Zmeny v manažmente vybraných terestrických biotopov Národného parku Veľká Fatra a ich vplyv na vybrané druhy motýľov

Changes in the management of terrestrial habitats of the National Park Veľká Fatra a their influence on selected species of butterflies

University of Matej Bel in Banská Bystrica, Natural Sciences Faculty, Department of Environment, Tajovského 55, 974 01 Banská Bystrica, Slovakia [peter.repka@umb.sk; natur.svec@seznam.cz]

Received 13 August 2012 ~ Accepted 12 December 2012 ~ Published 28 December 2012

Abstract

In article we are dealing with historical occurrence of Erebia manto (Denis et Schiffermüller, 1775), Erebia pronoe (Denis et Schiffermüller, 1775), Phengaris alcon (Denis et Schiffermüller, 1775), Parnassius mnemosyne (Linnaeus, 1758), Phengaris arion (Linnaeus, 1758) and Parnassius apollo (Linnaeus, 1758) based on historical collections in the selected museums of Slovakia, literary sources and their comparison with current occurrence of these locations. Based on the analysis of locations of occurrence in two time periods (occurring at the locations until 1984 and from 1985 to 2011) we found a significant decline xerotherm species. The present article evaluates the current state historical locations in ecosystems of mountain and alpine pastures and meadows, xerotherm habitats and rocky screes which are premises appearance monitored species. Result of the work is comparison of the appearance species on confirmed historical locations in the past with the current situation, application management, that will help to maintain suitable conditions on the locations and enduring appearance monitored species in the future as well as suggestion of advertisement and working with the public for purpose of raising awareness about monitored species and them satisfactory ecosystems.

Key words

historical occurrence, museums in Slovakia, management of protected areas, Lepidoptera. 

Zmeny v ekosystémoch, ktoré sú spôsobené rôznymi vplyvmi, z ktorých najmarkantnejšie sa prejavujú vplyvy v dôsledku antropickej činnosti a aktivít, vedú k znižovaniu biodiverzity. Veľmi citlivé voči zmenám na stanovištiach sú motýle (Lepidoptera). Primárnou oblasťou riešenia predkladaného článku je manažment terestrických biotopov na území Národného parku Veľká Fatra (NP VF) s prihliadnutím na vybrané druhy denných motýľov. Pri návrhu manažmentu sme sa zamerali na vybrané druhy motýľov európskeho a národného významu, ktoré sú chránené vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Oblasť nášho výskumu bola ohraničená historickým výskytom sledovaných druhov motýľov. Zistený stav platí iba pre nižšie spomínané lokality. Vybrané druhy motýľov sa vyskytujú aj na iných, nami nesledovaných lokalitách NP VF, obzvlášť Parnassius apollo (Linnaeus, 1758). Jednotlivé druhy motýľov boli rozdelené do dvoch skupín. Medzi zástupcov vyskytujúcich sa na xerotermných stanovištiach a stanovištiach skalných sutín sme zaradili Phengaris arion (Linnaeus, 1758) a Parnassius apollo (Linnaeus, 1758). Medzi motýle vyskytujúce sa na stanovištiach horských a vysokohorských pasienkov a lúkach sme zaradili Erebia manto (Denis et Schiffermüller, 1775), Erebia pronoe (Esper, 1780), Phengaris alcon (Denis et Schiffermüller, 1775), Parnassius mnemosyne (Linnaeus, 1758). Pri výskume historického výskytu sledovaných druhov na pôvodných lokalitách a ich komparácii so súčasným výskytom na týchto lokalitách sme sa zamerali na druhy motýľov, ktoré sú charakteristické pre oblasť Veľkej Fatry. Pre preskúmanie týchto zástupcov sme sa rozhodli v dôsledku ich zraniteľnosti. V  rámci Slovenska ich môžeme zaradiť medzi najzraniteľnejšie druhy. Motýle viazané na xerotermné biotopy a biotopy skalných sutín sú ohrozené v dôsledku rozsiahleho úbytku ich stanovíšť. Mnohé plochy boli zalesňované, rozorávané, alebo ostali opustené, čím sa ich výnimočná skladba postupne degradovala (Meshinev et al. 2005).

Motýle horských, vysokohorských lúk a pasienkov sú ohrozené pre obmedzenie areálu ich výskytu, keďže sa vyskytujú iba vo vyšších pohoriach v montánnom až alpínskom vegetačnom stupni ako sú Veľká Fatra a jej analogické pohoria.  

V úvode výskumu boli vyselektované múzea Slovenskej republiky (SR), v ktorých zbierkach sa nachádzajú vybrané druhy motýľov z územia Veľkej Fatry. Jednalo sa o Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, Slovenské národné múzeum – Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, Liptovské múzeum v Ružomberku, Západoslovenské múzeum v Trnave, Považské múzeum v Žiline. Skúmané lokality boli zvolené na základe historického výskytu sledovaných druhov, ktorý bol potvrdený múzejnými zbierkami sledovaných jedincov vo vybraných múzeách SR a literárnymi prameňmi. Hrubý (1964), Straka (1977), Čaputa (1979), Straka (1982), Straka (1983), Straka (1984), Franc (1988), Franc (1991), Kalivoda (2007), Kočkovská (2008), Repka (2008). Jedince, ktoré sme získali výskumom v jednotlivých múzeách a z literárnych prameňov uvádzame v (Tab. 1) ako jedince vyskytujúce sa na sledovaných lokalitách do roku 1984. Ich výskyt zobrazujeme tiež v mapke (Obr. 1). Z údajov, ktoré boli pri jednotlivých zástupcoch druhov motýľov k dispozícii, sa na výskum použili: lokalita výskytu, dátum zberu a zberateľ (ak bol uvedený). Všetky druhy motýľov boli z lokalít, ktoré sa nachádzajú na území Národného parku Veľká Fatra, alebo jeho ochranného pásma.

Po sumarizácii, selekcii a spracovaní dostupných údajov, ktoré boli pri jedincoch motýľov, boli identifikované historické lokality výskytu. Po identifikácii historických lokalít boli lokality premenované a boli k nim priradené kódy mapovacieho štvorca Databanky fauny Slovenska (DFS). Jednalo sa o tieto lokality, ktorých bolo spolu 17: Belianska dolina (7080), Blatnická dolina (7079), Borišov (7080), Čierny kameň (7081), Čremošné (7179), Gaderská dolina (7080), Harmanec (7280), Jasenská dolina (6980), Krížna (7180), Ľubochnianska dolina (6880), Majerova skala (7180), Ostrá (7079), Ostredok (7080), Selenecká dolina (7080), Staré Hory (7180), Tlstá (7079), Vyšné Matejkovo – Podsuchá (7081).

Následne boli lokality fyzicky prejdené za účelom zistenia súčasného výskytu sledovaných druhov. Po ukončení výskumu na lokalitách výskytu sledovaných druhov boli vyhotovené mapky, ktoré zobrazujú množstvo lokalít výskytu sledovaných zástupcov na území NP VF a jeho ochranného pásma do roku 1984 (Obr. 1) a v intervale od roku 1985 do roku 2011 (Obr. 2). Voľba rozmedzia intervalu bola stanovená podľa najmladšieho jedinca z múzea, ktorý je dokladovaný do roku 1984. Všetky údaje o súčasnom výskyte motýľov (Obr. 2) boli získané počas viacerých návštev lokalít v termíne od júla 2009 do augusta 2011 v dňoch (12., 23., 24., 26., 30. júla a 2., 3., 6., 10., 11., 12. augusta). Počas tohto obdobia bolo odchytených a následne označených a pustených min. 2 a max. 10 jedincov na jednotlivých lokalitách a to počas dňa s  primeraným počasím (jasno až polojasno, teplo, maximálne mierny vietor). Monitoring prebiehal na vyznačených lokalitách, ktoré boli postupne prechádzané a všetky pozorované motýle boli determinované priamo alebo po odlovení do entomologickej sieťky (po determinácii boli motýle pustené), zbery robené neboli. Po spracovaní údajov získaných na lokalitách boli zhodnotené zmeny výskytu sledovaných druhov a porovnané s výskytom v minulosti. Následne boli vyhotovené návrhy manažmentu lokalít tak, aby bolo možné zachovať sledované druhy na lokalitách aj do budúcnosti. Keďže sa jedná o dáždnikové druhy motýľov, ich ochrana má nezanedbateľný vplyv aj na ostatné druhy fauny a flóry. Švecová et al. (2008) Návrh manažmentu, ktorý bude vyhovovať týmto druhom, bude prospešný aj ostatným xerotermným druhom, druhom skalných sutín a tiež druhom pasienkov a lúk. 

Tabuľka 1. Zhodnotenie výskytu druhov na lokalitách.

Obrázok 1. Mapa lokalít výskytu sledovaných druhov do roku 1984.

Obrázok 2. Mapa pretrvávajúcich lokalít výskytu sledovaných druhov v intervale 1984–2011.

Zo zistených skutočností vyplýva, že druh Erebia manto (Denis et Schiffermüller, 1775) pretrval po roku 1984 vo Veľkej Fatre na piatich lokalitách: na Borišove, Čiernom kameni, Krížnej, Ostredku a Tlstej. Našim výskumom boli potvrdené dve nové lokality tohto druhu v intervale 1985–2011 na Ostrej a vo Vyšnom Matejkove – Podsuchej.

Druh Erebia pronoe (Esper, 1780) pretrval od roku 1984 vo Veľkej Fatre na štyroch lokalitách: na Borišove, Čiernom kameni, Krížnej a Tlstej. V intervale 1985–2011 boli potvrdené tri nové lokality: Majerova skala, Ostredok a Vyšné Matejkovo – Podsuchá. V intervale 1985–2011 sa nepodarilo potvrdiť dve pôvodné lokality výskytu druhu: Blatnickú dolinu a Gaderskú dolinu.

Lokality, na ktorých bol do roku 1984 dokumentovaný druh Phengaris alcon (Denis et Schiffermüller, 1775), sa nám nepodarilo potvrdiť, jednalo sa o Blatnickú dolinu, Gaderskú dolinu a Ľubochniansku dolinu. Nové lokality výskytu tohto druhu sa počas nášho výskumu nepotvrdili.

Druh Parnassius mnemosyne (Linnaeus, 1758) pretrval v intervale 1985–2011 na jednej pôvodnej lokalite v Ľubochnianskej doline. Výskumom sa nám nepodarilo potvrdiť tento druh na piatich lokalitách, na ktorých bol vo Veľkej Fatre do roku 1984 bežný. Sú to lokality: Čierny kameň, Gaderská dolina, Harmanec, Jasenská dolina a Krížna. Druh je na sledovaných lokalitách až na Ľubochniansku dolinu na ústupe. Je však možné, že sa v hojnom počte vyskytuje na iných, pre neho vyhovujúcich, stanovištiach na území Veľkej Fatry.

Druh Phengaris arion (Linnaeus, 1758) sa nám nepodarilo potvrdiť na dvoch historických lokalitách a to Čierny kameň a Tlstá. Našli sme ho na jednej novej lokalite, na ktorej nebol dokumentovaný do roku 1984 a to v Belianskej doline.

Druh Parnassius apollo (Linnaeus, 1758) sa nám nepodarilo potvrdiť na dvanástich lokalitách, na ktorých sa do roku 1984 vyskytoval a to sú: Belianska dolina, Blatnická dolina, Čierny kameň, Čremošné, Gaderská dolina, Harmanec, Jasenská dolina, Majerova skala, Selenecká dolina, Staré Hory, Tlstá, Vyšné Matejkovo – Podsuchá. V súčasnosti v intervale 1985–2011 pretrval na jednej lokalite – Ostrá. Druh sa na žiadne nové lokality nášho záujmu nerozšíril. Druh na dvanástich sledovaných lokalitách vyhynul, pretrval len na jednej lokalite. Je veľmi pravdepodobné, že v prípade zanedbávania manažmentu stanovíšť jeho výskytu, bude druh vo Veľkej Fatre definitívne stratený.

Zmeny vo výskyte sledovaných druhov vyplývajú zo zmien podmienok na stanovištiach ich výskytu. Prirodzená sukcesia prebieha na ôsmich lokalitách (väčšinou xerotermných) zo sedemnástich sledovaných lokalít, čo je skoro polovica. Ostatné lokality nie sú ohrozené prirodzenou sukcesiou. Pravidelným pasením (jalovíc) – aktívnym manažmentom (priamo na lokalite) je udržiavaná jedna lokalita z celkového počtu. V okolí ďalších troch
sa pasú ovce. Pretrvávajúcimi druhmi v porovnaní s historickým výskytom na sledovaných lokalitách sú druhy horských a vysokohorských pasienkov a lúk Erebia manto a Erebia pronoe. Druhmi s úbytkom stanovíšť na sledovaných lokalitách sú Parnassius mnemosyne, Parnassius apollo a Phengaris arion. Nepotvrdeným druhom na stanovištiach výskytu sledovaných lokalít je Phengaris alcon. Zo zisteného môžeme zhodnotiť nasledovné. Najviac ohrozené sú na sledovanom území xerotermné druhy, z dvoch zástupcov sa nám potvrdil výskyt na pôvodnej lokalite iba jeden druh Parnassius apollo. Phengaris arion sa potvrdil na jednej novej nepôvodnej lokalite. Druhy horských, vysokohorských pasienkov a lúk majú klesajúcu tendenciu. Z tejto skupiny pretrvávajú Erebia manto a Erebia pronoe. Pri týchto druhoch sa potvrdili novovzniknuté stanovištia výskytu. Jeden druh tejto skupiny Parnassius mnemosyne mal výrazný pokles stanovíšť výskytu jedincov. Druh Phengaris alcon sa nám nepodarilo potvrdiť. 

Návrh manažmentu udržania xerotermných stanovíšť a stanovíšť skalných sutín sledovaných motýľov NP VF

Pre udržateľnosť xerotermných biotopov je nevyhnutné vytvárať a udržiavať rozľahlejšie územia skalných stepí, otvorených lesostepí (s veľmi riedkou stromovou a krovinatou vegetáciou) so zastúpením hostiteľských rastlín húseníc kombinovaných s plochami travinno-bylinnej vegetácie s bohatým výskytom medonosných rastlín, prípadne vytvárať na veľkých plochách sústavu takýchto biotopov vo vzájomnom kontakte hlavne pre druh Parnassius apollo. Je potrebné zabrániť sukcesii smerujúcej k formovaniu lesa na plochách výskytu sledovaných xerotermných druhov a umelému zalesňovaniu. Priľahlé lúky je potrebné kosiť mimo obdobia výskytu motýľov (v septembri) alebo mozaikovito tak, aby v letnom období boli na nich prítomné kvitnúce medonosné rastliny. Druhy motýľov rodu Phengaris neznesú kosenie počas kvitnutia živných rastlín. Ideálne je kosenie od 15. júna, pred začiatkom letu imág, alebo po 20. auguste, po ukončení letu imág (Polák & Saxa 2005, Konvička et al. 2005, Olšovský & Hvranová 2010).

Veľmi dôležité je, aby neboli poškodzované mraveniská, na ktorých sú závislé pri svojom vývoji modráčiky. Veľmi vhodné je kosenie kosou, alebo kosenie tak, aby boli obchádzané trsy živnej rastliny a to aj po zalezení do mravenísk (Deván et al. 2008).

Vhodnou náhradou kosenia je riadená extenzívna pastva, ktorá bude zabezpečovať narúšanie pôdneho krytu a zároveň bude udržiavať na lokalite nízky porast vyhovujúci druhom závislým na týchto stanovištiach. Občasne bude lokalita prehnojená.

Návrh manažmentu stanovíšť sledovaných motýľov horských a vysokohorských lúk a pasienkov NP VF

Pre podporu druhu Parnassius mnemosyne je nevyhnutné udržiavať charakter biotopov na miestach bohatého výskytu motýľov a vytvárať podobné podmienky v ich okolí. Dôležité je vytvárať alebo udržiavať členité nezapojené lesné porasty s množstvom lesných lúčok, svetlín, ekotonov (les – lúka), tiež lesostepné biotopy a spájať existujúce populácie s biokoridormi podobného charakteru (Polák & Saxa 2005).

Je vhodné odstraňovať stromový nálet v intervaloch každých desať rokov (Konvička et al. 2004).

Ostatné druhy uprednostňujúce horské a vysokohorské pasienky a lúky z tejto skupiny si vyžadujú zabrániť prirodzenej sukcesii a udržiavať lokalitu tak, aby na nej bolo dostatok živných rastlín. Phengaris alcon vyžaduje nezalesňovať územia jeho výskytu a priľahlé lúky kosiť mimo obdobia výskytu dospelcov motýľa alebo mozaikovito tak, aby v letnom období boli na nich prítomné kvitnúce rastliny zabezpečujúce potravu v podobe nektáru (Polák & Saxa 2005).

Vhodná pre tento druh je extenzívna pastva dobytka (menší počet kusov). Na jeseň je možné aj kosenie lokalít (krovinorezom, kosačkou) výskytu celoplošne, čo napomáha šíreniu semien horcov (Gentiana sp.) (Polák & Saxa 2005, Konvička et al. 2005).