Folia faunistica Slovaca 21 (3) 2016: –227

Spoločenstvá motýľov s dennou aktivitou (Lepidoptera, Papilionoidea) vinohradníckej krajiny Malých Karpát

Henrik Kalivoda1 & Stanislav David2

1 Institute of Landscape Ecology, Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3,
P. O. Box 254, SK – 814 99 Bratislava, Slovakia [henrik.kalivoda@savba.sk]

2 Institute of Landscape Ecology, Slovak Academy of Sciences, Akademická 2,
SK – 949 01 Nitra, Slovakia [stanislav.david@savba.sk]

Abstract: During the study (2009–2015), a total 56 butterfly species was found, with 41 of them on selected 7 study areas in the vineyard landscape in the Small Carpathians Mts. The highest number of species (41 species) was found on the extensive vineyards with traditional management. There were the most important butterfly species from protecded point of view Zerynthia polyxena, Parnassius mnemosyne, Lycaena dispar and Lycaena thersamon discovered.

Key words: butterflies, diversity, vineyards, Svätý Jur, Small Carpathians Mts.

Úvod

Extenzívna vinohradnícka krajina predstavuje pre motýle významný typ krajiny. Charakteristický je mozaikový komplex maloplošných prvkov ornej pôdy, medzí, remízok, prirodzených lúk a pasienkov, vinohradov a ovocných záhrad, využívaných i nevyužívaných trvalých trávnych porastov. Poskytuje vhodné trofické a habitatové podmienky pre dlhodobý výskyt aj ekologicky náročných druhov, pre mnohé druhy predstavujú tieto biotopy posledné refúgiá v kultúrnej krajine. Neprekvapuje, že dnes už značná časť druhového bohatstva motýľov patrí medzi vzácne a ohrozené. Vinohradnícka krajina je významným krajinným prvkom aj z botanického hľadiska (Kanka 2014).

Intenzívny lepidopterologický výskum vinohradníckej krajiny prebieha v posledných rokoch v susednej Českej republike, predovšetkým na území Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Pálava. Výsledky potvrdzujú, napr. Hluchý et al. (2007), že extenzívne obhospodarované vinohrady sú centrami lokálnej biodiverzity a podľa koncepcie metapopulácií môžu výrazne podporiť biodiverzitu širšieho územia. V ďalšej práci Hluchý et al. (2010) poukazujú na pokles biodiverzity na území CHKO Pálava v dôsledku negatívneho vplyvu intenzívneho (konvenčného) vinohradníctva v minulosti. Na význam vinohradníckej krajiny pre faunu motýľov poukazujú aj zahraničné štúdie, napr. Schmitt et al. (2008), Lizée et al. (2011), Gillespie & Wratten (2012), James et al. (2015). Zo Slovenska zatiaľ podobné štúdie chýbajú. Cieľom nášho príspevku je prezentácia prvých výsledkov výskumu motýľov historických štruktúr Malokarpatskej vinohradníckej oblasti v okolí obce Svätý Jur.

Materiál a metódy

Charakteristika územia

Výskum motýľov bol realizovaný v rokoch 2009–2015 na siedmych študijných plochách a ich okolí v katastrálnom území obce Svätý Jur (obr. 1). Jednotlivé študijné plochy boli vyberané ako reprezentatívne krajinné prvky vinohradníckej krajiny, predstavujúce biotopy využívaných, opustených až zarastajúcich viníc v rôznom stupni sukcesie. Ďalej to boli okraje lesov, lúky a plochy s nelesnou drevinovou vegetáciou. Výskum na študijných plochách bol realizovaný v rokoch 2009 a 2010, v rokoch 2011–2015 bol výskum zameraný na doplnenie stavu poznania fauny motýľov v regióne a realizoval sa v okolí študijných plôch.

Študijná plocha 1 Svätý Jur, Neštich – DFS: 7769; GPS: 17,206° E, 48,260° N, úvoz poľnej cesty pri samote s nelesnou drevinovou vegetáciou.

Študijná plocha 2 Svätý Jur, Neštich – DFS: 7769; GPS: 17,205° E, 48,261° N, veľkobloková opustená vinica, teraz synantropná vegetácia s nelesnou drevinovou vegetáciou do 20 %.

Študijná plocha 3 Svätý Jur, Neštich – DFS: 7769; GPS: 17,206° E, 48,262° N, opustená extenzívna lúka, pôvodne vinica.

Študijná plocha 4 Svätý Jur, Neštich – DFS: 7769; GPS: 17,207° N, 48,260° E, pás bez hospodárskeho využitia s náletom krov, v blízkosti opustená veľkobloková vinica, teraz synantropná vegetácia s nelesnou drevinovou vegetáciou do 20 %.

Študijná plocha 5 Svätý Jur, Hájna hora – DFS: 7769; GPS: 17,217° E, 48,263° N, úvoz s krovinami po stranách, v blízkosti mozaika viníc, využívaných a opustených trvalých trávnatých porastov so sukcesiou lesa.

Študijná plocha 6 Svätý Jur, Pezinské záhumenice – DFS: 7769; GPS: 17,214° E, 48,258° N, opustené extenzívne lúky, predtým vinice, v okolí mozaika viníc, trvalých trávnatých porastov s nelesnou drevinovou vegetáciou.

Študijná plocha 7 Svätý Jur, Malé Nové hory – DFS: 7769; GPS: 17,227° E, 48,264° N, extenzívne maloblokové vinice na okraji lesného porastu, v okolí opustené vinice a nelesná drevinová vegetácia.

Metodika

Počas výskumu bola použitá transektová metóda (Erhadt 1985). Nomenklatúru motýľov uvádzame v zmysle práce Pastorális et al. (2013).

Dominanciu (D = ni * 100/s (%), ni – počet jedincov druhu i, s – celkový počet jedincov lepidopterocenózy) sme vypočítali a interpretovali podľa Losos et al. (1984). Druhy sme zaradili do tried: eudominantné (Eu) > 10 %, dominantné (Do) 5 až 9,9 %, subdominantné (Su) 2 až 4,9 %, recedentné (Re) 1 až 1,9 %, subrecedentné (Sr) < 0,9 %.

Hodnoty indexu diverzity boli počítané podľa Shannona (H´ = -�ni/N . ln(ni/N), hodnoty indexu vyrovnanosti (e = H´/Hmax ) boli počítané podľa Pielouovej (Ludwig & Reynolds 1988).

Podobnosť spoločenstiev motýľov na jednotlivých študijných plochách sme vyhodnotili metódami hierarchickej klasifikácie (Wardova metóda zhlukovania s použitím Euklidovskej metriky) v programe STATISTICA (StatSoft Inc, 2001). Štruktúru spoločenstiev a lokalít sme interpretovali ordinačnou metódou PCA (Principal Component Analysis) v programe CANOCO (Ter Braak & Šmilauer 1998).

Výsledky a diskusia

Počas výskumu bolo zistených na siedmych študijných plochách 41 druhov motýľov z nadčeľade Papilionoidea (tab. 1). Najviac druhov motýľov bolo zistených na študijnej ploche 7 (41 druhov, vyskytovali sa tu všetky druhy zistené na všetkých študijných plochách) a 5 (20 druhov). Naopak najmenej druhov bolo zistených na študijných plochách 1 (5 druhov) a 2 (8 druhov). Okrem toho bolo v blízkosti týchto študijných plôch zistených ďalších 15 druhov motýľov.

Dominancia a diverzita druhov je výsledkom zložitých ekologických interakcií medzi druhmi spoločenstva a ich stanovištných faktorov v čase. Eudominantné druhy (D > 10 %) sme v našom skúmanom území nezistili, dominantné druhy sú v našom materiáli Melanargia galathea, Aglais io, Issoria lathonia, Vanessa cardui, Polyommatus icarus, Pieris napi a P. rapae (obr. 2). Jedná sa o druhy so širokou ekologickou valenciou, ktoré dosahujú všeobecne vysoké hodnoty abundancie v takmer každom type biotopu, v ktorom sa vyskytujú.

Najvyššie hodnoty indexu diverzity dosahovali spoločenstvá motýľov na študijných plochách 7 a 5 (H´ = 3,51, resp. H´ = 2,87) a najnižšie študijné plochy 1 a 2 (H´= 1,32, resp. H´= 1,96). Odlišná je ale situácia z pohľadu vyrovnanosti (ekvitability), kde najvyššie hodnoty dosahovali spoločenstvá motýľov na študijných plochách 5 a 7 (e = 0,96, resp. e = 0,95) a najnižšie na študijných plochách 1, 4 a 6 (e = 0,82, resp. e = 0,91) (obr. 3).

Na základe zhlukovej analýzy (Wardova metóda) vidno, že študijné plochy 1, 2 a 4 tvoria samostatnú skupinu (obr. 4). Ide plochy s minimálnym zastúpením kvetnatých travinno-bylinných porastov a plochy sú druhovo chudobné. Dominujú tu euryvalentné druhy motýľov ako sú Pieris rapae, Pieris napi, Polyommatus icarus, Vanessa atalanta, Vanessa cardui, Aglais io alebo Coenonympha pamphilus. Druhú samostatnú skupinu tvoria študijné plochy 3, 5 a 6. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade aj tieto plochy majú malé zastúpenie kvitnúcich rastlín. Študijné plochy 3 a 6 sú opustené extenzívne lúky, ktoré boli v minulosti využívané ako vinice. Študijná plocha 5 predstavuje úvoz poľnej cesty v blízkosti lesa. Blízkosť lesa sa prejavuje aj na výskyte druhov viazaných na lesné plášte a svetliny, k nim patria napr. Argynnis paphia, Araschnia levana, Nymphalis c-album alebo Apatura ilia. Na študijnej ploche č. 6 bol zaznamenaný výskyt vzácnejších druhov Melitaea trivia a Scolitantides orion. Sú to druhy viazané na teplé a výhrevné nelesné biotopy, ktoré sa v regióne vyskytujú relatívne hojne na vhodných stanovištiach. Študijná plocha 7 vykazovala najmenšiu mieru podobnosti s ostatnými študijnými plochami. Je to komplex extenzívne využívaných maloblokových viníc v blízkosti lesa, ktoré sú udržiavané a trávnaté porasty v jej okolí sú pravidelne kosené. To podmieňuje vysokú druhovú pestrosť bylinnej etáže a aj jej vysokú kvetnatosť. Na tejto ploche bol potvrdený výskyt všetkých druhov motýľov v rámci všetkých študijných plôch. Bol tu zaznamenaný aj výskyt dvoch chránených druhov európskeho významu: Parnassius mnemosyne a Lycaena dispar.

Výsledky zhlukovej analýzy potvrdzuje aj ordinačná analýza hlavných komponentov (PCA -Principal Component Analysis). Metódu sme zvolili na základe dĺžky gradientu 1. ordinačnej osi (= 1,74), ktorý sme zistili detrendovanou korespondenčnou analýzou (DCA). Prvá ordinačná os vysvetľuje 64,7 % a 4 os 94,1 % kumulatívnej variability druhových dát. Náš model však zachytáva len 78 % celkovej variability (total inertia = 0,781). Z obrázku 5 vidno, že takmer všetky druhy sú pozitívne korelované so študijnou plochou 7 s výnimkou druhov Gonepteryx rhamni a Anthocharis cardamines, kde druhý menovaný druh vykazoval najvyššiu afinitu ku komplexu študijných plôch 3, 5 a 6. Z výsledkov ordinačnej analýzy vyplýva, že extenzívne využívanie viníc a hlavne ich malobloková štruktúra, ktoré predstavuje lokalita 7, sa z hľadiska biodiverzity motýľov javí ako najlepší spôsob hospodárenia vo vinohradníckej krajine. Dôležitý je aj vplyv susedných habitatov, predovšetkým blízkosť lesa a nelesnej drevinovej vegetácie. Mozaika týchto biotopov poskytuje motýľom ideálne podmienky pre ich existenciu.

Počas rokov 2011 až 2015 bolo v sledovanej oblasti zistených ďalších 15 druhov motýľov, ktoré absentovali na skúmaných študijných plochách (tab. 1). Medzi ochranársky najvýznamnejšie patrí Zerynthia polyxena (chránený druh európskeho významu) a Lycaena thersamon (chránený druh národného významu).

Poznámky k významným druhom

Zerynthia polyxena. Chránený druh európskeho významu, NATURA 2000. Bol zistený v blízkosti študijnej plochy 7, kde sa nachádzajú porasty vlkovca obyčajného (Aristolochia clematitis), ktorý je jedinou živnou rastlinou jeho húseníc. Je to teplomilný druh, dosahujúci na Slovensku severnú hranicu rozšírenia. V podhorí Malých Karpát patrí k relatívne rozšíreným a hojným druhom.

Parnassius mnemosyne. Chránený druh európskeho významu, NATURA 2000. Vyskytoval sa iba na študijnej ploche 7. Druh preferuje okraje listnatých lesov a lesné lúky, vždy však v blízkosti porastov chochlačiek (Corydalis sp.), ktoré sú živnou rastlinou jeho húseníc. V regióne patrí k rozšíreným a hojným druhom.

Lycaena dispar. Chránený druh európskeho významu, NATURA 2000. Bol zaznamenaný iba na študijnej ploche 7. Je to hygrofilný druh viazaný na porasty štiavov (Rumex sp.), ktoré sú živnou rastlinou jeho húseníc. V regióne ale aj v rámci Slovenska patrí k relatívne rozšíreným druhom.

Lycaena thersamon. Chránený druh národného významu. Bol zistený v blízkosti študijných plôch 6 a 7. Je to typický druh vinohradníckej krajiny v tomto regióne, v minulosti býval pomerne hojný a rozšírený (Hrubý 1964). V súčasnej dobe sa vyskytuje zriedkavo, častokrát sa jedná iba o ojedinelé nálezy. Práve na tomto druhu je veľmi dobre vidieť negatívny vplyv konvenčného vinohradníctva.

Satyrium w-album, Satyrium pruni, Satyrium acaciae. Boli zaznamenané na študijnej ploche 7 a Satyrium acaciae aj na študijnej ploche 1. Sú to druhy ekotonov a lesných plášťov, viazané predovšetkým na porasty kvitnúcich krov, ktoré predstavujú pre imága týchto druhov hlavnú zložku ich potravy. Tieto druhy sa vyskytujú iba v zachovalej a extenzívne využívanej krajine. V minulosti boli radené k ohrozeným druhom.

Scolitantides orion. Bol zistený na študijných plochách 5 a 7. Vyskytuje sa na teplých a výhrevných biotopoch, hlavne s vápencovým podkladom. Tento druh býval v minulosti hojný a pomerne rozšírený na vhodných biotopoch. Je ohrozený hlavne absenciou tradičného hospodárenia v krajine a následnou sukcesiou biotopov jeho výskytu. V sledovanom území sa vyskytuje ostrovčekovite, ale relatívne v hojnom počte.

Polyommatus bellargus. Bol zaznamenaný na študijnej ploche č. 7. Je to xerotermný druh viazaný na stepné a lesotepné biotopy s nízkou vegetáciou. Areál jeho rozšírenia sa v posledných rokoch podstatne zmenšil, ohrozuje ho podobne ako predchádzajúci druh absencia tradičného hospodárenia v krajine (najmä pasenia).

Melitaea trivia. Bol zistený na študijných plochách č. 6 a 7. Je to xerotermný druh otvorenej krajiny, v minulosti býval podobne ako Lycaena thersamon charakteristickým druhom tejto oblasti (Hrubý 1964). V súčasnosti sa tu vyskytuje už len ostrovčekovite a početnosť jeho populácií nedosahuje vysoké hodnoty. V rámci Slovenska patrí k ohrozeným druhom.

Význam vinohradníckej krajiny ako refúgia pre mnohé druhy hmyzu včítane motýľov potvrdzujú aj výskumy v iných krajinách Európy (Van Swaay et al. 2010). Pri aplikovaní ekologických postupov (minimalizovanie používania agrochemikálií, vysievanie vinohradov druhovo bohatou zmesou bylín a optimalizácia manažmentu vinohradov z pohľadu ochrany vzácnych druhov hmyzu) nastáva zreteľný vzostup diverzity hmyzu na takto obhospodarovaných vinohradoch (Hluchý et al. 2010). Významný vplyv má aj krajinná štruktúra a prítomnosť vhodných biotopov v okolí vinohradov, ktorá vplýva na celkovú diverzitu motýľov v regióne (Schmitt et al. 2008).

Poďakovanie

Tento príspevok bol vytvorený realizáciou projektu ITMS 26240120014 „Centrum excelentnosti pre ochranu a využívanie krajiny a biodiverzitu“, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Literatúra

Dudich E, 1958: Diplopoden und Chilopoden aus dem Komitate Bars. Opuscula Zool., 2: 27–36.

Jabin M, Topp W, Kulfan J & Zach P, 2006: The distribution pattern of centipedes in four primeval forests of central Slovakia. Biodivers Conserv, 16: 3437–3445.

Erhardt A, 1985: Wiesen und Brachland als Lebensraum für Schmetterlinge. Eine Feldstudie in Tavetsch (GR). Basel, Boston, Stuttgart, Birkhäuser Verlag, 154 pp.

Gillespie M. & Wratten SD, 2012: The importance of viticultural landscape features and ecosystem service enhancement for native butterflies in New Zealand vineyards. Journal of Insect Conservation, 16, 13–23.

Hluchý M, Laštůvka Z, Švestka M & Vítek P, 2007: Výsledky monitoringu biodiverzity denních motýlů (Lepidoptera: Rhopalocera, Zygaenidae) vinic a sousedících lesostepních biotopů Chráněné krajinné oblasti Pálava. Sborník Regionálního muzea v Mikulově, pp. 13–24.

Hluchý M, Laštůvka Z, & Pospíšil Z, 2010: Význam ekologického vinohradnictví pro ochranu přírody a krajiny. Sborník Regionálního muzea v Mikulově, pp. 4–23.

Hrubý K, 1964: Prodromus lepidopter Slovenska. SAV (Bratislava), 962 pp.

James DG, Seymour L, Lauby G & Buckley K, 2015: Beauty with benefits: butterfly conservation in Washington State, USA, wine grape vineyards. Journal of Insect Conservation, 19 (2): 341–348.

Kanka R, 2014: Diversity and selected functional traits of vascular plants on historical structures of agricultural landscape in south-western Slovakia. In: Mirek Z, Nikel A & Paul W (eds) 2014: Actions for Wild Plants. Papers of the 6th Planta Europa Conference on the Conservation of Plants (Kraków, Poland, 23–27 May 2011). Committee on Nature Conservation, Polish Academy of Sciences, Kraków, pp 79–89.

Lizée MH, Bonardo R, Mauffrey JF, Bertaudiere-Montes V, Tatoni T & Deschamps-Cotton M, 2011: Relative importance of habitat and landscape scales on butterfly communities of urbanizing areas. Comptes Rendus Biologies, 334 (1) : 74–84.

Losos B, Gulička J & Pelikán J, 1984: Ekologie živočichů. SPN, Praha, 316 pp.

Ludwig JA & Reynolds JF, 1988: Statistical ecology – a Primer on methods and computing. Whilley – Intenscience Public, New York, 337 pp.

Pastorális G, Kalivoda H & Panigaj Ľ, 2013: Zoznam motýľov (Lepidoptera) zistených na Slovensku. Folia faunistica Slovaca, 18 (2): 101–232.

StatSoft Inc, 2001: STATISTICA (data analysis software system), version 6.1.

Schmitt T, Augenstein B & Finger A, 2008: The influence of changes in viticulture management on the butterfly (Lepidoptera) diversity in a winegrowing region of southwestern Germany. European Journal of Entomology, 105: 249–255.

Ter Braak CJF & Šmilauer P, 1998: Canoco References Manual and User‘s Guide to Canoco for Windows: Software for Canonical Community Ordination (version 4), MicrocomputerPower, Ithaca, NY, USA, 352 pp.

Van Swaay C A M, Collins S, Dusej G, Maes D, Munguira ML, Rakosy L, Ryrholm N, Šašid M, Settele J, Thomas J, Verovnik R, Verstrael T, Warren MS, Wiemers M & Wynhoff I, 2010: Do’s and don’ts for butterflies of the Habitats Directive. Report VS2010.037, Butterfly Conservation Europe & De Vlinderstichting, Wageningen, 49 pp.

© Faunima, Bratislava, 2016

e–ISSN 1336–4529 ISSN 1335–7522

Obrázok 1. Mapa sledovaného územia s vyznačením polohy študijných plôch.

Kalivoda H & David S: Butterflies of the vineyard landscape in the Small Carpathians Mts.

Folia faunistica Slovaca 21 (3) 2016: 221–227

Obrázok 2. Subdominantné a dominantné druhy motýľov vinohradníckej krajiny.

Tabuľka 1. Prehľad druhov motýľov s uvedením celkového počtu jedincov zistených na 7 študijných plochách.

Druhy označené ako „x“ boli zaznamenané mimo študijných plôch a neboli súčasťou ďalšieho štatistického hodnotenia.

Taxón	študijná plocha
	1	2	3	4	5	6	7
Papilionidae
x Zerynthia polyxena (Denis et Schiffermüller, 1775)
Parnassius mnemosyne (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	0	0	3
Iphiclides podalirius (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	0	0	6
x Papilio machaon (Linnaeus, 1758)
Hesperiidae
x Erynnis tages (Linnaeus, 1758)
Carcharodus alceae (Esper, 1780)	0	0	0	0	0	0	18
x Pyrgus malvae (Linnaeus, 1758)
Thymelicus lineola (Ochsenheimer, 1808)	0	0	0	0	0	0	25
x Thymelicus sylvestris (Poda, 1761)
Ochlodes sylvanus (Esper, 1777)	0	0	0	0	6	0	8
Pieridae
Leptidea sinapis (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	0	0	15
Antocharis cardamines (Linnaeus, 1758)	0	0	8	4	7	1	1
Pieris brassicae (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	5	3	3
Pieris rapae (Linnaeus, 1758)	18	20	21	15	15	25	21
Pieris napi (Linnaeus, 1758)	0	11	27	20	21	25	26
x Colias alfacariensis Ribbe, 1905
Gonepteryx rhamni (Linnaeus, 1758)	8	5	0	3	8	3	4
Riodinidae
x Hamearis lucina (Linnaeus, 1758)
Lycaenidae
Lycaena phleas (Linnaeus, 1761)	0	0	0	0	0	0	18
Lycaena dispar (Haworth, 1802)	0	0	0	0	0	0	21
Lycaena tityrus (Poda, 1761)	0	0	0	0	0	0	23
x Lycaena thersamon (Esper, 1784)
Callophrys rubi (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	0	0	6
Satyrium w-album (Knoch, 1782)	0	0	0	0	0	0	2
Satyrium pruni (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	0	0	13
Satyrium acaciae (Fabricius, 1787)	2	0	0	0	0	0	10
Celastrina argiolus (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	9	0	10
Scolitantides orion (Pallas, 1771)	0	0	0	0	0	3	5
x Plebejus argus (Linnaeus, 1758)
Polyommatus icarus (Rottemburg, 1775)	0	15	21	7	15	14	31
Polyommatus bellargus (Rottemburg, 1775)	0	0	0	0	0	0	2
Nymphalidae
Argynnis paphia (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	5	0	10
Issoria lathonia (Linnaeus, 1758)	0	19	8	5	15	7	33
Brenthis daphne (Denis et Schiffermüller, 1775)	0	0	0	0	0	0	21
x Boloria dia (Linnaeus, 1767)
Vanessa atalanta (Linnaeus, 1758)	0	4	5	6	6	7	25
Vanessa cardui (Linnaeus, 1758)	0	9	13	9	19	14	23
Araschnia levana (Linnaeus, 1758)	0	0	3	0	10	0	7
Aglais io (Linnaeus, 1758)	5	14	2	10	11	18	27
x Aglais urticae (Linnaeus, 1758)
Nymphalis polychloros (Linnaeus, 1758)	3	0	0	4	0	0	8
x Nymphalis antiopa (Linnaeus, 1758)
Nymphalis c-album (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	18	0	32
Apatura ilia (Denis et Schiffermüller, 1775)	0	0	0	0	3	0	24
Melitaea trivia (Denis et Schiffermüller, 1775)	0	0	0	0	0	18	12
x Melitaea athalia (Rottemburg, 1775)
Pararge aegeria (Linnaeus, 1758)	0	0	0	4	0	0	16
Lasiommata megera (Linnaeus, 1767)	0	0	0	0	0	0	19
Lasiommata maera (Linnaeus, 1758)	0	0	0	0	0	0	8
Coenonympha arcania (Linnaeus, 1761)	0	0	0	0	6	3	20
Coenonympha glycerion (Borkhausen, 1788)	0	0	0	0	0	6	20
Coenonympha pamphilus (Linnaeus, 1758)	0	0	8	1	5	11	26
x Aphantopus hyperanthus (Linnaeus, 1758)
Maniola jurtina (Linnaeus, 1758)	0	0	10	9	14	15	23
Melanargia galathea (Linnaeus, 1758)	0	0	12	2	10	13	39
x Brintesia circe (Fabricius, 1775)
Počet druhov/počet jedincov	5/36	8/97	12/138	14/99	20/208	17/186	41/664

Kalivoda H & David S: Butterflies of the vineyard landscape in the Small Carpathians Mts.

Folia faunistica Slovaca 21 (3) 2016: 221–227

Tabuľka 2. Pokračovanie.

Obrázok 3. Hodnoty diverzity a vyrovnanosti spoločenstiev motýľov na jednotlivých študijných plochách.

Kalivoda H & David S: Butterflies of the vineyard landscape in the Small Carpathians Mts.

Folia faunistica Slovaca 21 (3) 2016: 221–227

Obrázok 4. Dendrogram podobnosti (Wardova metóda) spoločenstiev motýľov na jednotlivých študijných plochách.

Obrázok 5. Ordinačná PCA analýza spoločenstiev motýľov.