Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47

Nové druhy drobných motýľov (Microlepidoptera) pre faunu Slovenska

Zdenko Tokár1, Aleš Laštůvka2, Gabriel Pastorális3, Jan Šumpich4, Roland Štefanovič5 & Gustav Elsner6

1 P. J. Šafárika 11, SK – 927 01 Šaľa, Slovakia [zdeno.tokar@gmail.com]

2 Slavíčkova 15, CZ – 796 01 Prostějov, Czech Republic [aleslastuvkaento@seznam.cz]

3 Košická 22/39, SK – 945 01 Komárno, Slovakia [pastoralisg@gmail.com]

4 Entomologické oddělení, Národní muzeum, Cirkusová 1740, CZ-193 00 Praha 9 – Horní Počernice, Czech Republic [jansumpich@seznam.cz]

5 29. augusta 8/7, SK – 924 01 Galanta, Slovakia [rstefanovic@netcomga.sk]

6 Hůlkova 304, CZ – 197 00 Praha, Czech Republic [gelsner@seznam.cz]

Abstract: The following species of Lepidoptera – Stigmella arbusculae (Klimesch, 1951); Trifurcula lituanica Ivinskis & van Nieukerken, 2012 (Nepticulidae); Eudarcia kasyi (Petersen, 1971) (Tineidae); Phyllonorycter hostis Triberti, 2007; Phyllonorycter gerasimowi Hering, 1930; Phyllocnistis ramulicola Langmaid & Corley, 2007; Phyllocnistis extrematrix Martynova, 1955 (Gracillariidae); Monochroa moyses Uffen, 1991; Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) (Gelechiidae); Tosirips magyarus Razowski, 1987; Bactra suedana Bengtsson, 1990; Epinotia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011 (Tortricidae); Duponchelia fovealis Zeller, 1847 (Crambidae) – have been recorded as new to the fauna of Slovakia. Photographs or figures of the adults, genitalia, preimaginal stages, and localities are provided.

Key words: Lepidoptera, Microlepidoptera, Nepticulidae, Tineidae, Gracillariidae, Gelechiidae, Tortricidae, Crambidae, Slovakia, new records.

Úvod

Po porovnaní s posledným platným zoznamom motýľov Slovenska (Pastorális et al. 2013) v práci prinášame informácie o nálezoch nových druhov drobných motýľov (Microlepidoptera) pre faunu Slovenska. Pre každý druh uvádzame základné faunistické údaje s poznámkami o bionómii a geografickom rozšírení. Pre lepšie poznanie nových druhov sa pre väčšinu z nich vyhotovili fotografie alebo kresby imág, kopulačných orgánov alebo preimaginálnych štádií vývoja, doplnené o niekoľko fotografií lokalít, kde boli motýle ulovené. Nálezy niektorých druhov zo Slovenska, ktoré sú označené hviezdičkami, už boli spomenuté v prácach Liška et al. (2014) (*) alebo Janovský et al. (2014) (**), v prvej práci bez konkrétnych údajov a k základným dátam, uvedeným v druhej práci, prinášame podrobnejší komentár.

Použitá klasifikácia a nomenklatúra motýľov je podľa Fauna Europaea (Karsholt et al. 2013, verzia 2.6).

Skratky: NP – Národný park; PR – Prírodná rezervácia; [0000] – mapovací štvorec Databanky fauny Slovenska.

Výsledky a diskusia

Nepticulidae

Stigmella arbusculae (Klimesch, 1951)

Západné Tatry, Smutná dolina [6784], 9. 9. 2000, míny s húsenicami na Salix herbacea, ex l. 3. 2001,
3 ♂♂, 2 ♀♀, A. Laštůvka leg., det. & coll.

Druh bol opísaný z rakúskych a talianskych Álp na základe početnej série jedincov vychovaných z kríčkových alpínskych druhov vŕb Salix arbuscula, S. glabra, S. reticulata, S. retusa a S. waldsteiniana (Klimesch 1951; Nieukerken et al. 2012). Preferuje skôr vlhšie a mierne zatienené stanovištia vo výškach 1600–2000 m. Neskôr bol samotným Klimeschom považovaný za biologickú formu Stigmella salicis (Stainton, 1854) a ako synonymum pravidelne uvádzaný (napr. Johansson et al. 1990). Od Stigmella salicis sa líši jemnejšími šupinkami na predných krídlach, ktoré dávajú krídlu jednotný ľahko hodvábny lesk, širšou, ostrejšie vymedzenou žltobielou priečkou (obr. 1) a drobnými rozdielmi v kopulačných orgánoch.

Stigmella arbusculae má v priebehu roka jedinú generáciu, výskyt motýľov je možné predpokladať v júni a júli. Míny s húsenicami boli v Alpách zbierané obvykle v prvej polovici septembra, čomu časovo zodpovedá aj nález zo Západných Tatier (obr. 2). Nález v Tatrách je prvé zistené miesto výskytu mimo oblasti Álp a Salix herbacea je ďalším druhom vŕby ako živnej rastliny húseníc tohto motýľa.

Trifurcula lituanica Ivinskis & van Nieukerken, 2012

Šaľa, okolie Váhu [7873], 11. 5. 2009, 1 ♂, 21. 5. 2013, 1 ♂, Z. Tokár leg. & coll., det. A. Laštůvka.

Druh je habituálne ťažko odlíšiteľný od Trifurcula headleyella (Stainton, 1854), lesklá báza predného krídla samca je pretiahnutejšia, samička má chlpy na hlave hrdzavé (u T. headleyella sú tmavohnedé až čierne) a báza predného krídla nie je výrazne kovovo lesklá (obr. 3).

Húsenica mínuje v bazálnej časti byle šalvie lúčnej (Salvia pratensis) a na rozdiel od ostatných príbuzných druhov sa kuklí v kokóne v koncovej časti míny (obr. 4). T. lituanica má obyčajne jednu generáciu v apríli a máji, jedince čiastočnej 2. generácie sa môžu vyskytnúť v júli a auguste. Míny s húsenicami sa dajú nájsť od júna do augusta.

Zatiaľ je druh známy z Litvy, Rakúska, Slovinska, Rumunska, Bulharska a Grécka, v Českej republike bol nájdený na južnej a strednej Morave (Ivinskis et al. 2012). Lokalita prvonálezu na Slovensku je na obrázku 5.

Tineidae

Eudarcia kasyi (Petersen, 1971)

Galanta [7771], 23. 5. – 10. 6. 2014, 8 ex. (Gp ZT ♂ 12265), R. Štefanovič leg. & coll., det. & coll. Z. Tokár.

Druh bol opísaný ako Obesoceras kasyi Petersen, 1971 podľa exemplárov pochádzajúcich z Balkánu. Vonkajším vzhľadom (obr. 6) sa podobá na ďalšie druhy z rodu Eudarcia. Ľahko sa dá od nich odlíšiť podľa genitálií samčeka, ktorého valvy nesú v strednej časti vrchného okraja tri výrazné zahnuté výrastky (obr. 7).

Nový druh pre strednú Európu. Doposiaľ bol známy len z Albánska, Bulharska, Grécka a Macedónska. Bionómia druhu nie je známa. Na Balkáne boli motýle lovené od mája do polovice júla, v blízkosti pohoria Olympu až vo výške 2100 m (Petersen 1971). Naše motýle boli lovené a pozorované v blízkosti železničnej stanice v Galante, kde poletovali v hojnom počte medzi koľajnicami.

Gracillariidae

** Phyllonorycter hostis Triberti, 2007

Kúty [7368], 20. 10. 2013, míny s larvami na Malus domestica, ex l. 3. 2014, 8 ♂♂, 6 ♀♀, Aleš Laštůvka leg., det. & coll.

Nedávno opísaný druh, habituálne (obr. 8) je veľmi podobný na Phyllonorycter blancardella (Fabricius, 1781) a nerozlíšiteľný od Phyllonorycter gerasimowi Hering, 1930. Pomerne výrazné rozlišovacie znaky sa nachádzajú na samčích kopulačných orgánoch (obr. 9).

Húsenica mínuje listy jablone domácej (Malus domestica) a jablone lesnej (M. sylvestris). Bionómia sa výrazne nelíši od Phyllonorycter blancardella, t.j. druh má 2 generácie, imága sa vyskytujú v apríli a máji a znovu v júli a auguste. Míny s húsenicami sa dajú nájsť v júni, júli a na jeseň.

Rozšírenie nie je dostatočne známe, doposiaľ bol zistený v Nórsku, Anglicku, Nemecku, Taliansku, Srbsku, Čiernej Hore, Macedónsku a Tunisku (Triberti 2007, Buszko 2013). Od roku 2007 je pozorovaný s rastúcou početnosťou na južnej Morave, v posledných rokoch výrazne vyššou než P. blancardella. Nie je jasné, či sa šíri, alebo bol skôr len prehliadaný (Liška et al. 2014).

** Phyllonorycter gerasimowi Hering, 1930

Kúty [7368], 20. 10. 2013, míny s larvami na Malus domestica, ex l. 3. 2014, 3 ♂♂, 4 ♀♀; Sekule [7368], 20. 10. 2013, míny s larvami na Malus domestica, ex
l. 3. 2014, 7 ♂♂, 2 ♀♀, Aleš Laštůvka leg., det. & coll.

Habituálne (obr. 10) takmer nerozlíšiteľný od druhu Phyllonorycter blancardella (Fabricius, 1781) a nerozlíšiteľný od Phyllonorycter hostis Triberti 2007. Dá sa však ľahko odlíšiť podľa stavby samčích kopulačných orgánov (obr. 11).

Húsenica mínuje listy jablone domácej (Malus domestica) a jablone lesnej (M. sylvestris) a bionómia sa výrazne nelíši od Phyllonorycter blancardella, t.j. 2 generácie, imága v apríli–júni a znovu júl, august, míny s húsenicami v júni, júli a na jeseň (obr. 12).

Doposiaľ je známy z Fínska, Poľska, Litvy, Bieloruska, Ruska (odkiaľ bol z okolia Moskvy opísaný), Kazachstanu, Rakúska, Maďarska, Moldavska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny, Bulharska a Turecka, čiastočne uvádzaný ako Phyllonorycter pyrifoliella (Gerasimov, 1933) (De Prins & De Prins 2014). V Českej republike bol dlho známy len z Milovického lesa pri Mikulove (Gregor & Laštůvka 1991), kde žije na Malus sylvestris. V posledných rokoch bol zaznamenaný aj na iných miestach južnej Moravy včítane aleje s Malus domestica. Podobne bolo zaznamenané jeho šírenie v sadoch jabloní v Poľsku (J. Buszko, osobné oznámenie). Vo východnej a juhovýchodnej Európe je pod menom P. pyrifoliella uvádzaný ako škodca jabloní (literárne zdroje viď De Prins & De Prins 2014).

** Phyllocnistis ramulicola Langmaid & Corley, 2007

Závod – Abrod [7468], 8. 10. 2014, larvy na Salix fragilis, ex l. 10. 2013, 3 ♂♂, 4 ♀♀, Aleš Laštůvka leg., det. & coll.

Druh bol opísaný z Anglicka a Portugalska, neskôr bol nájdený vo Švajčiarsku, severnom Taliansku a Českej republike (Langmaid & Corley 2007, Liška et al. 2014). Vonkajší vzhľad je na obrázku 13. Spoľahlivým rozlišovacím znakom od Phyllocnistis saligna (Zeller, 1839) sú však signa nerovnakej veľkosti v corpus bursae samičky (obr. 14).

Húsenica vytvára dlhé míny na letorastoch prevažne širokolistých vŕb (Langmaid & Corley 2007) (mína a zámotky – obr. 15), na južnej Morave a v Taliansku boli húsenice nájdené tiež na úzkolistých druhoch vŕb – Salix alba, S. viminalis, S. melanopsis, S. pentandra (Liška et al. 2014). Počas roku sa vyvíjajú 2 generácie, imága prezimujú.

* Phyllocnistis extrematrix Martynova, 1955

Kúty [7368], 1. 9. 2012, kukly na Populus × canadensis, ex p. 9. 2012, 2 ♂♂, 4 ♀♀, Aleš Laštůvka leg., det. & coll.

Phyllocnistis extrematrix (vonkajší vzhľad – obr. 16) bol pred niekoľkými rokmi známy len z Kazachstanu, Rumunska a Ruska (De Prins & De Prins 2005). V strednej Európe bol prvýkrát zistený na strednej a južnej Morave v rokoch 2012 a 2013. Zo Slovenska sa bez konkrétnejších údajov spomína v práci Liška et al. (2014). V roku 2013 bol nájdený na mnohých miestach Portugalska a Španielska (Laštůvka & Laštůvka 2014).

Húsenica vytvára dlhé míny v letorastoch Populus nigra a blízkych taxónoch (P. × canadensis, P. balsamifera), kokón je umiestnený na okraji listu (mína a zámotok – obr. 17). V priebehu roku má 2 alebo viac generácií, prezimuje imágo.

Gelechiidae

Monochroa moyses Uffen, 1991

Hájske 1 km južne – slanisko Juhásové slance [7773], 11. 6. 2007, 1 ♀ (Gp ZT 12415); Trnovec nad Váhom [7873], 22. 6. 2005, 1 ♂ (Gp ZT 9015), 1 ♀ (Gp ZT 12416); Pozdišovce [7297], 12.6.2010, 1 ♀ (Gp ZT 2375), Z. Tokár leg., det. & coll.

Druh bol opísaný podľa exemplárov z južného Anglicka. Vonkajším vzhľadom (obr. 18) sa podobá na M. hornigi (Staudinger, 1883), M. arundinetella (Boyd, 1857) alebo M. tetragonella (Stainton, 1885). Od bežného a v strednej Európe veľmi rozšíreného druhu M. hornigi sa líši svetlejšími prednými krídlami, hlavne u samičiek je kostálny okraj krídiel výraznejšie svetlejší. Najspoľahlivejšie je odlíšenie od podobných druhov pomocou štúdia kopulačných orgánov (samčí obr. 19; samičí obr. 20). Podrobné rozdiely medzi M. moyses a M. tetragonella s nákresmi genitálií oboch pohlaví sú uvedené v práci Huisman & Koster (1994), nákresy všetkých troch podobných druhov sú aj v práci Elsner et al. (1999).

Okrem Anglicka bol druh nájdený v Holandsku (Uffen 1991, Huisman & Koster 1994), v Rusku, v okolí Novosibirska (Bidzilya 2000), na Ukrajine (Bidzilya et al. 2003), v Belgicku (Jansen 2005), v Portugalsku (Karsholt 2013) a v Maďarsku (nepublikované údaje, niekoľko exemplárov bolo nami nájdených v zbierke Buschmanna (Jászberény)). Silná populácia žije lokálne na viacerých slaniskách južného Anglicka a Holandska.

Výskyt imága trvá od júna do augusta. Larva žije na šašine prímorskej (Bolboschoenus maritimus), na slovenských lokalitách možno aj na inom príbuznom druhu, napr. na B. laticarpus alebo B. planiculmis (Hroudová et al. 2007). Larva od júla do októbra mínuje listy šašiny. Niekedy opustí mínu alebo prezimuje v míne a kuklí sa na jar (Uffen 1991, Bland et al. 2002, Jansen 2005). Predpokladáme, že na Slovensku ako aj v strednej Európe je určite viac rozšírený na slaniskách a podmáčaných lokalitách, ale mohol byť doposiaľ zamieňaný s podobnými druhmi rodu Monochroa.

Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870)

Marcelová – PR Mašan [8275], 28. 8. 2009, 1 ♀ (Gp ZT 11757); PR Folkmárska skala [7192], 900 m, 30. 7. 2009, 2 ♂♂ (Gp ZT 12393), Z. Tokár leg., det. & coll.

Scrobipalpula diffluella (obr. 21) je veľmi podobná na ďalší druh z rodu Scrobipalpula Povolný, 1964, konkrétne S. psilella (Herrich-Schäffer, 1854). V kopulačných orgánoch samcov S. diffluella je vrchol válv oblý a nepresahuje vrchol uncusu, valvy u S. psilella sú špicaté a presahujú svojimi koncami uncus (Heckford & Sattler 1999). Z tohto dôvodu by bolo potrebné preveriť všetky staršie nálezy S. psilella uvádzané zo Slovenska. Tento druh má široký areál výskytu, od Veľkej Británie cez Škandináviu až po južný Ural (Junnilainen et al. 2010). V Alpách je lokálne rozšírený od Francúzska až po Slovinsko a bol nájdený až vo výškach do 3000 m (Huemer & Karsholt 2010). V Karpatskej kotline bol jeho výskyt preukázaný v Maďarsku v pohorí Bükk v polovici júna (Povolný 2000, Pastorális 2014). Staršie údaje o výskyte v Rumunsku je podľa Kovács & Kovács (2000) potrebné potvrdiť.

Živnými rastlinami húseníc sú Erigeron acer, E. politus (Heckford & Sattler 1999). Z Álp sa uvádzajú Aster alpinus, A. bellidiastrum, Homogyne alpina a tiež Erigeron. Motýle lietajú čiastočne v dvoch generáciách v závislosti od zemepisnej šírky a nadmorskej výšky. V Alpách od konca mája do polovice augusta (Huemer & Karsholt 1998, 2010). V nižších polohách strednej Európy má tento druh pravdepodobne dve časovo roztiahnutejšie generácie. Na obrázku 22 je lokalita prvonálezu zo Slovenska.

Tortricidae

Tosirips magyarus Razowski, 1987

Komárno [8274], 11. 7. 2011, 1 ♂ (Gp ZT 12421), G. Pastorális leg. & coll., det. Z. Tokár (imágo obr. 23, samčí genitál obr. 24).

Lokalita Komárno je doposiaľ najsevernejším miestom výskytu tohto obaľovača. Najbližšia lokalita k tomuto nálezu sa nachádza na území Maďarska, v pohorí Vértes (Bucka-hegy), kde jeden exemplár ulovil v roku 2004 Jan Liška (Pastorális & Szeőke 2011). Výskyt druhu bol zaznamenaný v Taliansku, na Korzike, v Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku a tiež v Sýrii, kde sa podľa práce Razowski (1987) vyskytuje poddruh T. magyrus syriacus, odlišný od európskeho nominatívneho poddruhu. Podrobný prehľad o tomto druhu a výskyte v strednej Európe uvádza Fazekas (2007).

T. magyarus sa vyskytuje v jednej generácii v máji, júni a vo vyšších polohách aj v júli. Živnou rastlinou je dub letný (Quercus robur), ale nález na brehu Váhu napovedá, že ak nejde o zaletený exemplár, tak larvy by mohli žiť aj na iných druhoch listnatých stromov, keďže sa v blízkosti nálezu porasty dubov nevyskytujú.

Bactra suedana Bengtsson, 1990

Závod – Abrod [7468], 19. 8. 1979, 1 ♂ (gen. prep. GE/3087); Nová Vieska [8176], 19. 6. 1988, 4 ♂♂ (gen. prep. GE/3105), G. Elsner det., lgt. & coll. Všetky exempláre boli prilákané v noci k svetlu.

Druh bol opísaný na základe exemplárov zo Švédska a Dánska, kde boli nachádzané od konca júla do konca augusta výhradne na vlhkých močaristých biotopoch s bohatým výskytom mokradných bylín, vrátane ostríc (Carex ssp.) (Bengtsson 1990). Larsen (1993) na základe opisu revidoval starší zbierkový materiál a následne rozšíril poznatky o rozšírenie druhu o Belgicko a Litvu. Taktiež uviedol výsledky vlastného pozorovania o chovaní imág – ich aktivita začína až takmer za tmy a v noci prilietajú k svetlu.

Obe uvedené slovenské lokality svojim mokradným charakterom plne zodpovedajú typu lokalít v severnej Európe. Čo sa týka celkového vzhľadu motýľa, samce B. suedana (obr. 25) zo Slovenska sa veľmi podobajú svetlejším jedincom druhu B. robustana (Christoph, 1872) čo je hlavným dôvodom, prečo tento u nás novozistený druh, ktorého bionómia doteraz nie je známa, zostal takú dlhú dobu nerozpoznaný. Spoľahlivé rozlíšenie uvedených druhov je možné na základe rozdielov v kopulačných orgánoch samcov (obr. 26) aj samíc (cf. Bengtsson 1990: 481, 485).

Výskyt tohoto druhu bol doteraz zaznamenaný v Belgicku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Fínsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku (Aarvik 2013) a v Maďarsku (Buschmann leg. & coll., nepublikované údaje). Nový druh pre Slovensko a strednú Európu.

Poznámka: Aarvik (2013) uvádza ako rok opisu Bactra suedana rok 1989, aj keď v titule originálneho opisu je uvedené „Bengtsson, B. Å.: Description of Bactra suedana sp. n. and notes on the Nordic species of Bactra Stephens (Lepidoptera: Tortricidae). Ent. scand. 20: 479-488. Copenhagen, Denmark, January 1990. ISSN 0013-8711.“ Nedorozumenie vzniklo pravdepodobne rozdielnym výkladom informácie v záhlaví stránok textu: „ENT. SCAND. VOL. 20: 4 (1989)“, čo je však formálne značenie čísiel tohto periodika.

Epinotia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011

Dolné Vestenice [7276], 11. 9. 1999, 1 ♂ (Gp 3168 Ig. Richter), Ig. Richter leg. et coll., J. Šumpich det. (imágo obr. 27, samčí genitál obr. 28).

Druh bol nedávno opísaný z juhozápadného Bulharska (Budashkin & Zlatkov 2011), neskôr bol zaznamenaný z východného Grécka a z Maďarska (Šumpich & Skyva 2012, 2014). Zdá sa, že druh bol predtým prehliadaný a preto revízia exemplárov považovaných za Epinotia nisella (Clerck, 1759) a zbieraných v neskorom lete a na jeseň môže priniesť ďalšie údaje o jeho rozšírení.

Bionómia je neznáma. Motýle z južného Balkánu boli ulovené od októbra do novembra a v strednej Európe od septembra do októbra.

Crambidae

Duponchelia fovealis Zeller, 1847

Komárno [8274], 17. 4. 2014, 1 ♂, G. Pastorális leg., det. & coll.

Druh bol pôvodne rozšírený v oblasti Stredozemného mora, na západe od Portugalska a Španielska cez južné Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, Macedónsko až po Grécko. Vyskytuje sa na všetkých väčších ostrovoch Stredomoria ako Kanárske ostrovy, Korzika, Sardínia, Sicília, Kréta, Cyprus a Malta. Prvé nálezy druhu v Európe mimo uvedených území pochádzajú z roku 1984 z Fínska, neskôr bol výskyt druhu zistený aj vo Veľkej Británii, v štátoch Beneluxu, Dánsku, Švédsku, Nemecku a v susedných krajinách, v Maďarsku (Szabóky 1994) a Českej Republike (Liška et al. 2000). Postupne sa rozšíril alebo bol zavlečený aj do severnej Afriky, na Blízky Východ, do severozápadnej Indie, Kanady a do Spojených štátov.

Je to teplomilný druh, ktorý sa v strednej Európe vyskytuje predovšetkým v skleníkoch, odkiaľ sa rôznymi rastlinami dostal von do prírody, kde v prípade miernejšej zimy dokáže v štádiu kukly aj prezimovať. Náš ulovený exemplár (v strede mesta na štvrtom poschodí) sa vyliahol pravdepodobne na niektorom z muškátov (Pellargonia sp.), ktoré boli niekoľko dní predtým kúpené na balkón a dovtedy boli celú zimu pestované v skleníku. Ulovený samec má rozpätie krídiel 19 mm (obr. 29), samička je o málo menšia. Húsenica je hnedá, polyfágna a kuklí sa v riedkom zámotku na rube spodného listu živnej rastliny. V priebehu roka má zvyčajne 2 generácie. Podrobnejšie informácie o druhu poskytuje rozsiahla práca Stocks & Hodges (2013).

Poďakovanie

Autori ďakujú Ignácovi Richterovi (Malá Čausa) za poskytnutie informácií a za vyhotovenie fotografií imág a genitálnych preparátov niekoľkých druhov a Josefovi Jarošovi (České Budějovice) za doplňujúcu literatúru. Časť predloženej práce (J. Šumpich) vznikla s finančnou podporou Ministerstva kultúry Českej republiky v rámci inštitucionálneho financovania dlhodobého koncepčného rozvoja výzkumnej organizácie Národné múzeum (DKRVO 2015/13, 00023272).

Literatúra

Aarvik LE, 2013: Fauna Europaea: Tortricidae. In: Karsholt O, Nieukerken EJ van & de Jong YSDM (eds): Fauna Europaea: Lepidoptera, Moths. Fauna Europaea version 2.6, http://www.faunaeur.org.

Bengtsson BÅ, 1990: Description of Bactra suedana sp. n. and notes on the Nordic species of Bactra Stephens (Lepidoptera: Tortricidae). Entomologica Scandinavica, 20: 479–488.

Bidzilya OV, 2000: New faunistic records of Gelechiid-Moths (Lepidoptera, Gelechiidae) from the Southern Siberia with description of three new species. Beiträge zur Entomologie, 50 (2): 385–395.

Bidzilya OV, Budashkin YuI & Zhakov AV, 2003: New records of Lepidoptera from the Ukraine. Kharkov Entomological Society Gazette, 10 (1–2): 59–75.

Bland KP, Corley MFV, Emmet AM, Heckford RJ, Huemer P, Langmaid JR, Palmer SM, Parsons MS, Pitkin LM, Rutten T, Sattler K, Simpson ANB & Sterling PH, 2002: Gelechiidae. In: Emmet AM & Langmaid JR (eds): The Moths and Butterflies of Great Britain and Ireland 4, part 2. Harley Books, Essex, 277 pp.

Budashkin YI & Zlatkov B, 2011. A new species of Epinotia Hübner, 1825 [1816] from southwestern Bulgaria (Tortricidae: Olethreutinae). Nota Lepidopterologica, 34: 33–37.

Buszko J, 2013: Fauna Europaea: Gracillariidae. In: Karsholt O, Nieukerken EJ van & de Jong YSDM (eds): Fauna Europaea: Lepidoptera, Moths. Fauna Europaea version 2.6, http://www.faunaeur.org.

De Prins W & De Prins J, 2005: World catalogue of insects. Volume 6. Gracillariidae (Lepidoptera). Apollo Books, Stenstrup, 502 pp.

De Prins J & De Prins W, 2014: Global taxonomic database of Gracillariidae (Lepidoptera). World Wide Web electronic publication, http: //www.gracillariidae.net (accessed on 27.12.2014).

Elsner G, Huemer P & Tokár Z, 1999: Die Palpenmotten (Lepidoptera, Gelechiidae) Mitteleuropas. Bestimmung – Verbreitung – Flugstandorf – Lebensweise der Raupen. František Slamka, Bratislava, 208 pp.

Fazekas I, 2007: Tosirips magyarus magyarus Razowski, 1978 [sic] in Central Europe (Lepidoptera: Tortricidae). Natura Somogyiensis, 10: 209–212.

Gregor F & Laštůvka A, 1991: Faunistic records from Czechoslovakia. Acta Entomologica Bohemoslovaca, 88: 222.

Heckford R J & Sattler K, 1999: Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) in Britain (Lepidoptera: Gelechiidae). Entomologist‘s Gazette, 50: 255–260.

Hroudová Z, Zákravský P, Ducháček M & Marhold K, 2007: Taxonomy, distribution and ecology of Bolboschoenus in Europe. Annales Botanici Fennici, 44: 81–102.

Huemer P & Karsholt O, 1998: A review of the old world Scrobipalpula (Gelechiidae), with special reference to central and northern Europe. Nota lepidopterologica, 21 (1): 37–65.

Huemer P & Karsholt O, 2010: Gelechiidae II (Gelechiinae: Gnorimoschemini). In: Huemer P, Karsholt O & Nuss M (eds): Microlepidoptera of Europe, 6: 1–586.

Huisman KJ & Koster JC, 1994: Nieuwe en interessante Microlepidoptera uit Nederland in de jaren 1988-1991 (Lepidoptera). Entomologische Berichten (Amsterdam), 54 (3): 29–47.

Ivinskis P, Nieukerken EJ van & Rimsaite J, 2012: Trifurcula (Glaucolepis) lituanica sp. nov., an unexpected new stem-miner on Salvia pratensis occurring in eastern Europe (Lepidoptera: Nepticulidae). Zootaxa, 3570: 41–55.

Janovský M, Kopeček F, Bělín V & Laštůvka Z, 2014: Motýli Záhorské nížiny (Lepidoptera of the Záhorie lowland). Acta Carpathica Occidentalis, 5: 81–189.

Jansen MGM, 2005: The Lepidoptera fauna of three brackish salt marshes including two species new for the Belgian fauna (Lepidoptera). Phegea, 33 (2): 59–68.

Johansson R, Nielsen ES, Nieukerken EJ van & Gustafsson B, 1990: The Nepticulidae and Opostegidae (Lepidoptera) of North West Europe. Fauna Entomologica Scandinavica, 23: 1–739.

Junnilainen J., Karsholt O, Nupponen K, Kaitila J-P, Nupponen T & Olschwang V, 2010: The gelechiid fauna of the southern Ural Mountains, part II: list of recorded species with taxonomic notes (Lepidoptera: Gelechiidae). Zootaxa, 2367: 1–68.

Karsholt O, 2013. Fauna Europaea: Gelechiidae. In: Karsholt O, Nieukerken EJ van & de Jong YSDM (eds): Fauna Europaea: Lepidoptera, Moths. Fauna Europaea version 2.6, http://www.faunaeur.org.

Klimesch J, 1951: Nepticula arbusculae spec. nov. (Lep., Nepticulidae). Zeitschrift der Wiener Entomologischen Gesellschaft, 36: 149–152.

Kovács Z & Kovács S, 2000: The commented checklist of Gelechiidae (Lepidoptera) of Romania. Entomologica Romanica, 4: 11–44.

Langmaid JR & Corley MFV, 2007: Phyllocnistis ramulicola sp. nov. (Lepidoptera: Gracillariidae) in England and Portugal. Entomologist´s Gazette, 58: 227–237.

Larsen K, 1993: Some species of Microlepidoptera new to the Belgian fauna (Lepidoptera: Tortricidae & Epermeniidae). Phegea, 21 (4): 131–136.

Laštůvka A & Laštůvka Z, 2014: New records of mining lepidoptera from the Iberian Peninsula (Insecta: Lepidoptera). SHILAP Revista de Lepidopterología, 42 (165): 121–133.

Liška J, Laštůvka Z, Elsner G, Elsner V, Vávra J, Dufek T, Gregor F, Janovský M, Jaroš J, Laštůvka A, Marek J, Petrů M, Skyva J & Šumpich J, 2000: Faunistic records from the Czech Republic – 101. Klapalekiana, 36: 161–169.

Liška J, Šumpich J, Laštůvka A, Elsner G, Žemlička M, Skyva J, Černý J, Jaroš J, Říha R, Kula E, Laštůvka Z, Vávra J, Němý J, Bělín V & Bezděk M, 2014: Faunistic records from the Czech Republic – 361. Lepidoptera. Klapalekiana, 50: 111–120.

Nieukerken EJ van, Mutanen M & Doorenweerd C, 2012: DNA barcoding resolves species complexes in Stigmella salicis and S. aurella species groups and shows additional cryptic speciation in S. salicis (Lepidoptera: Nepticulidae). Entomologisk Tidskrift, 132 (4): 235–255.

Pastorális G, 2014: A Coleophora mareki Tabell & Baldizzone, 2014, Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) és Epinotia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011 új fajok Magyarországon. [Coleophora mareki Tabell & Baldizzone, 2014, Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) and Epinotia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011 new species in Hungary] (Lepidoptera: Coleophoridae, Gelechiidae, Tortricidae). Tinea Hungarica, 2014 (1): 1–3.

Pastorális G, Kalivoda H & Panigaj Ľ, 2013: Zoznam motýľov (Lepidoptera) zistených na Slovensku. Checklist of Lepidoptera recorded in Slovakia. Folia faunistica Slovaca, 18 (2): 101–232.

Pastorális G & Szeőke K, 2011: A Vértes hegység molylepke kutatásának eddigi eredményei. The summary of the research results of the micro-moths of Vértes Mountains (Lepidoptera, Microlepidoptera). Acta Naturalia Pannonica, 2 (1): 53–100.

Petersen G, 1971: Beitrag zur Kenntnis der Tineiden von Iran und Pakistan (Lepidoptera: Tineidae). Beiträge zur Entomologie, 21 (3–4): 267–271.

Povolný D, 2000: Towards the interpretation of the Palaearctic taxa of the Scrobipalpula psilella (Herrich-Schäffer, 1854) – complex (Lepidoptera, Gelechiidae, Gnorimoschemini). Acta universitatis agriculturae et silviculturae Mendelianae Brunensis, 48 (4): 71–89.

Razowski J, 1987: A New Palaearctic Archipini genus (Lepidoptera, Tortricidae). Nota lepidopterologica, 10 (1): 87–92.

Stocks SD & Hodges A, 2013: European pepper moth or southern European marsh pyralid Duponchelia fovealis (Zeller) (Insecta: Lepidoptera: Crambidae). Featured Creatures, Entomology & Nematology, FDASC/DPI, EDIS, http://entnemdept.ufl.edu/creatures/veg/
leps/european_pepper_moth.htm

Szabóky Cs, 1994: Molylepkefaunisztikai újdonságok: a hazai Anchinia fajok elterjedése és a Duponchelia fovealis Zeller, 1847 első hazai adata. Folia Entomologica Hungarica, 55: 406–407.

Šumpich J & Skyva J, 2012: New faunistic records for a number of Microlepidoptera, including description of three new taxa from Agonoxenidae, Depressariidae, and Gelechiidae (Gelechioidea). Nota Lepidopterologica, 35: 161–179.

Šumpich J & Skyva J, 2014: Faunistic records of new and poorly known Microlepidoptera (Insecta) from Europe. Annalen des Naturhistorischen Museums in Wien B, 116: 5–12.

Triberti P, 2007: The Phyllonorycter species from Palaearctic Region feeding on Rosaceae (Lepidoptera, Gracillariidae). Bollettino del Museo Civico di Storia Naturale di Verona, Botanica Zoologia, 31: 147–221.

Uffen RW J, 1991: Monochroa moyses sp. n., a new Gelechiid moth mining the leaves of Scirpus maritimus L. British Journal of Entomology and Natural History, 4 (1): 1–7.

© Faunima, Bratislava, 2015

e–ISSN 1336–4529 ISSN 1335–7522

Obrázok 1. Stigmella arbusculae, imágo.
(kresba A. Laštůvka)

Obrázok 2. Stigmella arbusculae, mína.
(kresba A. Laštůvka)

Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47

Obrázok 3. Trifurcula lituanica, imágo.
(kresba A. Laštůvka)

Obrázok 4. Trifurcula lituanica, zámotok.
(fotografia A. Laštůvka)

Obrázok 5. Šaľa, pri Váhu, lokalita Trifurcula lituanica.
(fotografia Z. Tokár)

Obrázok 6. Eudarcia kasyi, imágo.
(fotografia Ig. Richter)

Obrázok 7. Eudarcia kasyi, ♂ genitál, spredu (vľavo) a zboku (vpravo). (fotografia Ig. Richter)

Obrázok 8. Phyllonorycter hostis, imágo.
(kresba A. Laštůvka)

Obrázok 9. Phyllonorycter hostis, ♂ genitál.
(kresba A. Laštůvka)

Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Obrázok 11. Phyllonorycter gerasimowi, ♂ genitál.
(kresba A. Laštůvka)

Obrázok 10. Phyllonorycter gerasimowi, imágo.
(kresba A. Laštůvka)

Obrázok 12. Phyllonorycter gerasimowi, mína.
(fotografia A. Laštůvka)

Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47

Obrázok 13. Phyllocnistis ramulicola, imágo.
(kresba A. Laštůvka)

Obrázok 14. Phyllocnistis ramulicola, ♀ genitál, signá.
(fotografia A. Laštůvka)

Obrázok 15. Phyllocnistis ramulicola, mína a zámotky.
(fotografie Z. Laštůvka)

Obrázok 17. Phyllocnistis extrematrix, mína a zámotok.
(fotografie Z. Laštůvka)

Obrázok 16. Phyllocnistis extrematrix, imágo.
(kresba A. Laštůvka)

Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Obrázok 18. Monochroa moyses, imágo.
(fotografia Ig. Richter)

Obrázok 19. Monochroa moyses, ♂ genitál.
(kresba Z. Tokár)

Obrázok 20. Monochroa moyses, ♀ genitál. (kresba Z. Tokár)

Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47

Obrázok 21. Scrobipalpula diffluella, imágo.
(fotografia Ig. Richter)

Obrázok 22. PR Folkmárska skala, lokalita Scrobipalpula diffluella. (fotografia Z. Tokár)

Obrázok 24. Tosirips magyarus, ♂ genitál.
(fotografia Ig. Richter)

Obrázok 23. Tosirips magyarus, imágo.
(fotografia Ig. Richter)

Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Obrázok 25. Bactra suedana, imágo.
(fotografia G. Elsner)

Obrázok 26. Bactra suedana, ♂ genitál.
(fotografia G. Elsner)

Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47

Obrázok 27. Epinotia nigristriana, imágo.
(fotografia J. Šumpich)

Obrázok 28. Epinotia nigristriana, ♂ genitál.
(fotografia J. Šumpich)

Obrázok 29. Duponchelia fovealis, imágo.
(fotografia Ig. Richter)

Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47