Epigeické pavúky historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny (vinohradnícka krajina Svätý Jur)

Epigeic spider communities in historical structures of agricultural landscape (vineyard landscape in the Svätý Jur area)

1 Department of Ecology and Environmentalistics, Constantine the Philosopher University, Tr. A. Hlinku 1, 949 01, Nitra, Slovakia [lenka.dankaninova@ukf.sk]
2 Institute of Landscape Ecology, Slovak Academy of Sciences, Akademická 2, 949 01 Nitra, Slovakia [nrukgajd@savba.sk]

Received 23 April 2011 ~ Accepted 20 May 2012 ~ Published 22 October 2012

Abstract

In the period from April 2009 to April 2011 research on epigeic spider communities was carried out in traditionally used vineyard landscape in Svätý Jur area. Model area represent agricultural landscape with occurrence of historical structures of agricultural landscape (HSAL), that create a species rich unique islands that are result of long term mutual relationship between man and the landscape. I presume HSAL are inhabited by various animal classes, not excepting spiders. The spider individuals were captured by pitfall trap method. In total, 8740 specimens belonging to 167 spider species and 28 families were obtained during two-year research. Of the identified spiders 23 species are listed in Red List of Spiders of Slovakia in different category of threat. Spider rich fauna and occurrence of many rare and endangered species refers to high biotic value of vineyard agricultural landscape.

Key words

biodiversity, historical structures of agricultural landscape, spiders, Araneae, Slovakia.

Krajina Svätého Jura je jednou z najstarších vinohradníckych oblastí Slovenska, ktorá bola od nepamäti spojená s vinohradníctvom a vinárstvom (Turcsány et al. 2009, Lukniš 1977). Človek počas svojej histórie, kultiváciou krajiny, zanechal v nej dedičstvo, ktoré je odrazom tradičného spôsobu využitia zeme. Svätojurské vinohrady sú jedinečným príkladom, kde sa tradičná vinohradnícka krajina, vo fragmentoch, zachovala až dodnes. Majú vysokú biologickú, krajinársku a kultúrno-historickú hodnotu, v ktorej môžme sledovať historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny (HŠPK). Ide o mozaikovité maloblokové a úzkopásové vinice a sady, mohutné kamenné valy, tzv. rúny, ako aj kamenné múriky na terasovaných viniciach a rúnach. Tieto vytvárajú unikátne ostrovčeky s druhovo bohatými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. HŠPK prispievajú k vysokej diverzite krajiny, nezasiahnutej intenzifikáciou poľnohospodárstva a kolektivizáciou a v súčasnosti sa stávajú významným fenoménom kultúrnej krajiny. Dobrovodská & Štefunková (1996) sa zaoberali historickými formami antropogénneho reliéfu vo Svätom Jure a Liptovskej Tepličke. Sledovali výskyt týchto foriem a navzájom ich porovnávali. V literatúre sa častejšie stretávame s výskumom diverzity pavúkov v intenzívne využívanej vinohradníckej krajine (Isaia et al. 2006). Problematikou biodiverzity pavúkov na agrárnych valoch v pohorí Krušné Hory sa zaoberali Hajer et al. (2002). V Čechách sa ďalej problematikou diverzity pavúkov na terasovaných vinohradoch zaoberali Košulič & Hula (2012). Diverzitu nočných motýľov vo viniciach s rôznym typom hospodárenia študoval Šafář (2012). V Európe, vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku, prebieha spoločný projekt, pod názvom „LIFE+ 2009 BioDiVine project“, zameraný na diverzitu rôznych skupín článkonožcov vo vinohradníckej krajine. Na modelovom území, ale aj v rámci Slovenska, nebol doposiaľ výskum takéhoto charakteru realizovaný. Dôvodom záujmu o tieto HŠPK je fakt, že súčasný trend vedie k ich opúšťaniu, než k ich ochrane, čo môže vyvolať nástup sukcesných procesov a postupné ubúdanie až zánik týchto špecifických štruktúr vo vinohradníckej krajine Svätého Jura. Pod ohrozenosť vinohradníckej krajiny sa podpisuje aj fakt, že by sa Svätý Jur mohol stať satelitným mestečkom Bratislavy, pod silnejúcim nátlakom urbanizácie. Pritom takáto mozaikovitá krajina je charakteristická množstvom mikrostanovíšť, na ktorých pôsobia rôzne ekologické faktory prostredia, ktoré môžu slúžiť ako vhodné alebo náhradné biotopy pre rôzne skupiny živočíchov, pavúky nevynímajúc. Cieľom výskumu bolo zistiť diverzitu epigeických spoločenstiev pavúkov vo vybraných HŠPK modelového územia Svätý Jur.

Charakteristika územia. Výskum epigeických pavúčích spoločenstiev bol realizovaný vo vinohradníckej oblasti územia Svätý Jur od apríla 2009 do apríla 2011. Územie sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát v neďalekej blízkosti hlavného mesta Bratislava. V rámci územia boli vybrané 3 výskumné plochy (Podhradie, Pitvory, Malé Nové Hory) s rôznou polohou a krajinno-ekologickými podmienkami. Na každej lokalite bolo zvolených 5 stacionárov reprezentujúcich charakteristické HŠPK skúmaného územia (celkovo 15 stacionárov). Podrobnú charakteristiku jednotlivých lokalít ako aj odberových stacionárov uvádzajú Štefunková et al. (2011).

Výskumná lokalita Podhradie. Lokalita sa nachádza v intraviláne mesta a reprezentujú ju terasované úzkopásové vinohrady s prítomnými kamennými valmi a múrikmi. Ide o nasledovné stacionáre:

1a – zemito-kamenitý val s vyvinutou lesnou vegetáciou

1b – zemito-kamenitý val s vegetáciou kríkov

2a – kamenitý val bez vegetácie (má charakter suťoviska)

2b – terasovaný ovocný sad s kamennými múrikmi

3 – opustená kolíková vinica so zachovanými terasami a múrikmi

Výskumná lokalita Pitvory. Lokalita sa nachádza na rozhraní intravilánu a extravilánu mesta a reprezentujú ju terasované úzkopásové vinohrady s prítomnými kamennými valmi a múrikmi. Ide o nasledovné stacionáre:

4a – zemito-kamenitý val s vegetáciou krovín a solitérmi stromov (Robinia pseudoacacia)

4b – zemito-kamenitý val s vegetáciou krovín a solitérmi stromov (Quercus petrae)

5 – drôtenková vinica so zachovanými terasami a múrikmi

6 – kamenitý val zahlinený s medzernatou vegetáciou krovín

7 – kolíková vinica so zachovanými terasami

Výskumná lokalita Malé Nové Hory. Lokalita sa nachádza v extraviláne mesta. Zo severozápadu je ohraničená lesným hrebeňom Malých Karpát, východnú hranicu tvorí cestná komunikácia smerom na Pezinok od mesta. Reprezentujú ju úzkopásové vinohrady s prítomnými kamennými valmi a múrikmi, ako aj maloblokové vinohrady. Terasy vinohradov sa tu nachádzajú vo väčšom rozsahu. Ide o nasledovné stacionáre:

8 – kolíková vinica so zachovanými terasami

9 – kamenitý val zahlinený s medzernatou vegetáciou krovín

10 – kamenný múrik so solitérnou stromovou vegetáciou

11 – zemito-kamenitý val s vyvinutou lesnou vegetáciou

12 – kamenný múrik s vegetáciou kríkov

Pre výskum epigeických pavúčích spoločenstiev bola použitá metóda zemných formalínových pascí. Ako pasce boli použité plastové poháre (0,5 l o priemere 9 cm) naplnené konzervačnou látkou (4%-ný formaldehyd) a pridaným detergentom. Pasce boli umiestnené na 15 vyššie uvedených stacionároch v rámci troch odberových lokalít v línii po dve. Vyberané boli v približne mesačných intervaloch a v zimnom období v 3 mesačných intervaloch. V práci je názvoslovie druhov ako aj taxonomické zaradenie druhov uvedené podľa Platnicka (2012).

Na modelovom území bolo za sledované dvojročné obdobie odchytených 8740 exemplárov epigeických pavúkov, patriacich k 167 taxónom a zaradených do 28 čeľadí (Tab. 1–3). Druhovo najpočetnejšou čeľaďou za sledované obdobie bola čeľaď Linyphiidae, počtom druhov 34 v prvom roku zberu (D = 21,94 %) a v druhom roku zberu to bolo 28 druhov (D = 19,31 %). Druhou najpočetnejšou čeľaďou bola Gnaphosidae s približne rovnakým počtom druhov za oba roky zberu (v prvom roku 24 druhov, D = 15,48 %; v druhom roku 25 druhov; D = 17,24 %). Treťou druhovo najpočetnejšou čeľaďou v prvom roku bola Salticidae (15 druhov, D = 9,68 %) a v druhom roku zberu to bola čeľaď Lycosidae (14 druhov, D = 9,66 %). Za celé obdobie výskumu dominovali čeľade Linyphiidae a Gnaphosidae (Obr. 1).

Obrázok 1. Celková dominancia čeľadí za dvojročné obdobie výskumu

Eudominantnými druhmi za celé sledované obdobie boli sliediče Pardosa alacris (2012 jedincov, D = 23,02 %) a Pardosa hortensis (1305 jedincov, D = 14,93 %) (Tab. 1–3). Pardosa alacris sa vyskytuje na lesných okrajoch, obýva čiastočne zatienené, suché až mierne vlhké lesné okraje, spoločenstvá krov a stromov. Najčastejšie sa tento druh vyskytoval na rúnach s kríkmi a stromami ako aj v ovocnom sade. Naopak, Pardosa hortensis preferuje obhospodarované stanovištia, ako sú napr. vinice, na ktorých bol zaznamenaný najvyšší výskyt jedincov tohto druhu.

Najvyšší počet druhov za sledované dvojročné obdobie (120 taxónov) bol zistený na lokalite Pitvory, pričom araneocenózy prítomných viníc so zachovanými terasami a múrikmi (stacionáre 5 a 7) boli kvalitatívne najpočetnejšie s eudominantným zastúpením druhu Pardosa hortensis.

V rámci celého modelového územia, najvyššia druhová pestrosť epigeických pavúkov bola zistená v kolíkovej vinici so zachovanými terasami a múrikmi (stacionár č. 8), kde bolo odchytených 72 taxónov (Obr. 2). Zo vzácnych a ohrozených druhov bolo na modelovom území za celé sledované obdobie zistených 23 druhov, celkovo ide o 514 exemplárov (Tab. 4).

Obrázok 2. Počet zistených druhov na jednotlivých stacionároch (Podhradie1a-3; Pitvory 4a-7; Malé Nové Hory 8-12).

Z hľadiska celkového výskytu ohrozených a vzácnych druhov je kvalitatívne najpočetnejšou lokalita Pitvory s počtom 13 druhov a 184 jedincov. V rámci modelového územia boli zistené veľmi vzácne nálezy troch kriticky ohrozených druhov: Mysmenella jobi, Lessertia dentichelis a Trichoncoides piscator. Doteraz boli tieto druhy zistené z geomorfologickej jednotky Burda, Podunajská rovina a druh Trichoncoides piscator bol zistený na Podunajskej rovine aj na Nitrianskej pahorkatine. Na celom sledovanom území početnosťou dominoval Zodarion rubidum (376 jedincov). Vo významnom kvantitatívnom zastúpení bola aj pradiarka Dipoena erythropus (53 jedincov). Druhy Megalepthyphantes pseudocollinus, Pocadicnemis juncea a Zodarion rubidum sú uvádzané v Červenom zozname pavúkov Slovenska (Gajdoš & Svatoň 2001) ako druhy v kategórii DD, teda druhy s nedostatočnými údajmi o ich výskyte na našom území. Podľa Buchara & Růžičku (2002) je Megalepthyphantes pseudocollinus druh, ktorý obýva holé kamenité sute a suťové lesy, vyskytuje sa pod kameňmi xerotermných biotopov. Z nášho modelového územia bol zistený zo stacionárov 4a a 4b. Ide o kamenné valy, ktoré sú stanovištnými podmienkami veľmi podobné nížinným sutiam a suťovým lesom. Druh Pocadicnemis juncea podľa spomenutého katalógu preferuje podmáčané lúky, brehové porasty v okolí rybníkov a vodných tokov. Vyskytuje sa v tráve vlhkých až veľmi vlhkých močaristých biotopov. Na modelovom území bol zistený na kamenných valoch s krovitou vegetáciou a v opustenej kolíkovej vinici (stacionáre 1a, 1b, 3, 4b). Druh Zodarion rubidum podľa Katalógu pavúkov ČR preferuje veľmi suché, otvorené stanovištia – piesčiny, skalné stepi. Počas dvojročného výskumu sa tento druh vyskytoval na celom modelovom území, avšak najpočetnejšie bol zistený v ovocnom sade (stacionár 2b) v počte 80 jedincov. Naopak, najmenej jedincov tohto druhu bolo odchytených na kamennom vale (stacionár 4a) s počtom 7 jedincov. Doposiaľ bol zistený na Slovensku v 4 geomorfologických jednotkách. V súčasnosti sa zdá, že ide viac menej o bežne sa vyskytujúci druh, obývajúci xerotermné stanovištia. Svedčia o tom aj jeho početné zistenia na modelovom území, preto jeho zotrvanie v Červenom zozname pavúkov Slovenska bude ďalej posúdené. Zaujímavý je nález druhu z rodu Gnaphosa. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o druh G. alpica, ktorý je podľa Millera (1971) uvedený pod názvom G. modestior. Podľa vyššie uvedeného autora je charakteristickým znakom G. modestior dlhá tibiálna apofýza, avšak Ovtsharenko et al. (1992) pred niekoľkými rokmi urobili revíziu čeľade Gnaphosidae a zistili, že druh G. modestior má krátku tibiálnu apofýzu a teda všetky jedince s dlhou apofýzou predtým u nás identifikované ako druh G. modestior, by mali byť preradené k druhu G. alpica. Druh G. alpica opísal Simon (1878) a podľa Ovtsharenka et al. (1992) ide o druh vyskytujúci sa v alpských oblastiach Francúzska, Švajčiarska, Rakúska a bývalej Juhoslávie. Nami uvádzaný druh G. alpica je zistený zo severozápadnej časti Panónskej panvy, spod úpätia Malých Karpát svätojurskej vinohradníckej krajiny, čo je diametrálne odlišné prostredie než bol opísaný holotyp.

Tabuľka 1. Systematický prehľad pavúkov zistených na lokalite Podhradie s uvedením celkovej dominancie a dominancie na jednotlivých stacionároch.

Tabuľka 2. Systematický prehľad pavúkov zistených na lokalite Pitvory s uvedením celkovej dominancie a dominancie na jednotlivých stacionároch.

Tabuľka 3. Systematický prehľad pavúkov zistených na lokalite Malé Nové Hory s uvedením celkovej dominancie a dominancie na jednotlivých stacionároch.

Tabuľka 4. Ekosozologický status epigeických pavúkov modelového územia.

Krajina v okolí Svätého Jura s dominantou tradičných poľnohospodárskych štruktúr poskytuje vhodné existenčné podmienky pre formovanie druhovo pestrých pavúčích spoločenstiev. Vypovedá o tom 167 doposiaľ zistených taxónov a celkovo 8740 exemplárov epigeických pavúkov. Lokalita Pitvory patrí k druhovo najbohatším na modelovom území. Kamenné valy vo viniciach, ako druhotne vytvorené biotopy, disponujú rôznymi ekologickými a trofickými ponukami, čo umožňuje vytvárať stabilné a druhovo bohaté pavúčie cenózy. Druhovo najbohatšie boli kamenné valy na stacionároch 1b, 6 a 9. Vinohradnícka krajina s prítomnosťou špecifických HŠPK, zohráva významnú úlohu nie len pre zachovanie diverzity pavúkov, ale rovnako plní úlohu aj ako refúgium pre viaceré ohrozené a vzácne druhy (napríklad u pavúkov bolo zistených 24 druhov).

Buchar J & Ružička V, 2002: Catalogue of spiders of the Czech Republic. Press publishers, Praha, 349 pp.

Dobrovodská M & Štefunková D, 1996: Historické poľnohospodárske formy antropogénneho reliéfu v oráčinovo-lúčno-pasienkárskej a vinohradníckej krajine. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae, (Bratislava), 7: 85–91.

Gajdoš P & Svatoň J, 2001: Červený (ekosozologický) zoznam pavúkov (Araneae) Slovenska, p. 80–86. In: Baláž D, Marhold K & Urban P (eds), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), 160 pp.

Hajer J, Růžička V & Střížek P, 2002: Do agricultural mounds increase the biodiversity of the Krušné Hory Mountains? Acta Univ. Purkyňe (Ústí nad Labem), Stud. Biol., 6: 55–59.

Isaia, M, Bona F & Badino G, 2006: Influence of Landscape Diversity and Agricultural Practices on Spider Assemblage in Italian Vineyards of Langa Astigiana (Northwest Italy). Environmental Entomology, 35 (2): 297–307.

Košulič O & Hula V, 2012: Předběžné výsledky vlivu ekologického zemědělství a integrované ochrany vinic na druhovou diverzitu araneofauny viničních teras jižní Moravy, pp. 101–102. In: Bryja J, Albrechtová J & Tkadlec E (eds), Zoologické dny Olomouc 2012. Zborník abstraktov z konferencie. Brno.

Lukniš M, 1977: Geografia krajiny Jura pri Bratislave. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 212 pp.

Miller F, 1971: Řád Pavouci – Araneida, p. 51–306. In: Daniel M & Černý V (eds), Klíč zvíženy ČSSR. NČSAV Praha.

Ovtsharenko VI, Platnick NI & Song DX, 1992: A Review of the North Asian ground spiders of the Genus Gnaphosa (Araneae, Gnaphosidae). Bull. Am. Mus. Nat. Hist., 212: 1–92.

Platnick NI, 2012: The world spider catalog, version 12.5. American Museum of Natural History, http://research.amnh.org/iz/spiders/catalog.

Šafář J, 2012: Vinice jako prostředí s vysokou druhovou diverzitou nočních motýlů. In: Bryja J, Albrechtova J & Tkadlec E (eds), Zoologické dny Olomouc 2012. Zborník abstraktov z konferencie, Brno.

Štefunková D, Dobrovodská M, Kanka R & Krnáčová Z, 2011: Atraktivita malokarpatskej krajiny s dôrazom na historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny a biodiverzitu. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 200 pp.

Turcsány J, 2009: Svätý Jur 1209 – 2009. Dejiny písané vínom. Mesto Svätý Jur, 255 pp.

Rochard J, Herbin C, Mercier F, Van Helden M, Guenser J & Fauchadour M, 2011: Biodiversity Management in Viticulture Landscapes – Demonstrating Project LIFE+ BioDiVine. http://www.biodivine.eu/docs/resumeHAICTAen.pdf.