Väčšina ornitológov sa pri výskume avifauny príslušných biotopov zameriava najmä na hniezdnu zložku resp. na druhy v hniezdnom období, iní sa sústreďujú len na vybrané druhy vtákov alebo skúmajú vtáčie druhy počas migrácie. Menšie množstvo ornitologických publikácií je venovaných kvalitatívnej a kvantitatívnej charakteristike avifauny práve v mimohniezdnom alebo v zimnom období.

V rokoch 1980 – 1999 bolo na Slovensku zistených až 340 druhov vtákov, z ktorých bolo 194 zimujúcich druhov. Za zimujúce druhy sa považovali druhy vyskytujúce sa od 1. decembra do konca februára (Danko et al. 2002). Štúdiu vtákov na Žitnom ostrove sa venoval Balát (1963), ktorý tu počas mimohniezdneho obdobia zaregistroval výskyt až 150 druhov vtákov. Výskumom avifauny na slovenskom úseku Dunaja a na Žitnom ostrove sa zaoberali Kalivodová & Darolová (1998), ktoré tu do roku 1998 zaznamenali 86 zimujúcich druhov vtákov. Zimovaniu vodného vtáctva na Hornom Podunajsku sa venovala Slabeyová (2008). Od decembra do februára 2003/2004 až 2006/2007 tu zimovalo 72 druhov vodného vtáctva, z ktorých dominovala chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula (Linnaeus, 1758)) (Slabeyová 2008). Za účelom zistenia zmien v druhovej štruktúre avifauny v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova uskutočnil Kropil (1992) niekoľko terénnych kontrol v jesennom období rokov 1982, 1983, 1985 a 1986, pričom zistil 67 druhov vtákov.

Počas 17-ročného zimného sčítania vodného vtáctva bolo na Dunaji v rokoch 1991 – 2007 spolu zaznamenaných 73 druhov vtákov (Darolová et al. 2007). Od decembra do februára v rokoch 1978–2000 (okrem roka 1987) zimovalo na 12 km dlhom úseku Dunaja od jeho sútoku s Ipľom pri Chľabe až po Štúrovo 40 druhov vodných vtákov (Hošek 2001). Kúdela & Celec (2002) zisťovali od októbra 1999 do marca 2000 na priesakovom kanáli Dunajského vodného diela medzi Podunajskými Biskupicami a Šamorínom zloženie avifauny a zistili tu 32 druhov vtákov. Od 15. decembra do 15. februára v rokoch 1997 – 2002 zimovalo na 2,5 km úseku Váhu pri Trenčíne 66 druhov vtákov (Jambor 2003). Od novembra do marca v rokoch 2002 – 2005 zimovalo na 100 km úseku Hrona spolu 30 druhov vodných a na vodu viazaných vtákov (Veľký et al. 2005). V rokoch 2004 – 2005 bolo na Záhorí konkrétne na Morave a priľahlých tokoch a stojatých vodách zaznamenaných 54 zimujúcich druhov vtákov (Grujbárová et al. 2005).

Okrem riek bolo zimovanie vtáčích druhov pozorované aj na vodných plochách, vodných nádržiach a iných lokalitách. Od konca novembra do konca februára v rokoch 1954 – 2002 zimovalo v Národnej Prírodnej rezervácii (NPR) Parížske močiare 69 druhov vtákov (Trnka et al. 2003). V zimnom období od 15. decembra do 15. februára do roku 1998 sa na vodnej nádrži Sĺňava a v okolí Piešťan vyskytovalo až 150 druhov vtákov (Kaňuščák 1998). Neskôr v zimnom období december až február v rokoch 1996 – 2000 tu bolo celkovo zaznamenaných už menej druhov a to 122 (Kubán et al. 2000). Počas mimohniezdneho obdobia rokov 1987 – 2003 reprezentovalo avifaunu lúčneho spoločenstva v okolí obce Žitavce celkovo 42 druhov vtákov (Lengyel 2004).

Podobne sa výskumu vtákov v mimohniezdnom, ale najmä v zimnom období venujú ornitológovia aj v Českej republike, kde počas troch zimných sezón v rokoch 1982 – 1985 bolo celkovo zistených 183 druhov zimujúcich vtákov. Výskum prebiehal v mesiacoch december, január a február (Bejček et al. 1995). Počas ornitologického výskumu od septembra do apríla rokov 1979/1980 až 1983/1984 sa v obci Veľké Karlovice zaznamenalo 56 druhov vtákov, z ktorých bolo v zimnom období od decembra do februára prítomných iba 29 druhov (Pavelka 1989). Na Lenešických rybníkoch v okrese Louny bol v rokoch 1974 – 1977 zistený ťah a zimovanie až 70 druhov vodných vtákov a troch dravcov (Bárta 1978). Na rybníkoch pri Bukovke (okres Pardubice) sa v rokoch 1946 – 1975 vyskytovalo 40 druhov vtákov počas ťahu a zimovania (Štancl & Štanclová 1978). V Nemecku v západnej časti Berlína zimovalo od 24. októbra do 6. decembra 1989 14 druhov vtákov (Judas 1991).

Na Slovensku sa v rokoch 1980 – 1999 vyskytovalo 340 druhov vtákov, z toho bolo 194 zimujúcich druhov. Zimujúce druhy boli zaznamenané v zimnom období od 1. decembra do 28. februára. Zo 194 zimujúcich druhov bolo v kvadráte č. 8174, kde sa nachádzajú skúmané lokality, zaznamenaných len 69 druhov (Danko et al. 2002). Z týchto 69 druhov sa počas zimného obdobia 2007 – 2010 na Nitre zdržiavalo 52 a na Žitave 57. Druhy hus bieločelá (A. albifrons), kačica chrapka (A. crecca), chriašteľ vodný (R. aquaticus), škorec obyčajný (S. vulgaris), strnádka lúčna (Emberiza calandra Linnaeus, 1758) boli na Nitre zistené, hoci v publikácii Danko et al. (2002) nie sú v kvadráte č. 8174 uvedené, ale v rámci Slovenska áno. Na Žitave boli v zimnom období pozorované druhy: chriašteľ vodný (R. aquaticus), sliepočka zelenonohá (Gallinula chloropus (Linnaeus, 1758)), škovránok poľný (A. arvensis), škorec obyčajný (S. vulgaris), stehlík konôpkár (C. cannabina), strnádka lúčna (E. calandra), ktoré v kvadráte č. 8174 chýbali. Zimný výskyt kúdelníčky lužnej (R. pendulinus) bol zistený na Nitre a Žitave, hoci do roku 1999 nebol na Slovensku takmer zistený jej zimný výskyt (Danko et al. 2002). Iba na rybníkoch pri Dolnom Štáli, kde v rokoch 1996/1997 zimovalo v jednom kŕdli cca 20 jedincov (Kalivodová & Darolová 1998) a na Jakubovských rybníkoch pozoroval Jureček viackrát len jednotlivé vtáky (Danko et al. 2002).

Balát (1963) uvádza pre oblasť Žitného ostrova až 150 druhov vtákov vyskytujúcich sa počas mimohniezdneho obdobia, z ktorých bolo na Nitre zistených 79 a na Žitave 83. Spomedzi 150 druhov vtákov, ktoré uvádza Balát (1963), boli ako nové druhy zistené na Nitre aj na Žitave volavka biela (Egretta alba (Linnaeus, 1758)), labuť veľká (Cygnus olor (Gmelin, 1789)), hus divá (Anser anser Linnaeus, 1758), sokol lastovičiar (Falco subbuteo Linnaeus, 1758), včelárik zlatý (Merops apiaster Linnaeus, 1758), tesár čierny (Dryocopus martius (Linnaeus, 1758)), králik zlatohlavý (Regulus regulus (Linnaeus, 1758)), krkavec čierny (C. corax), stehlík čížavý (Carduelis spinus). Iba na Nitre bol zistený ako nový druh žeriav popolavý (Grus grus (Linnaeus, 1758)), len na Žitave sa objavili ako nové druhy chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax (Linnaeus, 1758)), bocian biely (Ciconia ciconia (Linnaeus, 1758)), sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina (Veillot, 1817)) a stehlík čečetavý (Carduelis flammea (Linnaeus, 1758)). Zaznamenanie nových druhov na Žitnom ostrove svedčí o možnom šírení vtáčích druhov na území Slovenska od 60. rokov minulého storočia.

Na slovenskom úseku Dunaja a na Žitnom ostrove bolo do roku 1998 zistených 86 zimujúcich druhov vtákov (Kalivodová & Darolová 1998), z ktorých bolo v zimnom období od 1. decembra do konca februára v rokoch 2007 – 2010 zistených na Nitre len 26 a na Žitave o dva druhy viac. Na Hornom Podunajsku zimovalo od decembra do februára v rokoch 2003/2004 až 2006/2007 spolu 72 druhov vodného vtáctva (Slabeyová 2008). Z týchto 72 druhov vodného vtáctva sa zimnom období vyskytovalo na Nitre iba 13 a na Žitave len o dva druhy viac ako na Nitre. Po porovnaní skúmaných lokalít s Dunajom aj s Horným Podunajskom poukazujú tieto údaje na to, že skúmané úseky Nitry a Žitavy využíva na zimovanie oveľa menej druhov vtákov, najmä vodných. Jedným z dôvodov môže byť zamŕzanie vody Nitry a Žitavy počas tuhých zím vplyvom pomalého prúdu vody a veľmi nízkych teplôt vzduchu v porovnaní s Dunajom, ktoré bráni dostupnosti potravy mnohým druhom vtákom.

Kropil (1992) absolvoval zopár terénnych kontrol v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova, aby zistil zmeny v druhovej štruktúre avifauny. Prvú kontrolu v oblasti Bodíky – Palkovičovo podnikol v dňoch 27. 9. – 2. 10. 1982, keď zaznamenal celkovo 39 druhov. Na Nitre sa počas výskumu v rovnakom dátume v rokoch 2007 – 2009 zdržiavalo až 51 druhov, z ktorých 24 uvádza aj Kropil (1992). Na Žitave bolo v rovnakom čase ako na Nitre zistených len 45 druhov, z ktorých iba 20 druhov uvádza Kropil (1992). Druhú kontrolu v tej istej oblasti absolvoval Kropil 25. – 28. 9. 1983, keď zistil 29 druhov (Kropil 1992). V rovnakom dátume v rokoch 2007 – 2009 bolo na Nitre zistených 36 druhov, z ktorých 22 zaznamenal aj Kropil (1992). Na Žitave bolo v tom čase zistených až 51 druhov, z ktorých iba 18 sa vyskytovalo aj v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova (Kropil 1992). Počas tretej kontroly 16. – 19. 9. 1985 navštívil Kropil (1992) oblasť Baka – Palkovičovo, kde zaznamenal 35 druhov. Počas rovnakého dátumu v rokoch 2007 – 2009 bolo na Nitre prítomných 33 druhov, z ktorých bolo len 16 druhov spoločných s oblasťou Baka – Palkovičovo (Kropil 1992). Na Žitave sa v tom čase zdržiavalo len 32 druhov, z ktorých bolo tiež len 16 druhov spoločných s oblasťou Baka – Palkovičovo (Kropil 1992). Počas štvrtej akcie 29. 9. – 3. 10. 1986 v tej istej oblasti zistil Kropil (1992) až 43 druhov, z ktorých sa na Nitre v rovnakom dátume, ale v rokoch 2007 – 2009 vyskytovalo iba 21 druhov, hoci celkovo tam bolo zistených rovnako 43 druhov. Na Žitave bolo v tom čase prítomných len 29 druhov, z ktorých bolo len 15 druhov spoločných s oblasťou Baka – Palkovičovo (Kropil 1992). Tieto výsledky poukazujú na rôznorodé zloženie avifauny v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova v porovnaní s Nitrou a Žitavou v konkrétnych dňoch.

Počas všetkých štyroch terénnych kontrol zistil Kropil (1992) v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova spolu 67 druhov vtákov. Na Nitre bolo počas rovnakých termínov, ale v rokoch 2007–2009, celkovo zistených 57 druhov, z ktorých iba 35 bolo spoločných s oblasťou podunajské lužné lesy a okolie Gabčíkova. Na Žitave bolo v tom čase celkovo zistených 63 druhov vtákov, z ktorých iba 34 uvádza vo svojej práci aj Kropil (1992). Takže na Nitre a Žitave sa vyskytovalo iba o niekoľko druhov menej ako v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova, napriek tomu bola iba približne polovica druhov zistených v podunajských lužných lesoch a v okolí Gabčíkova zaznamenaná aj na Nitre a Žitave. Svedčí to o rôznorodosti lokalít, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre typické druhy.

Počas 17-ročného zimného sčítania vodného vtáctva bolo na Dunaji v rokoch 1991 – 2007 spolu zaznamenaných až 73 druhov (Darolová et al. 2007). Z nich zimovalo na Nitre len 12 a na Žitave len 14 druhov, čo poukazuje na veľmi nízky počet zimujúcich druhov vodných vtákov v týchto skúmaných lokalitách. Tieto lokality tak predstavujú málo atraktívnu oblasť pre zimujúce druhy vodného vtáctva.

Na 12 km dlhom úseku Dunaja od jeho sútoku s Ipľom pri Chľabe až po Štúrovo bolo od decembra do februára v rokoch 1978 – 2000 (okrem roka 1987) sledované zimovanie vodných vtákov okrem spevavcov (Hošek 2001). Týmto prieskumom avifauny sa tu zistilo zimovanie 40 druhov vodných vtákov, z ktorých na Nitre sa v rovnakom zimnom období, ale v rokoch 2007 – 2010, zistilo len 9 druhov a na Žitave o dva druhy viac. Tieto výsledky nám poukazujú opäť na nízky počet zimujúcich druhov vodných vtákov na Nitre a Žitave.

Kúdela & Celec (2002) zistili od októbra 1999 do marca 2000 na priesakovom kanáli Dunajského vodného diela medzi Bratislavou – Podunajskými Biskupicami a Šamorínom 32 druhov vtákov, z nich sa na Nitre vyskytovalo 13 a na Žitave 16.

Na 2,5 km úseku Váhu pri Trenčíne zimovalo od 15. decembra do 15. februára v rokoch 1997 – 2002 až 66 druhov vtákov (Jambor 2003), z ktorých v rovnakom dátume, ale v rokoch 2007 – 2010, zimovalo na Nitre len 39 a na Žitave až 48 druhov. Medzi nezaznamenanými druhmi na Nitre a Žitave sa ukazovali najmä druhy kačíc (Anas) a čajok (Larus).

Na 100 km úseku Hrona zimovalo od novembra do marca v rokoch 2002 – 2005 spolu 30 druhov vodných a na vodu viazaných vtákov (Veľký et al. 2005). Z nich sa na Nitre od novembra do prvej polovice marca v rokoch 2007 – 2010 vyskytovalo iba 13 a na Žitave iba 14 druhov.

Na Záhorí, konkrétne na rieke Morava a priľahlých tokoch a stojatých vodách zimovalo v rokoch 2004 – 2005 celkovo 54 druhov vtákov (Grujbárová et al. 2005), z ktorých na Nitre zimovalo 24 a na Žitave 29 druhov. Opäť údaje poukazujú na nízky počet spoločných zimujúcich druhov na skúmaných lokalitách s porovnávanými lokalitami.

V NPR Parížske močiare zimovalo od konca novembra do konca februára v rokoch 1954 – 2002 len 69 druhov vtákov (Trnka et al. 2003). Spomedzi týchto druhov sa od konca novembra do konca februára v rokoch 2007 – 2010 na Nitre zdržiavalo 46 a na Žitave až 51 druhov. Tieto vysoké počty spoločných zimujúcich druhov svedčia o tom, že väčšina zimujúcich druhov vtákov v NPR Parížske močiare má podobné vyhovujúce podmienky na zimovanie aj na Nitre a Žitave.

Na vodnej nádrži Sĺňava a v okolí Piešťan sa v zimnom období od 15. decembra do 15. februára do roku 1998 vyskytovalo 150 druhov vtákov (Kaňuščák 1998). Zo 150 druhov sa od 15. decembra do 15. februára v rokoch 2007 – 2010 zdržiavalo na Nitre 45, z toho 25 druhov bolo prítomných počas všetkých troch zimných sezón. Na Žitave bolo v rovnakom období zaznamenaných zo 150 druhov zistených v okolí Piešťan len 55, z ktorých počas všetkých troch zimných sezón bolo registrovaných 31. Počas ďalšieho výskumu zimujúcich druhov vtákov na vodnej nádrži Sĺňava a v okolí Piešťan bolo v zimnom období december až február v rokoch 1996 – 2000 celkovo zaznamenaných 122 druhov (Kubán et al. 2000). Z týchto druhov zimovalo na Nitre len 55 a na Žitave o 7 druhov viac ako na Nitre. Chýbajúcimi druhmi na Nitre a Žitave boli najmä druhy kačíc (Anas), čajok (Larus) a spevavcov (Passeriformes). Aj keď na Nitre a Žitave zimovalo oveľa menej druhov (Nitra celkovo 58 a Žitava 64), napriek tomu druhy kaňa sivá (C. cyaneus), ďateľ malý (Dendrocopos minor (Linnaeus, 1758)) zistené na Nitre aj Žitave a chochláč severský (B. garrulus) zistený len na Nitre, neboli vôbec na vodnej nádrži Sĺňava ani v okolí Piešťan do roku 2000 vôbec zaznamenané.

Avifauna lúčneho spoločenstva v okolí obce Žitavce tvorilo počas mimohniezdneho obdobia rokov 1987 – 2003 celkovo 42 druhov vtákov (Lengyel 2004), z ktorých bolo na Nitre zistených 31 a na Žitave len 28. Väčšina nezistených druhov na Nitre a Žitave boli hlavne dravce, napr. kaňa popolavá (Circus pygargus (Linnaeus, 1758), orol kráľovský (Aquila heliaca Savigny, 1809), sokol rároh (Falco cherrug Grey, 1834) a močiarne druhy, napr.: bojovník bahenný (Philomachus pugnax (Linnaeus, 1758)), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago (Linnaeus, 1758)), hvizdák veľký (Numenius arquata (Linnaeus, 1758)). Ďalej nebola zistená ani čajka sivá (Larus canus Linnaues, 1758), ani druhy sov: myšiarka ušatá (Asio otus (Linnaeus, 1758)), myšiarka močiarna (Asio flammeus (Pontoppidan, 1763)), ani dudok obyčajný (Upupa epops Linnaeus, 1758), trasochvost žltý (Motacilla flava Savi, 1831), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra (Linnaeus, 1758)).

V súpisnom hárku významných druhov živočíchov je pre Alúvium Žitavy uvedených 32 druhov vtákov (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky 2005), z ktorých sa na Nitre zistilo len 21 a na Žitave zas 25. Medzi nezistenými druhmi bol holub domáci (Columba livia f. domestica Gmelin, 1789), ktorý cez Žitavu občas preletoval, ale do zoznamu zistených druhov na Nitre a Žitave nebol zahrnutý. Ako absentujúce druhy zo súpisného hárku boli aj svrčiak riečny (Locustella fluviatilis (Wolf, 1810), ktorý bol na Nitre a Žitave prítomný len počas hniezdneho obdobia 2008 – 2010; ďalej volavka purpurová (Ardea purpurea Linnaeus, 1766) bola zistená iba na Žitave, ale počas hniezdneho obdobia 2009 a v roku 2010 aj na jeseň. Druhy kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris (Linnaeus, 1758)), strakoš kolesár (Lanius minor Gmelin, 1788), beluša malá (Egretta garzetta (Linnaeus, 1766)) a kalužiak sivý (Tringa nebularia (Gunnerus, 1767)) vôbec neboli na Nitre ani Žitave zistené počas ornitologického výskumu v rokoch 2007 – 2010.

Počas troch zimných sezón v rokoch 1982 až 1985 bolo v Českej republike celkovo zistených 183 druhov zimujúcich vtákov. Výskum prebiehal v mesiacoch december, január a február (Bejček et al. 1995). Zo 183 druhov bolo na Nitre zistených 58 a na Žitave 64. Počas ornitologického výskumu v mimohniezdnom období od septembra do apríla rokov 1979/1980 až 1983/1984 sa v obci Veľké Karlovice zistilo 56 druhov vtákov, z ktorých bolo v zimnom období od decembra do februára prítomných iba 29 druhov (Pavelka 1989). Z 56 druhov bolo počas mimohniezdneho obdobia 2007 – 2010 na Nitre zistených 38 a na Žitave 39. Z 29 druhov vyskytujúcich sa v zimnom období vo Veľkých Karloviciach bolo na Nitre a Žitave registrovaných v zimnom období až 26. Väčšina druhov zistená vo Veľkých Karloviciach, ktoré ležia v nadmorskej výške 512 m n. m. v Českej republike, boli lesné druhy. Pomerne veľa takýchto lesných druhov bolo zistených aj na Nitre a Žitave, aj keď nadmorská výška sa pohybovala od 106 do 115 m n. m. Svedčí to o širokej tolerancii v rámci nadmorskej výšky pri vybraných druhoch, ktoré zimovali aj v nízkych aj vyšších polohách.

Počas ornitologického výskumu na Lenešických rybníkoch v okrese Louny bol v rokoch 1974 – 1977 sledovaný ťah a zimovanie vodných vtákov. Týmto výskumom bol zistený ťah a zimovanie až 70 druhov vodných vtákov a troch dravcov (Bárta 1978). Z týchto druhov bolo počas mimohniezdneho obdobia 2007 – 2010 na Nitre zistených len 15 a na Žitave len 17 druhov, čo poukazuje na absenciu mnohých druhov vodných vtákov na Nitre a Žitave.

Na rybníkoch pri Bukovke (okres Pardubice) bolo v rokoch 1946 – 1975 zistených 40 druhov vtákov počas ťahu a zimovania (Štancl & Štanclová 1978). Z týchto druhov bolo počas mimohniezdneho obdobia v rokoch 2007 – 2010 na Nitre zistených len 17 a na Žitave len 18. Najväčšou absentujúcou skupinou vtákov na Nitre a Žitave boli bahniaky (Charadriiformes), ktoré tu zatiaľ nenašli tie najvhodnejšie podmienky na ich zimovanie.

V západnej časti Berlína zimovalo od 24. októbra do 6. decembra 1989 až 14 druhov vtákov (Judas 1991), z ktorých v rovnakom dátume, ale v rokoch 2007 – 2009, zimovalo na Nitre iba 5 druhov. Sú to hus divá (A. anser), kačica divá (A. platyrhynchos), lyska čierna (Fulica atra Linnaeus, 1758), vrana túlavá (Corvus corone cornix Linnaeus, 1758), havran čierny (C. frugilegus) a na Žitave boli okrem nich v rovnakom čase zaznamenané aj čajka smejivá (L. ridibundus), škorec obyčajný (S. vulgaris) a holub hrivnák (Columba palumbus Linnaeus, 1758).

Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) sa počas mimohniezdneho a zimného obdobia vyskytoval v okolí Gabčíkova (Kropil 1993) a na rybníkoch pri Leviciach (Zach 1998). Jeho hojný výskyt v mimohniezdnom období na vodnej nádrži Boleráz zistili Trnka et al. (2000). Na Nitre a Žitave bol zaznamenaný počas mimohniezdneho aj zimného obdobia 2007 – 2010.

Oblasť sútoku Nitry a Žitavy sa vyznačuje pomerne vysokou diverzitou vtáčích spoločenstiev, o čom svedčí aj vysoký počet zistených druhov vtákov. V tejto oblasti sa počas mimohniezdneho obdobia rokov 2007 – 2010 zistil výskyt 103 druhov vtákov, z toho na Nitre 89 a na Žitave 96. Na Nitre sa január sa javil ako stabilný mesiac s najnižším počtom zistených druhov, kým na Žitave to bolo trocha inak. V zimných sezónach 2007/2008 a 2008/2009 bolo najmenej druhov zaznamenaných v januári, ale počas zimy 2009/2010 zasa v novembri. Na Nitre bolo najviac 70 druhov vtákov zistených počas mimohniezdneho obdobia rokov 2008/2009 a najpočetnejším druhom bola kačica divá (A. platyrhynchos) (11,39 % zo všetkých zistených jedincov). Na Žitave bolo najviac 82 druhov zaznamenaných počas mimohniezdneho obdobia rokov 2007/2008 a najpočetnejším druhom bol počas celého skúmaného obdobia vrabec poľný (P. montanus) najviac v rokoch 2008/2009 (18,57 % zo všetkých zistených jedincov). Počas zimného obdobia od 1. decembra do konca februára 2007/2008 až 2009/2010 sa na Nitre zdržiavalo 58 a na Žitave až 64 druhov vtákov. Na oboch lokalitách bolo z týchto druhov vyskytujúcich sa v zimnom období len 7 zimných hostí.

Pri porovnávaní zloženia avifuany Nitry a Žitavy v zimnom období s inými lokalitami Slovenska či v Českej republike, tak ako početne chýbajúcou skupinou boli vodné druhy vtáctva, v menšej miere dravce a čiastočne spevavce. Napriek tomu, v porovnaní s údajmi Danko et al. (2002) pre oblasť skúmaných lokalít, tak neboli také veľké rozdiely. Priam poukázali na nové druhy vyskytujúce sa v zime od roku 1999.

Práca vznikla s podporou grantu MŠ SR KEGA 3/6235/08.