Kosce (Opiliones) okolia mesta Bardejov

Harvestmen (Opiliones) in environments of the town Bardejov (Slovakia)

Rázusova 56/7, 052 01 Spišská Nová Ves [peter.marsalek@centrum .sk]

Received 14 May 2012 ~ Accepted 6 June 2012 ~ Published 31 October 2012

Abstract

The paper deals with the results of faunistic research of harvestmen (Opiliones) undertaken on 12 localities in environments of the town Bardejov (North-East Slovakia) in August and September 2011. In total, the occurrence of 12 species from 3 families (Nemastomatidae, Trogulidae, and Phalangiidae) was recorded. The examined material consisting from 73 individuals was obtained by the individual collecting during several one-day excursions (from vegetation and rocky slopes, or under stones, pieces of decaying wood and loose bark of old trees etc.). The list of species and numbers of harvestmen are given too. Regarding the ecological requirements, most of species can be classified as mountain or euryvalent species, usually characterized also as hygrophilous and sylvicoles.

Key words

Opiliones, harvestmen, Slovakia, Bardejov, faunistics.

Predložená práca prináša výsledky inventarizačného výskumu fauny koscov okolia mesta Bardejov, ktorý bol uskutočnený na 12 vybraných lokalitách v doteraz, z hľadiska koscov, neprebádaného orografického celku Busov a v severozápadnej časti orografického celku Ondavská vrchovina, u ktorého dopĺňa staršie publikované poznatky o rozšírení jednotlivých druhov.

Z Ondavskej vrchoviny sú známe údaje o nálezoch koscov už z minulosti (Daday 1918, Dudich 1928, Kolosváry 1929, Kratochvíl 1934, Soerennsen 1873, Šilhavý 1949, 1950). Novšie nálezy publikoval z tohto územia Stašiov (2000, 2004), Stašiov et al. (2003, 2006), Stašiov & Kertys (2007). V bezprostrednom okolí boli kosce študované na niekoľkých lokalitách Spišsko-Šarišského medzihoria (Kratochvíl 1934, 1939; Šilhavý 1972).  

Pohoria Busov i Ondavská vrchovina sú krajinskými celkami Nízkych Beskýd. Majú flyšový charakter a sú tvorené predovšetkým pieskovcami a ílovcami. Busov patrí plošne medzi naše najmenšie pohoria s výškovým rozpätím 400 až 1002 m n. m. (najvyšší vrch s názvom „Busov“). Hranicu orografického celku na severe predstavuje štátna hranica s Poľskom, z ostatných strán je obklopený Ondavskou vrchovinou. Patrí do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti (Michalko et al. 1986). Prevládajú tu kambizeme rôznych subtypov. Ondavská vrchovina spadá do mierne teplej až teplej klimatickej oblasti. Z pôd tu prevládajú predovšetkým illimerizované pôdy a kambizeme. Prevažnú časť povrchu obidvoch celkov pokrývajú čisté bučiny alebo zmiešané lesy s prevahou buka.

Stručná charakteristika zberných lokalít a termíny zberov (OV – Ondavská vrchovina, B – Busov):

OV1 – Lieskovec (kvadrát Databanky fauny Slovenska 6794a), termín zberu 23. 8. 2011, katastrálne územie Beloveža, svah nad potokom, javor poľný s agátom a hrabom, vek lesného porastu 50 rokov, zakmenenie 08, zápoj 90 %, sklon 40 %, exp. JV, 270 m n. m., geografické súradnice GPS 49° 17′ 43,5″ N 21° 21′ 07,0″ E

OV2 – pravý breh rieky Topľa (6693c), 12. 9. 2011, k. ú. Mokroluh, alúvium, naplaveniny piesku a pieskovcových valúnov, jelšová vŕbina, vek 50 rokov, zakm. 05, zápoj 40 %, exp. rovina, 300 m n. m., 49° 18′ 19,9″ N 21° 12′ 25,8″ E

OV3 – Bardejovská Zábava, intravilán obce (6793b), 13. 9. 2011, k. ú. Bardejov, budovy a priľahlá lúka, sklon 20 %, exp. JV, 300 m n. m., 49° 16′ 20,7″ N 21° 15′ 31,2″ E

OV4 – Moliterka (6693d), 14. 9. 2011, k. ú. Bardejov, svah nad potokom, buková jedlina s hrabom, vek 100 rokov, zakm. 08, zápoj 85 %, sklon 20 %, exp. V, 380 m n. m., 49° 19′ 10,5″ N 21° 15′ 17,4″ E

OV5 – Ščob (6693b), 21. 9. 2011, k. ú. Chmeľová, okolie potoka, jelšina, sklon 15 %, vek 60 rokov, zakm. 07, zápoj 80 %, exp. JZ, 470 m n. m., 49° 23′ 55,4″ N 21° 18′ 58,0″ E

OV6 – Pri Parovej chate (6693c), 22. 9. 2011, k.ú. Bardejov, rozpadnuté základy chaty porastené vegetáciou, cenné listnáče s jedľou, vek 80 rokov, zakm. 06, zápoj 70 %, sklon 40 %, exp. VJV, 642 m n. m., 49° 20′ 23,3″ N 21° 14′ 44,4″ E

OV7 – Čekanský kút (6693d), 22. 9. 2011, k. ú. Bardejov, okolie potoka, jedľová bučina, vek 100 rokov, zakm. 06, zápoj 50 %, sklon 10 %, exp. JV, 425 m n. m., 49° 20′ 20,9″ N 21° 15′ 24,3″ E

OV8 – Andrejová, nad družstvom (6693d), 26. 9. 2011, k. ú. Andrejová, xerotermná lúka, sklon 10 %, exp. SV, 395 m n. m., 49° 20′ 01,5″ N 21° 19′ 17,6″ E

OV9 – Diery (6593b), 25. 8. 2011, k. ú. Becherov, zavlhčená plošina, javorová bučina s jedľou, vek 120 rokov, zakm. 06, zápoj 60 %, exp. rovina, 620 m n. m., 49° 27′ 14,9″ N 21° 17′ 12,2″ E

B1 – Pálenica (6592d), 24. 8. 2011, k.ú. Cigeľka, svah pod hrebeňom, bučina, vek 120 rokov, zakm. 08, zápoj 100 %, sklon 30 %, exp. JZ, 825 m n. m., 49° 25′ 19,4″ N 21° 07′ 16,1″ E

B2 – Medzi sviniarky (6593d), 19. 9. 2011, k. ú. Regetovka, okolie potoka, bučina, vek 100 rokov, zakm. 07, zápoj 80 %, sklon 20 %, exp. JZ, 580 m n. m., 49° 25′ 53,2″ N 21° 15′ 41,7″ E

B3 – Pavliský laz, Napravľana (6693a), 20. 9. 2011, k. ú. Stebník, svah, buk s cennými listnáčmi, vek 60 rokov, zakm. 07, zápoj 70 %, sklon 20 %, exp. SV, 650 m n. m., 49° 23′ 28,1″ N 21° 13′ 12,0″ E

Výskum sa uskutočnil na vybraných lokalitách v mesiacoch august a september v roku 2011. Materiál bol na študovaných lokalitách zbieraný počas jednotlivých pochôdzok pomocou entomologickej pinzety z listovej opadanky, spod kameňov, kusov dreva i kôry, z prízemnej vegetácie, balvanov, kmeňov stromov, budov a pod. Získaný materiál bol konzervovaný v 70 % etylalkohole a bol determinovaný podľa prác Martensa (1978) a Šilhavého (1956, 1971). Dokladový materiál je deponovaný u autora.

Celkovo bolo na skúmanom území získaných 73 kusov koscov z 12 druhov, patriacich do troch čeľadí: Nemastomatidae (3 spp.), Trogulidae (1 sp.) a Phalangiidae s najväčším počtom druhov (8 spp.), ako aj odchytených jedincov (56 exemplárov). Najpočetnejším druhom bol Leiobunum aff. rupestre s 20 získanými exemplármi.

Prehľad zistených druhov a ich zberov (juv. – juvenil, subad. – subadult, ad. – adult):

Nemastomatidae

Nemastoma lugubre (Müller, 1776)

Lokalita: OV1 (1 ♂ ad.), OV5 (1 ♀ ad.), OV6 (1 ♂ ad., 4 ♀♀ ad.), OV7 (1 ♂ ad., 1 ♀ ad.), B2 (1 ♀ ad.), B3 (1 ♀ ad.)

Paranemastoma kochi (Nowicki, 1870)

Lokalita: OV2 (1 ♀ ad.), OV7 (1 ? juv.), B2 (1 ♂ ad.)

Mitostoma chrysomelas (Hermann, 1804)

Lokalita: OV1 (1 ♂ ad.)

Trogulidae

Trogulus nepaeformis (Scopoli, 1763)

Lokalita: OV2 (1 ♂ ad.), OV6 (1 ♀ ad.)

Phalangiidae

Phalangium opilio Linnaeus, 1761

Lokalita: OV3 (1 ♀ ad.), OV8 (2 ♂♂ ad., 2 ♀♀ ad.)

Opilio saxatilis C. L. Koch, 1839

Lokalita: OV3 (2 ♂♂ ad., 1 ? subad.)

Platybunus bucephalus (C. L. Koch, 1835)

Lokalita: OV4 (2 ? subad.), OV6 (1 ? subad.), OV9 (1 ? subad.)

Lophopilio palpinalis (Herbst, 1799)

Lokalita: OV1 (1 ? subad.), OV5 (1 ♀ ad.)

Oligolophus tridens (C. L. Koch, 1836)

Lokalita: OV2 (3 ♂♂ ad.), OV4 (1 ♂ ad., 2 ♀♀ ad.)

Lacinius ephippiatus (C. L. Koch, 1835)

Lokalita: OV5 (2 ♂♂ ad.), OV7 (1 ♀ ad.), OV9 (4 ♂♂ ad., 3 ♀♀ ad.), B3 (2 ♂♂ ad., 1 ♀ ad.)

Mitopus morio (Fabricius, 1799)

Lokalita: OV2 (1 ♀ ad.), OV9 (2 ♂♂ ad.)Leiobunum aff. rupestre (Herbst, 1799)

Lokalita: OV2 (4 ♂♂ ad., 3 ♀♀ ad.), OV3 (1 ♂ ad., 2 ♀♀ ad.), OV7 (3 ? juv.), B1 (3 ♂♂ ad., 1 ? juv.), B2 (1 ? subad., 2 ? juv.).

Na sledovanom území sa zistila pomerne veľká druhová bohatosť opiliofauny. V zberoch dominovali predovšetkým Leiobunum aff. rupestre a Lacinius ephippiatus. Bolo to zrejme spôsobené použitou metódou individuálneho zberu a bionómiou týchto druhov. Zástupcovia uvedených druhov sú čiastočne aktívni aj cez deň a je možné ich zbierať na skalách, múroch alebo vegetácii ľahšie, ako drobné detrikolné druhy. Z hľadiska nárokov na prostredie boli v zberoch najväčším počtom druhov zastúpené kosce vlhkomilných listnatých a zmiešaných lesov nižších a stredných polôh (Trogulus nepaeformis, Platybunus bucephalus, Lacinius ephippiatus, Lophopilio palpinalis, Oligolophus tridens, Leiobunum aff. rupestre) a druhy so širokou ekologickou valenciou (Mitostoma chrysomelas, Nemastoma lugubre a Mitopus morio). K zaujímavým patrí nález karpatského endemita Paranemastoma kochi, ktorý je horským a výrazne hygrofilným druhom s výskytom v alúviách potokov, v bezprostrednom okolí pramenísk, alebo na podmáčaných stanovištiach.

Takmer všetky v tejto práci uvádzané druhy boli na území Ondavských vrchov zaznamenané aj v minulosti, okrem synantropného kosca Opilio saxatilis. Týmto sa počet známych druhov pre tento celok rozšíril na 21. Práca prináša prvé údaje o skladbe opiliofauny Busova. Druhové spektrum zistené na sledovaných orografických celkoch však určite nie je kompletné a možno tu predpokladať výskyt ďalších druhov. Napríklad, výskyt hygrofilného kosca Gyas titanus Simon, 1879, ako i xerotermofilných koscov Egaenus convexus (C. L. Koch, 1835) a Zacheus crista (Brullé, 1832) tu predpokladali už Stašiov et al. (2003). Komplexnejšie poznanie opiliofauny tohto územia bude výsledkom ďalšieho arachnologického výskumu.  

Daday E, 1918: Opiliones. Fauna Regni Hungariae, Budapest, 3 pp.

Dudich E, 1928: Faunisztikai jegyzetek III. Állattani Közlemények, 25: 38–45.

Kolosváry G, 1929: Die Weberknechte Ungarns. Studium, Budapest, 112 pp.

Kratochvíl J, 1934: Sekáči (Opiliones) Československé republiky. Práce Mor. přír. spol., 9: 1–35.

Kratochvíl J, 1939: Druhy skupiny Nemastoma quadripunctatum (Perty) a několik nových sekáčů pro ČSR. Sborník Přírodověd. klubu, Třebíč, 2: 73–81.

Martens J, 1978: Die Tierwelt Deutschlands. Weberknechte, Opiliones, VEB G. Fischer Verlag, Jena, 464 pp.

Michalko J, Magic D, Berta J, Maglocký Š & Špániková A, 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika. Mapová časť. Veda & Slovenská kartografia, Bratislava, 12 máp.

Soerennsen W, 1873: Bidrag til Phalangidernes Morphologi og Systematik samt Beskrivelse af nogle nye, herhen høhre Former. Naturhist. Tidssk., 3/8: 489–526.

Stašiov S, 2000: Opiliofauna Ondavskej vrchoviny. Natura Carpatica, 41: 39–43.

Stašiov S, 2004: Kosce (Opiliones) Slovenska. Vedecké štúdie, Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 119 pp.

Stašiov S & Kertys Š, 2007: Kosce (Opiliones) a mnohonôžky (Diplopoda) Breznickej mokrade (Ondavská vrchovina). Entomofauna carpathica, 19 (1–2): 44–47.

Stašiov S, Kertys Š & Kubovčík V, 2006: Kosce (Opiliones) a mnohonôžky (Diplopoda) Breznickej mokrade (Ondavská vrchovina). In: Krumpálová Z (ed.), Diverzita a ochrana arachnofauny v chránených územiach a ohrozených habitatoch. Zborník abstraktov z konferencie, Východná, 14. 9. – 16. 9. 2006. Arachnologická sekcia SES pri SAV, Ústav zoológie SAV Bratislava, Ústav krajinnej ekológie SAV Nitra, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, pp. 13–14.

Stašiov S, Maršalek P, Mihál I, Mašán P, Astaloš B & Jarab M, 2003: Kosce (Opiliones) Ondavskej vrchoviny. Natura Carpatica, 44: 261–266.

Šilhavý V, 1949: Sekáč Astrobunus meadi (Thor.) v Československé republice. Časopis Čs. spol. entom., Praha, 46: 151–155.

Šilhavý V, 1950: Sekáči východního Slovenska. Entom. listy, Brno, 13: 99–106.

Šilhavý V, 1956: Sekáči – Opilionidea. Fauna ČSR 7. Nakladatelství ČSAV, Praha, 274 pp.

Šilhavý V, 1971: Sekáči – Opilionidea. In: Daniel M & Černý V (eds): Klíč zvířeny ČSR IV. Academia, Praha, pp. 33–49.

Šilhavý V, 1972: Druhý příspěvek k poznání Československých sekáčů (Opilionidea). Zprávy Čs. Spol. Entom. ČSAV, Praha, 8: 93–96.