosti rekreačné rybárstvo. Okrem prevládajúcich porastov rožkatca a stolístka, sa tu vyskytovali asociácie Polygonetum amphibii (natans) a sporadicky sa vyskytoval aj Najas marina. Okrem toho tu bol zaznamenaný výskyt zákonom chráneného druhu Hydrocotyle vulgaris (Oťaheľová & Oťaheľ 2006), ktorý v natantnej aj terestrickej forme zarastá členité brehy.

Oširíd – Sekule (13, 14) – ťažba v rokoch 1989 – 2001; v súčasnosti je jazero využívané na rekreáciu – kúpanie a športový rybolov. Prevládala emergentná makrovegetácia P. australis.

Kúty (15) – jazero v intraviláne Kútov je antropogénne ovplyvnené (eutrofizícia, rybárstvo), ťažba prebiehala v 60. rokoch 20. storočia. Prevládajúce zárasty stolístoka vytvárali spolu s bublinatkou (Utricularia australis) sublitorálny lem pozdĺž vysokotrstinových porastov.

Adamov – Gbely (16, 17) – v súčasnosti sa jazero využíva na rekreačné účely, športový rybolov a je tu chatová výstavba. Na stanovišti rástli submerzné porasty as. Najadetum marinase s pokryvnosťou až 100%.

Kopčany (18, 19) – mladšie morfologicky diverzifikované jazero, ťažba v 80. rokoch 20. storočia, dnes rybník. Makrovegetácia relatívne chudobná, výskyt najmä brehových porastov Typha angustifolia, sporadický výskyt asociácie Polygonetum amphibii (natans).

Odber vzoriek

Vzorky zooplanktónu boli odoberané dva krát, a to v septembri 2004 a v auguste 2006. Vzorky boli odoberané kvalitatívne, zo stredovej zóny štrkoviska a z prostredia makrofytov litorálu. Celkove sme vyhodnotili vzorky z 19 odberových miest. Odbery, fixovanie a vyhodnotenie vzoriek zooplanktónu boli robené metodikou podľa Hrbáček et al. (1972). Dominancia jednotlivých druhov (%) bola stanovená buď z celého objemu vzorky, alebo podielovej časti. Shannonov index diverzity H´ sme vypočítali na základe spoločenstva planktonických kôrovcov (Hammer et al. 2001). Zhluková analýza bola spravená na základe podobnosti spoločenstva perloočiek, metódou Bray–Curtis (Hammer et al. 2001).

Na desiatich štrkoviskách Borskej nížiny sme zistili 45 taxónov vírnikov (Rotatoria), 31 druhov perloočiek (Branchiopoda) a 18 druhov veslonôžok (Copepoda). Počet druhov perloočiek na jednotlivých lokalitách (obrázok 1) sa pohyboval od 8 (Adamov) do 17 (Oširíd); počet druhov veslonôžok sa pohyboval od 2 (Piesky) po 8 (Oširíd). Zoznam všetkých zistených druhov aj s hodnotami dominancie je uvedený v tabuľkách (Tabuľka 3, 4 a 5). Na všetkých skúmaných lokalitách sa vyskytoval druh Polyarthra; konštantný výskyt (nad 50%) malo osem druhov Lecane bulla, Keratella cochlearis, Euchlanis dilatata, Alona rectangula, Bosmina longirostris, Ceriodaphnia pulchella, Chydorus sphaericus a Mesocyclops leuckarti. Päť druhov sa na skúmanom území vyskytovalo sporadicky: Pleuroxus laevis, Megafenestra aurita, Pseudochydorus globosus, Ceriodaphnia laticaudata a C. reticulata.

Na základe zisteného druhového zloženia a štruktúry zooplanktónu môžeme skúmané štrkoviská rozdeliť do troch skupín, ktoré sa líšia od seba štruktúrou zooplanktónu a niektorými environmentálnymi premennými. Rovnaké tri skupiny (A, B a C) zoskupené na rôznej hladine podobnosti vyplynuli aj zo zhlukovej analýzy (obrázok 2).

Pri vzniku materiálových jám ide najprv o nádrže oligotrofného charakteru, ktoré postupne môžu prechádzať až k eutrofným vodám (Bitušík et al. 1996). To znamená, že pôvodne na druhy chudobné vodné biotopy postupnou sukcesiou menia svoj charakter a predpokladá sa aj nárast počtu druhov. Dobrým príkladom takejto sukcesie je rozvoj krustáceoplanktónu v štrkoviskách intravilánu v Bratislave, kde Šporka a kol. (1981) v sedemdesiatich rokoch zaznamenali len sedem druhov perloočiek a tri veslonôžky. Zhruba o dvadsať rokov neskôr bolo v Štrkoveckom jazere zaznamenaných až 35 druhov planktonických kôrovcov (Illyová 2000). S tým korešpondujú aj súčasné výsledky výskumu zooplanktónu materiálových jám v oblasti Borskej nížiny. Môžeme konštatovať, že v starších biotopoch s rozvinutou makrovegetáciou sa vyskytovalo viac druhov planktonických kôrovcov aj vírnikov, ako v mladších. Jedinou výnimkou je štrkovisko Oširíd, kde sme v relatívne mladom biotope zaznamenali najvyšší počet druhov perloočiek aj veslonôžok. Súvisí to s pomerne rozvinutou makrovegetáciou a členitými brehmi biotopu.

V štrkoviskách Borskej nížiny sme zistili vyšší počet druhov planktonických kôrovcov (31 perloočiek a 18 veslonôžok), ako Vrábľová & Hudec (2007) v štrkoviskách pri Veľkom Šariši (19 perloočiek a 12 veslonôžok), avšak podobný, ako Krajčovičová & Hudec (2004) v štrkoviskách Košickej kotliny (28 perloočiek a 13 veslonôžok). Vyšší počet zistených druhov v Borskej nížine aj Košickej kotline bol oproti Veľkému Šarišu pravdepodobne spôsobený aj vyšším počtom skúmaných lokalít. Najvyšší počet druhov planktonických kôrovcov (35) na jednej lokalite bol zistený v hore spomenutom Štrkoveckom jazere v Bratislave (Illyová 2000), najmenej (12) v štrkovisku pri Senci (Horecká a kol. 1994). Tento výrazný rozdiel v oživení štrkovísk v intraviláne miest bol spôsobený rozdielnou trofiou biotopov a celkovým charakterom litorálu. Kým Štrkovecké jazero sa vyznačovalo vysokou eutrofizáciou a silne rozvinutou makrovegetáciou, Senecké jazero zodpovedalo oligo–metamesosaprobite (Horecká et al. 1994) s minimálne rozvinutou litorálnou vegetáciou.

Jedným z cieľov práce bolo porovnanie fauny štrkovísk s malými vodnými nádržami a ramenami situovanými v rovnakej geografickej oblasti Borskej nížiny (povodie Moravy). Prirodzene sa očakáva, že oživenie materiálových jám bude chudobnejšie, ako v menovaných biotopoch. Tento predpoklad sa viac menej potvrdil. Zistený vyšší počet druhov perloočiek (17 – 22 druhov) v malých vodných nádržiach (konkrétne Lozorno, Kuchyňa a Vývrat) bol spôsobený najmä výskytom viacerých fytofilných druhov v litorále. Avšak pri záveroch treba brať do úvahy aj skutočnosť, že odbery z nádrží zachytávali celosezónny priebeh a teda aj pravdepodobnosť zachytenia viacerých druhov bola vyššia. Na druhej strane, v niektorých štrkoviskách sme našli aj pomerne vzácne druhy, ktoré neboli zistené v planktóne nádrží, napr. Alonella excisa, A. exigua, A. nana, Ceriodaphnia reticulata, C. laticauda, Graptoleberis testudinaria, Megafenestra aurita, Microcyclops varicans a M. rubellus. Vysvetľujeme si to pokročilejšou sukcesiou spoločenstva v starších, plytších štrkoviskách s členitými brehmi, porastenými makrovegetáciou.

Bohatšia fauna perloočiek a veslonôžok (58 a 46 druhov) v porovnaní so štrkoviskami Borskej nížiny bola, podľa očakávania, v starých ramenách rieky Moravy (Illyová & Kubíček 2002). Predpokladáme, že práve tieto pôvodné biotopy sú významným zdrojom druhového bohatstva, odkiaľ sa prirodzenou cestou šíria druhy do novovytvorených, antropogénnych biotopov (Hudec 1998). Zistili sme, že takmer všetky druhy perloočiek zistené v štrkoviskách Borskej nížiny už boli v minulosti zaznamenané v prirodzených biotopoch Moravy, až na druh Pleuroxus uncinatus, ktorý sme zistili v planktóne štrkoviska pri Malých Levároch. Menej už sa navzájom zhodovala fauna veslonôžok. V štrkoviskách sme zistili štyri druhy, Eucyclops macruroides, Nitocra hibernica, Microcyclops rubellus a Paracyclops affinis, ktoré neboli zaznamenané v biotopoch Moravy. Je zaujímavé, že prvé tri menované druhy patria k stabilným prvkom fauny v inundácii Dunaja (Vranovský 1997).

Najmenej druhov planktonických kôrovcov sme zaznamenali v eutrofizovaných štrkoviskách rybničného typu. Tieto biotopy mali podobné zloženie zooplanktónu, ako niektoré rybníky na Záhorí (Vranovský 1985). Prevaha vírnikov a hromadný výskyt druhov Bosmina longirostris, niekde spolu s Ceriodaphnia pulchella, dokumentuje vysokú početnosť rybej obsádky v zmysle Hrbáček et al. (1962). Vyššia dominancia druhov rodu Brachionus, a vyššia početnosť perloočiek Chydorus sphaericus a Alona rectangula naznačujú, že sa jedná o eutrofizované prostredie (Frenzel 1982), nakoľko spomenuté druhy sa často ako jediné vyskytujú aj v hypertrofnom prostredí (Sládeček & Sládečková 1994).

Pri hodnotení pôvodnosti skúmaných biotopov sme vychádzali zo zisteného počtu druhov perloočiek a veslonôžok, frekvencie odberov a geografickej polohy týchto biotopov (Hudec 1999). Na skúmanom území sme vykonali dva odbery, oba v letných mesiacoch. Letné obdobie je najmenej priaznivým obdobím na hodnotenie vodných a mokraďových biotopov, nakoľko pri dlhšie trvajúcich extrémnych vysokých teplotách vzduchu a prehriatí vodného stĺpca môžu perloočky aj úplne vymiznúť (Hudec 1999). Autor uvádza, že sa v lete zachytí nanajvýš 25% všetkých druhov žijúcich na skúmanom biotope, či území. Napriek tomu sme zistili pomerne vysoký počet druhov perloočiek vo viacerých biotopoch Záhorskej nížiny, dokonca v štyroch prípadoch bol vyšší ako uvádza Hudec (1999) pri hodnotení biotopov v danej oblasti (< 13). Dôvodom takéhoto množstva druhov perloočiek a vyššej diverzity je dobre rozvinutá emergentná a submerzná makrovegetácia (nad 20% vodnej plochy) na niektorých lokalitách. Na základe toho hodnotíme štrkoviská Mláky, Oširíd a Kubovská ako faunisticky významné, hodné ochrany, čo korešponduje aj so zisteniami výskumu vodnej makrovegetácie (Oťaheľová 2005; Oťaheľová & Oťaheľ 2006).

Ďakujem pani Dr. Helene Oťaheľovej, CSc., za zmapovanie a vyhodnotenie makrovegtácie v nádržiach a pánovi Dr. Ferdinandovi Šporkovi, CSc. za poskytnutie údajov fyzikálno–chemických parametrov, meraných prístrojom Hydrolab. Práca vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Vývoj a aplikácia inovatívneho diagnostického postupu pre molekulárnu identifikáciu živočíchov (ITMS 26240220049), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.