Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 27–30

ŠŤúriky (Pseudoscorpiones) v hniezdach Formica Polyctena v doline mníchovského potoka v masíve stebníckej magury

Alexandra Jászayová1, Jana Christophoryová2 & Tomáš Jászay3

1 Institute of Biology and Ecology, Faculty of Science, University of P. J. Šafárik, Moyzesova 11, SK–041 67 Košice, Slovakia [a.jaszayova@gmail.com]

2 Department of Zoology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Mlynská dolina B–1, SK–842 15 Bratislava, Slovakia [christophoryova@gmail.com]

3 Department of Nature, Museum of Šariš, Rhodyho 2, SK–085 01 Bardejov, Slovakia [tomasjaszay@nextra.sk]

Abstract: The paper contains the data and new findings on the occurrence of pseudoscorpions (Arachnida, Pseudoscorpiones) in nests of ant Formica polyctena Förster, 1850 (Hymenoptera, Formicidae) in the valley of Mníchovský potok stream in the Stebnícka Magura massive (Northeastern Slovakia). Altogether 354 pseudoscorpions belonging to four species were found. Numerous representations of adults, as well as nymphal stages, of species Allochernes peregrinus Lohmander, 1939 and Pselaphochernes scorpioides (Hermann, 1804) point to their food and temperature preference in this microhabitat type. The species A. peregrinus has been recorded for the first time in ant nests worldwide.

Key words: anthill, faunistics, Formica polyctena, Pseudoscorpiones, Slovakia.

© Faunima, Bratislava, 2015

Jászayová A, Christophoryová J & Jászay T, 2015: Pseudoscorpions (Pseudoscorpiones) in nests of Formica polyctena in the valley of Mníchovský potok stream in the Stebnícka Magura massive. Folia faunistica Slovaca, 20 (1): 27–30.

[in Slovak, with English abstract]

Received 4 November 2014 ~ Accepted 18 April 2015 ~ Published 5 June 2015

e–ISSN 1336–4529 ISSN 1335–7522

 

Úvod

Šťúriky sú drobné pavúkovce, ktoré môžeme nájsť v hrabanke a pôde, pod kameňmi, kôrou stromov, v práchne dutín, ale aj v hniezdach vtákov a drobných zemných cicavcov. Viaceré druhy žijú v hniezdach sociálneho hmyzu, hlavne u termitov, mravcov a včiel (Beier 1948, 1963; Weygoldt 1969). Beier (1948) kategorizoval šťúriky žijúce v hniezdach sociálneho hmyzu a rozdelil ich na vyskytujúce sa: i) výlučne, ii) s určitou pravidelnosťou a iii) náhodne v tomto mikrohabitate. Z mravenísk uvádza 21 druhov, z nich sa len druh Myrmochernes africanus Tullgren, 1907 vyskytuje výlučne v hniezdach mravcov rodu Camponotus Mayr, 1861 v Južnej Afrike (Beier 1948). V Českej Republike boli publikované ojedinelé faunistické údaje o šťúrikoch z mravenísk a z úľov. Šťáhlavský (2001) našiel adulty šťúrikov Neobisium carcinoides (Hermann, 1804), N. erythrodactylum (L. Koch, 1873) a Pselaphochernes scorpioides (Hermann, 1804) v mraveniskách. Nymfálne štádia aj adulty šťúrika Chelifer cancroides (Linnaeus, 1758) boli zbierané v úľoch na viacerých lokalitách v Českej Republike (Šťáhlavský & Krásný 2007; Šťáhlavský 2011; Šťáhlavský & Chytil 2013). Z Poľska spomína Rafalski (1967) výskyt štyroch druhov šťúrikov čeľade Chernetidae z hniezd mravcov. Drogla & Lippold (2004) skúmali faunu šťúrikov Východného Nemecka a sumarizovali dáta o výskyte šťúrikov v rôznych typoch mikrohabitatov. Z mravenísk zaznamenali dva druhy z čeľade Neobisiidae, jeden druh z čeľade Larcidae a šesť druhov z čeľade Chernetidae (Drogla & Lippold 2004). Z územia Slovenska neboli doteraz skúmané šťúriky z hniezd sociálneho hmyzu.

Predložená práca tak prináša prvé údaje o výskyte šťúrikov v hniezdach mravcov Formica polyctena Förster, 1850 na našom území.

Materiál a metódy

Charakteristika územia

Študovaná lokalita pod sedlom Čerešňa v doline Mníchovského potoka (N 49°20´10,41˝, E 21°14´33,47˝) sa nachádza na južnom okraji masívu Stebníckej Magury, ktorá je súčasťou orografického celku Busov (obr. 1). Vrch Magura s nadmorskou výškou 899 m n. m. sa radí k najvyšším vrchom Nízkych Beskýd. Z hľadiska zoogeografického členenia podľa Mařana (1958) patrí pohorie do provincie Východné Karpaty, obvod prechodný a okrsok nízkobeskydský. Na lokalite pod sedlom Čerešňa (480 m n. m.) sú lesné spoločenstvá jedľové kvetnaté lesy. V drevinnom zložení prevláda jedľa, sprievodnými druhmi sú buk a dub, miestami s bohatým opadom a konárikmi po pravej strane turistického chodníka.

Metodika

Šťúriky boli zbierané v roku 2010 v mesačných intervaloch (leg. Jászay, Jászayová). Materiál bol zbieraný preosevom časti hniezd Formica polyctena (obr. 2), preosiate boli vnútorné časti hniezda. Následne bol materiál separovaný v modifikovaných Mocsarského xereklektoroch po dobu jedného mesiaca. Odchytený materiál bol konzervovaný v 75% etanole. Šťúriky boli presvetľované v kyseline mliečnej a pri determinácii bol použitý mikroskop Meopta a stereoskopická lupa Nikon SMZ 1B (det. Jászayová, Christophoryová). Šťúriky boli identifikované pomocou kľúča Christophoryová et al. (2011). Použitá nomenklatúra a systém šťúrikov je podľa práce Harvey (2013). Materiál šťúrikov je uložený v depozite Šarišského múzea v Bardejove.

Výsledky a diskusia

Celkovo bolo z hniezd mravcov druhu Formica polyctena získaných 354 šťúrikov (tab. 1) patriacich ku štyrom druhom a do dvoch čeľadí – Neobisiidae (2 % jedincov) a Chernetidae (98 % jedincov). Najviac jedincov patrilo druhu Pselaphochernes scorpioides (tab. 1).

V systematickom prehľade zaznamenaných šťúrikov nasleduje za menom druhu dátum zberu a počet vývinových štádií ( – samec, – samica, Tn – tritonymfa).

Čeľaď Neobisiidae Chamberlin, 1930

Neobisium cf. carpaticum Beier, 1935

24. 5. 2010: 1 , 2 ♀♀, 1 Tn.

Druh N. carpaticum bol opísaný z Rumunska, neskôr bol uvádzaný z Poľska Slovenska a Srbska (Harvey 2013). Existujú viaceré opisy druhu, v ktorých sa vyskytujú nezrovnalosti v niektorých morfologických a hlavne morfometrických údajoch (Beier 1963; Ćurčić 1982). Preto bol druh identifikovaný ako N. cf. carpaticum. Na Slovensku bol druh zbieraný pod kameňmi a v hrabanke listnatých lesov (Krumpál 1980; Krumpál & Krumpálová 2003; Christophoryová 2009, 2013), v jaskyniach a ich vstupoch (Krumpál 2000) a pod kôrou stromov (Christophoryová 2010).

Predložená práca prináša prvý údaj o jeho výskyte v hniezde mravcov F. polyctena na území Slovenska.

Neobisium fuscimanum (C.L. Koch, 1843)

24. 5. 2010: 2 ♂♂, 2 Tn.

Druh je rozšírený vo viacerých štátoch Európy, v Turecku, Gruzínsku a Iráne (Harvey 2013). Uprednostňuje vlhké biotopy, veľmi často je nachádzaný v hrabanke, machoch, rašelinníkoch a v trávnatých biotopoch (Krumpál 1980, 2000; Krumpál & Krumpálová 2003; Christophoryová & Mock 2009; Mock et al. 2009). Beier (1948) uvádza druh z mraveniska druhu Formica rufa Linnaeus, 1761 z Rakúska. Spomína pri ňom, že žije hlavne v hrabanke a pôde a býva preto nájdený náhodne alebo ako nestály hosť aj v mraveniskách (Beier 1948).

Predložená práca prináša prvý údaj o jeho výskyte v hniezde mravcov F. polyctena na území Slovenska.

Chernetidae Menge, 1855

Allochernes peregrinus Lohmander, 1939

24. 4. 2010: 9 ♂♂, 30 ♀♀, 1 Tn; 3. 5. 2010: 8 ♂♂, 11 ♀♀; 24. 5. 2010: 9 ♂♂, 23 ♀♀ (z nich 9 malo marsupium), 3 Tn.

Šťúrik A. peregrinus bol doteraz zaznamenaný v Rakúsku, Českej Republike, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Slovensku, Švajčiarsku, Švédsku a v USA (Harvey 2013). Je uvedený v Červenom zozname ohrozených živočíchov Českej republiky ako zraniteľný druh (Šťáhlavský & Ducháč 2005). Na území Slovenska bolo nájdených len niekoľko adultov z hrabanky, pod kameňmi a v Malaiseho pasci (Krumpálová & Krumpál 1993; Christophoryová & Krumpál 2010; Christophoryová 2013). Celkovo sú doteraz známe skôr sporadické nálezy tohto šťúrika, s výnimkou jeho bohatého zastúpenia v hrabanke a pôde v CHKO Český Kras (Christophoryová et al. 2012; Krajčovičová et al. 2012).

Predložená práca prináša vôbec prvé údaje o jeho výskyte v mraveniskách v celom areáli jeho rozšírenia. Zaujímavý je aj fakt, že sa v tomto type mikrohabitatu vyskytoval v pomerne bohatom počte a boli zastúpené aj samice s vajíčkami a tritonymfy, čo svedčí o tom, že tu prebieha aj jeho ontogenéza.

Pselaphochernes scorpioides (Hermann, 1804)

24. 4. 2010: 20 ♂♂, 55 ♀♀; 3. 5. 2010: 22 ♂♂, 55 ♀♀ (z nich 6 malo marsupium), 1 Tn; 24. 5. 2010: 41 ♂♂, 53 ♀♀ (z nich 24 malo marsupium), 5 Tn.

Šťúrik P. scorpioides je rozšírený takmer v celej Európe a v niektorých krajinách Ázie a Afriky (Harvey 2013). Druh sa vyskytuje hlavne v rozkladajúcom tlejúcom materiáli, v komposte, v dutinách stromov, hniezdach alebo hrabanke (Beier 1963; Drogla & Lippold 2004; Krištofík et al. 2009; Christophoryová 2010, 2013).

Fowles (1994) v rozsiahlej ekologickej štúdii bezstavovcov hniezd mravcov Formica rufa uvádza len tento druh šťúrika z Walesu. Drogla & Lippold (2004) našli 70 jedincov v hniezdach viacerých druhov mravcov v Nemecku, z nich päť jedincov spomínajú práve z hniezd druhu F. polyctena. Vo viacerých krajinách Európy boli nájdené jedince P. scorpioides v hniezdach F. rufa a F. fusca Linnaeus, 1758 (Beier 1948).

Predložená práca prináša prvý údaj o jeho výskyte v hniezde mravcov F. polyctena na území Slovenska, pričom ide o najpočetnejšie zastúpený druh, u ktorého prebieha v mraveniskách aj jeho ontogenéza.

Predpokladá sa, že šťúriky sa do hniezd dostávajú foreticky a vyhľadávajú ich pre vyhovujúcu teplotu a pre iné živočíchy v hniezdach, ktorými sa kŕmia (Beier 1948, Weygoldt 1969). Niektoré druhy bývajú v hniezdach sociálneho hmyzu nájdené len náhodne; iné sú početne zastúpené aj nymfálnymi štádiami, čo svedčí o tom, že tu prebieha ich vývin (Beier 1948, Weygoldt 1969). Tieto druhy sa označujú ako myrmekofilné (Henderickx & Vets 2003; Henderickx 2011). Beier (1948) uvádza, že zástupcovia čeľade Neobisiidae sa v mraveniskách vyskytujú ojedinele a náhodne, a dostanú sa sem, pretože bežne žijú v hrabanke, pôde a v machoch. Rad ďalších šťúrikov zaradil medzi druhy, ktoré bývajú pravidelne nájdené v mraveniskách, bez toho aby boli viazané len na tento typ mikrohabitatu. Medzi ne zaradil aj druh P. scorpioides (Beier 1948), čo korešponduje aj s nálezmi na našom území. Štúdium šťúrikov v mraveniskách tak prinieslo nové údaje o ich výskyte a ekológii nielen na území Slovenska.

Poďakovanie

Práca vznikla za čiastočnej podpory grantových projektov VEGA 2/0035/13 a KEGA 059UK-4/2014.

Literatúra

Beier M, 1948: Phoresie und Phagophilie bei Pseudoscorpionen. Österreichische Zoologische Zeitschrift, 1: 441–497.

Beier M, 1963: Ordnung Pseudoscorpionidea (Afterskorpione). Bestimmungsbücher zur Bodenfauna Europas. Lieferung 1. Akademie-Verlag, Berlin. 313 pp.

Ćurčić B, 1982: Postembryonic development in the Neobisiidae (Pseudoscorpiones, Arachnida). Monographs, Volume DXLV. Serbian Academy of Sciences and Arts, Beograd. 90 pp.

Drogla R & Lippold K, 2004: Zur Kenntnis der Pseudoskorpion-Fauna von Ostdeutschland (Arachnida, Pseudoscorpiones). Arachnologische Mitteilungen, 27/28: 1–54.

Fowles AP, 1994: A review of the ecology of the red wood ant Formica rufa L. (Hymenoptera, Formicidae) and its status in Wales. Conservation ecology in Wales No. 1. Countryside Council for Wales, Directorate of Science and Policy Development. 22 pp.

Harvey MS, 2013: Pseudoscorpions of the World. Version 3.0. Western Australian Museum, Perth. Available: http://www.museum.wa.gov.au/catalogues/pseudoscorpions. Accessed 20 October 2014.

Henderickx H, 2011: A new myrmecophilous Allochernes from ant nests in the high altitude of the eastern Spanish Pyrenees (Arachnida: Pseudoscorpiones: Chernetidae). Bulletin de la Société Royale Belge d‘Entomologie, 147: 79–83.

Henderickx H & Vets V, 2003: A new myrmecophilous Allochernes (Arachnida: Pseudoscorpiones: Chernetidae) from Catalunya, Spain. Zootaxa, 366: 1–10.

Christophoryová J, 2009: Šťúriky – Pseudoscorpiones. In: Mašán P & Mihál I (eds): Pavúkovce Cerovej vrchoviny (Arachnida: Araneae, Pseudoscorpiones, Opiliones, Acari). Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica, Správa CHKO Cerová vrchovina Rimavská Sobota, Ústav zoológie SAV Bratislava, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen. pp. 125–135.

Christophoryová J, 2010: Šťúriky (Pseudoscorpiones) pod kôrou stromov, v dutinách a v hniezdach na Slovensku. Folia faunistica Slovaca, 15 (1): 1–12.

Christophoryová J, 2013: A faunistic study on the pseudoscorpions (Arachnida: Pseudoscorpiones) of oak-hornbeam forests in SW Slovakia. Munis Entomology & Zoology, 8 (2): 634–645.

Christophoryová J, Krajčovičová K, Krumpál M & Tajovský K, 2012: Description of all developmental stages of Allochernes peregrinus Lohmander, 1939 (Pseudoscorpiones, Chernetidae). North-western Journal of Zoology, 8 (2): 205–214.

Christophoryová J & Krumpál M, 2010: Šťúriky (Pseudoscorpiones) PR Šúr. In: Majzlan O & Vidlička Ľ (eds): Príroda rezervácie Šúr. Ústav zoológie SAV, Bratislava. pp. 105–114.

Christophoryová J & Mock A, 2009: Šťúriky (Pseudoscorpiones) Čiernej hory a okolia. In: Krumpálová Z (ed): Vplyv ľudských aktivít na pavúkovce a progres v taxonómii pavúkovcov. Konferencia Východná. Zborník abstraktov. Ústav zoológie, Slovenská Akadémia vied, Bratislava. pp. 16–17.

Christophoryová J, Šťáhlavský F & Fedor P, 2011: An updated identification key to the pseudoscorpions (Arachnida: Pseudoscorpiones) of the Czech Republic and Slovakia. Zootaxa, 2876: 35–48.

Krajčovičová K, Christophoryová J & Krumpál M, 2012: New faunistic and ecological data about pseudoscorpion Allochernes peregrinus Lohmander, 1939 from the Czech Republic (Pseudoscorpiones, Chernetidae). Folia faunistica Slovaca, 17 (1): 1–5.

Krištofík J, Mašán P, Šustek Z & Karaska D, 2009: Arthropods in the nests of lesser spotted eagle (Aquila pomarina). Biologia, 64 (5): 974–980.

Krumpál M, 1980: Šťúriky (Pseudoscorpionidea) Gaderskej doliny (Veľká Fatra). Entomologické problémy (Bratislava), 16: 23–29.

Krumpál M, 2000: Šťúriky (Pseudoscorpiones) jaskýň Čiernej hory. In: Mock A, Kováč Ľ & Fulín M (eds): Fauna jaskýň, Košice. pp. 95–98.

Krumpál M & Krumpálová Z, 2003: Šťúriky – Pseudoscorpiones. In: Mašán P & Svatoň J (eds): Pavúkovce Národného parku Poloniny (Arachnida: Araneae, Pseudoscorpiones, Opiliones, Acari - Parasitiformes). Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica a Správa Národného parku Poloniny Snina. pp. 115–126.

Krumpálová Z & Krumpál M, 1993: Funde von für die Slowakei neuen und seltenen Spinnentierarten (Arachnoidea). Arachnologische Mitteilungen, 6: 36–41.

Mařan J, 1958: Zoogeografické členení Československa. Sborník České společnosti zeměvědné, 63 (2): 89–110.

Mock A, Jászay T, Svatoň J, Christophoryová J & Stašiov S, 2009: Suchozemské článkonožce (Arthropoda) jaskýň Čiernej hory (Západné Karpaty). Slovenský kras, 47 (2): 259–274.

Rafalski J, 1967: Zaleszczotki. Pseudoscorpionidea. In: Katalog Fauny Polski 32 (1). Państwowe Wydawnictwo Naukowe, Warszawa. pp. 1–34.

Šťáhlavský F, 2001: Štírci (Arachnida: Pseudoscorpiones) Prahy. Klapalekiana, 37: 73–121.

Šťáhlavský F, 2011: Štírci (Arachnida: Pseudoscorpiones) CHKO Třeboňsko a okolí. Klapalekiana, 47: 247–258.

Šťáhlavský F & Ducháč V, 2005: Pseudoscorpiones (Štírci). In: Farkač J, Král D & Škorpík M (eds): Červený seznam ohrožených druhů České republiky. Bezobratlí. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Praha. pp. 83–84.

Šťáhlavský F & Chytil J, 2013: Štírci (Arachnida: Pseudoscorpiones) Biosférické rezervace Dolní Morava a okolí (Česká republika). Klapalekiana, 49: 73–88.

Šťáhlavský F & Krásný L, 2007: Štírci (Arachnida: Pseudoscorpiones) Dolního Povltaví a Podřipska. Bohemia centralis, Praha, 28: 427−436.

Weygoldt P, 1969: The biology of Pseudoscorpions. Harvard University Press. 145 pp.


Jaszayova%20et%20al%20F1.JPG

Obrázok 1. Pohľad na lokalitu pod sedlom Čerešňa v doline Mníchovského potoka.

Jaszayova%20et%20al%20F2.JPG

Obrázok 2. Hniezdo mravcov Formica polyctena Förster, 1850 pod sedlom Čerešňa.

 

Tabuľka 1. Početnosť jednotlivých vývinových štádií šťúrikov v hniezdach Formica polyctena.

N – celkový počet.

Taxón

Samec

Samica

Tritonymfa

N

Neobisiidae Chamberlin, 1930

Neobisium cf. carpaticum Beier, 1935

1

2

1

4

Neobisium fuscimanum (C. L. Koch, 1843)

2

2

4

Chernetidae Menge, 1855

Allochernes peregrinus Lohmander, 1939

26

64

4

94

Pselaphochernes scorpioides (Hermann, 1804)

83

163

6

252

N

112

229

13

354