Mnohonôžky (Diplopoda) mesta Banská Bystrica (Stredné Slovensko)

Millipedes (Diplopoda) in the town Banská Bystrica (Central Slovakia)

Katedra biológie a všeobecnej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia [stasiov@tuzvo.sk]

Received 22 March 2011 ~ Accepted 11 May 2012 ~ Published 26 October 2012

Abstract

The paper deals with the results of research focused on the species structure of millipede fauna on 6 sites in the town Banská Bystrica (Central Slovakia). Millipedes were captured by pitfall trapping in 2011. In total, 519 individuals from 11 species were recorded in the researched area. The records of Julus curvicornis Verhoeff, 1899 is interesting because the species was recorded in the urban environment only the second time generally. We can be assume that J. curvicornis is able to colonize wider range of habitats than was previously believed.

Key words

Banská Bystrica, Diplopoda, Slovakia, urban. 

Faunistický výskum sa u nás už tradične sústreďuje predovšetkým na chránené časti prírody, pričom urbánne prostredie je zväčša mimo záujmu väčšiny zoológov. Platí to aj o výskume mnohonôžok. Najstaršie údaje o výskyte mnohonôžok v intravilánoch z územia Slovenska poskytuje práca Szakmáry (1891). Obsahuje záznamy nálezov viacerých druhov mnohonôžok v Banskej Štiavnici, Sklených Tepliciach a vo Vyhniach. Szakmáryho údaje pravdepodobne prevzal Petricskó (1892), keďže sa sám nevenoval výskumu mnohonôžok a jeho práca obsahuje identické údaje o lokalitách výskytu a nájdených druhoch ako práca Szakmáry (1891). K najstarším prácam poskytujúcim informácie o mnohonôžkach z mestského prostredia na našom území patrí aj štúdia Ortvaya (1902). Uvedená práca prináša údaje o nálezoch mnohonôžok z územia Bratislavy. Výskumu diplopodofauny Kozároviec, Kremnice, Novej Bane, Rudna nad Hronom, Rybníka, Sklených Teplíc, Tekovských Lužian, Topoľčianok a niektorých ďalších slovenských miest a obcí sa venoval Dudich (1958). Je však otázne, či jeho práca obsahuje údaje z urbánneho prostredia uvedených sídiel, alebo z ich okolia. Mnohonôžky v extraviláne Bratislavy študovali Mišík et al. (1974), Krumpál (1993), Mock & Janský (2000), Holecová et al. (2005) a Stašiov (2005; nepubl.). Sporadické údaje o mnohonôžkach z iných miest a obcí Slovenska prinášajú tiež práce Mock & Janský (2000), Mock (2001a, 2001b, 2004, 2006), Stašiov (2004, 2009), Hazuchová et al. (2008, 2009), Palkovičová & Mock (2008), Droběnová & Mock (2009) a Varga et al. (2010).

V poslednom období badať zvýšený záujem o podrobnejšie zmapovanie fauny mnohonôžok v našich mestách (Hazuchová & Stašiov 2010a, 2010b; Stašiov 2005; Stašiov & Hazuchová 2010a, 2010b). Práca prináša prvý komplexnejší prehľad fauny mnohonôžok mesta Banská Bystrica, ktorý rozširuje poznatky o synantropnej faune mnohonôžok na našom území.

Skúmané lokality ležia v intraviláne Banskej Bystrice. Toto mesto je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Zároveň je sídlom jedného z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Počtom obyvateľov (85 000) je šiestym najväčším mestom na Slovensku. Leží v údolí rieky Hron v severozápadnej časti Zvolenskej kotliny, pričom zo západnej strany je obklopené Kremnickými vrchmi a zo severozápadnej strany Starohorskými vrchmi.

Nadmorská výška mesta (na Námestí SNP) je 362 m. Leží v mierne chladnej klimatickej oblasti s priemernou teplotou vzduchu v júli 16 až 17 °C a v januári -3,5 až -6 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa tu pohybuje v rozmedzí 600 až 850 mm (Michalko 1986). Geologické podložie na území mesta je tvorené spodnou kriedou a morským triasom. Pozdĺž rieky Hron prevládajú nivné pôdy, pod kopcom Urpín rendziny a pararendziny a západne a severozápadne od Hrona hnedé pôdy na silikátoch so sprievodnými rendzinami (Michalko 1986).

Pôvodnú vegetáciu na území mesta tvorili po oboch brehoch Hrona lužné lesy nížinné (Ulmenion), pod kopcom Urpín najmä bukové lesy vápnomilné (Cephalanthero-Fagenion), západne, resp. severozápadne od Hrona prevažne dubovo-hrabové lesy (Carici pilosae-Carpinenion betuli) s prímesou dubových nátržníkových lesov (Potentilo albae-Quercion) a pozdĺž troch pravostranných prítokov Hrona (Bystrica, Tajovský potok, Malachovský potok) lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanea, Salicion triandrae p. p., Salicion eleagni) (Michalko 1986).

Výskum bol realizovaný na 6 vybraných lokalitách (3 cintoríny, 3 parky) situovaných v intraviláne Banskej Bystrice (Obr. 1). Na každej lokalite boli založené po 2 stacionáre, tzn. že spolu bolo na území Banskej Bystrice založených 12 stacionárov reprezentujúcich rôzne typy biotopov. Zoznam a stručná charakteristika študovaných lokalít:

1. Cintorín v Radvani

Geografické súradnice (GS) – 48° 43’ 8,46” S; 19° 7’ 47,46” V, nadmorská výška (NMV) – 372 m, expozícia (E) – V, biotop (B) – obe pasce boli umiestnené pri lipách.

2. Cintorín pri Námestí Štefana Moysesa

GS – 48° 44’ 18,25” S 19°8’ 49,96” V, NMV – 375 m, E – JV, B – jedna pasca bola umiestnená pri lipe, druhá pri jaseni.

3. Cintorín v Sásovej

GS – 48° 45’ 20,96” S 19° 9’ 49,04” V, NMV – 406 m, E – JZ, B – jedna pasca bola umiestnená pri tuji, druhá pri javore.

4. Mestský park

GS – 48° 44’ 13,96” S 19° 8’ 22,36” V, NMV – 348 m, E – bez, B – jedna pasca bola umiestnená pri platane, druhá pri agáte.

5. Okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii

GS – 48° 43’ 49,99” S 19° 10’ 5,8” V, NMV – 345 m, E – bez, B – obe pasce boli umiestnené pri jelšiach.

6. Pod Urpínom

GS – 48° 43’ 53,24” S 19° 8’ 53,01” V, NMV – 368 m, E – SZ, B – jedna pasca bola umiestnená pri javore, druhá pri hrabe.

Mnohonôžky boli odchytávané metódou zemných pascí, pričom na každej študovanej lokalite boli použité dve pasce (spolu 12 pascí). Ako pasce slúžili umelohmotné poháre s objemom 0,3 litra a s priemerom ústia 7,5 cm, ktoré boli cca do polovice objemu naplnené 10 % formaldehydom. Pasce boli v teréne exponované nepretržite od 29. 6. do 14. 10. 2011 a materiál bol z pascí vybraný iba raz, a to na konci odchytového obdobia.

Získaný materiál bol v laboratóriu roztriedený do radov, podtried, resp. tried a konzervovaný v 4 % formaldehyde. Mnohonôžky boli konzervované v 70 % etylalkohole a uložené do skúmaviek označených štítkami s údajmi o dátume zberu a lokalite. U každého jedinca bola podľa možností zistená druhová príslušnosť, pohlavie a veková trieda (juvenil, subadult, adult). Dokladový materiál je deponovaný na Katedre biológie a všeobecnej ekológie FEE TU vo Zvolene.

Na vyhodnotenie podobnosti lokalít na základe skladby diplopodofauny bola použitá zhluková analýza. Údaje o početnosti mnohonôžok na študovaných lokalitách boli odmocninovo transformované, aby výsledky neboli prevážené dominantnými druhmi. Analýza podobnosti spoločenstiev bola založená na Bray-Curtisovom indexe (Bray & Curtis 1957) s použitím zhlukovacieho algoritmu priemernej vzdialenosti (Unweighted Pair-Group Method using arithmetic Averages − UPGMA). Analýza bola urobená v programovacom jazyku R (R Development Core Team 2011). 

Obrázok 1. Situačný nákres umiestnenia študovaných lokalít (1 – cintorín v Radvani, 2 – cintorín pri Námestí Štefana Moysesa, 3 – cintorín v Sásovej, 4 – mestský park, 5 – okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii, 6 – pod Urpínom).

Celkovo bolo na študovanom území získaných 519 mnohonôžok z 11 druhov patriacich do 6 čeľadí. Druhovo bola najbohatšia čeľaď Julidae (6). Údaje o celkovej epigeickej aktivite mnohonôžok zistené na skúmaných lokalitách za celé obdobie výskumu sú uvedené v tabuľke (Tab. 1).

Tabuľka 1. Celková epigeická aktivita mnohonôžok zistená na skúmaných lokalitách.

Zoznam druhov a počty odchytených jedincov na študovaných lokalitách v rámci jednotlivých pohlaví a vekových skupín (juv. – juvenil, sub. – subadult, ad. – adult):

trieda: Diplopoda

rad: Glomerida

čeľaď: Glomeridae

1. Glomeris hexasticha Brandt, 1833

Park pod Urpínom – 1 ♀ ad.

rad: Julida

čeľaď: Julidae

2. Cylindroiulus boleti (C. L. Koch, 1847)

Sásovský cintorín – 1 ♂ ad., Mestský park – 1 ♂ ad., 7 ♀♀ ad.

3. Julus curvicornis Verhoeff, 1899

Radvaňský cintorín – 1 ♂ ad.

4. Leptoiulus proximus (Nemec, 1896)

Mestský park – 1 ♂ ad., 2 ♀♀ ad., Park pod Urpínom – 2 ♀♀ sub., 3 ♀♀ ad.

5. Ommatoiulus sabulosus (Linnaeus, 1758)

Park pod Urpínom – 1 ♀ ad., Sásovský cintorín – 1 ♀ ad.

6. Unciger foetidus (C. L. Koch, 1838)

Park pri autobusovej stanici – 1 ♂ ad., 3 ♀♀ ad.

7. Unciger transsilvanicus (Verhoeff, 1899)

Mestský park – 3 ♂♂ ad., 29 ♀♀ ad., Park pri autobusovej stanici – 2 ♂♂ ad., 10 ♀♀ ad., Park pod Urpínom – 1 ♀ ad.

rad: Chordeumatida

čeľaď: Mastigophorophyllidae

8. Haploporatia eremita (Verhoeff, 1909)

Sásovský cintorín – 2 ♀♀ ad., 1 ? juv., Park pod Urpínom – 1 ♂ ad., 2 ♀♀ ad.

čeľaď: Craspedosomatidae

9. Craspedosoma cf. rawlinsii Leach, 1815

Sásovský cintorín – 4 ♀♀ ad.

rad: Polydesmida

čeľaď: Paradoxosomatidae

10. Strongylosoma stigmatosum (Eichwald, 1830)

Park pri autobusovej stanici – 1 ♂ ad.

čeľaď: Polydesmidae

11. Polydesmus complanatus (Linnaeus, 1761)

Cintorín pri Námestí Štefana Moysesa – 1 ♀ juv., Mestský park – 241 ♂♂ ad., 148 ♀♀ ad., 2 ♀♀ sub., 27 ♀♀ juv., Park pri autobusovej stanici – 14 ♂♂ ad., 3 ♀♀ ad., Park pod Urpínom – 2 ♂♂ ad.

Druhovo najbohatšou bola lokalita pod Urpínom (6 zaznamenaných druhov) (Tab. 1). Štyri druhy boli nájdené na cintoríne v Sásovej, v mestskom parku a v okolí rybníka pri záhradkárskej kolónii. Jeden druh bol zistený na cintoríne v Radvani a na cintoríne pri Námestí Štefana Moysesa.

Analýza podobnosti lokalít na základe štruktúry spoločenstiev mnohonôžok odhalila, že najodlišnejšou v rámci všetkých študovaných lokalít bol cintorín v Radvani (Obr. 2). Ostatné lokality boli združené v spoločnom klastri. V rámci neho bol ako najodlišnejší vyčlenený cintorín pri Námestí Štefana Moysesa. Ako najpodobnejšie boli do spoločných subklastrov združené cintorín v Sásovej s lokalitou pod Urpínom a mestský park s okolím rybníka pri záhradkárskej kolónii. 

Obrázok 2. Hierarchická analýza podobnosti lokalít na základe štruktúry spoločenstiev mnohonôžok (1 – cintorín v Radvani, 2 – cintorín pri Námestí Štefana Moysesa, 3 – cintorín v Sásovej, 4 – mestský park, 5 – okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii, 6 – pod Urpínom).

Na území Banskej Bystrice bola zaznamenaná pomerne pestrá fauna mnohonôžok. Prezentovaný zoznam predstavuje prvé publikované údaje o druhovej skladbe tejto skupiny v uvedenom meste. Vzhľadom na nedostatok údajov z iných slovenských obcí či miest, možno zistenú druhovú pestrosť porovnať iba s diplopodofaunou Bratislavy, kde bol zaznamenaný výskyt 15 druhov (Stašiov 2005, nepubl.), Zvolena, kde bol zaznamenaný výskyt až 22 druhov (Hazuchová et al. 2008, 2009; Hazuchová & Stašiov 2010a; Stašiov & Hazuchová 2010a; Stašiov et al. 2012) a Žiliny, na území ktorej bol zistený výskyt 11 druhov (Mock & Tajovský 2002; Hazuchová & Stašiov 2010b; Stašiov & Hazuchová 2010b). V súvislosti s výrazne bohatšou diplopodofaunou Zvolena však treba poznamenať, že výskum mnohonôžok realizovaný na území Zvolena bol dôkladnejší ako na území Bratislavy, Banskej Bystrice, či Žiliny, pretože prebiehal počas 5 rokov, a to až na 16 lokalitách. Všetky druhy zaznamenané v Banskej Bystrici boli nájdené aj v Bratislave. Z druhov zistených vo Zvolene bolo 8 spoločných aj pre Banskú Bystricu (G. hexasticha, C. boleti, L. proximus, O. sabulosus, U. foetidus, U. transsilvanicus, S. stigmatosum, P. complanatus). S diplopodofaunou Žiliny má Banská Bystrica spoločných 6 druhov (G. hexasticha, L. proximus, O. sabulosus, U. foetidus, U. transsilvanicus, P. complanatus), ktoré sú zároveň spoločné pre všetky 4 spomínané mestá (Banská Bystrica, Bratislava, Zvolen a Žilina). Možno teda predpokladať, že týchto 6 druhov pomerne dobre znáša podmienky urbanizovaného prostredia a vykazujú určitý stupeň synantropizácie.

Diplopodofauna bola študovaná aj v ďalších európskych mestách. V Budapešti bolo napríklad zaznamenaných až 26 druhov mnohonôžok (Korsós et al. 2002), v Prahe 25 druhov (Kocourek 2004), v Lubline (Poľsko) 24 druhov (Bielak 1965; Kania 2011), v Olomouci (Česká republika) 17 druhov (Riedel et al. 2009). Príčinou menšej bohatosti diplopodofauny Banskej Bystrice v porovnaní so spomenutými mestami môže byť rozsiahlejší výskum mnohonôžok realizovaný v týchto mestách, v porovnaní s výskumom realizovaným na území Banskej Bystrice.

Rozdiely v druhovej bohatosti spoločenstiev mnohonôžok rôznych mestských aglomerácií môžu mať viacero príčin. Okrem polohy, rozlohy, usporiadania, podielu a charakteru vegetácie a iných vlastností samotných sídiel sa na štruktúre ich diplopodofauny odrážajú aj vlastnosti ich okolia. Fauna miest totiž pozostáva v podstate z fragmentu miestnej pôvodnej fauny, ktorá prežíva v menej narušenom a izolovanom prostredí a z fauny introdukovanej vyskytujúcej sa najmä v silne narušenom prostredí, izolovanom od okolitej prírody. Možno preto predpokladať, že malé mestá s tesným kontaktom s prírodou sa budú vyznačovať obdobnou faunou ako ich okolie, ktorá je regionálne dosť špecifická a možno chudobnejšia o absentujúce citlivé druhy, zatiaľ čo veľké mestá budú mať faunu prevažne synantropizovanú, ktorej súčasťou budú jednak odolné pôvodné druhy, ako aj nepôvodné druhy a takáto fauna bude regionálne menej špecifická.

Zo zoogeografického hľadiska boli na území Banskej Bystrice zaznamenané 4 európske druhy (G. hexasticha, L. proximus, O. sabulosus, S. stigmatosum), 3 stredoeurópske druhy (C. boleti, U. foetidus, H. eremita), 2 stredo- až juhovýchodoeurópske druhy (U. transsilvanicus, P. complanatus), 1 stredo- až severozápadoeurópsky druh (C. rawlinsii) a 1 karpatský endemit (J. curvicornis).

Z hľadiska nárokov na vlhkosť bol v Banskej Bystrici zistený výskyt 3 hygrofilných druhov (J. curvicornis, C. cf. rawlinsii, S. stigmatosum), 7 euryhygrických druhov (G. hexasticha, C. boleti, L. proximus, U. foetidus, U. transsilvanicus, H. eremita, P. complanatus) a 1 xerofilný druh (O. sabulosus). Zaznamenané druhy sa vyskytujú v širokom spektre rozmanitých biotopov, prevažne lesných, ale nevyhýbajú ani otvoreným stanovištiam. Väčšina z nich sa vyznačuje toleranciou stanovíšť, ktoré sú v rôznej miere antropicky pozmenené, vrátane urbánneho prostredia. Významný je nález našej najväčšej mnohonôžky J. curvicornis, ktorá bola doposiaľ zistená iba na Slovensku a v Maďarsku v pohorí Bűkk (Verhoeff 1899). V urbánnom prostredí bola táto mnohonôžka zaznamenaná druhý krát. Prvý krát bola zistená v extra- a intraviláne Bratislavy (na lokalitách Devínska Kobyla, Dúbravská hlavica, Horský park, Mlynská dolina), avšak iba v dubovo-hrabových porastoch (Stašiov 2005, nepubl.). Ešte donedávna sa predpokladalo, že sa vyskytuje iba v lesoch, a to predovšetkým stredných a vyšších polôh a že sa vyhýba otvoreným a antropogénnym biotopom. Nález tohto druhu na cintoríne v Radvani však naznačuje, že má zrejme širšiu ekologickú valenciu a dokáže tolerovať rozmanitejšie podmienky.

Najpestrejšia druhová skladba mnohonôžok bola zistená na lokalite pod Urpínom so súvislým lesným porastom napojeným na rozsiahlejší lesný komplex, z ktorého mohli bez prekážok prenikať miestne druhy mnohonôžok na študovanú lokalitu. K druhovo bohatším lokalitám patrili cintorín v Sásovej, mestský park a okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii. Naopak, druhovo najchudobnejšie boli cintorín v Radvani a cintorín pri Námestí Štefana Moysesa. Celkovo boli teda študované parkové objekty druhovo bohatšie ako cintoríny. V prípade lokality pod Urpínom a okolia rybníka pri záhradkárskej kolónii išlo v podstate o neobhospodarované biotopy najmenej antropicky pozmenené, čo sa prejavilo v pomerne vyššej druhovej bohatosti tunajších diplopodocenóz. Prekvapivé je zaznamenanie iba jedného druhu na cintoríne v Radvani, keďže išlo o mnohonôžku (J. curvicornis) pomerne náročnú na dostatočnú vlhkosť prostredia. Takéto podmienky vyhovujú väčšine našich druhov (vrátane druhov zaznamenaných na ostatných lokalitách v Banskej Bystrici). Preto je otázne, prečo nebol na tejto lokalite zaznamenaný žiadny iný druh mnohonôžky.

Výsledky výskumu mnohonôžok v Banskej Bystrici poukázali v nadväznosti na predošlé štúdie realizované predovšetkým v mestách Bratislava, Zvolen a Žilina, že urbánne prostredie sa môže vyznačovať spoločenstvami mnohonôžok s prekvapivo veľkou biodiverzitou, ktoré sú druhovo neraz bohatšie, ako rozlohou ekvivalentné územia s menej atropicky narušenými podmienkami. Mestské aglomerácie sa totiž vyznačujú vyššou fragmentáciou krajinnej štruktúry s pestrou mozaikou biotopov s rôznorodými, najmä mikroklimatickými, podmienkami, ktoré môžu poskytnúť vhodné prostredie pre druhy s odlišnými ekologickými nárokmi. Výskum realizovaný na území Banskej Bystrice však neodhalil žiadne typické synantropné, či nepôvodné druhy mnohonôžok.

Antropogénne prostredie môže predstavovať z hľadiska mnohonôžok územie, ktoré je významné nielen svojou pestrou a unikátnou skladbou ich spoločenstiev, ale aj výskytom ekosozologicky zaujímavých druhov (v Banskej Bystrici je to napr. druh J. curvicornis), prípadne druhy, ktorých výskyt nebol na našom území ešte doposiaľ zaznamenaný. Na území Slovenska boli napr. v urbánnom prostredí zaznamenané prvonálezy mnohonôžok Choneiulus palmatus (Němec, 1895), Cylindroiulus vulnerarius (Berlese, 1888), Amphitomeus attemsi (Schubart, 1934), Poratia digitata (Porat, 1889) (Mock 2001), Polydesmus inconstans Latzel, 1884 (Mock 2004) a Cylindroiulus caeruleocinctus (Wood, 1864) (Mock 2006).

Vzhľadom na rozsah výskumu, ktorého výsledky sú prezentované v práci sa dá predpokladať, že faunistický zoznam mnohonôžok Banskej Bystrice nie je kompletný a rozsiahlejší výskum by s veľkou pravdepodobnosťou rozšíril druhový zoznam mnohonôžok tohto mesta aj o niektoré ďalšie druhy, ktoré sú u nás bežné v urbánnom prostredí. Štúdium mnohonôžok v ďalších slovenských mestách umožní v budúcnosti rozšíriť nielen poznatky o ekológii týchto živočíchoch, ale aj poznatky o procesoch súvisiacich s inváziu nepôvodných druhov na naše územie, či s prebiehajúcou synantropizáciou niektorých našich druhov.