Úvod

Juhozápadná časť územia Slovenska sa vyznačuje výskytom pozoruhodných mokraďných lokalít. Tieto reliktné mokrade sú pod výrazným antropogénnym tlakom a predstavujú najohrozenejšie ekosystémy Podunajskej roviny. Vzhľadom na rýchlu zmenu faktorov prostredia (antropogénne aj biogénne zmeny) je stav poznania spoločenstiev drobných cicavcov v mokradiach Podunajskej roviny pomerne slabý a vyžaduje intenzívnejšiu pozornosť. V roku 2010 sme v rámci mapovania výskytu hraboša severského panónskeho (Microtus oeconomus mehelyi Éhik, 1928) uskutočnili odchyty drobných zemných cicavcov juhozápadného Slovenska. Zmapované boli podmáčané lokality s výskytom ostrice a trstiny, kde sme predpokladali podmienky vhodné pre výskyt hraboša severského. 

Metódy

Synúzie drobných zemných cicavcov boli skúmané líniovou metódou na vybraných lokalitách Podunajskej roviny v roku 2010. Preskúmané boli hlavne lokality v podmáčaných biotopoch s porastmi ostrice (Carex sp.) a trstiny. Na odchyt boli použité drevené živolovné pasce typu Chmela, ktoré boli uložené v líniách po 50 odchytových bodov, s odstupmi približne 5 metrov. Dĺžka expozície odchytových zariadení bola 2 noci s kontrolami dvakrát denne.

Navštívených bolo 21 lokalít. Odchyty sme uskutočnili v líniách pracovne označených: Baloň; Boheľov; Čiližská Radvaň A, B; Čunovo A, B, C; Dolný Štál A, B; Prírodná rezervácia Foráš; Gabčíkovo A; Kľúčovec A, B; Martovce A, B; Národná prírodná rezervácia Šúr A, B; Okoč A, B; Pataš A, B (Obr. 1).

Baloň (47°50´40˝N 17°40´10˝E); 10. – 12. 10. 2010 – odchytová línia sa nachádzala na rozhraní bylinného zárastu a trstiny, ďalej cez vlhkú lúku s podielom ostrice, žihľavy, ostružiny a topoľa.

Boheľov (47°53´50˝N 17°41´21˝E); 31. 7. – 2. 8. 2010 – línia sa nachádzala vedľa trstinového zárastu v otvorenom ruderálnom poraste popri kanáli a zatopených depresiách.

Čiližská Radvaň A (47°50´12˝N 17°43´19˝E); 11. – 13. 8. 2010 – línia bola umiestnená v poraste trstiny a ostrice s menšími zoskupeniami krovín.

Čiližská Radvaň B (47°50´23˝N 17°43´3˝E); 11. – 3. 8. 2010 – línia sa nachádzala vo výrazne podmáčanom biotope s vegetáciou ruderálneho charakteru.

Čunovo A (48°2´23˝N 17°11´46˝E); 22. – 24. 5. 2010 – línia sa nachádzala v poraste trstiny a ostrice na brehu mŕtveho ramena Dunaja. Biotop susedil s lesným komplexom.

Čunovo B (48°2´34˝N 17°11´10˝E); 22. – 24. 5. 2010 – línia sa nachádzala v depresií zarastenej ostricou a trstinou popri Rusovskom kanáli s porastom drevín (najmä vŕby, topole).

Čunovo C (48°2´18˝N 17°11´3˝E); 27. – 29. 10. 2010 – línia bola vedená pozdĺž lesnej cesty lemovanej drevinami okolo mokrade počas vysokého stavu vody.

Dolný Štál A (47°57´43˝N 17°42´26˝E); 22. – 24. 6. 2010 – v dôsledku vysokej hladiny vody v mokradi odchytová línia bola umiestnená na rozhraní terénnej depresie a repkového pola. Prevládajúcu vegetáciu na línii tvorila žihľava, zlatobyľ, baza, topole a vŕby.

Dolný Štál B (47°57´35˝N 17°45´9˝E); 22. – 24. 6. 2010 – línia viedla cez lúku a les, ktoré boli v dôsledku vysokého vodného stavu zatopené, neďaleko kukuričnej monokultúry.

PR Foráš (47°53´11˝N 17°28´17˝E); 14. – 16. 7. 2010 – línia viedla úzkym pásom suchého lesného porastu topoľov a vŕb s mimoriadne hustým podrastom žihľavy dvojdomej, ostružiny černicovej a netýkavky žliazkatej na okraji mokraďnej depresie s trstinou.

Gabčíkovo A (47°51´51˝N 17°34´56˝E); 5. – 7. 11. 2010 – línia bola vedená v poraste ruderálnych bylín a trstiny s občasným výskytom drevín. Počas odchytu depresia nebola zatopená.

Kľúčovec A (47°48´38˝N 17°43´56˝E); 5. – 7. 11. 2010 – línia viedla po okraji zavodnenej depresie hospodárskym lesom, ďalej cez ruderálny bylinný porast s vmiešanou kukuricou a cez porast trstiny.

Kľúčovec B (47°47´18˝N 17°44´40˝E); 13. – 15. 11. 2010 – línia sa nachádzala v podmáčanej, trstinou zarastenej depresii uprostred agrocenózy.

Martovce A (47°50´0˝N 18°8´8˝E); 30. 6. – 2. 7. 2010 – pasce boli exponované počas vysokého vodného stavu pri hrádzi v podmáčanom lese s trstinou a ostricou.

Martovce B (47°50´7˝N 18°7´51˝E); 30. 6. – 2. 7. 2010 – pasce boli umiestnené počas vysokého vodného stavu na okraj trstinového porastu a nekosenej podmáčanej lúky, neďaleko pšeničného poľa.

NPR Šúr A (48°14´47˝N 17°13´45˝E); 4. – 6. 7. 2010 – línia bola rozložená v južnej časti jelšového lesa.

NPR Šúr B (48°13´56˝N 17°12´31˝E); 5. – 7. 7. 2010 – pasce boli exponované na západných podmáčaných lúkach.

Okoč A (47°54´55˝N 17°46´32˝E); 18. – 21. 8. 2010 – pasce boli umiestnené v biotope ruderálneho charakteru, ktorý predstavovala vlhká ostricovo–ruderálna lúka s prebiehajúcou sukcesiou lesa.

Okoč B (47°53´46˝N 17°45´59˝E); 18. – 21. 8. 2010 – línia rozložená v hustej trstine a cez ostricovú lúku pri vysokom vodnom stave.

Pataš A (47°52´21˝N 17°40´16˝E); 21. – 23. 7. 2010 – pasce boli exponované v súvislom poraste ostrice s výskytom pálky (Typha sp.) a trstiny, na východnom brehu odvodňovacieho kanála.

Pataš B (47°52´22˝N 17°40´13˝E); 22. – 23. 7. 2010 – línia 20 pascí bola rozložená pri vysokom stave vody v súvislom poraste ostrice s výskytom pálky a trstiny na západnom brehu kanála. Bola exponovaná len jednu noc.

Synúzie drobných cicavcov boli analyzované pomocou ukazovateľov: dominancia druhov (podľa Tischlera 1976), faunistická podobnosť (Sörensenov index podľa Jablońského 1972), index diverzity H´(Shannon & Weaver 1963) a ekvitabilita E (Sheldon 1969).

Obrázok 1. Mapa lokalít odchytov drobných zemných cicavcov. 1 – Baloň, 2 – Boheľov, 3 – Čiližská Radvaň A, 4 – Čiližská Radvaň B, 5 – Čunovo A, 6 – Čunovo B, 7 – Čunovo C, 8 – Dolný Štál A, 9 – Dolný Štál B, 10 – PR Foráš, 11 – Gabčíkovo A, 12 – Kľúčovec A, 13 – Kľúčovec B, 14 – Martovce A, 15 – Martovce B, 16 – NPR Šúr A, 17 – NPR Šúr B, 18 – Okoč A, 19 – Okoč B, 20 – Pataš A.

Výsledky

V živolovných pasciach bolo zaznamenaných spolu 622 jedincov (114 spätných odchytov) 17 druhov drobných zemných cicavcov z radov Soricomorpha a Rodentia, a jeden jedinec z radu Carnivora (Tab. 1). Najvyšší počet druhov (9) bol zaznamenaný na lokalitách Okoč A a Čiližská Radvaň A. Naopak v monocenóze lokalít NPR Šúr A a B a Čunovo B a C bol zastúpený len druh Apodemus flavicollis (Melchior, 1834).

Druh Sorex araneus Linnaeus, 1758 bol takmer na každej lokalite, kde bol zaznamenaný, eudominantný, jedine na lokalite PR Foráš bol klasifikovaný ako dominantný (Tab. 1). Apodemus flavicollis predstavoval eudominantný druh na podmáčaných lokalitách so stromovým či krovinným zárastom. Na výlučne ostricových lokalitách sa vyskytoval zriedka a len v nižších početnostiach. Výsledky sú obdobné pre druh Clethrionomys glareolus (Schreber, 1780).

Tabuľka 1. Počet odchytených jedincov drobných cicavcov na jednotlivých lokalitách a ich dominancia vyjadrená v percentách.  D – dominancia, Aa – Apodemus agrarius, Af – Apodemus flavicollis, Am – Apodemus microps, As – Apodemus sylvaticus, Cl – Crocidura leucodon, Cs – Crocidura suaveolens (Pallas, 1811), Cg – Cletrionomys glareolus, Marv – Microtus arvalis, Mim – Micromys minutus, Moe – Microtus oeconomus, Ms – Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836), Mum – Mus musculus, Musp – Mus spicilegus, Muniv – Mustela nivalis Linnaeus, 1766, Na – Neomys anomalus, Nf – Neomys fodiens, Sa – Sorex araneus, Sm – Sorex minutus.

Lokality s faunistickým zložením pozostávajúcim z druhov Microtus oeconomus, Micromys minutus (Pallas, 1771), Sorex araneus a prípadne Neomys fodiens Pennant, 1771 mali pomerne nízke hodnoty podobnosti (Pataš A a B, Čiližská Radvaň B). Veľké výkyvy Sörensenovho indexu lokalít Čunovo A, B, C, NPR Šúr A, B sú spôsobené chudobnou druhovou skladbou pozostávajúcou z jedného až dvoch druhov (Tab. 2). Na lokalitách s častou výraznou podobnosťou (Martovce B, PR Foráš) prevažujú najbežnejšie odchytávané druhy (Apodemus flavicollis, Clethrionomys glareolus, Sorex araneus). Lokality Kľúčovec A a B, Okoč A, Čiližská Radvaň A, Dolný Štál A predstavujú biotopy s výskytom väčšieho počtu pomerne často odchytávaných druhov obohatených o vzácny druh ako napríklad Crocidura leocodon (Hermann, 1780), Apodemus microps Kratochvíl et Rosický, 1952 a Neomys anomalus Cabrera, 1907.

Tabuľka 2. Miera podobnosti (podľa Sörensenovho indexu) medzi porovnávanými lokalitami, vyjadrené v percentách.

Najvyššie hodnoty diverzity dosiahli lokality Baloň, Kľúčovec A, Čiližská Radvaň A, Gabčíkovo A a Dolný Štál A, na ktorých boli zaznamenané pomerne vysoké počty druhov. Hodnoty vyrovnanosti lokalít Čiližská Radvaň A, Dolný Štál A a Kľúčovec A boli nižšie v dôsledku výskytu subrecendentných až recendentných druhov (Tab. 3).

Tabuľka 3. Počet druhov na jednotlivých lokalitách, Shannon – Weaverov index (H´) a ekvitabilita (E).

Lokality Čunovo B a C, NPR Šúr A a B s jediným zaznamenaným druhom patria medzi druhovo chudobné, s nulovým indexom diverzity. S narastajúcim počtom druhov na lokalite klesala hodnota vyrovnanosti daného spoločenstva, pretože boli v nízkom počte zaznamenané zriedkavo sa vyskytujúce druhy. Napríklad na lokalite Okoč A bolo zaznamenaných 27 jedincov Sorex araneus (71,1 % dominancie) a ostatných 8 druhov bolo zastúpených jedným až tromi odchytenými jedincami.

Diskusia

Spoločenstvám mikromamálií sa na území Podunajskej roviny venovalo v minulosti pomerne veľa prác (napr. Dudich et al. 1985, Brtek 1986, Ambros et al. 1999, Baláž & Ambros 2005), pričom sa ich pozornosť sústredila najmä na okolie Gabčíkova a vplyvu vodného diela na celý ekosystém. Ako druhy vyskytujúce sa v podmáčaných biotopoch sú uvádzané Sorex araneus, Sorex minutus Linnaeus, 1766, Neomys anomalus, Neomys fodiens, Micromys minutus, Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758), Apodemus microps, Microtus oeconomus, Clethionomys glareolus a Arvicola terrestris (Linnaeus, 1758) (Dudich et al. 1985). Z uvádzaných druhov v našich odchytoch nebol zaznamenaný odchyt Arvicola terrestris. Druhy Apodemus flavicollis a Clethrionomys glareolus boli najčastejšie na lokalitách s výskytom drevín, Mus musculus Linnaeus, 1758, Mus spicilegus Petényi, 1882 a Microtus arvalis (Pallas, 1778) na lokalitách susediacich s agrocenózami.

Z rodu Apodemus boli zaznamenané odchyty expandujúceho druhu Apodemus agrarius (Pallas, 1771) na lokalitách Kľúčovec A a Okoč A (podrobnosti v Ambros et al. 2010). Doposiaľ uvádzaný areál na Slovensku zaberal hlavne východné a severné oblasti s tendenciou šíriť sa na západ (Kratochvíl & Rosický 1954, Kratochvíl 1976, Dudich 1997). Na lokalite Okoč A bol odchytený jeden samec a na lokalite Kľúčovec A 5 samíc. Objavenie sa druhu na Podunajskej nížine publikovali Ambros et al. (2010) a predpokladajú expanziu zo severného Maďarska.

Pozoruhodný je odchyt štyroch druhov rodu Apodemus spolu na lokalite Kľúčovec A (druh Apodemus microps bol zachytený len na tejto lokalite). Spôsobené to bolo rôznorodou vegetáciou na odchytovej línii, ktorá prechádzala okrajom lesa, cez mokraďnú ruderálnu lúku po okraj agrocenózy. Na druhej strane, na tejto lokalite neboli zaznamenané odchyty ani jedného druhu z čeľade Soricidae. Nízky počet odchytených Soricidae bol zaznamenaný aj na lokalite PR Foráš. Naopak na lokalitách Okoč A a B bol zaznamenaný vyšší podiel odchytov radu Soricomorpha ako Rodentia. Na lokalite Okoč A bol odchytený jeden jedinec Crocidura leucodon a hoci tento druh preferuje stepné biotopy (Baláž & Ambros 2005), v Okoči bol zaznamenaný jeho výskyt na vlhkej ostricovo–ruderálnej lúke.

Celkovo rad Soricomorpha tvoril 37,7 % zo všetkých odchytov, čo je priemerná hodnota v porovnaní s publikovanými údajmi z mokraďných biotopov Podunajskej nížiny (Darola & Štollmann (1984) – 44,5 %, Brtek (1986) – 37,54 %, Ambros et al. (1999) – 55,7 %, Baláž & Ambros (2005) – 12,5 %). Ambros et al. (1999) uvádzajú, že jedince čeľade Soricidae tvoria dominantnú zložku spoločenstiev drobných zemných cicavcov mokraďných stanovíšť južného Slovenska s jednoznačnou prevahou Sorex araneus. Tento druh dosahuje najvyššie hodnoty početnosti práve na mokraďných biotopoch (Dudich et al. 1985, Ambros et al. 1999). Na väčšine našich lokalít bol Sorex araneus eudominantný v synúziách, avšak nebol zachytený na všetkých lokalitách. Ostatné druhy Soricomorpha sú menej hojné a taktiež pomerne zriedka odchytávané pre svoje malé telesné rozmery a nízku hmotnosť (Baláž & Ambros 2005).

Druh Microtus arvalis ako zástupca stepnej fauny bol zachytený na piatich lokalitách: Baloň, Dolný Štál A, Kľúčovec B, Martovce A a Okoč A. Tento druh preniká na podmáčané lokality, ako Dolný Štál A a Kľúčovec B, ktoré susedia s agrocenózou, alebo na nich prebieha sukcesia lesa ako na lokalite Okoč A. Na lokalitách Dolný Štál A a Martovce A bola jeho prítomnosť zistená počas vysokého vodného stavu na prirodzenej terénnej vyvýšenine, resp. na hrádzi odvodňovacieho kanála, a preto je jeho výskyt vysvetliteľný dočasným únikom z nepriaznivých podmienok. Na lokalite Kľúčovec B bol navyše zaznamenaný aj druh Mus spicilegus trvale žijúci na poliach či stepných biotopoch. Hemisynantropný druh Mus musculus preferujúci teplé stepné oblasti (Chapman 1981), bol zachytený na lokalitách susediacich s poľnohospodársky využívanou pôdou (Dolný Štál B, Kľúčovec A a Okoč A).

Vzácny druh Microtus oeconomus, ktorý je na Podunajskej rovine reliktom z ľadových dôb a preferuje málo narušené mokrade, bol zaznamenaný na ôsmych lokalitách (podrobnosti v Miklós et al. 2011). Na lokalitách Martovce A a B nebol odchytený napriek tomu, že tu bolo v roku 1997 odchytených 14 jedincov (Ambros et al. 2001). Na lokalitách Čiližská Radvaň A a B, kde bol historicky zaznamenaný jeho výskyt (Kratochvíl & Rosický 1955), bolo odchytených spolu 7 jedincov.

Závery

Spoločenstvá mokradí Podunajskej roviny, pri súčasnom poľnohospodárskom využívaní pôdnych fondov a vodohospodárskej správe, vykazujú rôznorodý charakter druhovej skladby. Intenzívne poľnohospodárske využívanie všetkej dostupnej pôdy spôsobuje vyšší výskyt stepných druhov na zostávajúcich mokradiach. Taktiež meliorizácia vedie k vysúšaniu mokradí. Následné zarastanie drevinami zvyšuje výskyt druhov na ne viazaných. V našej práci boli predložené faunistické výsledky o druhovej skladbe z 21 podmáčaných lokalít, z ktorých 5 vykazovalo vysokú diverzitu i vyrovnanosť. Počet odchytených druhov bol od 1 po 9 na jednotlivých lokalitách, na jednej lokalite sa bolo odchytených najviac 70 jedincov. Boli odchytené aj zriedka zaznamenávané druhy ako Crocidura leucodon, Neomys anomalus, Mus spicilegus, či expandujúci druh Apodemus agrarius. Na 8 lokalitách bol zaznamenaný vzácny mokraďný druh Microtus oeconomus.

Poďakovanie

Naše poďakovanie za poskytnutie rád patrí Prof. RNDr. Ľ. Kocianovi, CSc. Práca bola finančne podporená projektom Life+Ochrana hraboša severského panónskeho *Microtus oeconomus mehelyi (LIFE 08/NAT/SK/000239) a VEGA 1/1043/11.

Literatúra

Ambros M, Boďová M, Dudich A & Stollmann A, 2001: Hraboš severský (Microtus oeconomus) – nové lokality výskytu na južnom Slovensku. Chránené územia Slovenska (Banská Bystrica), 49: 11–12.

Ambros M, Dudich A, Miklós P, Stollmann A & Žiak D, 2010: Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) – nový druh cicavca Podunajskej roviny (Rodentia: Muridae). Lynx (Praha), 41: 5–13.

Ambros M, Dudich A & Štollmann A, 1999: Fauna drobných hmyzožravcov a hlodavcov (Insectivora, Rodentia) vybraných mokraďných biotopov južného Slovenska. Rosalia (Nitra), 14: 195–202.

Baláž I & Ambros M, 2005: Drobné zemné cicavce (Insectivora, Rodentia) chráneného areálu Dropie a jeho blízkeho okolia (Podunajská rovina). Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku, 7: 187–196.

Brtek Ľ, 1986: Effect of the historical 1965 flood of the Danube on the population of small terrestrial mammals. Ekológia, 5: 113–124.

Darola J & Štollmann A, 1984: Cicavce (Mammalia) Štátnej prírodnej rezervácie Číčovské mŕtve rameno. Spravodaj Oblastného Podunajského Múzea v Komárne, 4: 108–125.

Dudich A, 1997: Dynamika areálu ryšavky tmavopásej (Apodemus agrarius Pall.) – expanzia či invázia, p. 53–62. In: Eliáš P. (ed.), Invázie a invázne organizmy. Príspevky z vedeckej konferencie Nitra, 19. – 20. november 1996. SEKOS, Bratislava, 213 pp.

Dudich A, Lysý J & Štollmann A, 1985: Súčasné poznatky o rozšírení drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) južnej časti Podunajskej nížiny. Spravodaj oblastného podunajského múzea v Komárne (Komárno), 5: 157–186.

Chapman A, 1981: Habitat preference and reproduction of feral house mice, Mus musculus during plague and non–plague situations in western Australia. Australian wildlife research, 8: 567–579.

Jabloński B, 1972: The phenological interchange of birds agricultural biotopes in the eastern part of the Masovian lowland region. Acta Ornithologica (Warszaw), 13: 281–321.

Kratochvíl J, 1976: Die Verbreitung der Brandmaus (Apodemus agrarius) in der Tschechoslowakischen sozialistischen Republik. Acta Scientiarum Naturalium Academiae Scientiarum Bohemoslovacae (Brno), 10: 27–42.

Kratochvíl J & Rosický B, 1954: K rozšírení a rozmnožování myšice temnopásé (Apodemus agrarius) v ČSR. Zoologické a entomologické listy (Praha), 3: 97–108.

Kratochvíl J & Rosický B, 1955: Hraboš severní (Microtus oeconomus) relikt zvířeny z doby ledové v ČSSR. Práce Brněnské základny Československé akademie věd (Brno), 24 (1): 33–72.

Miklós P, Žiak D, Ambros M, Dudich A & Stollmann A, 2011: Nové nálezy hraboša severského panónskeho (Microtus oeconomus mehelyi) v oblasti Podunajskej roviny. Folia faunistica Slovaca, 16 (1): 19–23.

Sheldon AL, 1969: Equitability indices: Dependence on the species count. Ecology 50: 466–467.

Shannon CE & Weaver W, 1963: The Matematical Theory of Communication. University of Illinois Press, Urbana. 117 pp.

Tischler W, 1976: Einführung in die oekologie. Gustav Fischer Verlag, Stuttgart. 307 pp.