Folia faunistica Slovaca 21 (1) 2016: –90

Príspevok k poznaniu motýľov s dennou aktivitou (Lepidoptera, Papilionoidea) Prírodnej pamiatky Panský diel

Henrik Kalivoda

Institute of Landscape Ecology, Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3,
P. O. Box 254, SK – 814 99 Bratislava [henrik.kalivoda@savba.sk]

Abstract: Over the years 2013–2015, a total 7,458 butterfly specimens belonging to 69 species were found in the Nature monument Panský diel. The dominant species were Pieris napi, Issoria lathonia, Pieris rapae and Polyommatus icarus. Zerynthia polyxena and Lycaena dispar are protected species at EU level and Hipparchia semele at national level. The most of species are characterized as mesophilous (25) and xerothermophilous (23) species.

Key words: butterflies, faunistic, Panský diel, Bratislava.

Úvod

Prírodná pamiatka Panský diel leží v katastrálnom území obce Bratislava – Podunajské Biskupice v tesnej blízkosti prírodnej rezervácie Kopáčsky ostrov. Nachádza sa tu široké spektrum biotopov počnúc vodnými až po lesostepné s výskytom charakteristických rastlinných druhov a spoločenstiev. Tvorí sa tu zaujímavý prírodný kontrast lesostepi a lužného lesa, ktorý sa v rámci strednej Európy v takej vysokej miere vyskytuje iba na našom území (Kubalová 2007).

Výskumu motýľov v PP Panský diel sa v minulosti venovala iba okrajová pozornosť a to hlavne popri výskumoch realizovaných v susediacej PR Kopáčsky ostrov. Tu prebiehal systematický výskum motýľov od polovice 80. rokov minulého storočia a bolo publikovaných niekoľko prác (Kulfan 1985, 1989, 1995, 1997, 1998, 2004, 2007). PR Kopáčsky ostrov bol už v minulosti cieľom výskumu mnohých odborníkov a to nakoniec vyústilo do publikovania obsiahlej monografie (Majzlan 2007). Realizovali sa tu aj výskumy v súvislosti sledovania environmentálnych dopadov výstavby a prevádzky VD Gabčíkovo na okolitú krajinu (Jedlička et al. 1999).

Materiál a metódy

Charakteristika územia

Prírodná pamiatka Panský diel má rozlohu 15,6 ha, platí tu 4. stupeň ochrany a ako chránené územie bolo vyhlásené v roku 1990 (obr. 1). Je súčasťou CHKO Dunajské luhy ako aj územia európskeho významu SKUEV0295 Biskupické luhy. Hlavným predmetom ochrany sú lesostepné porasty tzv. dunajskej hložiny Asparago-Crataegetum (Jurko 1958) Mucina & Maglocký 1985 s výskytom mimoriadne vzácnych, kriticky ohrozených druhov orchideí – vstavača ploštičného (Orchis coriophora), vstavača obyčajného (Orchis morio) a ďalších druhov (Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR 2016). Toto spoločenstvo sa viaže na výstup štrkov blízko k povrchu pôdy, s plytkými pôdami (pôdnym typom je fluvizem). Porasty pozvoľna, niekde aj ostrým prechodom prechádzajú do mäkkých a prechodných lužných lesov (asoc. Salici-Populetum, Fraxino-Populetum a Ulmo-Fraxinetum) (Pišút & Timár 2007). Sledované územie spadá do štvorca DFS 7868.

Metodika

Výskum motýľov sa realizoval v rokoch 2013–2015 v mesiacoch marec až november v približne 3 týždňových intervaloch. Počas výskumu bola použitá transektová metóda (Erhadt 1985). Nomenklatúra motýľov je uvádzaná podľa práce Pastorális et al. (2013).

Biotopová väzba jednotlivých druhov motýľov je uvádzaná na základe práce Beneš et al. (2002):

• ubikvista (U): druhy, schopné žiť na všetkých biotopoch, vrátane agrocenóz, ruderálov a intravilánov obcí;

• mezofil-1 (M1): druhy žijúce na otvorených biotopoch, predovšetkým na mezofilných lúkach;

• mezofil-2 (M2): druhy preferujúce rozhranie lesných a lúčnych biotopov, lesné lúky a svetliny a pod.;

• mezofil-3 (M3): druhy žijúce v lesných biotopoch;

• xerotermofil-1 (X1): druhy žijúce na otvorených xerotermných biotopoch, hlavne na nízko steblových stepných trávnikoch a skalných stepiach;

• xerotermofil-2 (X2): prevažne lesostepné a stepné druhy;

• hygrofil (H): druhy žijúce na podmáčaných lúkach a slatinách (eutrofných mokradiach)

• tyrfofil (T): druhy oligotrofných mokradí, ako druhy tyrfobiontné (žijúce len na rašeliniskách) tak aj druhy tyrfofilné (preferujúce rašeliniská)

Ochrana je hodnotená podľa vyhlášky MŽP SR č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

Výsledky a diskusia

Na území PP Panský diel bolo v období rokov 2013–2015 zaznamenaných 7485 jedincov motýľov s dennou aktivitou patriacich k 69 druhom (tab. 1). K najpočetnejším a dominantným patrili druhy so širokou ekologickou valenciou ako Pieris napi (D = 9,14 %), Issoria lathonia (D = 7,59 %), Pieris rapae (D = 6,96 %) a Polyommatus icarus (D = 5,32 %). Medzi najmenej početné druhy patrili ekologickí špecialisti ako Glaucopsyche alexis (D = 0,12 %), Nymphalis polychloros (D = 0,11 %), Arethusana arethusa (D = 0,08 %) a Hipparchia semele (D = 0,03 %).

Z pohľadu biotopovej väzby boli z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska najviac zastúpení ubikvisti (3471 jedincov, 19 druhov) a druhy žijúce na otvorených xerotermných biotopoch (1182 jedincov, 12 druhov) (tab. 2). Najmenej boli zastúpené hygrofilné druhy (29 jedincov, 1 druh) a kombinácie H, X2 (12 jedincov, 1 druh) a M2, H (29 jedincov, 1 druh). Pre zjednodušenie interpretácie biotopovej viazanosti boli jednotlivé kategórie zlúčené na základe preferencie k hlavnému typu biotopu do kategórie hygrofilné druhy (H a H,X2), mezofilné druhy (M1; M1,X2; M1,X1; M2; M2,H; M2,T; M2,X2; M3 a M3,X2), xerotermné druhy (X1; X2; X2,H a X2,M2) a ubikvisti (U) (obr. 2). Z kvalitatívneho hľadiska dominovali druhy mezofilné (25 druhov) a xerotermné (23 druhov), ubikvisti sú zastúpení 19 druhmi a hygrofilné druhy 2 druhmi. Tomu zodpovedá aj charakter biotopov v sledovanom území. Z kvantitatívneho hľadiska dominujú ubikvisti (3471 jedincov), nasledujú xerotermné druhy (2176 jedincov). mezofilné druhy (1797 jedincov) a hygrofilné druhy (41 jedincov). Abundancia niektorých xerotermných druhov dosahovala nízke hodnoty, napr. Glaucopsyche alexis – 9 jedincov, Polyommatus bellargus – 11 jedincov, Melitaea phoebe – 29 jedincov alebo Arethusana arethusa – 6 jedincov. To svedčí o postupnej degradácii stepných a lesostepných biotopov v sledovanom území. Pri daných druhoch sa jedná už iba o zvyšky pôvodných populácií. Obdobná situácia je aj v susednej PR Kopáčsky ostrov (Kulfan 2004, 2007).

Z chránených a ohrozených druhov boli v sledovanom území zistené dva chránené druhy európskeho významu. Zerynthia polyxena je svojim vývojom viazaný na porasty Aristolochia clematitis, ktorý je živnou rastlinou jeho húseníc. V PP Panský diel sa vyskytuje pravidelne, ale jeho populácia je silne atakovaná náletom agáta bieleho (Robinia pseudoacacia), ktorý sa šíri do porastov Aristolochia clematitis. Lycaena dispar je druh viazaný na rôzne druhy štiavov (Rumex sp.), ktorými sa živia jeho húsenice. V sledovanom území sa vyskytuje pravidelne, ale jeho populácia nedosahuje vysokú početnosť. Z chránených druhov národného významu bol v území potvrdený výskyt Hipparchia semele. Jedná sa o ojedinelý a vzácny výskyt tohto druhu v regióne, zaznamenané boli iba 2 exempláre v roku 2014. Je to xerotermný druh, preferuje otvorenú krajinu s nízko steblovou vegetáciou. Najbližšie recentné lokality tohto druhu sa nachádzajú na viatych pieskoch Záhoria.

V PP Panský diel bol potvrdený výskyt aj niektorých ďalších významných xerotermných druhov. Melitaea phoebe sa na území Slovenska vyskytuje iba lokálne a areál jeho rozšírenia sa neustále zmenšuje. V sledovanom území sa vyskytuje síce pravidelne, ale jeho populačná hustota dosahuje nízke hodnoty. Bol zaznamenaný aj v širšom okolí PP Panský diel (PR Kopáčsky ostrov, medzihrádzový priestor Dunaja a Malého Dunaja). V súčasnej dobe tu žije jedna z najpočetnejších populácií Melitaea aurelia v regióne, vzácneho a v súčasnej dobe ohrozeného druhu. Areál jeho rozšírenia má mozaikový charakter. Hojne sa vyskytuje aj na území PR Kopáčsky ostrov. Je to kriticky ohrozený a vymierajúci druh prakticky v celej Európe (Beneš et al. 2002). K významným druhom patrí aj Arethusana arethusa, ktorý býval v minulosti relatívne rozšíreným druhom. V súčasnej dobe sa vyskytuje na území Slovenska viac-menej lokálne a v niektorých oblastiach (napr. viate piesky Záhoria) dosahuje veľmi vysokú populačnú hustotu. V sledovanom území bolo zistených iba 6 jedincov. Na jeho vysoký úbytok v PR Kopáčsky ostrov poukazuje aj Kulfan (2007). K vzácnejším xerotermným druhom patria aj Glaucopsyche alexis a Polyommatus bellargus. Oba druhy sa v území vyskytovali veľmi vzácne. V území sa vzácne vyskytuje aj Heteropterus morpheus, ktorý preferuje vlhkejšie habitaty s výskytom širokolistých tráv. Jeho areál rozšírenia má ostrovčekovitý charakter a patrí k vzácnym druhom našej fauny motýľov.

Ako vidno fauna motýľov je v PP Panský diel bohatá a vyskytujú sa tu viaceré vzácne a ohrozené druhy viazané na xerotermné biotopy otvorenej krajiny. Územie je ale veľmi silne atakované negatívnymi vplyvmi. V prvom rade je to sukcesia, ktorá existenčne ohrozuje xerotermné spoločenstvá dunajskej hložiny Asparago-Crataegetum. Okrem náletových drevín sa tu nekontrolovateľne šíria invázne druhy, predovšetkým zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) (obr. 3), ktorá prakticky znehodnotila väčšinu stepných biotopov. Taktiež šírenie agáta bieleho (Robinia pseudoacacia) má veľmi stúpajúcu tendenciu. V minulosti bola časť stepi zalesnená monokultúrami borovíc (Pinus nigra a Pinus sylvestris) (Kubalová 2007). Posledné zvyšky dunajskej hložiny Asparago-Crataegetum sa nachádzajú pod vedením elektrického napätia prechádzajúceho územím (obr. 4). Všetky spomenuté negatívne vplyvy majú existenčný dopad na súčasné spoločenstvo motýľov v PP Panský diel.

Poďakovanie

Tento príspevok bol vytvorený realizáciou projektu ITMS 26240120014 „Centrum excelentnosti pre ochranu a využívanie krajiny a biodiverzitu“, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Literatúra

Beneš J, Konvička M, Dvořák J, Fric Z, Havelda Z, Pavlíčko A, Vrabec V & Wiedenhoffer Z (eds.), 2002: Motýli České republiky: Rozšírení a ochrana I., II. SOM, Praha, 857 pp.

Erhardt A, 1985: Wiesen und Brachland als Lebensraum für Schmetterlinge. Eine Feldstudie in Tavetsch (GR). Basel, Boston, Stuttgart, Birkhäuser Verlag. 154 pp.

Jedlička L, Országh I, Čejka T, Darolová A, Kulfan M, Mikulíček P, Šustek Z. & Žiak D. 1999. Terrestrial fauna. In: Mucha I (ed.): Gabčíkovo part of the hydroelectric power project – environmental impact review. Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Bratislava, pp. 323–382.

Kubalová S, 2007: Flóra a vegetácia ostrova Kopáč. In: Majzlan O (ed.): Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, pp. 31–40.

Kulfan M, 1985: Spoločenstvá motýľov (Lepidoptera) v oblasti ŠPR Kopáč. In: Feriancová-Masárová Z & Halgoš J (eds): Zoocenózy urbánnych a suburbánnych celkov so zvláštnym akcentom na podmienky Bratislavy. Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV, Zoologický ústav UK, Bratislava, pp. 162–165.

Kulfan M, 1989: Spoločenstvá motýľov (Lepidoptera) nížinných biotopov na vybraných drevinách v okolí Bratislavy a Malých Karpát (ŠPR Kopáč a ŠPR Jurský Šúr). Práce Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV, Bratislava, 7: 237–241.

Kulfan M, 1995: Heliophilous Butterflies and Burnets (Lepidoptera) as Indicators of enviromental changes on a territory influenced by the Water Power Station at Gabčíkovo. Acta Zoologica Universitatis Comenianae, 39: 23–32.

Kulfan M, 1997: Motýle (Lepidoptera) žijúce na duboch nížinných oblastí juhozápadného Slovenska. Folia Faunistica Slovaca, 2: 85–92.

Kulfan M, 1998: Škodlivé druhy z radu Lepidoptera korún dubov nížinných oblastí juhozápadného Slovenska. Folia Faunistica Slovaca, 3: 119–124.

Kulfan M, 2004: Butterflies (Lepidoptera) on a territory with Asparago-Crataegetum vegetation in South Slovakia. Entomofauna carpathica, 16: 42–46.

Kulfan M, 2007: Motýle (Lepidoptera) ostrova Kopáč. In: Majzlan O (ed.): Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, pp. 213–226.

Majzlan O (ed.), 2007: Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, 287 pp.

Pastorális G, Kalivoda H & Panigaj Ľ, 2013: Zoznam motýľov (Lepidoptera) zistených na Slovensku. Folia faunistica Slovaca, 18: 101–232.

Pišút P & Timár G, 2007: História územia ostrova Kopáč. In: Majzlan O (ed.): Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, pp. 7–30.

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody, 2016: Prírodná pamiatka Panský diel. Dostupné na: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/125. Prístupné 20. júna 2016.

Vyhláška MŽP SR č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

© Faunima, Bratislava, 2016

e–ISSN 1336–4529 ISSN 1335–7522

Obrázok 1. Mapa sledovaného územia.

Kalivoda H: Butterflies of the Nature monument Panský diel

Obrázok 2. Zjednodušený model biotopovej väzby motýľov v zmysle Beneš et al. (2002).

Folia faunistica Slovaca 21 (1) 2016: 77–90

Tabuľka 1. Prehľad druhov motýľov s uvedením hodnoty abundancie, dominancie a biotopovej väzby.

Taxón	Abundancia	Dominancia	Biotopová
	(počet jedincov)	(%)	väzba
Papilionidae
Zerynthia polyxena (Denis et Schiffermüller, 1775)	36	0,48	M2, X2
Iphiclides podalirius (Linnaeus, 1758)	280	3,74	X2
Papilio machaon (Linnaeus, 1758)	29	0,39	U
Hesperiidae
Erynnis tages (Linnaeus, 1758)	124	1,66	X1
Carcharodus alceae (Esper, 1780)	85	1,14	X2
Pyrgus malvae (Linnaeus, 1758)	92	1,23	M2
Heteropterus morpheus (Pallas, 1771)	12	0,16	H, X2
Carterocephalus palaemon (Pallas, 1771)	29	0,39	M2, H
Thymelicus lineola (Ochsenheimer, 1808)	59	0,79	M1
Thymelicus sylvestris (Poda, 1761)	69	0,92	M2
Hesperia comma (Linnaeus, 1758)	38	0,51	X1
Ochlodes sylvanus (Esper, 1777)	71	0,95	U
Pieridae
Leptidea sinapis (Linnaeus, 1758)	51	0,68	X2, M2
Anthocharis cardamines (Linnaeus, 1758)	52	0,69	M1
Pieris brassicae (Linnaeus, 1758)	27	0,36	U
Pieris rapae (Linnaeus, 1758)	521	6,96	U
Pieris napi (Linnaeus, 1758)	684	9,14	U
Pontia edusa (Fabricius, 1777)	59	0,79	U
Colias erate (Esper, 1805)	78	1,04	U
Colias croceus (Fourcroy, 1785)	86	1,15	U
Colias hyale (Linnaeus, 1758)	13	0,17	U
Colias alfacariensis Ribbe, 1905	325	4,34	X1
Gonepteryx rhamni (Linnaeus, 1758)	69	0,92	M2
Riodinidae
Hamearis lucina (Linnaeus, 1758)	32	0,43	M2
Lycaenidae
Lycaena phlaeas (Linnaeus, 1761)	36	0,48	U
Lycaena dispar (Haworth, 1802)	29	0,39	H
Lycaena tityrus (Poda, 1761)	45	0,60	M1,X1
Cupido minimus (Fuessly, 1775)	39	0,52	X1
Cupido argiades (Pallas, 1771)	46	0,61	X1
Cupido decolorata (Staudinger, 1886)	27	0,36	X1
Celastrina argiolus (Linnaeus, 1758)	75	1,00	M3
Glaucopsyche alexis (Poda,1761)	9	0,12	X2
Plebejus argus (Linnaeus, 1758)	112	1,50	X1
Plebejus argyrognomon (Bergsträsser, 1779)	217	2,90	X1
Aricia agestis (Denis et Schiffermüller, 1775)	39	0,52	X1
Polyommatus icarus (Rottemburg, 1775)	398	5,32	U
Polyommatus bellargus (Rottemburg, 1775)	11	0,15	X1
Nymphalidae
Argynnis paphia (Linnaeus, 1758)	35	0,47	M3
Argynnis aglaja (Linnaeus, 1758)	22	0,29	M2
Argynnis adippe (Denis et Schiffermüller, 1775)	14	0,19	M2
Issoria lathonia (Linnaeus, 1758)	568	7,59	U
Brenthis daphne (Denis et Schiffermüller, 1775)	58	0,77	X2, M2
Boloria selene (Denis et Schiffermüller, 1775)	68	0,91	M2, T
Boloria dia (Linnaeus, 1758)	94	1,26	M1, X2
Vanessa atalanta (Linnaeus, 1758)	68	0,91	U
Vanessa cardui (Linnaeus, 1758)	152	2,03	U
Araschnia levana (Linnaeus, 1758)	43	0,57	M2
Aglais io (Linnaeus, 1758)	74	0,99	U
Aglais urticae (Linnaeus, 1758)	25	0,33	U
Nymphalis polychloros (Linnaeus, 1758)	8	0,11	M3
Nymphalis c-album (Linnaeus, 1758)	62	0,83	M3
Apatura ilia (Denis et Schiffermüller, 1775)	39	0,52	M3
Melitaea cinxia (Linnaeus, 1758)	38	0,51	M1
Melitaea phoebe (Denis et Schiffermüller, 1775)	29	0,39	X2
Melitaea didyma (Esper, 1779)	92	1,23	X1
Melitaea aurelia Nickerl, 1850	112	1,50	X1
Pararge aegeria (Linnaeus, 1758)	182	2,43	M3
Lasiommata megera (Linnaeus, 1767)	54	0,72	U
Lasiommata maera (Linnaeus, 1758)	69	0,92	M3,X2
Coenonympha arcania (Linnaeus, 1761)	287	3,83	M2, X2
Coenonympha glycerion (Borkhausen, 1788)	321	4,29	X2, H
Coenonympha pamphilus (Linnaeus, 1758)	369	4,93	U
Aphantopus hyperanthus (Linnaeus, 1758)	98	1,31	M1
Maniola jurtina (Linnaeus, 1758)	159	2,12	U
Melanargia galathea (Linnaeus, 1758)	180	2,40	M1
Minois dryas (Scopoli, 1763)	112	1,50	X2, H
Hipparchia semele (Linnaeus, 1758)	2	0,03	X2
Arethusana arethusa (Denis et Schiffermüller, 1775)	6	0,08	X2
Brintesia circe (Fabricius, 1775)	41	0,55	X2
Spolu

Tabuľka 1. Pokračovanie.

Obrázok 3. Zarastanie stepi inváznou zlatobyľou kanadskou (Solidago canadensis).

Kalivoda H: Butterflies of the Nature monument Panský diel

Obrázok 4. Jedny z posledných zvyškov dunajskej hložiny Asparago-Crataegetum v PP Panský diel.

Folia faunistica Slovaca 21 (1) 2016: 77–90

Tabuľka 2. Kvalitatívne a kvantitatívne zastúpenie jednotlivých kategórií biotopovej väzby.

	H	H, X2	M1	M1, X2	M1, X1	M2	M2, H	M2, T	M2, X2	M3	M3, X2	X1	X2	X2, H	X2, M2	U
počet druhov	1	1	5	1	1	7	1	1	2	6	1	12	7	2	2	19
počet jedincov	29	12	427	94	45	341	29	68	323	401	69	1182	452	433	109	3471

Kalivoda H: Butterflies of the Nature monument Panský diel