Obrázok 1. Doc. Dušan Matis vo veku 71 rokov (foto prof. Hensel).

Dňa 10. apríla 2012 v podvečerných hodinách navždy dotĺklo srdce významného slovenského zoológa, vysokoškolského učiteľa, kolegu a priateľa doc. Dušana Matisa. Naše rady opustil náhle, po ťažkej chorobe, vo veku 76 rokov. Až do posledných chvíľ sa aktívne zapájal do diania na svojom materskom pracovisku, na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Naposledy sme sa s ním rozlúčili 18. apríla 2012 na pravé poludnie v bratislavskom krematóriu.

Doc. Matis, osobnosť slovenskej zoológie a zakladateľ slovenskej protozoologickej školy, sa narodil 5. marca 1936 v Banskej Bystrici v rodine pekára. V rokoch 1942 – 1947 absolvoval ľudovú školu. V roku 1947 nastúpil na Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici a po reforme školstva ukončil stredoškolské štúdiá v roku 1954 na 2. jedenásťročnej strednej škole v Banskej Bystrici. Už ako malý chlapec prejavoval záujem o prírodu a malý školský mikroskop, ako darček k narodeninám od rodičov, snáď rozhodol o jeho budúcom smerovaní. Po maturite, v roku 1954, bol prijatý na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval v rokoch 1954 – 1959 odbor biológia. Veľký vplyv na jeho profesionálne nasmerovanie, na problematiku prvokov, mal najmä jeho učiteľ doc. RNDr. Pavel Koniar, CSc., vtedajší vedúci Katedry zoológie. Keďže sa v tom čase doc. Matis nemal veľmi s kým podeliť o skúsenosti pri skúmaní jednobunkovcov, tak v pivničných priestoroch na Moskovskej ulici ako samouk pozoroval, farbil a fixoval prvé nálevníky spočiatku so striedavými úspechmi. Práve z tohto obdobia pochádzajú aj prvé preparáty nálevníkov na Slovensku zhotovené Kleinovou striebriacou metódou. Jeho trpezlivosť a húževnatosť bola korunovaná úspechom, a tak v roku 1959 vypracoval a úspešne obhájil diplomovú prácu na tému: Príspevok k poznaniu fauny nálevníkov (Ciliata) dvoch mŕtvych ramien Dunaja. Prácu vypracoval pôvodne pod vedením doc. Koniara, no po jeho smrti (leto 1957) ukončil diplomovú prácu už pod vedením RNDr. Milana Ertla, CSc., ktorý sa v tom čase venoval najmä schránkatým meňavkovcom, ale publikoval aj niektoré práce o nálevníkoch. Následne sa v 60. rokoch doc. Matis intenzívne venoval výskumu nálevníkov v Jurskom Šúri, najmä ciliatofaune periodických mlák. Získané výsledky boli podkladom pre jeho rigoróznu i kandidátsku dizertačnú prácu, ktoré vypracoval pod vedením doc. RNDr. Jana Lelláka, CSc. z Katedry parazitológie a hydrobiológie Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1969 podal súbor prác k rigoróznemu pokračovaniu na tému: Nálevníky Jurského Šúru a ich vzťah k niektorým abiotickým faktorom prostredia. Práca zahŕňa výsledky pozorovaní nálevníkov dažďových mlák z obdobia rokov 1961 – 1967. Po úspešnom obhájení mu bol v roku 1970 udelený titul RNDr. Táto práca tvorila základ aj pre vypracovanie kandidátskej dizertačnej práce na tému: Nálevníky dažďových mlák Jurského Šúru a ich vzťah k niektorým abiotickým faktorom prostredia, ktorú odovzdal a obhájil v roku 1971. Na základe toho mu bol v roku 1972 udelený vedecký titul CSc. V rámci ďalšej postupovej práce sa venoval nálevníkom stojatých vôd v oblasti Lakšárskej Novej Vsi, spracoval materiál a následne predložil habilitačný spis. Dňa 15. septembra 1977 sa konala habilitačná prednáška a po obhájení habilitačnej práce na tému: Nálevníky (Ciliata) jazier pri Lakšárskej Novej Vsi, mu bola  v roku 1978 udelená pedagogická hodnosť docent v odbore zoológia.

Obrázok 2a, b. Doc. Matis v prvých rokoch pôsobenia na Katedre zoológie (foto prof. Hensel 1964).

Obrázok 3. Diplomová práca doc. Matisa 1959.

Obrázok 4. Doc. Matis v teréne na ramenách Dunaja 1957 (fotoarchív Tirjaková).

Obrázok 5. Doc. Matis v teréne, rok 1959 (fotoarchív Tirjaková).

Na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave strávil doc. Matis celý svoj profesionálny život – oficiálne celých – 46 rokov pôsobenia (1957 – 2003). Bez nároku na odmenu sa však aktívne zapájal do pedagogického procesu aj po odchode do dôchodku, až do roku 2011. V posledných rokoch prednášal ešte svoju obľúbenú Fylogenézu živočíchov na magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. V priebehu pôsobenia na katedre prešiel rôznymi pracovnými pozíciami i keď vždy bol vysokoškolským učiteľom. Od roku 1957, ešte ako študent, pracoval v pozícii asistenta na polovičný úväzok, od roku 1959 ako asistent na plný úväzok, 1971 odborný asistent a od roku 1978 až do odchodu do dôchodku v pozícii docent. V roku 1975 po smrti prof. RNDr. Milana Mrciaka, CSc. sa stal zástupcom vedúceho Katedry systematickej a ekologickej zoológie (vedúci bol v tom čase doc. Vilček) a od 1. septembra 1986 do roku 1990 vedúcim Katedry zoológie (pôvodná Katedra systematickej a ekologickej zoológie sa zlúčila s entomologickým oddelením a oddelením všeobecnej zoológie Katedry všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie). Paralelne v rokoch 1979 – 1990 bol aj externým riaditeľom Zoologického ústavu Univerzity Komenského (v súčasnosti Katedra ekológie PriF UK).

Dňa 31. 8. 2001 oficiálne odchádza do starobného dôchodku, ale už od 1. 9. 2001 uzatvoril pracovnú zmluvu na čiastočný (polovičný) úväzok na materskej katedre, podľa vtedy platných predpisov, do 30. 6. 2002. Súvisle nasledovali ďalšie obnovované zmluvy na polovičný úväzok a ako pracujúci dôchodca a externý učiteľ oficiálne pôsobil až do roku 2003 (posledná zmluva od 1. 9. 2003 do 30. 6. 2004). Napriek tomu, že mal uzavretú zmluvu až do júna 2004, podáva žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 30. 9. 2003, nakoľko sa rozhodol uvoľniť miesto svojmu žiakovi RNDr. Martinovi Mrvovi, PhD., ktorý obhájil dizertačnú prácu a nebola iná možnosť ako ho udržať na katedre. I tento počin poukazuje na hlbokú ľudskosť doc. Matisa a najmä záujem o perspektívu a rozvoj protozoológie na katedre.

V rámci pedagogickej činnosti sa od príchodu na fakultu zapájal do vedenia mnohých cvičení a seminárov, neskôr aj základných a špeciálnych prednášok najmä na odbore Biológia, ale aj v rámci pedagogického štúdia v kombináciách s biológiou a neskôr v odbore Environmentalistika. Od roku 1959 – 1978 viedol cvičenia zo Zoológie evertebrát (neskôr zo Zoológie bezstavovcov) pre 1. a 2. ročník na odbore Biológia a pedagogických kombináciách s biológiou. V rokoch 1969 – 1980 viedol viaceré cvičenia, na ktorých sa sporadicky podieľali aj ďalší členovia katedry (dr. Ľ. Brtek, dr. Hensel, dr. Košel, dr. Kocian) a dr. Ertl z Ústavu rybárstva a hydrobiológie. Konkrétne, v rokoch 1969 – 1976, to bolo Veľké praktikum zo zoológie a Určovacie praktikum zo zoológie pre 3. a 4. ročník na špecializácii Zoológia. V rokoch 1972 – 1980, Školské pokusníctvo a Biologická technika pre všetky pedagogické kombinácie s biológiou a v rokoch 1984–1991 odborné semináre pre špecializáciu Zoológia. V rokoch 1990 – 2002, s menšími prestávkami, viedol cvičenia z Mikroskopickej techniky v 1. ročníku odboru Biológia ako aj pre pedagógov v kombinácii s biológiou. Od roku 1959 až do 2002 permanentne zabezpečoval a viedol aj s ďalšími kolegami z katedry terénne práce pre biológov i pedagógov na všetkých biologických kombináciách. Práve tieto terénne práce zanechali snáď v každom študentovi nezabudnuteľné spomienky na doc. Matisa. Od tradičného skúšania už v autobuse a potom počas celých terénnych prác, v kombinácii s komentármi a „srandičkami“ až po sľubované osobné darčeky „lentilky a nanuky“ za správne odpovede alebo za náznaky „rozmýšľania“ každého študenta. Terénne práce tak, okrem bohatých praktických a teoretických vedomostí, ktoré študenti získali, mali aj mimoriadnu spoločenskú funkciu v rámci utužovania kolektívu a vzájomného spoznávania sa.

Obrázok 6a, b. Prof. Hensel, prof. Jedlička, doc. Matis, terén – Žitný ostrov (1964) a Radvaň nad Dunajom v roku 1974 (fotoarchív prof. Hensel).

Obrázok 7. Terénne práce so študentmi (zľava Minca, doc. Matis, Florková, Bogyová, Balková, Bošanská) – Veľký Krtíš 1975 (fotoarchív Tirjaková).

Obrázok 8. Terénne práce so študentmi (zľava Kmecová, Hurtalová, Tirjak, Chudinová, doc. Matis, Schnürmacherová) – Slovenský raj 1978 (foto Tirjaková).

Mimoriadne pestrá bola aj jeho prednášková činnosť. Dlhé roky viedol základnú prednášku zo Zoológie bezchordátov s rôznymi obmenami v názve prednášky (ako Zoológia bezstavovcov 1973 – 1979 pre 1. ročník odboru Biológia, 1979 – 1997 Fylogenéza a systém živočíchov pre 2. ročník odboru Biológia, 1997 – 2003 Zoológia bezchordátov I. a II., neskôr Zoológia I. a II. pre odbor Biológia, Environmentalistika a pedagogickú kombináciu Environmentalistika – Chémia). V rámci špeciálnych prednášok v rokoch 1973 – 1977 prednášal Saprobiológiu pre špecializáciu Zoológia, 1983 – 1986 Odpady – prednášku pre študentov 2. ročníka odboru Ochrana prírodného prostredia, v rokoch 1985–1987 Aplikovanú hydrobiológiu pre 4. ročník a Hygienu a toxikológiu pre 5. ročník na špecializácii Zoológia v rokoch 1986 – 1987. V rokoch 1973 – 1980 prednášal Biológiu morí pre študentov 3. – 5. ročníka zoológie a v rokoch 1992 – 2011 svoju obľúbenú Evolúciu, neskôr Fylogenézu živočíchov, pre poslucháčov 5. ročníka odboru Biológia, neskôr 2. ročníka magisterského stupňa štúdia odboru Zoológia. V rámci doktorandského stupňa štúdia sa aj po odchode do dôchodku permanentne zapájal do výučby až do roku 2011 prednáškou Hlavné smery evolučnej morfológie bazálnych vývojových línií živočíchov.

Počas pôsobenia na katedre vyskúšal doc. Matis viac ako 5 200 študentov. Aj stratégia jeho skúšania bola nezabudnuteľná. Červené, modré a zelené otázky na skúškach, starostlivo uložené v špeciálnych malých obálkach, vošli do histórie Katedry zoológie. Otázky boli stavané logicky a nekonečné diskusie a ďalšie doplňujúce otázky boli zárukou prehľadu a prierezu celého učiva a schopností a vedomostí každého študenta. Nemal rád strohé memorovanie, pri skúšaní sa snažil prinútiť študentov, aby hľadali súvislosti. V tomto smere bol výrazne ovplyvnený prof. Novikovom, ktorého dielo si mimoriadne vážil. Jeho myšlienku a odkaz sformuloval následovne „Všetky práce a celý život prof. Novikova je poznačený láskou k mysleniu, láskou k tvorivému prístupu biologického poznania. Nie zhromažďovať fakty len pre fakty, ale snažiť sa vysvetliť vzťahy medzi nimi a ich význam pre pochopenie procesov v živej prírode“. Tejto myšlienke zostal verný nielen vo vede, ale snažil sa ju uplatňovať aj v pedagogike.

Obrázok 9. Terénne práce so študentmi “svojimi ozdobami” (zľava Eduard Stloukal, Emile Noel Kindji, Doc. Dušan Matis, Isaac Gbose Dovoedo, Jozef Čarnogurský) – Chľaba, Kováčovské kopce 1984 (fotoarchív Stloukal).

Obrázok 10. Publikácia (Vďačný et al. 2010), v ktorej bol opísaný a po doc. Matisovi pomenovaný nový druh nálevníka.

Obrázok 11. Doc. Matis, ako sme ho poznali, vo svojom kresle s úsmevom a tradičnou cigaretkou, v roku 2001 (foto Tirjaková).

V rámci svojej pedagogickej praxe vychoval mnohých absolventov, ktorí prispeli k rozvoju zoológie na Slovensku. Bol vedúcim 23 diplomových, 10 rigoróznych a 8 kandidátskych dizertačných, neskôr doktorandských, prác. Školil poslucháčov z odboru Biológia, Environmentalistika a rôznych pedagogických kombinácií na Prírodovedeckej fakulte UK, ale i v rámci medziodborového štúdia (Ústav molekulárnej biológie SAV, Katedra biológie a všeobecnej ekológie TU vo Zvolene). Tématikou týchto prác boli dominantne nálevníky (absolventi: Fülöpová, Straková – Striešková, Tirjaková rod. Bošanská, Stloukal, Magula, Kunová, Baláži, Lehotská, Švardová), ale aj iné skupiny jednobunkovcov vrátane parazitických resp. amfizoických (meňavkovce – Tirjak, Mrva, Trnková, krvinovky – Sýkora, gregariny – Valigurová), voľne žijúce bičíkovce (Hirner, Kuracina), mnohobunkovce mikroskopické (Chánová) ale aj makroskopické (Bitušík, Gavlas, Majkus, Šácha). Mnohé práce boli zamerané aj na využitie poznatkov v praxi a venovali sa napr. samočistiacim procesom vo vodách, problému aktivovaných kalov v čistiarňach odpadových vôd (Dovoedo, Janáková, Čarnogurský, Blanár, Bálintová), vplyvom abiotických faktorov na prírodné prostredie (Kassa, Lehotská). Významnú časť tvorili diplomové (Mrvová, Illyová rod. Skybová, Novák) a rigorózne (Čičmanová, Sekerová rod. Chrenková, Koprdová rod. Andelová), práce s pedagogickou problematikou. V nasledovnom prehľade sú uvedené všetky úspešne obhájené postupové práce, ktoré vznikli pod vedením doc. Matisa a poukazujú na široký záber tém a jeho školiacich schopností:

Diplomové práce

Margita Fülöpová (1971): Nálevníky radu Hypotrichida z niektorých lokalít okolia Bratislavy.

Eduard Sýkora (1976): Krvné parazity rodov Leucocytozoon (Danielewski), Haematoproteus (Kruse) a Plasmodium (Marchiafava, Celli) u vtákov z niektorých oblastí Slovenska.

Mária Straková – Striešková (1977): Nálevníky (Ciliata) Termálneho potoka pri Bojniciach.

Eva Bošanská (1979): Nálevníky (Ciliata) machov Slovenského raja.

Ján Tirjak (1979): Príspevok k poznaniu fauny voľne žijúcich meňaviek (podtrieda Gymnamoebia Haeckel, 1862) niektorých lokalít Slovenska.

Ján Magula (1980): Nálevníky (Ciliata) rybníkov v chránenej oblasti Kamenný Mlyn pri Trnave.

Martin Blanár (1982): Vplyv exkrementov na fyzikálno-chemické a mikrobiologické vlastnosti vody v oblasti špecializovanej farmy ošípaných.

Jana Bálintová (1984): Prírodná rezervácia Jurský Šúr.

Norbert Hirner (1984): Bezfarebné bičíkovce (flagellata apochromatica) v čistiarňach odpadových vôd.

Martin Kassa (1984): Pokus o ekologické modelovanie vplyvu hlinikárne v Žiari nad Hronom na prírodné prostredie.

Marta Skybová (1986): Kultivácia niektorých druhov nálevníkov pre školské pokusníctvo.

Eduard Stloukal (1987): Sesílne Peritricha niektorých lokalít západného Slovenska.

Ján Čarnogurský (1987): Oživenie aktivovaného kalu v laboratórnych modeloch biologického čistenia odpadových vôd.

Renáta Kunová (1990): Príspevok k poznaniu nálevníkov rieky Nitry.

Silvia Mrvová (1993): Možnosti experimentálneho štúdia dážďoviek (Lumbricidae, Oligochaeta) v školských podmienkach.

Libor Novák (1993): Ploskulice (Turbellaria) vhodný objekt pre školské pozorovanie a pokusníctvo.

Daniel Kuracina (1995): Kryptomonády (Cryptomonadida) a panciernatky (Dinoflagellida) na vybraných lokalitách v intraviláne Bratislavy.

Dušan Šácha (1998): Ekosozologická charakteristika povodia Rudavy na základe fauny vážok (Odonata).

Vladimír Gavlas (1998): Ekosozologické a ekologické hodnotenie fauny rovnokrídlovcov (Orthoptera) a modliviek (Mantodea) južnej časti Strážovských vrchov.

Martin Mrva (2000): Meňavkovce (Rhizopoda) niektorých lokalít západného Slovenska.

Andrea Valigurová (2001): Eugregariny (Gregarina, Apicomplexa) niektorých bezchordátov Slovenska.

Jana Lehotská (2001): Význam litorálnej zóny stojatých vôd pre samočistiace procesy.

Marta Chanová (2002): Gastrotricha vybraných lokalít Bratislavy a okolia.

Rigorózne práce

Viera Janáková 1967: Mikrofauna aktivovaného kalu.

Mária Straková – Striešková (1980): Nálevníky (Ciliata) v dvoch termálnych jazierkach Bojnických kúpeľov.

Ján Tirjak (1980): Voľne žijúce meňavky (Sarcodina, Gymnamoebia Haeckel, 1862) niektorých lokalít Slovenska.

Eva Tirjaková (1980): Nálevníky (Ciliophora) niektorých lokalít a biotopov Slovenského raja.

Martin Mrva (2001): Meňavkovce (Rhizopoda) vybraných biotopov západného Slovenska.

Eva Čičmanová (2002): Využitie prvokov (Monocytozoa) v pedagogickej praxi.

Andrea Valigurová (2002): Gregariny (Gregarina, Apicomplexa) vybraných skupín bezchordátov.

Zuzana Chrenková (2002): Využitie nálevníkov machového vankúša pri vyučovaní ekológie.

Katarína Koprdová (2003): Využitie pôdnej mikrofauny vo vyučovacom procese so zameraním na nálevníky (Protozoa, Ciliophora).

Andrea Švardová (2007): Nálevníky (Ciliophora) prírodných a umelých dendroteliem.

Dizertačné práce

RNDr. Eva Tirjaková (1986): Nálevníky (Ciliophora) z vybraných agrocenóz.

RNDr. Zdeněk Majkus (1988): Ekologicko faunistická charakteristika arachnocenóz vybraných ostravských hald.

RNDr. Peter Bitušík (1991): Využitie pakomárovitých (Diptera: Chironomidae) pre biologické hodnotenie 180 km dlhého úseku rieky Hron (vedúca najskôr Dr. Ertlová, po jej odchode do dôchodku doc. Matis).

Gbossé Isaac Dovoedo (1993): Oživenie aktivovaného kalu.

RNDr. Peter Degma (1993): Databáza Databanky fauny Slovenska a možnosti jej využitia v zoocenológii.

Ing. Peter Baláži (2002): Nálevníky (Ciliophora) v pelagiále Dunaja a jeho hlavných slovenských prítokov.

RNDr. Martin Mrva (2004): Nahé meňavky (Rhizopoda: Lobosea, Filosea) vybraných lesných biotopov Malých Karpát.

Ing. Katarína Trnková 2010: Voľne žijúce meňavky (Heterolobosea, Gymnamoebia): ekológia a rozšírenie v bazénoch umelých kúpalísk Banskobystrického kraja.

Viedol aj dizertačnú prácu Mgr. Dušana Šáchu, ktorý ju však už ukončil a obhájil pod vedením doc. Milady Holecovej.

Doc. Matis bol jedinečný učiteľ, tešil sa z každého úspechu svojich žiakov, z každého článku, z každej citácie. Vždy vravieval: „Renáta moja, nie je dobrý učiteľ, ktorý nedovolí, aby ho jeho žiaci preskočili, veda musí napredovať“. Nikdy nezabudnem na výstavu kníh v Inchebe, keď sme siahli po zahraničnej monografii, hrubej oranžovej knihe (Foissner: Colpodea), ktorá bola na jednom z výstavných pultov a vzadu sme objavili naše citácie. Vtedy povedal: „tak, to si už zapísaná a svet ťa akceptuje, nemusíš sa už obávať o citácie“ a mal pravdu, vrece sa s nimi roztrhlo.

Doc. Matis, „náš kolega“, ako sme ho nazývali, bol majstrom v utužovaní kolektívu, majstrom medziľudských vzťahov. Mal rád ľudí s názorom, často s nimi polemizoval, ale každá diskusia mala duchaplný a často poučný záver. Nikdy ľudí nekastoval, dokázal sa porozprávať s každým na rôzne témy. Svojim nenapodobiteľným šarmom si dokázal získať úplne každého, od upratovačiek, cez kuchárky, laborantky, študentov až po docentov a profesorov. I keď jeho svojský prístup, humor a prekáračky, niektorí spočiatku nechápali, myslím, že nakoniec pochopili. Vždy vravieval: „deti moje, nebite sa, v jednote je sila, žabo-myšie vojny len odčerpávajú energiu a nič nevyriešia“ a opäť mal pravdu. Okrem toho, že sme od neho dostali svoje nové mená a stali sme sa súčasťou jeho „veľkej rodiny“, vždy sme jeho pričinením ťahali za jeden koniec a navzájom sa podporovali. Možno aj preto jeho „protozoologická škola“, ktorej je zakladateľom, a jej kontinuita je zabezpečená už aj prostredníctvom žiakov jeho žiakov, je vo svete plne konkurencieschopná. I keď doc. Matis nebol prvý, kto publikoval údaje o nálevníkoch Slovenska (staršie údaje pochádzajú od Madlena 1946, Dudicha 1947, Bíleho, Hanušku a Winklera 1952, Rosu 1957), právom ho môžeme označiť za zakladateľa slovenskej protozoologickej školy, pretože výrazne pozdvihol nielen slovenskú ciliatológiu, ale položil základy výskumu aj iných skupín jednobunkovcov. Ako poďakovanie svojmu učiteľovi, sme my, jeho žiaci na jeho počesť pomenovali nový druh nálevníka Kahliella matisi (Vďačný et al. 2010).

Vo vedeckej práci sa Doc. Matis dlhodobo orientoval najmä na faunistiku, ekológiu a praktickú hydrobiológiu nálevníkov. Bol koordinátorom viacerých nosných projektov na katedre. Dlhé roky bol zodpovedným riešiteľom viacerých štátnych úloh základného výskumu, neskôr koordinátorom a hlavným riešiteľom viacerých projektov VEGA, najmä s tématikou ochrany genofondu voľne žijúcich živočíchov. Jeho publikačná činnosť je obsiahla, štatistika záznamov z Univerzitnej databázy (EVIPUB) zahŕňa 209 záznamov rôznych kategórií a štatistika ohlasov dokumentuje 162 citácií, ktorých počet sa ale stále zvyšuje. V nasledovných riadkoch je uvedený prehľad niektorých prác, ktoré dokumentujú základné etapy výskumu doc. Matisa.

Jeho prvé vedecké publikácie boli spojené s kvalifikačnými prácami. Už výsledky diplomovej práce, o nálevníkoch mŕtvych ramien Dunaja, publikoval v časopise Biológia (Matis 1961). Dunaj a jeho ramenný systém bol dlhé roky predmetom permanentného výskumu nielen nálevníkov, ale aj viacerých skupín živočíchov. Okrem dlhodobého monitoringu vybraných lokalít v rámci sledovania vplyvov výstavby a prevádzkovania Dunajského vodného diela (DVD) Gabčíkovo (uvedené nižšie), bolo veľmi podrobne spracované aj mŕtve rameno Dunaja v Čičove (rameno Lyon). V tomto ramene Matis a Tirjaková (1992) zistili až 193 taxónov nálevníkov. Výsledky poukázali na to, že toto rameno predstavuje jeden z najzachovalejších biotopov ramenného systému Dunaja na území Slovenska.

V 60. rokoch sa intenzívne venoval výskumu nálevníkov v Jurskom Šúri (Matis 1966, 1971). V týchto prácach podal prehľad najdôležitejších druhov nálevníkov zistených v dažďových mlákach v priebehu rokov 1961 – 1964. Okrem druhového spektra sledoval aj vplyv rôznych biotických a abiotických faktorov pôsobiacich na nálevníky v tomto biotope. Výsledky dokázali vysokú toleranciu nálevníkov na extrémne podmienky vysychania, ale aj na iné abiotické faktory ako napr. teplotu, pH a pod. Vo výskume periodických mlák pokračoval aj v ďalších rokoch, pričom sa sústredil najmä na zástupcov radu Hypotrichida (Matis 1975). Dva druhy z tohto radu, Oxytricha bimembranata a Stylonychia muscorum, podrobne charakterizoval a publikoval v spoluautorstve v  práci Matis & Danišková (1972). Autori opísali morfologickú variabilitu týchto druhov a  ich ekologické nároky.

Významnú časť jeho práce tvoril aj základný výskum v rámci posudzovania vodných tokov pred výstavbou viacerých vodných diel, vrátane malých vodných elektrární, a následného monitoringu po ich výstavbe. V rokoch 1964 – 1965 faunisticky sledoval niektoré lokality z oblasti budúcej vodnej nádrže Liptovská Mara, kde zistil 25 druhov nálevníkov (Matis 1968), v oblasti budúcej vodnej nádrže pod Vihorlatom, kde uvádza tiež 25 zistených druhov a ďalších 9 identifikovaných iba na úroveň rodu (Matis 1967). V rokoch 1966 – 1970 prebiehal výskum nálevníkov Zemplínskej Šíravy po jej napustení (Matis 1977a), pričom autor zistil 44 druhov nálevníkov a na základe štruktúry ich spoločenstva upozorňuje na zvýšenú eutrofizáciu nádrže. Nálevníky stojatých vôd preskúmal v rybníkoch v Tomkách na Záhorí (Matis 1973), kde charakterizuje a uvádza poznámky k výskytu 24 druhov nálevníkov a v jazerách v okolí Lakšárskej Novej Vsi, kde na základe získaných výsledkov stanovil spoločenstvá charakterizujúce postupné zazemňovanie jazier (Matis 1977b). Viacero rokov sa venoval aj monitoringu Štrkoveckých jazier v Bratislave. Nálevníky a meňavkovce Štrkoveckého jazera, vo vzťahu k organickému znečisteniu a možnosti následného rekreačného využitia jazera, boli publikované v práci Matis et al. (2002).

V rámci výskumu tečúcich vôd Slovenska sa v rokoch 1991 – 1993 podieľal na sledovaní nálevníkov rieky Moravy a jej prítokov (Matis & Tirjaková 1994). Autori determinovali 63 druhov nálevníkov a poukázali na relatívnu stabilitu spoločenstiev a dobrú samočistiacu schopnosť rieky. V rokoch 1999–2000 sa venoval v spoluautorstve aj sezónnej dynamike a planktonickým spoločenstvám tejto rieky (Baláži & Matis 1999a, 2002a).

Záujmovú skupinu v rámci výskumu tvorila aj saprobiologicky dôležitá podtrieda Peritrichia. V stojatých vodách niektorých lokalít západného Slovenska Stloukal & Matis (1997) determinovali 10 druhov rodu Vorticella a 4 druhy rodu Carchesium. Sledovali aj rozšírenie epizoického druhu Spirochona gemmipara (Stloukal & Matis 1993). Doc. Matis sa podieľal aj na opise nového rodu a druhu peritrichického nálevníka Bezedniella prima opísaného z lokality Bezedné (Stloukal & Matis 1994).

V ďalšej etape výskumu bola podrobne preskúmaná fauna nálevníkov zdržovacích nádrží, priehrad a potokov v Slovenskom raji (Matis 1980). Podieľal sa aj na výskume nálevníkov stojatých a tečúcich vôd a machov v Slovenskom raji. Spoločenstvá nálevníkov v ponorených, mokrých, vlhkých a suchých machoch na území Slovenského raja boli spracované v práci Tirjaková & Matis (1987a). Celkove bolo v machoch determinovaných 139 druhov nálevníkov a bolo stanovené ich rozšírenie v závislosti na stupni zamokrenia machov. Machové spoločenstvá nálevníkov podnietili aj ďalšie výskumy, a tak na základe týchto spoločenstiev sa v rámci výskumu Bratislavy upozornilo na možnosti využitia machovej fauny pre posudzovanie vplyvu znečistenia ovzdušia (Tirjaková & Matis 1982a, b, 1985a, 1987b). Podieľal sa aj na výskume nálevníkov v machoch získaných z púšte, polopúšte a stepi z územia Mongolska. Celkovo bolo determinovaných 36 druhov a práca upozornila okrem iného aj na gigantizmus niektorých vyskytujúcich sa taxónov (Tirjaková & Matis 1985).

Doc. Matis sa podieľal sa aj na výskume nálevníkov termálnych vôd. Matis & Straková – Striešková (1991) sledovali nálevníky termálneho potoka v Bojniciach. Pri teplote vody do 38 oC zistili celkovo 53 druhov nálevníkov, pričom nezaznamenali žiadne špecializované druhy. Podobná situácia bola aj v termálnych jazierkach, kde sa vyskytovali druhy so širokou ekologickou valenciou.

K zaujímavým výsledkom patrí aj nález zástupcu komenzálneho rodu Conchophthirus, ktorý bol zaznamenaný v lastúrnikoch rodov Dreissena a Unio v ramenách Dunaja (Matis & Tirjaková 2002) a jednorazový nález nálevníka Colpoda steinii v spúte človeka (Matis & Kvazs 1975).

Vo viacerých prácach sa v spoluautorstve venoval aj mimoriadne zaujímavej podtriede cicaviek (Suctoria). Autori uvádzajú opisy a ekologické charakteristiky viacerých druhov tejto skupiny (Baláži & Matis 1999b; Matis & Tirjaková 1995).

Okrem nálevníkov sa príležitostne venoval aj iným skupinám jednobunkovcov a niektorým skupinám živočíchov. Spoločne so svojimi diplomantmi publikoval viacero prác o meňavkovcoch (Matis et al. 1997, Matis & Mrva 1998, Mrva & Matis 2000). Práce sa väčšinou venovali meňavkovcom zo stojatých vôd a hrabanky. Gregarinami z niektorých bezchordátov Slovenska sa zaoberala práca Matis & Valigurová (2000), Valigurová & Matis (2001). Autori uvádzajú podrobnú charakteristiku desiatich druhov nových pre faunu Slovenska. Publikácie o ďalších skupinách sú väčšinou vo forme krátkych správ o výskyte určitým spôsobom zaujímavých druhov. Zo skupiny Opalinata zistili Kiefer & Matis (1971) v hrubom čreve skokana Rana ridibunda tri druhy opalín. Zo skupiny Nematoda autori Jedlička & Matis (1966) zistili v jeseterovi malom výskyt parazitického hlístovca Cystoopsis acipenseri a zo skupiny Porifera publikoval doc. Matis informáciu o výskyte hubky Ephidatia fluviatilis v rybníku v Jurskom Šúri (Matis 1965). Publikoval aj údaje o výskyte raka Austropotamobius torrentium na území Slovenska. V práci Matis (1971) podáva správu o prvom doloženom náleze tohto druhu z územia Slovenska (výskyt na 3 lokalitách).

Doc. Matisa možno považovať aj za autora myšlienky a zakladateľa Databanky fauny Slovenska (DFS), informačného systému, ktorý zhromažďuje údaje o rozšírení živočíchov na Slovensku. Potreba vytvorenia tohto systému vznikla koncom  sedemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1979 bol na vtedajšom Zoologickom ústave UK zriadený, pod vedením doc. Matisa, prípravný výbor DFS, ktorý mal organizačne a programovo zabezpečiť jej vznik. Od roku 1980 začal vychádzať informačný bulletin ZOOS, ktorý obsahoval všetky aktuálne materiály týkajúce sa DFS (podrobnejšie informácie sú uvedené napr. v prácach Matis 1988, 1991, 1993; Matis a Jedlička 1986). Od tohto obdobia až dodnes, DFS zhromaždila množstvo údajov o jednotlivých skupinách prvokov a živočíchov, vyskytujúcich sa na území Slovenska, s priamym dopadom na ekologické monitorovanie zmien životného prostredia a s výstupmi nielen pre vedecké potreby, ale aj pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, ochranu prírody a územné plánovanie. Už v prvých rokoch doc. Matis intenzívne pracoval na zhromažďovaní údajov a vytváraní základnej databázy nálevníkov. A tak nálevníky evidované v systéme DFS do roku 1995 boli publikované autorským kolektívom pod jeho vedením (Matis et al. 1996). Tento zoznam zahŕňal 585 druhov. Od tohto obdobia sa, po doplnení a revízii, počet druhov nálevníkov v DFS zvýšil na 799 platných druhov (Tirjaková 2010).

Veľmi bohatá je aj jeho expertízna a posudzovacia činnosť. Podieľal sa na vypracovávaní mnohých expertíznych posudkov napr. k Dunajskému VD, zúčastňoval sa na rokovaniach na Ministerstvách zahraničných vecí i životného prostredia ohľadom problematiky Dunaja. Dlhé roky sa podieľal na výskume a monitoringu, pričom bol spoluautorom viacerých publikácií venujúcich sa tejto problematike (Matis & Tirjaková 1995a, b, d, 1997; Krno et al. 1999; Banský et al. 2003). Aktívne sa podieľal aj na tvorbe podkladov pre súdny dvor v Haagu.

Spätosť s praxou potvrdzuje aj jeho aktívna účasť na viacerých vodohospodárskych kurzoch organizovaných Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva. Svojimi príspevkami sa podieľal na školeniach pracovníkov rôznych vodohospodárskych inštitúcií (Matis 1978a, 1984e, 1986a). Upozorňoval tiež na význam jednobunkovcov z hľadiska hodnotenia kvality vôd a vypracovával pomocné príručky na determináciu nálevníkov významných zo saprobiologického hľadiska.

Veľmi bohatá je aj jeho publikačná činnosť v rámci autorských kolektívov vedeckých a odborných monografií resp. kapitol v týchto monografiách. Najznámejšia je snáď Veľká kniha živočíchov, do ktorej doc. Matis prispel 5 kapitolami (Preparovanie zoologických objektov – v spoluautorstve s dr. Ľ. Brtekom, Zákon a živočíchy, Živočíchy v prírodných rezerváciách, Vplyv technizácie na živočíchy a Jednobunkovce). Prvé vydanie tejto, veľmi obľúbenej, knihy vyšlo už v roku 1981 (imprint 1980) pod názvom Z našej prírody. Od tohto obdobia, s minimálnymi obmenami, vyšlo už 5 slovenských vydaní (1981, 1993, 1997, 2001 a 2009 – v piatom, poslednom vydaní, ktoré zaznamenalo výraznejšiu revíziu, napriek zachovanému počtu strán, bol doc. Matis vedúcim autorského kolektívu). V tomto vydaní prispel kapitolami Zoológia ako vedná disciplína, Zloženie stredoeurópskej fauny v spoluautorstve s prof. Jedličkom a doc. Novackým a kapitolou Vplyv technizácie na živočíchy. Bez zveličenia môžem konštatovať, že táto monografia sa nachádza v knižnici snáď každého milovníka prírody bez obmedzenia veku. Úspešnosť tejto knihy dokumentuje aj jej česká (2 vydania – 1981 a 1993), poľská (4 vydania – 1981, 1986, 1989 a 1993) a nemecká (3 vydania – 1981, 1982 a 1986) jazyková mutácia.

Mimoriadny význam má aj jeho publikačná činnosť v rámci pedagogiky. Je autorom alebo spoluautorom mnohých učebných textov – dvoch vysokoškolských učebníc (Matis 1997a, Matis et al. 2003), siedmych vysokoškolských skrípt, v ktorých bol vždy prvým autorom (Matis et al. 1967, 1969, 1977, 1983, 1984, 2001; Matis a Vilček 1986) a šiestich učebníc a príručiek pre základné a stredné školy (Vilček et al. 1997; Ušáková et al. 2002; Bartík et al. 2003; Adam et al. 2008; Chrenščová et al. 2010a, b) a mnohých ďalších pedagogických príručiek citovaných v zozname literatúry.

V rámci pedagogiky sa vždy snažil zabezpečiť svoje prednášky študijnou literatúrou. Najmä v nosnom predmete, Fylogenéza a systém živočíchov, aplikoval najnovšie poznatky v rámci systematiky do výuky na odboroch Biológie a Environmentalistiky. Z tohto dôvodu v roku 1980 nacyklostyloval prvé dielko „Prehľad zoologického systému“, ktorý zahŕňal aj jednobunkovce a stručný prehľad vývoja živočíchov. Od tohto prvého vydania, v nasledujúcich rokoch, pravidelne tento systém dopĺňal a upravoval na základe nových poznatkov. Druhé vydanie bolo študentom k dispozícii v roku 1981 a tretie v roku 1982 len s minimálnymi úpravami. Vo 4. vydaní (1992) pristúpila ako spoluautorka prof. RNDr. Zora Feriancová – Masárová, DrSc., ktorá spracovala chordáty a prehľad zoologického systému nadobudol novú úpravu vo forme brožúry formátu A5, v ktorej sa zachoval až do súčasnosti. Počet strán sa v tomto vydaní zvýšil na 16. V 5. vydaní (1994) pristúpil ako spoluautor prof. RNDr. Karol Hensel, CSc., ktorý upravil systém stavovcov, najmä rýb, a v tomto zložení autorského kolektívu bolo vydané aj 6. (1996), 7. (1999), 8. (2002) a 9. (2005) vydanie so zachovaným počtom strán 16. V 10. vydaní (2006) pribudla do autorského kolektívu doc. RNDr. Eva Tirjaková, CSc., ktorá prepracovala systém jednobunkovcov a upravovala a dopĺňala ho v ďalších vydaniach. V roku 2007 vyšlo 11. vydanie a v 2008 12. vydanie s autorským kolektívom Matis, Tirjaková, Hensel a Kocian. Prof. RNDr. Ľudovít Kocian, CSc. inovoval systém amniot. Počet strán sa zvýšil na 20. S tým istým autorským kolektívom vyšlo aj 13. (2009) a 14. vydanie (2010), každé s počtom strán 24. Zatiaľ posledné, 15. vydanie, v ktorom boli doplnené základné charakteristiky väčších taxonomických skupín, vyšlo pod autorským vedením doc. Matisa v roku 2011, pričom sa počet strán zvýšil na 28. Práve táto brožúra, a jej 15 vydaní, charakterizovala doc. Matisa, jeho „nespokojnosť“ a túžbu po napredovaní.

Fylogenéza a systém boli vždy srdcovou záležitosťou doc. Matisa – dokumentuje to aj výpisok z jeho denníka zo dňa 25. 8. 2009 – „Dozvedel som sa, že Baltazár (Mgr. Dr. rer. nat. Peter Vďačný, PhD. – pozn. aut.) bol na nejakej konferencii v Holandsku a diskutovalo sa tam o veciach, ktoré my už v systéme dávno máme. Takže sme na tom dobre“. Aj na základe uvedeného možno konštatovať, že zoológii skutočne rozumel, nikdy sa nesnažil striktne kopírovať informácie z literatúry, akceptoval ich, ale vždy sa pokúšal vložiť tam niečo svoje. Budúcnosť ukázala, že jeho úvahy boli zvyčajne správne. I keď nie všetci s ním súhlasili, vždy sa snažil tieto svoje myšlienky aplikovať do výučby. Napriek neochote niektorých kolegov – učiteľov, aplikovať časté zmeny systému, on sa v nich priam vyžíval a ako hovorieval „to je na systéme krásne, že sa stále mení a my môžeme byť pri tom ako veda napreduje“. Prakticky udával tón vo výučbe zoologického systému na univerzitách po celom Slovensku. Na dôvody zmien zoologického systému upozornil aj v  prácach (Matis 1996a, b).

V rámci spoločenských organizácií bol od roku 1974 – 1980 členom výboru Československej zoologickej spoločnosti a aktívne sa zapájal aj do činnosti Slovenskej zoologickej spoločnosti (SZS). V rokoch 1975 – 1985 bol vedeckým tajomníkom SZS a súčasne bol aj prvým redaktorom Správ SZS pri SAV. Členom výboru bol až do roku 1991. Od roku 1973 do 1991 bol aj výkonným resp. zodpovedným redaktorom časopisu Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae – Zoologia a v rokoch 1986 – 1991 aj členom redakčnej rady časopisu Biológia. Podieľal sa na organizácii viacerých, aj medzinárodných, konferencií a vedeckých podujatí (napr. konferencie o výskume Mongolska). Od 70. rokov (1. 1. 1976 – 25. 5. 1995) bol aj členom komisie pre slovenské názvoslovie, ktorá pracovala v rámci Slovenskej zoologickej spoločnosti.

Správne tiež vystihol absenciu vedeckého časopisu, ktorý by sa venoval publikovaniu údajov o faune Slovenska, a tak v roku 1996 založil časopis Folia faunistica Slovaca, v ktorom bol do roku 2002 šéfredaktor resp. editor, neskôr člen redakčnej rady. Tento časopis dodnes úspešne vychádza a publikujú v ňom už nielen slovenskí, ale aj zahraniční autori.

Obrázok 12. Slávnostný prípitok z príležitosti 75. narodenín doc. Matisa, keď mu bola udelená zlatá medaila PriF UK (doc. Trizna (dekan PRIF UK), doc. Matis, dr. Stloukal (vedúci Katedry zoológie PRF UK)) (foto: Tirjaková 2011).

Obrázok 13. Doc. Matis so svojimi žiakmi a priateľmi (doc. Tirjaková, Sekerová, Móriová, doc. Matis, Valigurová, Vďačný, Mrva) (archív Tirjaková 2010).

Obrázok 14. Doc. Matis so študentmi a so svojimi žiakmi (Tirjaková a Stloukal) – štátne záverečné skúšky v roku 2011 (archív Tirjaková).

Mimoriadne záslužná je aj jeho činnosť propagujúca štúdium biológie. V tomto smere veľa času venoval práci s deťmi a mládežou – ako hovorieval „nádejami slovenskej biológie“. Preto už od roku 1976 aktívne pracoval v rôznych výboroch biologických olympiád a do tejto činnosti aktivizoval a zapájal aj mladých študentov a doktorandov. V rámci mnohých sedení, na Búdkovej ceste (neskôr v Juvente), sa aktívne podieľal na vylepšovaní náplne a štruktúry biologických olympiád (BiO), vypracovával posudky, aktívne sa zúčastňoval v komisiách rôznych stupňov BiO. Ako vždy hovorieval, najradšej mal „tých maličkých“, ktorí s detskou prostotou písali svoje prvé veľké práce a „mali neskutočne motivujúce otázky a nápady“. S mnohými sa potom stretával aj na pôde fakulty, už ako študentmi jej biologických smerov. Tejto práci s mládežou sa prakticky venoval počas celého života a s ešte zvýšenou intenzitou, najmä po odchode do dôchodku, kedy sa v roku 2001 stal predsedom Slovenskej komisie Biologickej olympiády. V tejto funkcii zotrval do roku 2004 a následne ešte prijal funkciu predsedu Krajskej komisie BiO v Bratislave (2007–2009). Zúčastňoval sa organizácie BiO až do 2011 a niektoré kolá zabezpečoval aj priamo na pôde PriF UK. Vždy vyhľadával akúkoľvek prácu s deťmi a to nielen v rámci BiO, ale aj v rámci rôznych projektov. Napríklad v roku 2009 sa zúčastňoval terénnych prác stredoškolákov so záujmom o biológiu alebo viacerých pobytov počas letných prázdnin (napr. týždeň prírody).

Okrem slovnej propagácie biológie sa snažil aj o finančné zabezpečenie rôznych vzdelávacích akcií mladých ľudí. Z tohto dôvodu, spolu s manželkou, založil v roku 2000 neinvestičný fond Biológia pre budúcnosť, ktorý bol 25. 2. 2000 schválený Krajským úradom v Bratislave. Od svojho založenia sa fond riadi štatútom, ktorého hlavným účelom je podpora vzdelávania žiakov základných a stredných škôl, zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt, ochrany a tvorby životného prostredia. Fond združuje peňažné prostriedky určené na rozvoj schopností nadaných mladých ľudí, žiakov a študentov základných, stredných, odborných a vysokých škôl prostredníctvom súťaží a akcií, ktoré vedú k prehlbovaniu ich vedomostí, rozvoju ich talentu, formovaniu základov tvorivej a vedeckej práce v oblasti životného prostredia a biologických disciplín. Neúnavne presviedčal sponzorov aj kolegov a známych, aby do tohto fondu prispievali aj 2 % z daní z príjmu.

Vedecko-pedagogická činnosť doc. Matisa je veľmi obsiahla. Uvedený text je len skromným súhrnom jeho všestranných odborných, pedagogických i spoločenských aktivít. Jeho všestranná práca bola ocenená aj vedením Prírodovedeckej fakulty  Univerzity Komenského v Bratislave a v priebehu rokov 1980 – 2011 mu bola udelená bronzová (1980), strieborná (1986) a zlatá (2011) medaila Prírodovedeckej fakulty UK.

Smutná správa z konca septembra 2011, o diagnóze doc. Matisa, nás všetkých prudko zasiahla. Napriek maximálnemu úsiliu manželky Juliany, lekárov i jeho najbližších, ako hovorieval „jeho rodiny“, sa nepodarilo priebeh ochorenia zvrátiť. Doc. Matis zomrel v utorok o 16:15 po Veľkej noci, v deň na ktorý sa vždy tešil, aby mohol, ako každoročne, vyoblievať svoje kolegyne na katedre – ako hovorieval „aby ste neboli škamravé“. Tento rok to už nestihol. Myslím, že hovorím za všetkých, ktorí ho poznali, že navždy zostane v našich srdciach. Odišla osobnosť a s ním aj kus histórie nielen Katedry zoológie, odišiel kolega, priateľ, kamarát, odišiel vzácny Človek na akého sa nezabúda.

Poďakovanie

Úprimne by som chcela poďakovať svojim kolegom za ústretovosť pri získavaní podkladov a overovaní faktov z histórie katedry – prof. Kocianovi, prof. Henselovi (aj za poskytnuté fotografie) a prof. Jedličkovi a najmä dr. Vďačnému, prof. Kocianovi a dr. Mrvovi za starostlivé prečítanie textu, inšpiratívne poznámky a úpravy.

Prehľad literatúry doc. Matisa

Vedecké a odborné monografie a kapitoly v monografiách

Banský Ľ, Bohuš M, Bulánková E, Cambel B, Čejka T, Halgoš J, Hlavatý Z, Holčík J, Holecová M, Illyová M, Izsák G, Jedlička L, Košel V, Kovačovský P, Kozová M, Krno I, Kubalová S, Kučárová K, Lakatosová E, Lisický M J, Matis D, Mucha I, Neštický Š, Nevřelová M, Oťáhelová H, Országh I, Pachinger K, Rác P, Rodák D, Šomšák L, Šporka F, Štepanovičová O, Šustek Z, Uherčíková E, Vilinovič K, Varga L & Vranovský M, 2003: Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť – Sap z hľadiska prírodného prostredia. Konzultačná skupina Podzemná voda, Bratislava, 206 pp.

Eliáš P, Ertlová E, Fajnorová E, Feriancová–Masárová Z, Gajdoš P, Halada Ľ, Háberová I, Holčík J, Jedlička L, Jurko A, Kalivodová E, Kontriš J, Kontrišová O, Košel V, Krno I, Králiková A, Maglocký Š, Matis D, Miadok D, Oťahelová H, Ružička M, Ružičková H, Stanová V, Šeffer J, Šporka F, Valachovič M & Zaliberová M, 1992: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 147 pp.

Krno I, Šporka F, Matis D, Tirjaková E, Halgoš J, Košel V, Bulánková E & Illéšová D, 1999: Development of zoobenthos in the Slovak Danube inundation area after the Gabčíkovo hydropower structures began operating, pp. 175–200. In: Mucha I (ed.), Gabčíkovo Part of the Hydroelectric Power Project – Environmental Impact Review. Plenipotentiary of the Slovak Rep. for construction and operation of Gabčíkovo – Nagymaros hydropower project. Ground Water Consulting, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Bratislava.

Matis D, 1981a: Zákon a živočíchy, pp. 26–28. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Z našej prírody, Živočíchy, Príroda, Bratislava. [V nezmenej forme aj v 2. (1993), 3. (1997) a 4. (2001) vydaní].

Matis D, 1981b: Živočíchy v prírodných rezerváciách, pp. 38–39. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Z našej prírody, Živočíchy, Príroda, Bratislava. [V nezmenej forme aj v 2. (1993), 3. (1997) a 4. (2001) vydaní a v českej verzii v 1. (1993) a 2. (1993) vydaní].

Matis D, 1981c: Vplyv technizácie na živočíchy, pp. 42–43. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Z našej prírody, Živočíchy, Príroda, Bratislava. [V nezmenej forme aj v 2. (1993), 3. (1997) a 4. (2001) vydaní a v českej verzii v 1. (1993) a 2. (1993) vydaní].

Matis D, 1981d: Jednobunkovce, pp. 50–53. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Z našej prírody, Živočíchy, Príroda, Bratislava. [V nezmenenej forme aj v 2. (1993), 3. (1997) a 4. (2001) vydaní a v českej verzii v 1. (1993) a 2. (1993) vydaní].

Matis D, 1981e: Die Naturschutzgebiete in der Slovakei, pp. 35–36. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Aus unserer Natur, Tiere, Deutsche Landwirtschaftsverlag, Berlin. [V nezmenenej forme aj v 2. vydaní (1982) – Verlag Dausien, Hanau a v 3. vydaní (1986) – Prisma Verlag, Gütersloch].

Matis D, 1981f: Geschutzte Tiere in der Slovakischen Sozialistischen Republik, pp. 36–37. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Aus unserer Natur, Tiere, Deutsche Landwirtschaftsverlag, Berlin. [V nezmenenej forme aj v 2. vydaní (1982) – Verlag Dausien, Hanau a v 3. vydaní (1986) – Prisma Verlag, Gütersloch].

Matis D, 1981g: Einfluss der Technisierung auf die Tierwelt, pp. 42–43. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Aus unserer Natur, Tiere, Deutsche Landwirtschaftsverlag, Berlin. [V nezmenenej forme aj v 2. vydaní (1982) – Verlag Dausien, Hanau a v 3. vydaní (1986) – Prisma Verlag, Gütersloch].

Matis D, 1981h: Protozoa – Urtiere, pp. 50–53. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Aus unserer Natur, Tiere, Deutsche Landwirtschaftsverlag, Berlin. [V nezmenenej forme aj v 2. vydaní (1982) – Verlag Dausien, Hanau a v 3. vydaní (1986) – Prisma Verlag, Gütersloch].

Matis D, 1983a: Zwierzata w rezerwatach przyrody, pp. 37–37. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Swiat zwierzat, PWRL, Warszawa. [V nezmenenej forme aj v 2. (1986), 3. (1989) a 4. (1993) vydaní].

Matis D, 1983b: Gatunkowa ochrona zwierzat, pp. 35–37. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Swiat zwierzat, PWRL, Warszawa. [V nezmenenej forme aj v 2. (1986), 3. (1989) a 4. (1993) vydaní].

Matis D, 1983c: Vplyv czlowieka na zwierzata, pp. 41–42. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Swiat zwierzat, PWRL, Warszawa. [V nezmenenej forme aj v 2. (1986), 3. (1989) a 4. (1993) vydaní].

Matis D, 1983d: Pierwotniaki (Protozoa), pp. 45–52. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Swiat zwierzat, PWRL, Warszawa. [V nezmenenej forme aj v 2. (1986), 3. (1989) a 4. (1993) vydaní].

Matis D & Brtek Ľ, 1981a: Preparovanie zoologických objektov, pp. 26–31. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Z našej prírody, Živočíchy, Príroda, Bratislava. [V nezmenej forme aj v 2. (1993), 3. (1997) a 4. (2001) vydaní a v českej verzii v 1. (1993) a 2. (1993) vydaní].

Matis D & Brtek Ľ, 1981b: Präparieren zoologische Objekte, pp. 23–28. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Aus unserer Natur, Tiere, Deutsche Landwirtschaftsverlag, Berlin. [V nezmenenej forme aj v 2. vydaní (1982) – Verlag Dausien, Hanau a v 3. vydaní (1986) – Prisma Verlag, Gütersloch].

Matis D & Brtek Ľ, 1983: Konserwowanie i preparowanie materialu zoologicznego, pp. 25–30. In: Korbel L & Krejča J (ed.), Swiat zwierzat, PWRL, Warszawa. [V nezmenenej forme aj v 2. (1986), 3. (1989) a 4. (1993) vydaní].

Matis D, Jedlička j & Novacký M, 2009a: Zoológia ako vedná disciplína, pp. 15–32. In: Krejča J & Korbel L (ed.), Veľká kniha živočíchov, 5. vydanie, Príroda, Bratislava.

Matis D, Jedlička j & Novacký M, 2009b: Zloženie stredoeurópskej fauny, pp. 32–34. In: Krejča J & Korbel L (ed.), Veľká kniha živočíchov, 5. vydanie, Príroda, Bratislava.

Matis D, 2009: Vplyv technizácie na živočíchy, pp. 44–45. In: Krejča J & Korbel L (ed.), Veľká kniha živočíchov, 5. vydanie, Príroda, Bratislava.

Ružičková J, Maglocký Š, Šteffek J & Matis D,1995: Vstupné informácie: špecifiká biogeografického členenia a reflexia nadregionálneho NRÚSES, pp. 41–130. In: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska – NECONET, Nadácia IUCN, Svetová únia ochrany prírody, Bratislava.

Valachovič M, Stanová V, Dražil T, Maglocký Š, Zaliberová M, Oťahelová H, Klimant J, Uhlířová J, Dúbravcová Z, Bernátová J, Jarolímek I, Baláž D, Petrík A, Ulházy K, Matis D, Stloukal E, Šeffer j & Trnka R, 2002: Biotopy Slovenska zaradené do Smernice o biotopoch č. 92/43/EHS. Interpretačný manuál, Inštitút aplikovanej ekológie a botanický ústav SAV, Bratislava, 145 pp.

Vedecké práce

Baláži P & Matis D, 1999a: Zaujímavé nálezy nálevníkov (Ciliophora) v rieke Morava. Folia faunistica Slovaca, 4: 1–5.

Baláži P & Matis D, 1999b: Cicavky (Ciliophora, Suctoria) v planktóne niektorých slovenských tokov. Folia faunistica Slovaca, 4: 7–10.

Baláži P & Matis D, 2002a: Composition, seasonal dynamics and feeding groups of ciliated protozoa in the pelagial of the Morava river. Biologia (Bratislava), 57 (2): 153–160.

Baláži P & Matis D, 2002b: The species diversity, seasonal dynamics and trophical relations of the pelagic ciliated protozoa in the selected rivers of Slovakia. Ekológia (Bratislava), 21 (1): 3–14.

Jedlička L & Matis D, 1966: Ďalší nález druhu Cystoopsis acipenseri Wagner, 1867 (Cystoopsidae, Nematoda) v slovenskom úseku Dunaja. Sborník Slovenského Národného múzea, Prírodné vedy, 12 (1): 139–140.

Kiefer M & Matis D, 1971: Príspevok k poznaniu parazitických prvokov (Protozoa) zo zažívacieho traktu Rana ridibunda Pall. a Hyla arborea (L.). Sborník Slovenského Národného múzea, Prírodné vedy, 17 (2): 137–138.

Matis D, 1961: Príspevok k poznaniu fauny nálevníkov (Ciliata) dvoch mŕtvych ramien Dunaja. Biologia (Bratislava), 16 (10): 771–774.

Matis D, 1965: Príspevok k poznaniu fauny hubiek (Porifera). Sborník Slovenského Národného múzea, Prírodné vedy, 11 (2): 143–144.

Matis D, 1966: Bemerkungen über die Infusorienfauna der Regentümpel vom St. George – Moorwald. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 13: 235–239.

Matis D, 1967: Nálevníky (Ciliata) z oblasti budúcej nádrže pod Vihorlatom. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 12: 9–12.

Matis D, 1968: Nálevníky (Ciliata) niektorých lokalít z oblasti budúcej vodnej nádrže Liptovská Mara. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 14: 9–12.

Matis D, 1971: Správa o náleze raka Austropotamobius thorentium (Schrank, 1803) na Slovensku. Sborník Slovenského Národného múzea, Prírodné vedy, 17 (2): 137–138.

Matis D, 1973: Príspevok k poznaniu nálevníkov dvoch rybníkov v Tomkách na Záhorí. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 19: 29–36.

Matis D, 1975: Infusoria of the order Hypotrichida in some localities in the vicinity of Bratislava. Biologia (Bratislava), 30 (8): 583–588.

Matis D, 1977a: Príspevok k poznaniu nálevníkov (Ciliata) Zemplínskej šíravy. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 22: 21–24.

Matis D, 1977b: Nálevníky (Ciliata) jazier pri Lakšárskej Novej Vsi. Habilitačná práca. PriF UK, Bratislava, 159 pp.

Matis D, 1980: Nálevníky niektorých typov vôd Slovenského raja. Záverečná správa. PriF UK, Bratislava, 231 pp.

Matis D, 1991: Databank of the fauna of Slovakia. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 33: 23–30.

Matis D, 2005: Hlístovce (Nematoda), pp. 24–25. In: Majzlan O. (ed.), Fauna Devínskej Kobyly. Polygraf print, Prešov.

Matis D & Danišková M, 1972: Notes to two species of ciliates of the order Hypotrichida. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 17: 49–53.

Matis D & Mrva M, 1998: Nové meňavkovce (Rhizopoda) pre faunu Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 3: 1–7.

Matis D & Straková–Striešková M, 1991: Nálevníky (Ciliophora) Teplého potoka a termálnych jazierok v Bojniciach. Biologia (Bratislava), 46 (2): 113–118.

Matis D & Tirjaková E, 1992: Nálevníky (Ciliophora) mŕtveho ramena Dunaja v Čičove.

Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Formatio et Protectio Naturae, 16: 49–56.

Matis D & Tirjaková E, 1994: Contribution to the knowledge of Ciliophora of the river Morava. Ekológia (Bratislava) Suppl. 1: 55–61.

Matis D & Tirjaková E, 1995a: Zmeny spoločenstiev nálevníkov (Ciliophora) riečneho systému Dunaja v rokoch 1989–1994, pp. 94–103. In: Výsledky a skúsenosti z monitorovania bioty územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo, Ústav zoológie a ekológie SAV, Bratislava.

Matis D & Tirjaková E, 1995b: The impact of the hydroelectric power structures Gabčíkovo on the ciliate communities (Ciliophora), pp. 241–250. In: Mucha I (ed.), Gabčíkovo Part of the Hydroelectric power project – environmental impact review, Fac. of Natural Sciences, Bratislava.

Matis D & Tirjaková E, 1995c: Mikrozoobentos rieky Oravy, pp. 24–28. In: Zborník referátov a príspevkov zo seminára, Rieka Orava a jej prírodné hodnoty. Okresný úrad životného prostredia, Dolný Kubín.

Matis D & Tirjaková E, 1995d: Zmeny spoločenstiev nálevníkov (Ciliophora) riečneho systému Dunaja v rokoch 1989–1994, pp. 94–103. In: Výsledky a skúsenosti z monitorovania bioty územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo. Ústav zoológie a ekológie SAV, Bratislava.

Matis D & Tirjaková E, 1997: Nálevníky (Ciliophora) v oblasti vodného diela Gabčíkovo, pp. 118–121. In: Lukavský J & Švehlová D (ed.), Sborník Limnologický výskum pro rozumné hospodaření s vodou, Praha.

Matis D, Tirjaková E & Stloukal E, 1996: Nálevníky (Ciliophora) v Databanke fauny Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 1: 3–38.

Matis D, Tirjak J & Tirjaková E, 1997: Zoznam meňaviek (Amoebina a Caryorelictea) Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 2: 1–7.

Matis D & Valigurová A, 2000: Gregariny (Apicomplexa, Eugregarinida) niektorých bezchordátov Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 5: 11–22.

Mrva M & Matis D, 2000: Meňavkovce (Rhizopoda) v hrabanke niektorých lokalít dubovo-hrabových lesov Malých Karpát (Západné Slovensko). Folia faunistica Slovaca, 5: 1–9.

Stloukal E & Matis D, 1993: Discovery of epizoic ciliate Spirochona gemmipara Stein, 1852 (Ciliophora, Chonotrichida) in Slovakia. Acta Zoologica Universitatis Comenianae, 37: 109–112.

Stloukal E & Matis D, 1994: A new morfological type of peritrich ciliates and a description of Bezedniella prima n.g., n.sp. (Peritricha, Ciliophora). Acta Zoologica Universitatis Comenianae, 38: 79–82.

Stloukal E & Matis D, 1997: Epibiontné nálevníky čeľade Vorticellidae (Ciliophora, Peritrichea) niektorých lokalít západného Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 2: 31–40.

Tirjaková E & Matis D, 1985: To the knowledge of the soil ciliates (Ciliophora) from the territory of Mongolia. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 28: 77–87.

Tirjaková E & Matis D, 1987a: Ciliated protozoa (Ciliophora) from submerged, wet, moist and dry mosses in selected localities of Slovenský raj. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 29: 1–16.

Tirjaková E & Matis D, 1987b: Ciliates of dry mosses in Bratislava in relation to air pollution. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 29: 17–31.

Valigurová A & Matis D, 2001: Nálezy gregarín (Eugregarinida, Apicomplexa) vo viacnôžkach (Myriapoda) na území Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 6: 1–8.

Publikované príspevky v zborníkoch a príspevky z vedeckých konferencií

Košel V, Černý J, Holčík J, Illéšová D, Krno I, Matis D, Nagy Š, Šporka F, Tirjaková E & Vranovský M, 1994: Poznatky z monitoringu hydrofauny v Podunajsku v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo, p. 12. In: Skúsenosti z využitia slovensko-maďarského úseku Dunaja, PriF UK, Bratislava.

Matis D, 1971: Ciliates of transiens puddles in Jurský Šúr and their relation to some abiotic factors of environment. Journal of Protozoology, 18 Suppl.: 184.

Matis D, 1987: Ochrana genofonda svobodnoživuščich v prirode v Slovackoj socialističeskoj respublike, pp. 3–17. In: Ochrana genofonda i jego ispolzovanie, PriF UK, Bratislava.

Matis D, 1988: Význam nálevníkov pri hodnotení účinnosti čistiarní odpadových vôd, pp. 54–61. In: Zborník Biologické hodnotenie čistiarní odpadových vôd. Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva, Zvolen.

Matis D, 1988: 10 rokov budovania Databanky fauny Slovenska. Biológia, ekológia, chémia, 45: 865–872.

Matis D, 1990: Starostlivosť o zoogenofond v SSR, pp. 392–399. In: Ako ďalej pri ochrane a záchrane prírody Tatranského národného parku. Konferencia k 40. výročiu uzákonenia TANAPu, Správa TANAPu, Tatranská Lomnica.

Matis D, 1993: Súčasný stav budovania Databanky fauny Slovenska, pp. 107–108. In: Zborník Monitoring bioty, Bratislava.

Matis D, 2001: Morfologické výskumy bezchordátov na Katedre zoológie, p. 28. In: Novikovov seminár, Katedra zoológie, Bratislava.

Matis D, 2002: Natura 2000 a fauna Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 7, Suppl. 1: 31.

Matis D & Fülüpová M, 1972: The ecology of infusorians of the order Hypotrichida. Journal of Protozoology, 19 Suppl.: 243.

Matis D & Jedlička L, 1986: Databanka fauny Slovenska ako základ evidencie a spracovania faunistických údajov pre využitie v hodnotení prírodného a životného prostredia. Správy Československej spoločnosti zoolgickej, 19–20: 54–56.

Matis D & Kvazs L, 1975: The finding of the infusorian Colpoda steini Maupas,1883 in the sputum of man. Journal of Protozoology, 22: 67A.

Matis D & Tirjaková E, 1994: Zmeny spoločenstiev nálevníkov (Ciliophora) riečneho systému Dunaja v rokoch 1989–1994, p. 10. In: Výsledky a skúsenosti monitorovania bioty územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo, Ústav zoológie a ekológie SAV, Bratislava.

Matis D & Tirjaková E, 1997: Nálevníky (Ciliophora) v oblasti vodného diela Gabčíkovo, pp. 118–121. In: Lukavský J & Švehlová D (ed.), Limnologický výskum pro rozumné hospodaření s vodou, Sborník referátů XI. Konference ČSL a SLS, Doubí u Třeboně.

Matis D & Tirjaková E, 1999: Protozoologický výskum na Katedre zoológie, p. 27. In: Kováč V, Ľupták P & Rodriguez A (ed.), Kongres slovenských zoológov ’99. Slovenská zoologická spoločnosť, Bratislava.

Matis D & Tirjaková E, 2002: Prvé nálezy komenzálneho rodu Conchophtirius na Slovensku. Folia faunistica Slovaca, 7 Suppl. 1: 32.

Matis D, Tirjaková E, Mrva M & Lehotská J, 2002: Jednobunkovce (Monocytozoa) Štrkoveckého jazera, p. 30. In: Kováč V & Némethová, D (ed.), Kongres slovenských zoológov, SZS pri SAV, Bratislava.

Tirjaková E & Matis, D. 1982a: Ciliated protozoa (Ciliophora) from submerged, wet, moist and dry mosses of selected localities of Slovensky raj. Journal of Protozoology, 29: 507A.

Tirjaková E & Matis D, 1982b: Možnosti využitia nálevníkov (Ciliata) suchých machov pre indikáciu zmien životného prostredia, pp. 111–117. In: Živočíšstvo ako indikátor zmien životného prostredia, SZS pri SAV, Bratislava.

Tirjaková E & Matis D, 1985a: Nálevníky (Ciliata) suchých machov Bratislavy a možnosti ich využitia pre indikáciu zmien životného prostredia, pp. 7–10. In: Zoocenózy urbánnych a suburbánnych celkov so zvláštnym akcentom na podmienky Bratislavy, SZS pri SAV, Bratislava.

Tirjaková E & Matis D, 1985b: Vzťah nálevníkov pôd a voľných vôd, pp. 173–175. In: Zborník referátov VII. konferencie Československej limnologickej spoločnosti, Nitra.

Tirjaková E, Mrva M, Vďačný P & Matis D, 2010: Protistológia na Katedre zoológie UK – história, súčasnosť a perspektívy, p. 51. In: Stloukal E (ed.), Zborník abstraktov z konferencie 16. Feriancove dni, Faunima, Bratislava.

Valigurová A & Matis D, 2000: Vybrané druhy gregarín (Eugregarinida, Apicomplexa) z bezchordátov Slovenska, p. 27. In: Zborník abstraktov zo 6. zoologickej konferencie Feriancove dni, Slovenské národné múzeum, Bratislava.

Odborné práce

Hensel K, Klasová D, Masár I, Matis D, Matoušek B & Vilček F, 1987: Zásady tvorenia menoslovia živočíchov. Kultúra slova, 21: 346–357.

Hensel K, Matoušek B, Klasová D, Matis D, Masar I & Vilček F, 1988: Rokovací poriadok Názvoslovnej komisie Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 14: 74–77.

Illyová M & Matis D, 1989: Kultivácia niektorých druhov nálevníkov. Přírodní vědy ve škole, 40: 282–284.

Matis D, 1962a: Spoločenstvá vodných organizmov. Poľovníctvo a rybárstvo, 16: 16–17.

Matis D, 1962b: Tajomný život úhora. Príroda a spoločnosť, 11: 36–39.

Matis D, 1964: Smrtiace objatie. Svet socializmu, 14: 10.

Matis D, 1966: Škorpión – samovrah? Veda a technika mládeži, 4:328.

Matis D, 1968: Pamätáte sa na špongiu? Príroda a spoločnosť, 14: 18–21.

Matis D, 1969: Eugléna zelená. Literárna predloha pre film.

Matis D,1970a: Jasoň červenooký. Literárna predloha pre film.

Matis D, 1970b: Črievička. Literárna predloha pre film.

Matis D, 1972: Naše ulitníky. Literárna predloha pre film.

Matis D, 1974: Správa o činnosti Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV za roky 1973–1974. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 1: 6–10.

Matis D, 1976: Recenzia knihy Hlavátka podunajská (Hucho hucho). Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 3: 79–81.

Matis D, 1976a: Doc. RNDr. František Vilček, CSc. 50 ročný. Biologia (Bratislava), 31: 655–656.

Matis D, 1976b: Správa o činnosti Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV za rok 1976. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 3: 1–30.

Matis D, 1976c: Doc. RNDr. František Vilček, CSc. 50 ročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 3: 54–57.

Matis D, 1977a: Doc. RNDr. Pavol Koniar (1920–1957). Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 4: 27–28.

Matis D, 1977b: Člen korešpondent SAV prof. MUDr. Gustáv Čatár, DrSc. 50. ročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 4: 24–25.

Matis D, 1977c: Správa o činnosti Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 4: 2–7.

Matis D, 1977d: Koreňonožce (Rhizopoda). Pyramída, 66: 2106.

Matis D, 1977e: Neviditeľní pomocníci človeka. Príroda a spoločnosť, 25: 14–18.

Matis D, 1978a: Nálevníky (Ciliata). Kľúč na určovanie druhov, pp. 37–70. In: Informačný bulletin, Protozoologický determinačný kurz, Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR, Zochova chata.

Matis D, 1978b: l. konferencia slovenských zoológov. Biologia (Bratislava), 33: 922.

Matis D, 1979: Nálevníky (Infusoria), systematická a ekologická charakteristika sapróbne významných druhov, pp. 1–13. In: Informačný bulletin, Protozoologický determinačný kurz, Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR, Zochova chata.

Matis D, 1980a: Mrežovce (Radiolaria). Pyramída, 107: 3411.

Matis D, 1980b: Nálevníky (Ciliophora). Pyramída, 110: 3491.

Matis D, 1981a: Jubileum RNDr. Evy Ertlovej, CSc. Správy Československej limnologickej spoločnosti pri ČSAV, 2: 26–27.

Matis D, 1981b: Životné jubileum RNDr. Evy Ertlovej, CSc. Biologia (Bratislava), 36: 675–676.

Matis D, 1981c: Správa o priebehu VI. Celoštátnej konferencie československých zoológov. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 8: 5–8.

Matis D, 1981d: Nezmar. Pyramída, 116: 3772.

Matis D, 1981e: Obrúčkavce (Annelida). Pyramída, 123: 3905–3906.

Matis D, 1982a: 25 rokov činnosti Zoologického ústavu UK, pp. 9–23. In: Živočíchy ako indikátory zmien životného prostredia, PriF UK, Bratislava.

Matis D, 1982b: Organely. Pyramída, 128: 4091.

Matis D,1982c: Pásomnice. Pyramída, 135: 4307.

Matis D, 1983a: Databank fauny Slovakii, pp. 126–130. In: Ekologičeskaja kooperacija 2, Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava.

Matis D, 1983b: Vedecko-výskumná činnosť Zoologického ústavu UK. Naša Univerzita, 29: 4–5.

Matis D, 1983c: Správa o priebehu konferencie Živočíšstvo ako indikátor zmien životného prostredia. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 9: 71–72.

Matis D, 1983d: Databanka fauny Slovenska. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 9: 75–79.

Matis D, 1983e: Využitie nálevníkov pri sledovaní kvality povrchových vôd, pp. 19–29. In: Bioseston. Informačný bulletin Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, Meander, Tatranská Štrba.

Matis D, 1983f: Doc. RNDr. Ivan Zmoray, DrSc. zomrel. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 9: 80–82.

Matis D, 1983g: Akademik B. Rosický 60 ročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 9: 75–79.

Matis D, 1983h: Pijavice. Pyramída, 193: 4419.

Matis D, 1983ch: Planktón. Pyramída, 140: 4455.

Matis D, 1984a: Živočíchy ako indikátory zmien životného prostredia. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 10: 14–18.

Matis D, 1984b: Protozoológia. Pyramída, 151: 4825.

Matis D, 1984c: Rovnakobrvce. Pyramída, 159: 5070.

Matis D, 1984d: Rôznobrvce. Pyramída, 160: 5070.

Matis D, 1984e: Nálevníky a kvalita povrchových vôd, pp. 84–112. In: Informačný bulletin Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, Biosestón II, Dom techniky, Žilina.

Matis D, 1985a: Zoologický výskum v rokoch nového 5–RP. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 11: 104–110.

Matis D, 1985b: A. V. Sokolov: Piatijazyčnyj slovar nazvanij životnych. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 11: 158.

Matis D, 1985c: Prof. RNDr. O. Ferianc, DrSc. osemdesiatročný. Biologia (Bratislava), 40: 633–634.

Matis D, 1985d: 80-ročné jubileum prof. RNDr. O. Ferianca, DrSc. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 11: 12–13.

Matis D, 1986a: Ciliata z hľadiska systematicko-ekologického, pp. 59–68. In: Hydrobilogický kurz, Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava.

Matis D,1986b: Dohoda o spolupráci s Univerzitou v Katoviciach. Naša Univerzita, 33: 2.

Matis D, 1986c: Význam zoologických záhrad, pp. 14–16. In: Výročná správa ZOO, Bratislava.

Matis D, 1986d: Vírniky. Pyramída, 184: 5883.

Matis D, 1986e: Vlasovce. Pyramída, 158: 5892.

Matis D, 1986f: Veda, výskum, prax. Anketa. Naša Univerzita, 33: 4.

Matis D, 1986g: Úvodné slovo na konferencii Prínos zoologických výskumov pre vedu a prax. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 12: 27–28.

Matis D, 1987a: Zoológia. Pyramída, 170: 6101.

Matis D, 1987b: Medzinárodná vedecká konferencia v Moskve. Naša Univerzita, 33: 1.

Matis D, 1987c: 30 rokov Zoologického ústavu UK. Naša Univerzita, 33: 3.

Matis D, 1987d: RNDr. Milan Ertl, CSc. zomrel. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 13: 42–44.

Matis D, 1987e: Prof. RNDr. František Vilček, DrSc. 60 ročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 13: 47–48.

Matis D, 1987f: RNDr. Ján Brtek 60 ročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 13: 54–55.

Matis D, 1987g: Spomienka na prof. RNDr. Oskára Ferianca, DrSc. Vesmír, 66: 706.

Matis D, 1988: Prof. RNDr. Oskár Ferianc, DrSc. zomrel. Biologia (Bratislava), 43: 175–176.

Matis D, 1989a: Databanka fauny Slovenska. Universitas Comeniana, 1: 37–38.

Matis D, 1989b: 50. rokov zoológie na Univerzite Komenského. Naša Univerzita, 26: 3.

Matis D, 1989c: Perspektívy živočíšnych spoločenstiev. Universitas Comeniana, 1: 6–7.

Matis D, 1989d: Ochrana genofondu voľne žijúcich živočíchov Slovenska. Životné prostredie, 23: 84–88.

Matis D, 1989e: Životné jubileum prof. RNDr. Oľgy Štepanovičovej, CSc. Entomologické problémy (Bratislava), 44: 191–195.

Matis D, 1989f: RNDr. Ladislav Jedlička, CSc. 50 ročný. Biologia (Bratislava), 44: 606–608.

Matis D, 1989g: Jubileum prof. RNDr. Oľgy Štepanovičovej, CSc. Entomologické problémy, 19: 17–21.

Matis D, 1990a: Desať rokov budovania Databanky fauny Slovenska. Biologia (Bratislava), 45: 865–872.

Matis D, 1990b: Profesor RNDr. Oskár Ferianc, DrSc. in memoriam. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 33: 71–79.

Matis D, 1991: Databank of the Fauna of Slovakia. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 35: 23–30.

Matis D, 1995: Základy systematiky a určovania nálevníkov, pp. 28–54. In: IV. Hydrobiologický kurz, Štátny zdravotný ústav SR, Bratislava.

Matis D, 1996a: Prečo sú v zoologickom systéme zmeny. I. Biológia, ekológia, chémia, 1: 13–19.

Matis D, 1996b: Prečo sú v zoologickom systéme zmeny. II. Biológia, ekológia, chémia, 2: 16–20.

Matis D, 1996c: Cycliophora – nový živočíšny kmeň. Biológia, ekológia, chémia, 4: 17–19.

Matis D, 1999: Národná Biologická olympiáda, 33. ročník, Prešov. BiO Spravodaj, 1: 2–6.

Matis D, 2002a: Projekt NATURA 2000. Naša Univerzita, 43: 4.

Matis D, 2002b: Bezstavovce travinných ekosystémov, pp. 48–55. In: Biodiverzita travinných ekosystémov. PriF UK, Bratislava.

Matis D, 2003: Prof. RNDr. Oľga Štepanovičová, CSc. zomrela. Folia faunistica Slovaca, 8: 87.

Matis D & Jedlička L, 1967: Prehmat Bratislavskej televízie. Sfalšovaná džungľa. Smena 26.10.1967, 20 (257): 7.

Matis D, Kolény M & Ružičková J, 2000: Fytogeografická a zoogeografická charakteristika Slovenska, pp 80–91. In: Ružičková J & Šíbl J (ed.), Ekologické siete v krajine, Ochrana biodiverzity č. 88, PriF UK & Poľnohospodárska Univerzita, Bratislava & Nitra.

Mereďa P & Matis D, 2000: Naše sladkovodné ploskule. BiO Spravodaj, 2: 7–12.

Mrciak M, Vilček F & Matis D, 1975: Profesor RNDr. Oskár Ferianc, DrSc. 70 ročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 2: 51–52.

Mrciak M, Vilček F & Matis D, 1975: Profesor RNDr. Oskár Ferianc, DrSc. 70 ročný. Biologia (Bratislava), 30: 569–570.

Országh I & Matis D, 1991: Estabilishment and development of the Chair of Zoology of the Comenius University. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia, 35: 9–22.

Stloukal E, Matis D, Bulánková E, Holecová M, Kautman J, Kováč V, Krno I, Kulfan M, Miklós P & Žiak D, 2003: Natura 2000 – zoznam druhov živočíchov uvedených v prílohách smernice o biotopoch, známych z územia Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 8: 1–15.

Weismann Ľ & Matis D, 1986: Životné jubileum prof. RNDr. F. Vilčeka, DrSc. Biologia (Bratislava), 41: 1045–1046.

Učebnice, skriptá, študijné príručky

Adam M, Chrenščová V, Lehotská B, Lehotský R, Lukianenko Ľ, Matis D, Štubňa J & Žarnovičan H, 2008: Letná škola v prírode. Pracovné listy (CD–ROM) [elektronický dokument], PriF UK, Bratislava, 143 pp.

Bartík I, Beňuš R, Čipková E, Fenďa P, Nagyová S, Jurdíková N, Kárpáty P, Kunová K, Mereďa P, Miklós P, Oravcová E, Prokop P, Matis D & Miadoková E, 2003: Zbierka úloh biologickej olympiády: Kategória A a B, Iuventa, Bratislava, 94 pp.

Chrenščová V, Elek Š, Fuchsová M, Matis D & Žarnovičan H, 2010: Pracovný zošit o vode pre základné školy – nižšie sekundárne vzdelávanie. Vzdelávací program Modrá škola, Mladí vedci Slovenska, Bratislava, 31pp.

Chrenščová V, Elek Š, Elek T, Fuchsová M, Jasaň I, Libovič M, Matis D & Žarnovičan H, 2010: Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy – nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola, Mladí vedci Slovenska, Bratislava, 61 pp.

Matis D, 1997a: Zoológia bezchordátov I. Vydavateľstvo UK, Bratislava, 286 pp.

Matis D, 1997b: Zoogeografia, pp. 273–300. In: Prehľad biológie 2. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava.

Matis D, 1980: Prehľad zoologického systému. 1. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 13 pp.

Matis D, 1981: Prehľad zoologického systému. 2. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 15 pp.

Matis D, 1982: Prehľad zoologického systému. 3. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 14 pp.

Matis D, 2001: Evolúcia živočíchov, pp. 291–320. In: Prehľad biológie I, 2. vydanie, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava.

Matis D, 2002a: Ekológia, pp. 222–262. In: Prehľad biológie II, 2. vydanie, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava.

Matis D, 2002b: Zoogeografia, pp. 273–301. In: Prehľad biológie II, 2.vydanie, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava.

Matis D & Feriancová–Masárová Z, 1992: Prehľad zoologického systému. 4. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Feriancová–Masárová Z & Hensel, K, 1994: Prehľad zoologického systému. 5. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Feriancová–Masárová Z & Hensel, K, 1996: Prehľad zoologického systému. 6. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Feriancová–Masárová Z & Hensel, K, 1999: Prehľad zoologického systému. 7. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Feriancová–Masárová Z & Hensel, K, 2002: Prehľad zoologického systému. 8. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Feriancová–Masárová Z & Hensel, K, 2005: Prehľad zoologického systému. 9. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Jedlička L & Országh I, 1967: Cvičenia zo zoológie evertebrát. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 97 pp.

Matis D, Jedlička L & Országh I, 1969: Cvičenia zo zoológie bezchordátov. Vydavateľstvo UK, Bratislava, 119 pp.

Matis D, Košel V, Lisický M & Országh I, 1977: Mikroskopická technika. Interné skriptá Katedry systematickej a ekologickej zoológie PriF UK, Bratislava, 67 pp.

Matis D, Košel V, Lisický M & Országh I, 1983: Mikroskopická technika. Polygrafické stredisko UK, Bratislava, 96 pp.

Matis D, Kminiak M, Košel V, Lisický M, Jedlička L, Hensel K & Kocian Ľ, 1984: Cvičenia z fylogenézy a systému živočíchov. PriF UK, Bratislava, 139 pp.

Matis D & Vilček F, 1986: Fylogenéza a systém živočíchov. 1. a 2. časť. PriF UK, Bratislava, 309 pp.

Matis D, Krumpál M, Beláková A & Fedor P, 2003: Zoológia bezchordátov II. Tentaculata, Pogonophora, Onychophora, Arthropoda, Hemichordata, Echinodermata. Faunima, Bratislava, 168 pp.

Matis D, Mrva M, Országhová Z, Stloukal E & Tirjaková E, 2001: Mikroskopická technika. 3. vydanie. Faunima, Bratislava, 92 pp.

Matis D, Tirjaková E, Feriancová–Masárová Z & Hensel K, 2006: Prehľad zoologického systému. 10. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Tirjaková E, Feriancová–Masárová Z & Hensel K, 2007: Prehľad zoologického systému. 11. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 16 pp.

Matis D, Tirjaková E, Hensel K & Kocian Ľ, 2008: Prehľad zoologického systému. 12. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 20 pp.

Matis D, Tirjaková E, Hensel K & Kocian Ľ, 2009: Prehľad zoologického systému. 13. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 24 pp.

Matis D, Tirjaková E, Hensel K & Kocian Ľ, 2010: Prehľad zoologického systému. 14. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 24 pp.

Matis D, Tirjaková E, Hensel K & Kocian Ľ, 2011: Prehľad zoologického systému. 15. vydanie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 28 pp.

Matis D, 2000: Bezstavovce lúk a pasienkov, pp. 121–126. In: Viceníková A (ed.), Svet lúk a pasienkov, Príručka pre učiteľov základných škôl, Daphne, Bratislava.

Vilček F, Činčura F, Golais F, Hudák J, Hudecová S, Matis D, Novacký M, Országh I, Peciar V, Pospíšil M F, Štulrajter V & Ušáková K, 1997: Prehľad biológie 1. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 316 pp.

Ušáková K, Matis D & Kováč V, 2002: Biológia pre gymnáziá 4: Vývoj, systém a ekológia živočíchov [identické aj v maďarčine A gimnáziumok számára 4: Az állatok, fejlődése, rendszere és ökológiája, 2004]. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 88 pp.

Práce iných autorov použité v článku

Bílý J, Hanuška L & Winkler O, 1952: Hydrobiológia Hnilca a Hornádu. SAV, Bratislava, pp. 79–87.

Dudich E, 1947: Zur Kenntnis der wirbellosen Tierwelt des Komitate Bars. Fragmenta Faunistica Hungarica, 10: 94–108.

Madlen J, 1946: Význam a rozšírenie prvokov v lesných pôdach. Zborník prác výskumného ústavu lesa v Banskej Štiavnici, 3: 1–52.

Rosa K, 1957: Mikroedafon lesních půd Javoriny na Slovensku. Lesnícky časopis, 3: 217–238.

Tirjaková E, 2010: Nálevníky (Ciliophora, Alveolata) na území Slovenska. Habilitačná práca, PriF UK, Bratislava, 192 pp.

Vďačný P, Tirjaková E, Tóthová T, Pristaš P, Javorský P, 2010: Morphological and phylogenetical studies on a new soil hypotrich ciliate: Kahliella matisi spec. nov. (Hypotrichia, Kahliellidae). European Journal of Protistology, 46: 319–333.