Folia faunistica Slovaca 21 (1) 2016: –44

Motýle s dennou aktivitou (Papilionoidea) medzihrádzového priestoru Malého Dunaja v intraviláne Bratislavy

Henrik Kalivoda

Institute of Landscape Ecology, Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3,
P. O. Box 254, SK – 814 99 Bratislava [henrik.kalivoda@savba.sk]

Abstract: Over the years 2009–2015, a total of 14,356 butterfly specimens belonging to 62 species were found in the study area. The most numerous species were Polyommatus icarus, Pieris rapae, Melitaea didyma, Coenonympha pamphilus, Pieris napi and Issoria lathonia. Species Zerynthia polyxena, Melitaea phoebe and Glaucopsyche alexis are characteristic for dry and warm habitats, while species Lycaena dispar or Heteropterus morpheus for wet non-forest habitats.

Key words: butterflies, Bratislava, river dike, Malý Dunaj river, Slovakia.

Úvod

Výskumu motýľov v intravilánoch veľkých miest sa v poslednej dobe venuje zvýšená pozornosť. Výskumy ukazujú, že v intravilánoch miest nachádzajú mnohé vzácne a stenoekné druhy motýľov vhodné podmienky jednak vo zvyškoch poloprírodných biotopov ako aj v biotopoch antropického pôvodu. Z územia Slovenska sú známe podrobnejšie práce o faune motýľov v intravilánoch miest z nedávneho obdobia. Bola sledovaná fauna motýľov v intraviláne Košíc (Čanády 2014), Ružomberka (Babálová & Janíková 2009) a Banskej Bystrice (Kuňáková & Janíková 2009).

Kadlec et al. (2008) sledovali zmeny v zložení fauny motýľov v prírodných rezerváciách na území mesta Praha za posledné 3 dekády. Výsledky práce poukazujú aj na pomerne vysoké zastúpenie špecialistov. Výskyt špecialistov v urbanizovanej krajine je však priamo úmerný stupni urbanizácie. Potvrdzujú to výsledky prác aj iných autorov (Clark et al. 2007, Lee et al. 2015). Aj napriek vysokému stupňu urbanizácie sa v takejto krajine špecialisti vždy vyskytujú. Faunu motýľov v ekosystémoch miest na juhu Francúzska sledovali Lizée et al. (2011), kde autori konštatujú, že urbanizácia pôsobí ako environmentálny filter a vedie k taxonomickej a funkčnej homogenizácii bioty.

Okolia vodných plôch a vodných tokov poskytujú mnohým druhom motýľov vhodné podmienky na ich prežitie v urbanizovanej krajine. Protipovodňové hrádze alebo zvyšky trávnatobylinnej vegetácie v ich okolí slúžia ako refúgium pre mnohé druhy. Samotné protipovodňové hrádze predstavujú častokrát aj významný migračný biokoridor (Kulfan 1995, Horák 2016).

Materiál a metódy

Charakteristika územia

Na Ptolemaiovej mape (asi 4. stor. pred n. l.) je Malý Dunaj označený ako najmohutnejšie dunajské rameno. Po povodniach v 16., 17. a 18. storočí a regulačných prácach pod Viedňou sa Dunaj zarezával a niektoré ramená zostali (takmer) odrezané. V roku 1890 sa začali regulačné práce na našom území a Malý Dunaj sa stal len vedľajším, takmer bezvýznamným ramenom. V 20. storočí bol upravený vodný režim samotného Malého Dunaja, celková dĺžka toku bola pred úpravami asi 134, 4 km a pôvodne mal charakter živého ramena Dunaja, v ktorom hladina vody kolísala v priamej závislosti na hladine vody v Dunaji. V súčasnosti je prietok určený najmä vodohospodárskymi zásahmi. Malý Dunaj ešte pred nedávnom plnil funkciu kanalizačnej stoky Bratislavy a blízkeho okolia (Jakubec 1993).

V súčasnej dobe je Malý Dunaj najdlhším ľavostranným ramenom Dunaja, jeho dĺžka je 126,6 km. Rieka tvorí severnú hranicu najrozsiahlejšieho riečneho ostrova v Európe – Žitného ostrova. Malý Dunaj sa od hlavného toku Dunaja oddeľuje na jeho ľavom brehu v katastrálnej časti mesta Bratislavy nazývanej Pálenisko na rkm 1865,6 a pri Kolárove sa vlieva do Váhu. Od nápustného objektu pri Slovnafte tečie kanálom po obec Most pri Bratislave, ďalej pokračuje vo svojom pôvodnom koryte so šírkou
30 – 50 m (Ďuričková et al. 2010).

Sledované územie predstavuje ľavostranná protipovodňová hrádza Malého Dunaja od nápustného objektu pri Slovnafte (Vlčie hrdlo) po cestný most komunikácie prvej triedy 63, v dĺžke cca 3,5 km (obr. 1). Územie má južnú až juhozápadnú expozíciu a spadá do štvorcov DFS 7868 a 7869. Predstavujú ho trávnatobylinné porasty s malými komplexmi nelesnej drevinovej vegetácie (obr. 2). Územie je pravidelne každý rok úplne alebo čiastočné kosené (1–2 krát).

Metodika

Výskum motýľov sa realizoval v rokoch 2009–2015 v mesiacoch marec až november v približne 3 týždňových intervaloch. Počas výskumu bola použitá transektová metóda (Erhadt 1985). Nomenklatúra motýľov je uvádzaná podľa práce Pastorális et al. (2013). Zaradenie jednotlivých druhov motýľov do ekologických kategórií je v zmysle práce Kitahara & Fujii (1994) (tab. 1). Ochrana je hodnotená podľa vyhlášky MŽP SR č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

Výsledky a diskusia

V sledovanom území bolo zistených celkovo 14 356 jedincov motýľov s dennou aktivitou (Papilionoidea) patriacich k 62 druhom (tab. 2). Najpočetnejším zisteným druhom bol Polyommatus icarus (1457 jedincov), ktorý bol zároveň jediným eudominantným druhom (10,15 %). K dominantným druhom patrili Pieris rapae (8,67 %), Melitaea didyma (8,62 %), Coenonympha pamphilus (7,23 %), Pieris napi (7,16 %) a Issoria lathonia (6,89 %). Naopak, k najmenej početným a subrecedentným druhom patrili Heteropterus morpheus (0,1 %), Glaucopsyche alexis (0,1 %), Libythea celtis (0,05 %) a Boloria euphrosyne (0,01 %). Zaujímavosťou je, že k subrecedentným patrilo až 35 druhov motýľov, teda viac ako polovica všetkých zistených druhov. Tieto druhy tu majú až na malé výnimky stále a trvalé populácie.

Z pohľadu ekologickej špecializácie v sledovanom území dominovali z kvalitatívneho hľadiska prechodné druhy – 36 druhov (obr. 3). Treba povedať, že sem patrí aj väčšina všetkých známych motýľov s dennou aktivitou zaznamenaných na území Slovenska. Zaujímavý je ale vysoký podiel špecialistov, z nich tu bolo zaznamenaných 19 druhov, čo predstavuje takmer jednu tretinu. Generalisti boli najmenej početnou skupinou, bolo zaznamenaných iba 6 druhov. Vysoký podiel špecialistov podmieňuje charakter skúmaného územia. Vo vysokej miere sa tu vyskytujú nektáronosné rastliny dôležité ako potrava pre imága motýľov a rovnako dôležitá je aj vysoká druhová diverzita rastlín v bylinnej etáži s výskytom živných rastlín pre ich larválne štádiá. Vyskytujú sa tu druhy preferujúce xerotermné biotopy (napr. Zerynthia polyxena, Glaucopsyche alexis alebo Brintesia circe), ale aj druhy viazané na mokré a podmáčané biotopy (Heteropterus morpheus) alebo biotopy okrajov lesov a lesných svetlín (Pararge aegeria, Nymphalis polychloros, Brenthis daphne). Z kvantitatívneho hľadiska dominovali generalisti, ktorí predstavovali takmer 45 % zo všetkých zaznamenaných jedincov (6349 jedincov). K nim patrili takmer všetky dominantné, resp. eudominantné druhy zaznamenané v tomto území (Polyommatus icarus, Pieris rapae, Melitaea didyma, Coenonympha pamphilus a Pieris napi). Tieto druhy dosahujú vysoké hodnoty abundancie takmer všade, kde sa vyskytujú a v spoločenstvách motýľov patria všeobecne k dominantným druhom. Z prechodných druhov bolo zaznamenaných 5864 jedincov, čo predstavuje cca 40 % zo všetkých zaznamenaných jedincov. Špecialisti tvorili z kvantitatívneho hľadiska najmenšiu skupinu – 2143 jedincov, čo je necelých 15 %. Jednotlivé druhy špecialistov a prechodných druhov dosahujú hodnoty abundancie na úrovni generalistov iba zriedka.

V zmysle platnej legislatívy sa v území vyskytujú dva chránené druhy európskeho významu. Zerynthia polyxena je xerotermný druh, ktorý je svojim vývojom viazaný na porasty Aristolochia clematitis, ktorý je živnou rastlinou jeho húseníc. V sledovanom území sa vyskytuje ostrovčekovito, ale pravidelne každý rok. Druhým zisteným druhom je Lycaena dispar, je to hygrofilný druh vyskytujúci sa predovšetkým v okolí vodných tokov. Jeho húsenice sa živia rôznymi druhmi štiavov (Rumex sp.). V sledovanom území sa vyskytuje pravidelne.

Zaujímavosťou je vysoká abundancia druhu Melitaea didyma v sledovanom území (1238 jedincov, tretí najpočetnejší druh), kde patril k dominantným druhom (8,62 %). Je to xerotermný druh, na území Slovenska relatívne rozšírený. V minulosti bol radený k vzácnejším druhom a v niektorých krajinách Európy patrí k ohrozeným druhom (Slamka 2004). V medzihrádzovom priestore Malého Dunaja však patrí k charakteristickým druhom. K významným zisteným druhom patrí Melitaea phoebe. Podobne ako predchádzajúci druh preferuje suchšie a teplejšie biotopy. Na území Slovenska sa vyskytuje iba lokálne a areál jeho rozšírenia sa neustále zmenšuje, v niektorých krajinách Európy patrí k vyhynutým druhom (Slamka 2004). V sledovanom území sa vyskytuje pravidelne, ale jeho populačná hustota nedosahuje vysoké hodnoty. K vzácnejším xerotermným druhom patria aj Glaucopsyche alexis a Polyommatus bellargus. Oba druhy sa v území vyskytovali veľmi vzácne, ale pravidelne každý rok. Heteropterus morpheus preferuje vlhkejšie habitaty s výskytom širokolistých tráv, v území sa vyskytoval veľmi vzácne, vždy v tesnej blízkosti vodného toku Malého Dunaja. Patrí k vzácnym druhom našej fauny, jeho areál rozšírenia má ostrovčekovitý charakter. Zaujímavý je aj výskyt druhov Nymphalis polychloros a Libythea celtis. Nymphalis polychloros je viazaný na lesné ekosystémy, resp. okraje listnatých lesov, lesné svetliny a čistiny, údolia riek a potokov, zriedkavejšie sa vyskytuje aj v ovocných sadoch a záhradách. Nie je to typický druh pre toto územie, ale pravidelne sa vyskytuje v širšom okolí Bratislavy, napr. v Podunajsku. Libythea celtis je vzácnym migrantom, ktorý zrejme nemá trvalé populácie na území Slovenska. Vyskytuje sa v južnej Európe a v klimaticky vhodných rokoch bývajú jedince tohto druhu zaznamenávané aj na zemí južného Slovenska. V rokoch 2010–2015 sa tento druh pravidelne vyskytoval na území Bratislavy, hlavne v okolí alejí brestovca južného (Celtis australis), ktorý je živnou rastlinou jeho húseníc. V sledovanom území bolo zaznamenaných iba 7 jedincov (všetky v roku 2012). Pri druhu Boloria euphrosyne bol zaznamenaný počas celého obdobia iba jeden jedinec (13. 7. 2013). Je viazaný hlavne na pásmo listnatých lesov v stredných polohách. Jeho výskyt je v sledovanom území prekvapujúci, zrejme sa jedná o zaleteného jedinca z okolia Malých Karpát, kde je pomerne rozšírený.

Ako vidno z výsledkov, fauna motýľov je v sledovanom území veľmi bohatá a vyskytujú sa tu aj vzácnejšie a chránené druhy. Význam protipovodňovej hrádze ako potenciálneho migračného koridoru potvrdzuje jednak bohatý výskyt migrantov (napr. Pontia edusa, Colias croceus, Colias erate alebo Libythea celtis), ako aj výskyt stenoéknych druhov vyskytujúcich sa v širšom okolí sledovaného územia v Malých Karpatoch a Podunajsku (napr. Zerynthia polyxena, Melitaea phoebe, Glaucopsyche alexis, Heteropterus morpheus). Druhy charakterizované ako generalisti dosahovali vysoké hodnoty abundancie, pričom počtom druhov patrili k najmenej početnej skupine. Prechodné druhy a špecialisti tvorili z kvalitatívneho hľadiska väčšinu zistených druhov, ale ich abundancie nedosahovali hodnoty ako pri generalistoch. To je plne v súlade aj s výsledkami prác iných autorov (Kitahara & Fujii 1994, Clark et al. 2007).

Poďakovanie

Tento príspevok bol vytvorený realizáciou projektu ITMS 26240120014 „Centrum excelentnosti pre ochranu a využívanie krajiny a biodiverzitu“, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Literatúra

Babálová M & Janíková E, 2009: Heliofilné motýle mestskej aglomerácie Ružomberok. In: Kulfan J & Dvořáčková K (eds): IV. Lepidopterologické kolokvium. Program a zborník abstraktov. ÚEL SAV, Zvolen, 29. 1. 2009. p. 6.

Clark PJ, Reed M & Chew FS, 2007: Effects of urbanization on butterfly species richness, guild structure, and rarity. Urban Ecosystems, 10: 321–337.

Čanády A, 2014: Príspevok k poznaniu výskytu denných motýľov (Rhopalocera) v urbánnom prostredí Košíc (Slovensko). Folia faunistica Slovaca, 19: 235–241.

Ďuričková A, Fľaková R, Seman M & Ženišová Z, 2010: Kvalita povrchovej vody v Malom Dunaji. Podzemná voda, 16: 181–192.

Erhardt A, 1985: Wiesen und Brachland als Lebensraum für Schmetterlinge. Eine Feldstudie in Tavetsch (GR). Birkhäuser Verlag, Basel, Boston, Stuttgart, 154 pp.

Horák J, 2016: Suitability of biodiversity-area and biodiversity-perimeter relationships in ecology: a case study of urban ecosystems. Urban Ecosystems, 19: 131–142.

Jakubec L, 1993: Príčiny vysychania horného Žitného ostrova a zániku ramennej sústavy na Dunaji. In: Hulla J (ed.): Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, zámery a skutočnosť. Zborník medzinárodnej konferencie, 7.–9. 9. 1993 v Bratislave. Slovenský zväz stavebných inžinierov, Bratislava, pp. 237–244.

Kadlec T, Beneš J, Jarošík V & Konvička M, 2008: Revisiting urban refuges: Changes of butterfly and burnet fauna in Prague reserves over three decades. Landscape And Urban Planing, 85: 1–11.

Kitahara M & Fujii K, 1994: Biodiversity and community structure of temperate butterfly species within a gradient of human disturbance: an analysis based on the concept of generalist vs. specialist strategies. Researches on Population Ecology, 36: 187–199.

Kulfan M, 1995: Heliophilous Butterflies and Burnets (Lepidoptera) as Indicators of enviromental changes on a territory influenced by the Water Power Station at Gabčíkovo. Acta Zoologica Universitatis Comenianae, 39: 23–32.

Kuňáková E & Janíková E, 2009: Denné motýle mestskej aglomerácie Banská Bystrica. In: Kulfan J & Dvořáčková K (eds): IV. Lepidopterologické kolokvium. Program a zborník abstraktov. ÚEL SAV, Zvolen, 29. 1. 2009, pp. 14–15.

Lee CN, Park JW, Kwon TS, Kim SS, Ryu JW, Jung SJ & Lee SK, 2015: Diversity and density of butterfly communities in urban green areas: an analytical approach using GIS. Zoological Studies, 54 (4): 1–12.

Lizée MH, Mauffrey JF, Tatoni T & Deschamps-Cottin M, 2011: Monitoring urban environments on the basis of biological traits. Ecological Indicators, 11: 353–361.

Pastorális G, Kalivoda H & Panigaj Ľ, 2013: Zoznam motýľov (Lepidoptera) zistených na Slovensku. Folia faunistica Slovaca, 18: 101–232.

Slamka F, 2004: Die Tagfalter Mitteleuropas – östlicher Teil. Bestimmung, Biotope und Bionomie, Verbreitung, Gefährdung. František Slamka, Bratislava, 288 pp.

Vyhláška MŽP SR č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

© Faunima, Bratislava, 2016

e–ISSN 1336–4529 ISSN 1335–7522

Obrázok 1. Mapa sledovaného územia.

Kalivoda H: Butterflies of the Malý Dunaj river in Bratislava

Obrázok 2. Pohľad na protipovodňovú hrádzu Malého Dunaja.

Folia faunistica Slovaca 21 (1) 2016: 39–44

Tabuľka 1. Metodika klasifikácie jednotlivých druhov motýľov do ekologických kategórií v zmysle práce Kitahara & Fujii (1994).

	sezónni špecialisti (monovoltinné druhy)	sezónni generalisti (polyvoltinné druhy)
trofickí špecialisti (menej ako 10 druhov živných rastlín húseníc patriacich do 1 čeľade)	špecialisti	prechodné druhy
trofickí generalisti (viac ako 10 druhov živných rastlín húseníc patriacich do 1 čeľade alebo rastliny patriace do viac ako 1 čeľade)	prechodné druhy	generalisti

Obrázok 3. Kvalitatívne a kvantitatívne zastúpenie jednotlivých ekologických kategórií motýľov.

Tabuľka 2. Prehľad druhov motýľov s uvedením hodnoty abundancie, dominancie a ekologickej kategórie.

š – špecialista, p – prechodný druh, g - generalista.

Taxón	Abundancia	Dominancia	Ekologická
	(počet jedincov)	(%)	kategória
Papilionidae
Zerynthia polyxena (Denis et Schiffermüller, 1775)	90	0,63	š
Iphiclides podalirius (Linnaeus, 1758)	82	0,57	p
Papilio machaon Linnaeus, 1758	29	0,20	p
Hesperiidae
Erynnis tages (Linnaeus, 1758)	51	0,36	p
Carcharodus alceae (Esper, 1780)	327	2,28	p
Pyrgus malvae (Linnaeus, 1758)	71	0,49	p
Heteropterus morpheus (Pallas, 1771)	14	0,10	š
Carterocephalus palaemon (Pallas, 1771)	21	0,15	š
Thymelicus lineola (Ochsenheimer, 1808)	257	1,79	š
Thymelicus sylvestris (Poda, 1761)	287	2,00	š
Hesperia comma (Linnaeus, 1758)	67	0,47	š
Ochlodes sylvanus (Esper, 1777)	94	0,65	š
Pieridae
Leptidea sinapis (Linnaeus, 1758)	111	0,77	p
Anthocharis cardamines (Linnaeus, 1758)	250	1,74	š
Pieris brassicae (Linnaeus, 1758)	102	0,71	g
Pieris rapae (Linnaeus, 1758)	1245	8,67	g
Pieris napi (Linnaeus, 1758)	1028	7,16	g
Pontia edusa (Fabricius, 1777)	241	1,68	g
Colias erate (Esper, 1805)	452	3,15	p
Colias croceus (Fourcroy, 1785)	240	1,67	p
Colias hyale (Linnaeus, 1758)	190	1,32	p
Colias alfacariensis Ribbe, 1905	562	3,91	p
Gonepteryx rhamni (Linnaeus, 1758)	68	0,47	š
Lycaenidae
Lycaena phlaeas (Linnaeus, 1761)	85	0,59	p
Lycaena dispar (Haworth, 1802)	93	0,65	p
Cupido minimus (Fuessly, 1775)	57	0,40	p
Cupido argiades (Pallas, 1771)	68	0,47	p
Cupido decolorata (Staudinger, 1886)	54	0,38	p
Celastrina argiolus (Linnaeus, 1758)	131	0,91	p
Glaucopsyche alexis (Poda,1761)	14	0,10	š
Plebejus argus (Linnaeus, 1758)	253	1,76	p
Plebejus argyrognomon (Bergsträsser, 1779)	156	1,09	p
Aricia agestis (Denis et Schiffermüller, 1775)	102	0,71	p
Polyommatus icarus (Rottemburg, 1775)	1457	10,15	g
Polyommatus bellargus (Rottemburg, 1775)	31	0,22	p
Nymphalidae
Libythea celtis (Laicharting in Fuessly, 1782)	7	0,05	š
Argynnis paphia (Linnaeus, 1758)	27	0,19	š
Issoria lathonia (Linnaeus, 1758)	989	6,89	p
Brenthis daphne (Denis et Schiffermüller, 1775)	128	0,89	š
Boloria euphrosyne (Linnaeus, 1758)	1	0,01	p
Boloria dia (Linnaeus, 1758)	28	0,20	p
Vanessa atalanta (Linnaeus, 1758)	95	0,66	p
Vanessa cardui (Linnaeus, 1758)	148	1,03	p
Araschnia levana (Linnaeus, 1758)	115	0,80	p
Aglais io (Linnaeus, 1758)	84	0,59	p
Aglais urticae (Linnaeus, 1758)	65	0,45	p
Nymphalis polychloros (Linnaeus, 1758)	30	0,21	š
Nymphalis c-album (Linnaeus, 1758)	79	0,55	p
Apatura ilia (Denis et Schiffermüller, 1775)	58	0,40	p
Melitaea phoebe (Denis et Schiffermüller, 1775)	168	1,17	p
Melitaea didyma (Esper, 1779)	1238	8,62	g
Pararge aegeria (Linnaeus, 1758)	195	1,36	p
Lasiommata megera (Linnaeus, 1767)	102	0,71	p
Lasiommata maera (Linnaeus, 1758)	69	0,48	p
Coenonympha arcania (Linnaeus, 1761)	181	1,26	š
Coenonympha glycerion (Borkhausen, 1788)	268	1,87	p
Coenonympha pamphilus (Linnaeus, 1758)	1038	7,23	g
Aphantopus hyperanthus (Linnaeus, 1758)	154	1,07	š
Maniola jurtina (Linnaeus, 1758)	255	1,78	p
Melanargia galathea (Linnaeus, 1758)	289	2,01	š
Minois dryas (Scopoli, 1763)	114	0,79	š
Brintesia circe (Fabricius, 1775)	51	0,36	š
Spolu	14 356

Kalivoda H: Butterflies of the Malý Dunaj river in Bratislava

Folia faunistica Slovaca 21 (1) 2016: 39–44

Tabuľka 2. Pokračovanie.

Kalivoda H: Butterflies of the Malý Dunaj river in Bratislava