Folia faunistica Slovaca 17 (4) 2012: 329–336

Pôdne roztoče (Acari: Prostigmata) vybraných bylinných habitatov intravilánu Bratislavy

Soil mites (Acari: Prostigmata) of plant habitats in Bratislava
Michal Vrabec1, Peter Fenďa2 & Stanislav Kalúz1

1 Institute of Zoology SAS, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, Slovakia [michal.vrabec@savba.sk; stanislav.kaluz@savba.sk]
2 Department of Zoology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Mlynská dolina B–1, 842 15 Bratislava, Slovakia [fenda@fns.uniba.sk]

Received 10 October 2012 ~ Accepted 16 November2012 ~ Published 27 November 2012

Abstract

This research paper is focused on soil prostigmatid mites in plant habitats in SW Slovakia. Three sites were examined in the year 2009: Kamzík, Železná Studienka, Ovsište. Basic description of examined sites with their ecological comparison is given, with used research methods. In total nine habitats (3 in each site) in a period of 8 months, 5477 soil mites were collected. Of this number only 12.82 % (702 individuals) were prostigmatid mites. All together 10 families, 24 genera and 33 species were found (5 of them are first records in Slovak territory). Basic soil values were monitored (fresh and dry sample weight, water volume in sample) and also, in October and November, soil porosity and soil density of the samples.

Key words

Acarina, Prostigmata, soil, plants, SW Slovakia. 
Úvod

Klíč zvířeny ČSSR (diel IV) zo začiatku 70-tych rokov bol prvým pokusom o zdokumentovanie fauny roztočov (Bartoš et al. 1971) na našom území. Prostigmata tu ale boli spracované iba povrchne. Jedným z prvých špecialistov na túto skupinu bol dr. Zacharda, ktorý začal s výskumom čeľade Rhagidiidae na konci 70-tych rokov.

Nasledoval ho najmä dr. Kalúz, ktorý začal od polovice 80-tych rokov skúmať prostigmátne roztoče vo väčšom meradle. Prvé publikácie obsahovali údaje o prostigmátnych roztočoch len okrajovo, výskum býval zameraný skôr na mesostigmátne roztoče. Prvé práce z územia JZ Slovenska publikoval Kalúz (1994a) zo zatápaného lesa pri Gabčíkove, Mašán et al. (1994) zo zimných krtích hniezd z Borinky a Kalúz (1994b) z lesných a lúčnych habitatov pri rieke Morava. O pár rokov neskôr sa výskum zameral na suchšie, ale aj podmáčané habitaty (Kalúz & Čarnogurský 2000, Kalúz et al. 2000, Kalúz 2000, 2003b, 2006). Nedávno vyšli aj dve súborné práce, kde bola spracovaná akarofauna väčších území. Ide o územie ostrova Kopáč (Kalúz 2007a) a roztoče inundačných území riek Dunaja a Moravy (od Čičova až po Moravský Ján) (Kalúz 2008).

Cieľom tejto práce bolo priniesť poznatky o druhovom zložení, diverzite a štruktúre taxocenóz prostigmátnych roztočov v rôznych typoch bylinných habitatov. Táto práca je spolu s prácou Pajonková (2011) zameraná iba na prostigmátne roztoče a ide o jednu z prvých takýchto prác na našom území.
Materiál a metódy

Výskum prebiehal na troch lokalitách:

Kamzík (DFS: 7868b, orografický celok: Malé Karpaty, N 48° 10´ 57´´ E 17° 6´ 5´´). Odber sa realizoval na podhorskej lúke orientovanej na východ v blízkosti lyžiarskeho svahu a bobovej dráhy (v nadmorskej výške 200 – 350 m). Lúka je nepôvodná, vznikla ako dôsledok ľudskej činnosti. V lete je svah extrémne suchý a vystavený intenzívnemu slnečnému žiareniu, na jeseň skôr vlhší. Sledovali sa tu 3 habitaty: 1. habitat vysokých tráv – porast trávy Calamagrostis epigeios, tvoriacej rozmerné ostrovčeky s bohatými trsmi a koreňovou sústavou. Habitat je lokalizovaný skôr v strednej a spodnej časti svahu. 2. bylinný habitat nízkych suchomilnejších tráv a machu – prevažuje nízka Festuca duriuscula s malými ostrovčekmi machu. 3. habitat slnečnice hľuznatej Helianthus tuberosus – situovaný v dolnej časti svahu na okraji lesa. Pôda je tu hlbšia a vlhšia. V dopoludňajších hodinách zatienená.

Železná Studienka (DFS: 7868b, orografický celok: Malé Karpaty, N 48° 11’ 40ˮ E 17° 5’ 46ˮ). Odber sa realizoval na kosených mezohygrofilných lúkach v údolí potoka Vydrica, využívaných na rekreačné a turistické účely, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. Byliny na lúkach sú tvorené umelo vysiatymi zmesami parkovej trávy. Lúky sú prakticky bez sklonu, ale vo väčšej vzdialenosti od Vydrice prechádzajú do svahov Karpát. Sledovali sa tu 3 habitaty: 1. veľká lúka v blízkosti Vydrice – rovná lúka nachádzajúca sa medzi cestou k Sanatóriu a budovou lanovky na Kamzík. 2. svah oproti veľkej lúke – svah s bylinným porastom situovaný oproti veľkej lúke 3. lúčka pri tisoch – nachádza sa pod Železnou Studienkou smerom k Vojenskej nemocnici, po prúde potoka Vydrica vpravo, pri starých tisoch.

Ovsište (DFS: 7868d, orografický celok: Podunajská rovina, N 48° 7’ 1ˮ E 17° 8’ 20ˮ). Nelesná plocha nachádzajúca sa v medzihrádzovom priestore Dunaja v Petržalke (časť Ovsište), ktorá býva periodicky zaplavovaná. Pôda je piesčitá s vysokou hladinou spodnej vody. Sledovali sa tu 3 habitaty: 1. habitat vysokých tráv – roztrúsené porasty Calamagrostis epigeios v centrálnej časti lúky. 2. habitat Phragmites phragmitetum – rozmerný porast Phragmites australis v strednej časti lúky. 3. habitat nízkych bylín – suchšie, ostrovčekovite sa vyskytujúce nízke trávy s vtrúsenými jedincami Capsella bursa-pastoris, Coronilla varia, Achillea vulgaris a Rubus caesius.

Zber prebiehal v roku 2009 od apríla do novembra. Pôdne vzorky štandardného objemu 200 cm3 (5⨯4 cm do hĺbky 10 cm) boli v jednotlivých habitatoch odoberané v pravidelných jednomesačných intervaloch. Dátumy odberov: 2. 4. 2009 (K – Kamzík, Z – Železná Studienka), 7. 4. 2009 (O – Ovsište); 4. 5. 2009 (O), 7. 5. 2009 (K, Z); 3. 6. 2009 (K, Z, O); 7. 7. 2009 (K, Z), 10. 7. 2009 (O); 10. 8. 2009 (K, Z, O); 18. 9. 2009 (K, Z), 21. 9. 2009 (O); 21. 10. 2009 (K, Z, O); 18. 11. 2009 (K, Z, O). Všetky odbery sa uskutočnili náhodnou metódou.

Zo všetkých sledovaných lokalít sa v každom termíne terénneho výskumu odobralo náhodným spôsobom 15 štandardizovaných vzoriek (5 vzoriek v každom habitate). V laboratóriu sa vzorky uložili do vysokogradientných fotoeklektorov typu Tullgren. Materiál roztočov sa ďalej konzervoval v 70 % etylalkohole. Vytriedený materiál sa montoval do trvalých mikroskopických preparátov použitím konzervačného a presvetľovacieho média Liquido de Swann. Determinácia sa uskutočnila mikroskopicky pri 600 – 1500-násobnom zväčšení. Získané jedince boli determinované podľa Doğan (2004), Fan et al. (2003), Vainstein et al. (1978), Thor & Willmann (1941), Zacharda (1980) a Smiley (1992).
Výsledky

Z deviatich bylinných habitatov na troch lokalitách v okolí Bratislavy, sa za 8 mesiacov výskumu získalo 5 477 pôdnych roztočov. Z tohto počtu len 12,82 % (702 jedincov) tvorili pôdne Prostigmata, ktoré patrili 10 čeľadiam, 24 rodom a 33 druhom. Zvyšok patril iným sytematickým skupinám pôdnych roztočov, a to početným Mesostigmata, no najmä Oribatida, ktoré prevládali v pôdnych vzorkách.

Na Kamzíku sa celkovo našlo najviac druhov (23) aj jedincov (200) pôdnych Prostigmata. Táto lokalita mala aj najvyšší index diverzity (H´ = 2,29), aj keď len tesne nasledovalo Ovsište (H´ = 2,15; 17 nájdených druhov a 158 jedincov). Najchudobnejšia z pohľadu druhovej diverzity (Shannon-Weaver) bola Železná Studienka (H´ = 1,35; 14 druhov a 165 exemplárov).

Použité skratky habitatov: Kamzík (K-1: Helianthus, K-2: Calamagrostis, K-3: nízka tráva, mach); Železná studienka (Z-1: veľká lúka, Z-2: svah oproti veľkej lúke, Z-3: lúčka pri tisoch); Ovsište (O-1: nízka tráva a mach, O-2: Calamagrostis, O-3: Phragmites).

Stigmaeidae Oudemans, 1931

Roztoče čeľade Stigmaeidae sú najmä predátori a živia sa rôznymi článkonožcami na povrchu pôdy alebo v nízkej vegetácii. Je to veľká kozmopolitná skupina, ktorej tvar a sklerotizácia tela veľmi varírujú. Tieto drobné, jemne chitinizované, červené, žlté alebo oranžové roztoče obývajú stredné zemepisné šírky, trópy aj subtrópy (Zemanová 2009).

Stigmaeus Koch, 1836

Stigmaeus pilatus Kuznetzov, 1976

Nálezy: apríl – 4 ♀♀ K-3, máj – 1 ♀ K-3, august – 3 ♀♀ K-3, september – 1 ♀ K-3, november – 1 ♀ K-3.

Ide o teplomilného roztoča a jeho známe rozšírenie zahŕňa strednú a východnú Európu (Vainstein et al. 1978). Je dravý, no nepatrí k hojným druhom.

Stigmaeus unicus Kuznetzov, 1976

Nálezy: november – 1 ♀ O-1.

Podobne ako predchádzajúci druh je dravý. Na Slovensku je známy len z okolia vodného diela Gabčíkovo (Kalúz 2008). Na Slovensku ide o druhý nález tohto druhu.

Eustigmaeus Berlese, 1910

Eustigmaeus clavata (Can. et Fanzago, 1876)

Nálezy: august – 1 ♀ O-1, november – 6 ♀ Z-3.

Ide len o druhý nález na našom území (Kalúz 1992).

Eustigmaeus pinnata Kuznetzov, 1976

Nálezy: október – 5 ♀♀ K-2, október – 1 ♀ K-3.

Epigeický predátor strednej veľkosti tela rozšírený po celej Európe (Vainstein et al. 1978). U nás najbežnejší zástupca rodu Eustigmaeus. Z nášho územia existuje viacero záznamov o jeho výskyte, najčastejšie ho možno nájsť v rhizosfére bylín a v nízkej vegetácii (Kalúz 2009).

Eustigmaeus sp. 1

Nálezy: august – 1 ♀ Z-3, november – 1 ♀ O-1, november – 15 ♀♀ O-2.

Členov tohto rodu spoznáme vďaka oválnemu telu a dvom alebo trom dorzálnym štítkom, ktoré môžu byť ozdobené ornamentmi a setami rôznych tvarov. Rod obsahuje momentálne okolo 90 druhov, na Slovensku poznáme zatiaľ šesť (Zemanová 2009). Hore uvedený taxón doposiaľ nebol zistený na Slovensku.

Eustigmaeus sp. 2

Nálezy: august – 2 ♀♀ Z-3, november – 1 ♀ K-3.

Tento Eustigmaeus sa zjavne líši od predchádzajúceho, nielen výskytom, ale aj morfologicky. Taktiež doposiaľ neznámy z nášho územia.

Ledermuelleriopsis Willmann, 1953

Ledermuelleriopsis plumosa Willmann, 1951

Nálezy: september – 1 ♀ K-2, apríl – 1 ♀ K-3, september – 8 ♀♀ K-3.

Ide o prvý nález tohto druhu a zároveň aj prvý nález rodu Ledermuelleriopsis na Slovensku. Značná je jeho podoba s druhmi rodu Eustigmaeus. Areál rozšírenia má na severnej pologuli od USA až po Irán (Fan et al. 2003).

Ledermuelleriopsis sp.

Nálezy: september – 1 ♀ K-3.

Taktiež ide o taxón predtým neuvádzaný pre Slovensko. Svojimi dorzálnymi setami sa zjavne odlišuje od L. plumosa a s určitosťou ide o iného roztoča.

Caligonellidae Grandjean, 1944

O tejto čeľadi je pomerne málo informácií a biológia jednotlivých rodov a druhov je málo spracovaná. Nájdeme ich na kôre stromov a v listovej opadanke vlhkých aj suchších habitatov (Kalúz 2009).

Caligonella Berlese, 1910

Caligonella humilis (Koch, 1836)

Nálezy: apríl – 2 ♀♀ K-2, apríl – 1 ♀ K-3, september – 3 ♀♀ K-3, október – 1 ♀ K-3, november – 1 ♀ K-3.

Tento roztoč je známy z Európy a Severnej Ameriky. Na Slovensku ide o druhý nález (Kalúz 2009).

Raphignathidae Krammer, 1877

Pomerne vzácne roztoče oválneho tvaru. Žijú voľne, v machu a listovej opadanke. Sú fytofágne a styletovitými chelicerami vyciciavajú rastlinné šťavy. Patria sem najmä teplomilné, jemne chitinizované roztoče vyskytujúce sa v južných oblastiach. Na Slovensku je známy jeden druh (Zemanová 2009).

Raphignathus Dugés, 1834

Raphignathus gracilis Rack, 1962

Nálezy: október – 1 ♀ K-2, apríl – 1 ♀ K-3, september – 5 ♀♀ K-3, november – 2 ♀♀ K-3, august – 1 ♀ O-1, október - 3 ♀♀ O-1, november – 1 ♀ O-1.

Žiarivo červený roztoč, ktorý obľubuje xerotermné habitaty.

Rhagidiidae Oudemans, 1922

Rhagidiidné roztoče nájdeme v pôde, humuse, machoch, pod kôrou a v jaskyniach. Tieto dravé roztoče majú celosvetové rozšírenie. Väčšina pomenovaných druhov pochádza z holarktickej oblasti. V dôsledku cylindrického tvaru tela a jemnej chitinizácii často obývajú pôdne mikrokaverny (Zacharda 1980). V našich podmienkach sú to bežne rozšírené pôdne hemiedafické predátory.

Coccorhagidia Thor, 1934

Coccorhagidia clavifrons (Canestrini, 1886)

Nálezy: august – 1 ♀ Z-1, september – 1 ♀ Z-1, november – 1 ♀ Z-3, september – 1 ♀ O-1, november – 4 ♀♀ O-2, november – 1 ♀ O-3.

Na Slovensku bežný a rozšírený roztoč valcovitého tela a žltohnedej farby. Nájdeme ho v rôznych ekologických podmienkach. Jeho zoogeografické rozšírenie zahŕňa holarktickú oblasť a sú hlásené nálezy aj z Južnej Afriky (Zacharda 1980). Kalúz (2007b) hlási nálezy aj z viacerých habitatov JZ Slovenska v blízkosti Bratislavy.

Foveacheles Zacharda, 1980

Foveacheles canestrini (Berlese et Trouessart, 1889)

Nálezy: august – 1 ♀ K-3, august – 1 ♀ O-2, september – 1 ♀ O-3, november – 2 ♀♀ O-3.

Ide o mezoedafického predátora. Nepatrí k bežným a doteraz bol známy len z Podunajskej roviny z xerických habitatov Kalúz (2001, 2007a, 2007b).

Parallelorhagidia Zacharda, 1980

Parallelorhagidia evansi (Strandtmann et Prasse, 1976)

Nálezy: november – 1 ♀ Z-3.

Roztoč je nový pre územie Slovenska. Doposiaľ publikované údaje o jeho výskyte pochádzajú z Česka z vlhkej hrabanky (Zacharda 1980).

Poecilophysis Cambridge, 1876

Poecilophysis pratensis (Koch, 1835)

Nálezy: október – 1 ♀ K-2, november – 1 ♀ K-2, október – 1 ♀ Z-1, november – 1 ♀ O-2.

Jeden z najznámejších a najrozšírenejších zástupcov tejto čeľade v podmienkach Európy. Veľmi bežný, pomerne veľký a relatívne početný roztoč, hlavne v trávnatých nížinných habitatoch. Je to palearktický druh, rozšírený v rozličných podmienkach (Zacharda 1980).

Poecilophysis weyerensis Packard, 1888

Nálezy: november – 1 ♀ K-1.

Druh s oveľa menším zastúpením na Slovensku ako predchádzajúci zástupca rodu. Zacharda (1980) dokladuje prvý nález každého z nich z montánneho až subalpínskeho pásma Vysokých Tatier a Veľkej Fatry. Kalúz (2007b) ho uvádza z lokality Gbelský les.

Robustocheles Zacharda, 1980

Robustocheles mucronata (Willmann, 1936)

Nálezy: august – 1 ♀ K-1, september – 1 ♀ K-2, november – 1 ♀ K-2, august – 3 ♀♀ K-3, august – 1 ♀ Z-1, september – 5 ♀♀ Z-3, október – 1 ♀ O-2, september – 2 ♀♀ O-3.

Spolu s druhom P. pratensis najrozšírenejší zástupca čeľade Rhagidiidae u nás. Mezoedafický roztoč väčších rozmerov s rozšírením od strednej Európy po Aljašku. U nás je bežný v rôznych habitatoch od Vysokých Tatier po nížiny v Podunajskej rovine (Zacharda 1980, Kalúz 2007b).

Shibaia Zacharda, 1980

Shibaia longisensilla (Shiba, 1969)

Nálezy: október – 2 ♀♀ O-3.

Roztoč bežný na našom území, hlavne na západnom Slovensku (Kalúz 2007b). Známe rozšírenie zahŕňa Česko, Rakúsko, Aljašku a Havajské ostrovy (Zacharda 1980).

Bdellidae Dugés, 1834

Roztoče čeľade Bdellidae sú chitinizované predátory, loviace na nízkej vegetácii drobné článkonožce a vyciciavajúce ich vajíčka. Ich sfarbenie je veľmi pestré od jemne ružových odtieňov až po modrofialové. Patria sem prevažne stredoeurópske a teplomilné druhy (Zemanová 2009).

Bdella Latreille, 1795

Bdella muscorum Ewing, 1909

Nálezy: jún – 1 ♀ K-1.

Palearktický roztoč, ktorý zasahuje svojím výskytom aj do severnej Afriky. Je dravý a loví na nízkej vegetácii. Je to veľmi bežný, aj keď nie hojný roztoč, hlavne v nížinách (Kalúz 2009). Je to zrejme druh so značnou ekologickou adaptabilitou.

Cyta Heyden, 1826

Cyta latirostris (Hermann, 1804)

Nálezy: november – 1 ♀ O-2.

Pohybuje sa po vegetácii a tu aj loví. Obýva rozličné nížinné aj horské habitaty a zrejme je ekologicky značne adaptabilný. Na Slovensku je to najbežnejší zástupca čeľade Bdellidae, známy napríklad v bylinných habitatoch teplomilných lokalít (Kalúz 2009).

Cunaxidae Thor, 1902

Chitinizované predátory menších rozmerov. Lovia na povrchu pôdy a na nízkej vegetácii. Pomocou raptoriálnych pálp lovia drobné bezstavovce. Majú široké ekologické rozšírenie (Smiley 1992).

Cunaxa von Heyden, 1826

Cunaxa setirostris (Hermann, 1804)

Nálezy: august – 1 ♀ K-3, november – 1 ♀ Z-2.

Tento kozmopolit je dravý a bežný druh. Loví na povrchu pôdy a v nízkej vegetácii iné drobné článkonožce. Zo Slovenska existuje viacero údajov o jeho výskyte, prevažne z trávnatých nížinných biotopov (Kalúz 2009).

Cunaxoides Baker et Hoffmann, 1936

Cunaxoides ulcerosus (Kuznetzov et Livshitz, 1975)

Nálezy: jún – 1 ♀ O-1, november – 1 ♀ O-1.

Drobný predátor, ktorý sa živí malými článkonožcami a ich vajíčkami. Ide len o tretí nález tohto druhu na Slovensku (Kalúz & Žuffa 1988, Kalúz 1998).

Tydeidae Kramer, 1877

Roztoče čeľade Tydeidae sú dravé, fungivorné, mikrofytofágne alebo fytofágne a majú kozmopolitné rozšírenie. Živia sa najmä rastlinnými šťavami. Stavba ich chelicer im umožňuje vyciciavať aj vajíčka iných článkonožcov (Vainstein et al. 1978).

Tydides Kuznetzov, 1976

Tydides sp.

Nájdený: apríl – 4 ♀♀ K-3.

Drobný fytofág, ktorý zatiaľ nebol na našom území zaznamenaný. Druh vyžaduje podrobnejšie taxonomické štúdium.

Tydeus Koch, 1836

Tydeus devexus Kuznetzov, 1974

Nálezy: september – 1 ♀ K-2, október – 1 ♀ O-1, november – 9 ♀♀ O-1.

Vcelku bežný fytofágny roztoč vyskytujúci sa v rôznych bylinách a cicajúci ich šťavy (Kalúz 2009).

Tydeus wainsteini Kuznetzov, 1973

Nálezy: jún – 1 ♀ K-2, jún – 1 ♀ Z-1, jún – 1 ♀ O-1, október – 2 ♀♀ O-1, november – 12 ♀♀ O-1, november – 2 ♀♀ O-2, jún – 1 ♀ O-3.

Drobný fytofág, ktorý je z územia Slovenska známy prevažne z trávnatých habitatov (Kalúz 2009).

Paralorryia Baker, 1965

Paralorryia cf. chapultepecensis (Baker, 1944)

Nálezy: apríl – 2 ♀♀ K-2, november – 1 ♀ K-2, apríl – 1 ♀ K-3, november – 1 ♀ K-3.

Rod Paralorryia potrebuje taxonomickú revíziu, aj keď tento druh na Slovensku už je známy (Kalúz 2008) prevažne z dunajských lužných lesov a povodia rieky Moravy.

Ereynetidae Oudemans, 1931

Druhy podčeľade Ereynetinae (Ereynetes) sú voľne žijúci predátori, ktorých nachádzame v machoch, lišajníkoch, v listovej opadanke a pod kôrou. Na našom území sú z čeľade Ereynetidae známe len 3 taxóny, ktorých výskyt bol zaznamenaný predovšetkým v oblasti Borskej nížiny.

Ereynetes Berlese, 1883

Ereynetes norvegicus (Thor, 1932)

syn. Opsereynetes norvegicus Thor, 1932

Nálezy: august – 1 ♀ K-1, september – 7 ♀♀ K-1, november – 2 ♀♀ K-2, jún – 5 ♀♀ Z-1, august – 7 ♀♀ Z-1, september – 1 ♀ Z-1, jún – 2 ♀♀ O-1, august – 1 ♀ O-2, september – 1 ♀ O-2, september – 2 ♀♀ O-3.

Je to najznámejší a najrozšírenejší zástupca tejto čeľade. Na Slovensku sa vyskytuje prevažne v bylinných habitatoch, v nížinách, ako aj v podhorských oblastiach (Kalúz 2008).

Ereynetes sp.

Nálezy: august – 2 ♀♀ Z-1, august – 1 ♀ Z-2.

Čeľaď Ereynetidae by tiež potrebovala kompletnú taxonomickú revíziu. Tento roztoč sa zjavne odlišuje od druhu E. norvegicus.

Penthaleidae Oudemans, 1931

Jemne chitinizované fytofágne roztoče vyskytujúce sa na rastlinách. Zástupcovia tejto čeľade vyciciavajú šťavy rastlín a vďaka presvitaniu chlorofylu z ich tráviacej sústavy sú zväčša zafarbení na zeleno (Zemanová 2009).

Penthaleus Koch, 1836

Penthaleus cf. minor (Canestrini, 1886)

Nálezy: apríl – 10 ♀♀ K-3.

Jeden z najmenších zástupcov rodu. Taxonómia čeľade je nedostatočne spracovaná a pravdepodobne ide o prvý nález na Slovensku.

Eupodidae Koch, 1845

Žijú voľne v machu, pôde, opadanke a rhizosfére rastlín. Rod Linopodes je epigeický a napr. rod Cocceupodes je edafický. Živia sa mikroskopickou potravou (riasy a pod.) (Krantz 1978).

Cocceupodes Thor, 1934

Cocceupodes mollicellus (Koch, 1838)

Nálezy: november – 2 ♀♀ K-1, november – 1 ♀ O-2, november – 2 ♀♀ O-3.

Najbežnejší a najznámejší zástupca čeľade. Mikrofytofág, ktorý sa vyskytuje od trávnatých habitatov po lesné pôdy. Je dobre známy z nášho územia z rôzneho spektra habitatov ako aj z celej Európy (Kalúz 2009).

Linopodes Koch, 1836

Linopodes sp.

Nálezy: august – 2 ♀♀ K-2, jún – 1 ♀ K-3.

Rod je charakteristický veľmi dlhým prvým párom nôh, ktoré presahujú dĺžku tela aj 6 krát. Sú zrejme epigeické a sú to mikrofytofágy. Taxonómia rodu Linopodes potrebuje kompletnú revíziu.

Protereunetes Berlese, 1923

Protereunetes sp.

Nálezy: máj – 2 ♀♀ Z-3.

Nie sú také bežné ako ostatné rody z čeľade Eupodidae. Momentálne nie je možná ich determinácia do druhovej úrovne.

Eupodes Koch, 1836

Eupodes sp. 1

Nálezy: jún – 2 ♀♀ K-1, august – 12 ♀♀ K-1, september – 3 ♀♀ K-1, október – 8 ♀♀ K-1, november – 10 ♀♀ K-1, august – 8 ♀♀ K-2, november – 10 ♀♀ K-2, jún – 2 ♀♀ K-3, august – 8 ♀♀ K-3, október – 8 ♀♀ K-3, október – 3 ♀♀ Z-1, november – 2 ♀♀ Z-1, október – 2 ♀♀ Z-2, november – 7 ♀♀ Z-2, október – 2 ♀♀ Z-3, september – 1 ♀ O-1, október – 28 ♀♀ O-1, november – 5 ♀♀ O-1, október – 6 ♀♀ O-2, november – 9 ♀♀ O-2, september – 3 ♀♀ O-3, október – 2 ♀♀ O-3.

Exaktná determinácia druhov rodu Eupodes je prakticky nemožná. Čeľaď Eupodidae je už desiatky rokov nespracovaná a vyžaduje komplexnú taxonomickú revíziu. Druhy rodu Eupodes sú prevažne hemiedafické až epigeické mikrofytofágy (Kalúz 2009).

Eupodes sp. 2

Nálezy: november – 4 ♀♀ K-1, október – 9 ♀♀ K-2, november – 21 ♀♀ K-2, október – 2 ♀♀ K-3, máj – 1 ♀ Z-1, september – 4 ♀♀ Z-1, október – 10 ♀♀ Z-1, november – 6 ♀♀ Z-1, máj – 14 ♀♀ Z-2, jún – 3 ♀♀ Z-2, august – 13 ♀♀ Z-2, september – 18 ♀♀ Z-2, október – 18 ♀♀ Z-2, november – 4 ♀♀ Z-2, máj – 3 ♀♀ Z-3, jún – 3 ♀♀ Z-3, október – 3 ♀♀ Z-3, november – 9 ♀♀ Z-3, október – 6 ♀♀ O-1, november – 2 ♀♀ O-1, september – 2 ♀♀ O-2, október – 1 ♀ O-2, október – 4 ♀♀ O-3, november – 10 ♀♀ O-3.

Oveľa menší zástupca rodu bol zároveň najrozšírenejší roztoč v celej práci a oba taxóny boli výrazne najpočetnejšími na všetkých lokalitách.

Eupodes sp.

179 jedincov rodu Eupodes sa nepodarilo identifikovať kvôli rôznemu poškodeniu preparátov alebo pre absenciu determinačnej literatúry pre nedospelé štádiá.

Faunisticky zaujímavé druhy prostigmátnych roztočov. Nový rod čeľade Stigmaeidae pre Slovensko zastupujú až 2 druhy. Vcelku početný Ledermuelleriopsis plumosa nájdený len na Kamzíku v nízkej tráve a machu je uvádzaný napr. aj v opadanke borievky (Juniperus sp.), na lúkach a v pôde viacerých štátov: Austrália, Irán, Izrael, USA, Rusko a Turecko (Fan et al. 2003), takže sa dá predpokladať jeho hojnejší výskyt na našom území. Morfologicky jednoznačne odlišný Ledermuelleriopsis sp. sa našiel tiež len na Kamzíku v nízkej tráve, ale iba 1 jedinec. Tento druh potrebuje taxonomickú revíziu a je možné, že môže ísť aj o zatiaľ neznámy druh pre vedu, kedže Fan et al. (2003) ani Doğan (2004) ho vo svojich komplexnejších prácach zameraných na tento rod neuvádzajú.

Parallerorhagidia evansi (Rhagidiidae) bola síce nájdená na Železnej Studienke na lúčke pri tisoch, ale Zacharda (1980) ju uvádza aj z rašelinovej hrabanky v severných Čechách. Jej výskyt bol potvrdený zatiaľ len z centrálnej Európy zo sporadickým výskytom na poliach počas letných mesiacov (Zacharda 1980), zaujímavé je, že sa ju podarilo chytiť v neskorej jeseni.

Malý fytofág Tydides sp. (Tydeidae) je pre našu faunu taktiež novým taxónom. Najbližším príbuzným je druh Tydides ulter Kuznetzov, 1976, ktorý je známy z xerotermných habitatov na Kryme (Vainstein et al. 1978). Je predpoklad, že aj tento roztoč bude u nás vyhľadávať teplejšie habitaty. Našiel sa na teplom svahu v habitate nízkej trávy s machom na Kamzíku, ale počas skorej jari.

Posledný doposiaľ nepoznaný roztoč u nás je Penthaleus cf. minor. Podobne ako vyššie uvedené neujasnené druhy, potrebuje komplexnú taxonomickú revíziu. Autori sa celej čeľadi Eupodidae vyhýbajú a preto posledná súhrnná práca zameraná na ne je z roku 1941. Thor & Willmann (1941) v nej uvádzajú, že ide o malého tmavohnedého fytofága a mycetofága, opísaného z machu v zoologickej záhrade v Taliansku a tiež z okolia Brém v Nemecku. Konkrétnejšie údaje chýbajú, ale podarilo sa ho nájsť tiež v machu a nízkej tráve na južne exponovanom svahu na Kamzíku a všetkých 10 jedincov počas apríla.

Veľmi vzácny druh, ktorý sa podarilo nájsť je Eustigmaeus clavata (Stigmaeidae), naposledy zistený pred 18 rokmi a vtedy to bol prvý nález na Slovensku. Kalúz (1992) ho izoloval v PR Pod Fabiankou v Slovenskom krase z mokraďového habitatu tráv a kríkov (slatina, pole, jelšina). V sledovaných habitatoch sa vyskytoval na dvoch lokalitách (Železná Studienka – 6 jedincov, Ovsište – 1 jedinec). Prekvapivý je jeho nález najmä na Ovsišti v nízkej tráve, keďže ide pravdepodobne o mezohygrofilný druh a práve tento habitat bol jeden z najsuchších. Jeho výskyt na Železnej Studienke až takým prekvapením nie je, kedže ide o habitat vlhkejší a objem vody v pôde sa viac približuje lokalitám jeho prvotnej lokácie v Slovenskom krase.

Nemenej vzácna je Caligonella humilis (Caligonellidae), ktorá bola nájdená na našom území iba nedávno (Kalúz 2009), sa vyskytla len na Kamzíku v suchších habitatoch nízkej a vysokej trávy. Kalúz (2009) ju v CHKO Cerová vrchovina zistil v pôde xerotermného habitatu s porastom rozchodníka (s fliačkami machu) a tiež v rhizosfére tráv. To dokazuje jej orientáciu na teplé habitaty na území Slovenska.

Ďalšieho zástupcu čeľade Stigmaeidae, ktorého môžme považovať za nie hojného, je Stigmaeus unicus. Prvý (Kalúz 1994a) aj druhý nález (Kalúz 2008) boli zistené z toho istého územia dunajských lužných lesov (mokraďový habitat lužného lesa s vŕbami s trsťou na Kráľovskej lúke) a Dobrohošti v okolí Vodného diela Gabčíkovo (pôda lužného lesa Salici-Populetum). Oblasť Ovsišťa, kde sa ho podarilo nájsť v nízkej tráve a machu, je napriek svojmu lúčnemu charakteru podobná podmienkam v Bodíkoch a Dobrohošti, keďže všetky sú v inundačnom území Dunaja.

Podobne ako u predchádzajúceho druhu je aj nález Cunaxoides ulcerosus (Cunaxidae) trocha prekvapením, keďže bol nájdený na Ovsišti v Podunajskej rovine. Avšak jeho doterajšie dva známe nálezy pochádzajú z NP Malá Fatra (Kalúz & Žuffa 1988, Kalúz 1998) z horskej lúky (1300 m n. m.) resp. Kreminnej doliny. Pravdepodobne ide o druh so širokou ekologickou valenciou a jeho výskyt na iných lokalitách na Slovensku je pravdepodobný, aj keď nejde o hojného roztoča.

Pôdne roztoče čeľade Rhagidiidae patria medzi pomerne vzácne mezoedafické až edafické predátory. U nás poznáme 25 druhov roztočov tejto čeľade a zo siedmych druhov nájdených v tejto práci, iba Coccorhagidia clavifrons a Robustocheles mucronata môžu byť považované za bežné. C. clavifrons má široký zoogeografický areál výskytu: Taliansko, Kanada, Havajské ostrovy, Juhoafrická republika, a samozrejme Česká a Slovenská republika (Vysoké Tatry – rhizosféra tráv, Devín – xerotermná lúka, podmáčané lúčne habitaty na Záhorí, horská lúka 1600 m n. m. na Chopku) (Zacharda 1980, Kalúz 2003a, 2005b). R. mucronata je vlhkomilný druh s adultami vyskytujúcimi sa na konci leta, hojný v bývalom ČSSR (Zacharda 1980). Toto sa potvrdilo aj na sledovaných lokalitách. Adulti sa začali objavovať od augusta až po november a bol to najbežnejší zástupca čeľade Rhagidiidae na všetkých skúmaných plochách. K oveľa zriedkavejším druhom v rámci Slovenska patrí napr. Foveacheles canestrinii a Poecilophysis weyerensis. V oboch prípadoch ide o štvrté nálezy na našom území. F. canestrinii bol nájdený v nízkej tráve na Kamzíku, ale najmä v trsti (Phragmites australis) na Ovsišti. Kalúz (2001, 2007a, 2007b) jeho výskyt prezentoval z Podunajskej roviny (Dobrohošť – Salici-Populetum a Číčov – Salicetum) a z Ostrova Kopáč (xerická savana, Quercus delechampii). Zacharda (1980) bionómiu tohto druhu uvádza ako neznámu a jeho rozšírenie zahŕňa západnú Európu až po pobrežie Atlantického oceánu. Druh P. weyerensis sa zistil len vo vlhkejšom habitate Helianthus na Kamzíku. U nás je známy z Bodíkov (Salici-Populetum), vlhkých brezovo-dubových lesov (Gbelský les) a z machu severne exponovanej bučiny v CHKO Cerová vrchovina (Kalúz 2001, 2007b, 2009). Predpokladaný je jeho výskyt v celom Holarkte, je to druh vyhľadávajúci studené a vlhké habitaty (Zacharda 1980). Ďalší druh s pravdepodobne holarktickým výskytom je Shibaia longisensilla, nájdená vo vlhkejšom habitate trsti na Ovsišti. Nepatrí k bežným zástupcom, ale Kalúz (2005a, 2007b) ju našiel aj na Devínskej Kobyle v lúčnych, lesostepných, xerotermných biotopoch; v PR Fialkové údolie aj na Ostrove Kopáč v porastoch Quercus sp.

Zvyšné druhy ako Stigmaeus pilatus, Eustigmaeus pinnata (Stigmaeidae), Poecilophysis pratensis (Rhagidiidae), Bdella muscorum, Cyta latirostris (Bdellidae), Cunaxa setirostris (Cunaxidae), Tydeus devexus (Tydeidae), Ereynetes norvegicus (Ereynetidae) a Cocceupodes mollicellus (Eupodidae) považujeme za bežné pôdne roztoče fauny Slovenska.

Čo sa týka dvoch najhojnejších druhov v práci, Eupodes sp. 1 a Eupodes sp. 2, situácia bola opísaná vyššie v texte. Ich determinácia do druhu je prakticky nemožná. Sporadické informácie o tejto čeľadi sú väčšinou zamerané na konkrétne územie alebo krajinu, a tak posledná súhrnná práca je stará 69 rokov. Baker (1990) sa síce venovala nadčeľadi Eupodoidea z morfologického hľadiska a podala veľa podrobných fotografií vonkajšej morfológie z elektrónového rastrovacieho mikroskopu, ale určovací kľúč chýba. Aj Strandmann (1971) vcelku podrobne spracoval čeľade Eupodidae, Penthalodidae, Rhagidiidae spolu s determinačným kľúčom, ale len pre územie Aljašky v Severnej Amerike a pre územie Campbellovho ostrova na Novom Zélande (Strandmann 1964). Pokusy determinovať nájdený materiál podľa týchto publikácií úspešné neboli. Podľa práce Strandmann & Goff (1978) najbližší príbuzný rodu Eupodes sp. 1 je Eupodes voxencollinus Thor, 1934, ktorý je uvádzaný ako bežný v severnej Európe, severnej Kanade a Aljaške. Eupodes sp. 2 podľa Thor & Willmann (1941) najviac pripomínal druh Eupodes viridis Oudemans, 1906.
Záver

Počas výskumu sa podarilo z celkového počtu 360 pôdnych vzoriek spolu nazbierať 5477 pôdnych roztočov. Z tohto počtu len 702 jedincov (12,82 %) boli zástupcovia pôdnych Prostigmata, ktoré patrili 10 čeľadiam, 24 rodom a 33 druhom. Najväčšie zastúpenie z prostigmát mal rod Eupodes. Aj napriek problematickej determinácii dva nájdené druhy Eupodes sp. 1 (141) a Eupodes sp. 2 (170) boli najpočetnejšími druhmi na všetkých lokalitách, nasledované s veľkým odstupom druhom Ereynetes norvegicus (29 jedincov, všetky 3 lokality). Zvyšných 30 druhov roztočov neprekročilo počet 20 nájdených jedincov.

K najvzácnejším nálezom patrili taxóny, ktoré sa ukázali ako doposiaľ neuvádzané pre územie Slovenska. Konkrétne išlo o Ledermuelleriopsis plumosa, Ledermuelleriopsis sp. (Stigmaeidae), Tydides sp. (Tydeidae), Penthaleus cf. minor (Penthaleidae) a Parallerorhagidia evansi (Rhagidiidae). Iba druhý nález pre naše územie bol potvrdený pre druhy Eustigmaeus clavata (Železná Studienka, Ovsište) a Caligonella humilis (Kamzík).

Lokalita Kamzík mala najvyšší index druhovej diverzity a našlo sa tu aj najviac druhov a jedincov pôdnych prostigmátnych roztočov. Za ňou nasledovalo Ovsište a najchudobnejšia lokalita z pohľadu druhovej diverzity bola Železná Studienka.
Literatúra

Baker AS, 1990: A survey of external morphology of mites of the superfamily Eupodoidea Banks, 1894 (Acari: Acariformes). Journal of Natural History, 24: 1227–1261.

Bartoš E, Boczek J, Černý V, Daniel M, Dusbábek F, Kunst M, Láska F, Miller F, Rosický B, Samšiňák K, Šilhavý V, Šlais J & Verner P, 1971: Klíč zvířeny ČSSR IV. Academia, Praha, 580 pp.

Doğan S, 2004: Three new species and a new record of the genus Ledermuelleriopsis (Acari, Stigmaeidae) from Turkey. Biologia (Bratislava), 59 (2): 141–151.

Fan Q-H, Walter DE & Proctor HC, 2003: A review of the genus Ledermuelleriopsis Willman (Acari: Prostigmata: Stigmaeidae). Invertebrate Systematics, 17: 551–574.

Kalúz S, 1992: Pôdne roztoče (Acarina) Slovenského krasu (ŠPR Pod Fabiankou). Ochrana prírody, 1: 245–257.

Kalúz S, 1994a: Soil mites (Acarina) of Kráľovská lúka forest in floodplain near Gabčíkovo power plant (Slovak Republic). Biologia (Bratislava), 2: 193–199.

Kalúz S, 1994b: Contribution to the knowledge of soil mites (Acarina) in Morava river floodplain and Borská nížina lowland. Ekológia (Bratislava), Suppl. 1: 135–144.

Kalúz S, 1998: Roztoče (Acarina) machov Národnej prírodnej rezervácie Rozsutec v Malej Fatre. In: Korňan M (ed.): Výskum a ochrana Krivánskej Fatry. Správa národného parku Malá Fatra, Varín, pp. 62–65.

Kalúz S, 2000: Pôdne roztoče (Acarina) štyroch typov habitatov Podunajskej nížiny. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), 10: 177–181.

Kalúz S, 2001: First records of mites (Acari, Scutacaridae, Rhagidiidae) from Slovakia. Biologia (Bratislava), 5: 524, 544.

Kalúz S, 2003a: Pôdne roztoče (Acari) – Soil mites (Acari). In: Stanová V & Viceníková A (eds): Biodiverzita Abrodu – stav, zmeny a obnova. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, pp. 201–208.

Kalúz S, 2003b: Roztoče (Acari) v habitatoch vlhkých lúk inundácie rieky Moravy. Entomofauna Carpathica, 3–4: 78–82.

Kalúz S, 2005a: Pôdne roztoče (Acarina). In: Majzlan O (ed): Fauna Devínskej Kobyly, Asociácia priemyslu a ochrany prírody, Bratislava, pp. 44–55.

Kalúz S, 2005b: Soil and soil mites (Acari) of the ski slope in Nízke Tatry Mts. Ekológia (Bratislava), 24 (2): 200–213.

Kalúz S, 2006: Roztoče (Acari) v lúčnych habitatoch s rozdielnou vlhkosťou pôdy. Sborník Přírodovedného klubu v Uherském Hradišti, 8: 13–20.

Kalúz S, 2007a: Roztoče (Acari) PR Ostrova Kopáč. In: Majzlan O (ed): Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, pp. 53–66.

Kalúz S, 2007b: Roztoče čeľade Rhagidiidae (Acari, Prostigmata) dúbrav juhozápadného Slovenska. Entomofauna Carpathica, 19: 51–54.

Kalúz S, 2008: Soil mites (Acari) of the forests in floodplain areas of the rivers Danube and Morava. Peckiana, 5: 13–27.

Kalúz S, 2009: Roztoče – Acari (Trombidiformes). In: Mašán P & Mihál I (eds): Pavúkovce Cerovej vrchoviny (Arachnida: Araneae, Pseudoscorpiones, Opiliones, Acari). ŠOP SR, ÚEL SAV, ÚZ SAV, pp. 231–266.

Kalúz S & Čarnogurský J, 2000: Pôdne roztoče (Acarina) v rôznych habitatoch zaplavovaných lúk na Záhorí. Sborník Přírodovědného klubu v Uherském Hradišti, 5: 174–183.

Kalúz S, Krumpálová Z & Wheldon CD, 2000: Aktivita pôdnych roztočov (Acarina) v niektorých habitatoch inundácie rieky Moravy. Entomofauna Carpathica, 3–4: 57–60.

Kalúz S & Žuffa M, 1988: Pôdne roztoče (Acarina) Štátnej prírodnej rezervácie Kľačianska Magura (Malá Fatra). Ochrana prírody, 9: 273–280.

Krantz GW, 1978: Manual of Acarology (Second Edition). Oregon State University Book Stores, Corvallis, 509 pp.

Mašán P, Kalúz S & Babjaková A, 1994: Mites (Acarina) from the winter nests of the common mole (Talpa europaea L.) in South Slovakia. Biologia (Bratislava), 5: 667–673.

Pajonková M, 2011: Rozšírenie a ekológia pôdnych roztočíkov (Acari: Prostigmata, Heterostigmatina) v podmienkach Slovenska. Folia faunistica Slovaca, 16 (1): 45–54.

Smiley RL, 1992: The Predatory Mite Family Cunaxidae (Acari) of the world with a new classification. West Bloomfield, Indira Publishing House, 356 pp.

Strandtmann RW, 1964: Insects of Campbell Island. Prostigmata: Eupodidae, Penthalodidae, Rhagidiidae, Nanorchestidae, Tydeidae, Ereynetidae. Pacific Insects Monograph, 7: 148–165.

Strandtmann RW, 1971: The Eupodoid mites of Alaska (Acarina: Prostigmata). Pacific Insects, 13 (1): 75–118.

Strandtmann RW & Goff ML, 1978: The Eupodoidea of Hawaii (Acarina: Prostigmata). Pacific Insects, 19 (3–4): 121–143.

Thor S & Willmann C, 1941: Acarina (Eupodidae, Penthalodidae, Penthaleidae, Rhagidiidae, Pachygnathidae, Cunaxidae). Das Tierreich, Berlin, 541 pp.

Vainstein BA, Volgin BI, Gilarov MS, Krivolutskij DA, Kuznetzov NN, Livshitz IZ, Mitrofanov VI, Sevastyanov VD & Sosnina EF, 1978: Opredelitel obitajushchikh v pochve kleshchej (Trombidiformes). Izdatelstvo Nauka, Moscow, 270 pp.

Zacharda M, 1980: Soil mites of the family Rhagidiidae (Actinedida: Eupodoidea). Morphology, Systematics, Ecology. Acta Universitatis Carolinae, Biologica, 1978: 489–785.

Zemanová S, 2009: Pôdne prostigmátne roztoče (Acari: Prostigmata) v podmienkach Slovenska. Bakalárska práca. Katedra ekológie PRIF UK, Bratislava, 29 pp.